Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/43/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXX, zast. kochan advokáti s.r.o., so sídlom Košice, Wuppertálska 3159/67, IČO: 54 901 413, proti žalovanému Správcovskému bytovému družstvu IV Košice, so sídlom Košice, Levočská 3, IČO: 00 216 666, o zaplatenie 2.131,96 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku z 2.3.2023 Okresného súdu Košice I (v súčasnosti Mestský súd Košice)

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.131,96 € titulom bezdôvodného obohatenia. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie sa dostal do omeškania s úhradami za užívanie bytu a plneniami s užívaním bytu spojenými, následkom čoho uzavrel so žalovaným dňa 8.7.2015 dve Dohody o splátkach dlhu v trvaní 12 mesiacov s dohodnutou splátkou vo výške 30,51 € (Dohoda o splátkach dlhu vzniknutého za obdobie ) a s dohodnutou splátkou vo výške 166,91 € (Dohoda o splátkach dlhu vzniknutého za obdobie 03-12/2014). V predmetných splátkach bol zarátaný aj sankčný úrok vo výške 0,5 ‰ denne. Žalobca neuhrádzal ani úhrady podľa dohôd a v dôsledku vyporiadania BSM s bývalou manželkou bol nútený ponúknuť predmetný byt na predaj, pričom požiadal pracovníčku žalovaného o vyčíslenie dlhu, ktorý presahoval 2.500 €. Po uhradení istiny vo výške 2.500 € mu bol predložený nový výpočet dlhu, v ktorom mu bol vypočítaný nový sankčný úrok za celé obdobie meškajúcich platieb vo výške 2,5 ‰ denne, čo predstavovalo sumu 2.131,96 €. Dlh voči žalovanému vyplatil z dôvodu potreby získať vyhlásenie správcu o neexistencii nedoplatkov za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré bolo potrebné pre predaj bytu. Žalobca mal za to, že mu žalovaný vyrubil sankčný úrok najprv vo výške 0,5 ‰ denne a následne 2,5 ‰ denne bez jeho vedomia. Toto konanie žalovaného považoval za špekulatívne a rozporné s dobrými mravmi, keďže úroky neboli nikde zmluvne dohodnuté, vymáhanie tohto úroku považoval za protiprávne, a preto požadoval vrátenie tejto zaplatenej sumy. Žalobca žiadosťou zo dňa 15.12.2015 žiadal žalovaného o vrátenie a odpustenie pokuty vo výške 2.131,96 € z dôvodu rozporu tejto pokuty s dobrými mravmi, pričom žalovaný písomným podaním z 18.12.2015 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť zamietol.

3. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o tom, že sankčný úrok nebol nikde dohodnutý za nepravdivé s odkazom na Zmluvu o výkone správy medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne na čl. III. ods. 1, podľa ktorého je vlastník v prípade omeškania povinný uhradiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 2,5 ‰ denne za každý i začatý deň omeškania, najmenej 0,83 € mesačne. Taktiež vzniesol námietku premlčania poukazujúc na dátum zaplatenia žalovanej sumy dňa 10.12.2015, pričom podľa jeho názoru začala subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia plynúť dňa 11.12.2015 a uplynula najneskôr 11.12.2017, pričom žaloba bola podaná až 17.8.2018.

4. Žalobca v priebehu konania reagujúc na vyjadrenia žalovaného považoval zmluvnú pokutu dojednanú v Zmluve o výkone správy za zjavne neprimerane vysokú s poukazom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o výkone správy a dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 2,5 ‰ denne, teda 0,25 % mesačne a 91,25 % ročne považoval za absolútne neplatné. Domáhal sa uplatnenia trojročnej premlčacej lehoty, keďže pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je nevyhnutné ustáliť dátum, kedy sa mal dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, pričom ohľadom tejto skutočnosti ťaží podľa jeho názoru dôkazné bremeno žalovaného.

5. Súd vec právne posúdil podľa , , - 4, , , a (ďalej len „“), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Nesporným v konaní bolo, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 2.131,96 € dňa 11.12.2015 ako sankciu za omeškanie s úhradou poplatkov spojených s užívaním bytu, pokračujúce aj po uzavretí dohôd o splátkach. Súd sa vyporiadal s námietkou premlčania a dospel k záveru o jej dôvodnosti. Vzhľadom na prípis žalobcu zo dňa 15.12.2015 adresovaný žalovanému, v ktorom žiadal o odpustenie uhradenej zmluvnej pokuty súd ustálil, že v čase vyhotovenia tejto písomnosti žalobca vedel, že ide o plnenie titulom zmluvnej pokuty resp. plnenia, na ktoré podľa jeho tvrdenia správca nemal nárok. Z tohto dôvodu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 16.12.2015 a uplynula 16.12.2017, teda nárok žalobcu na vymáhanie žalovanej sumy je premlčaný. Súd sa zaoberal aj žalobcom namietanou neprimeranosťou zmluvnej pokuty, ktorá bola upravená v Zmluve o výkone správy vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania. V prejednávanej veci si účastníci v Zmluve o výkone správy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania zo sumy cca 197 € (príspevok do FOÚP, preddavky, poplatok za výkon správy), pričom primeranosť zmluvnej pokuty je v danom prípade potrebné posudzovať z pohľadu tejto zaistenej povinnosti. Zmluvná pokuta 0,25 % z istiny 197 € predstavuje 0,49 € denne, čo podľa názoru súdu nie je neprimerané zmluvnou pokutou sledovanému účelu, čím je včasné plnenie povinností vlastníkov bytov. Dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za primeranú. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku ako aj primeranosti zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle , podľa ktorej by mal úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, ten však náhradu trov konania nepožadoval, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa žalobca videl v skutočnosti, že súd opomenul rozhodnúť o príslušenstve žalovanej pohľadávky, pričom pri označení predmetu konania súd nepovažoval príslušenstvo za predmet konania. V pôvodnom žalobnom návrhu žalobca nepožadoval príslušenstvo, avšak vo vyjadrení z 9.1.2020 došlo k jeho uplatneniu. Súd žiadnym spôsobom nerozhodol o zmene resp. rozšírení žaloby, navyše ak mal súd za to, že nárok nie je uplatnený správne, mal vyzvať žalobcu k špecifikácii daného nároku. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorou vyvracal tvrdenia žalovaného o začatí plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, pričom za nepreskúmateľné považuje aj odôvodnenie výšky zmluvnej pokuty ako zákonne dohodnutej. Súd pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty vychádzal z absolútneho vyjadrenia jej dennej výšky, čo podľa názoru odvolateľa nezodpovedá povinnosti súdu odôvodniť svoj názor. K nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd vo vzťahu k posúdeniu premlčania nároku, ktorého následkom bolo aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd založil svoje závery o premlčaní nároku na podklade listu zo dňa 15.12.2015, ktorým žalobca žiadal o vrátenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že

táto nebola dohodnutá. Je zrejmé, že žalobca v čase vyhotovenia predmetného listu nemal vedomosť o tom, že zmluvná pokuta je obsahom zmluvy o výkone správy a ak nemal vedomosť o zmluvnej pokute, nemohol mať ani vedomosť o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca žiadal o odpustenie a vrátenie dlhu, nie o vrátenie z dôvodu neplatného plnenia. Podľa žalobcu nie je dané totožnosť uplatnených nárokov, poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR. Objektívna lehota sa má uplatniť z toho dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania. Zo strany súdu došlo k právnemu omylu, ak považuje zmluvnú pokutu za primeranú, nakoľko súd vychádzal z absolútneho vyjadrenia zmluvnej pokuty postupoval nesprávne. Nezákonnosť zmluvnej pokuty vyplýva totiž z jej textového vyjadrenia a absolútnu neplatnosť je možné posúdiť jedine ku dňu jej možnej platnosti, nie následne. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný vo vyjadrení v odvolaniu uviedol, že žalobca opätovne uvádza, že sa dožaduje vrátenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že nebola dohodnutá, pritom si sám odporuje keď tvrdí, že žalobca v tom čase nemal vedomosť o tom, že zmluvná pokuta je obsahom zmluvy o výkone správy. Zmluvu podpísal sám žalobca, neplnil si svoje povinnosti z nej vyplývajúce a na základe tohto porušenia vznikol nedoplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške presahujúcej 2.000 €. Žalobca uzavrel dohody o splátkach, ktorých predmetom bol aj úrok z omeškania, ktorý nerozporoval a opätovne si svoje povinnosti neplnil. Listom z 15.12.2015 žiadal o odpustenie zmluvnej pokuty vo výške 2.131,96 € t.j, nerozporoval ju do dôvodu či výšky, len žiadal o jej odpustenie. Žalobca si bol vedomý následkom neplnenia svojich povinností a bol uzrozumený s následkami. Neobstojí ani tvrdenie o neprimeranosti jej výšky s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp.zn. . Vyhodnotenie uplatneného nároku ako premlčaného považuje za správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

8. V odvolacej replike žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí, že vedomosť o existencii dohody o zmluvnej pokute automaticky znamená aj vedomosť o zmluvnej pokute. Ustanovenie o zmluvnej pokute považuje za absolútne neplatné, z toho vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute nikdy neexistovala. Vo zvyšku zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

9. V odvolacej duplike žalovaný zopakoval doterajšie tvrdenia a uviedol, že žalobcovu odvolaciu repliku považuje za tendenčnú.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.8.2024 hod. o 10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , a .

12. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , 193, a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

18. Súd prvej inštancie logicky, precízne, vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia ( ) a zároveň konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky podstatné argumenty, uvádzané žalobcom v odvolaní.

19. Odvolacia argumentácia žalobcu spočívajúca v tvrdení, že súd nerozhodol o príslušenstve pohľadávky neobstojí, nakoľko príslušenstvo pohľadávky nebolo riadne uplatnené. V súlade so základnými princípmi civilného sporového konania, najmä s princípom dispozičným je žalobca povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pretože ako tzv. dominus litis sám žalobca určuje predmet civilného sporu. Dispozícia samotným konaním sa prejavuje predovšetkým v tom, že žalobca sa rozhodne uplatniť, resp. neuplatniť svoje verejné subjektívne právo na súdnu ochranu.

20. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z opísania relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a z tzv. žalobného návrhu (petitu), v ktorom sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému deju. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu vyplýva aj z pravidla stanoveného v , podľa ktorého je súd v sporovom konaní žalobným

návrhom viazaný. Žalobný nárok konkretizovaný v žalobe následne spolu s ďalšími prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany určujú obsah a rozsah dokazovania v civilnom sporovom konaní, ktoré je založené na procesnej aktivite strán sporu, ktoré sú zodpovedné za priebeh a výsledok konania.

21. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že súd nerozhodol o zmene žaloby. Zákon náležitosti zmeny žaloby presne nevymedzuje, avšak pri zmene žaloby je potrebné vychádzať z a 132 . Jednotlivé náležitosti podania je potrebné uvádzať v závislosti od navrhovanej zmeny a skutkového dôkazného materiálu doposiaľ v konaní stranou uvedeného.

22. Je pravdou, že ak má zmena žaloby vady (ide o neurčité alebo neúplné podanie), súd je povinný vyzvať stranu na odstránenie týchto nedostatkov podľa , v tomto prípade však nejde o zmenu žaloby, nakoľko žalobca riadne neuplatnil nárok na príslušenstvo pohľadávky. Jednoduchá zmena v žalobnom petite vo vyjadrení zo dňa 9.1.2020, v ktorom bolo k navrhovanému petitu pridané slovné spojenie „s príslušenstvom“ nemôže byť považovaná za uplatnenie práva, resp. za rozšírenie žaloby. Na zmenu žaloby resp. jej rozšírenie platia rovnaké náležitosti ako na podanie samotnej žaloby, teda je povinnosťou žalobcu svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Napokon toto príslušenstvo pohľadávky nebolo konkretizované ani v odvolacom konaní, a to napriek skutočnosti, že žalobca v odvolaní namieta skutočnosť, že súd o ňom nerozhodol.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , a teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. K odvolacej námietke ohľadom neprimeranosti zmluvnej pokuty odvolateľ uviedol, že súd postupoval nesprávne ak posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na jej absolútne vyjadrenie. Ako už odôvodnil súd prvej inštancie, pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty, pričom je potrebné posudzovať celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sa sledoval. Do úvahy je potrebné tiež vziať výšku zaistenej sumy, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer dôvodnej a sankčnej povinnosti.

25. Z ustálenej judikatúry NS SR (rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. ) a podporne tiež z judikatúry NS ČR (sp. zn. z 24. 6. 2009 a sp. zn. z 6. 11. 2009) vyplýva, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je možné posudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania dlžníka so zaplatením primeranej dennej sadzby zmluvnej pokuty. Vtedy jej výška plne závisí od doby, počas ktorej si dlžník neplní zmluvnou pokutou zabezpečené povinnosti. Dlžník nemôže dôvodne namietať rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, ak mohol zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty splnením zmluvnou pokutou zabezpečeného hlavného záväzku.

26. Zmluvná pokuta o výške 2,5 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania z pohľadu zaistenej povinnosti (platiť príspevky do fondu opráv a údržby, preddavky na plnenie spojené s užívaním bytu a ďalšie služby) aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nepovažoval ani odvolací súd za neprimeranú jednotlivým funkciám zmluvnej pokuty, ktorú má plniť.

27. K výške zmluvnej pokuty odvolací súd dopĺňa, že zmluvná pokuta má predovšetkým sankčný charakter, teda nárok na jej zaplatenie vzniká, ak si povinný subjekt riadne a včas neplní svoju povinnosť, na splnenie ktorej sa v zmluve zaviazal. Výška zmluvnej pokuty navyše plne závisí od doby, po ktorú žalobca neplnil svoju zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť.

28. Na základe záveru o primeranosti zmluvnej pokuty odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyvodil správny záver o nedôvodnosti žaloby, nakoľko predpoklady bezdôvodného obohatenia neboli naplnené.

29. Žalobca sa vo svojom odvolaní dovoláva aplikácie objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie lehoty subjektívnej. V zmysle a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom najneskôr sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne, to znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného vyplýva, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca nemôže zvoliť, či sa bude uplatňovať subjektívna alebo objektívna premlčacia lehota.

30. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom žalobca v priebehu konania rozporoval žalovaným tvrdený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, avšak žiadnym spôsobom neuviedol vlastné tvrdenia, ktorými by určoval iný moment začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. V zmysle ustanovenia , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach alebo c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé.

32. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (prípad ad c)) je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2022, str. 615 - 619).

33. Vzhľadom na skutočnosť, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je viazaný na vedomosť žalobcu o tom, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal je potrebné konštatovať v súlade s vyššie uvedeným, že na účinné popretie tvrdenia žalovaného ohľadom začatia plynutia subjektívnej lehoty nepostačuje len vyhlásenie, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé, ale je potrebné predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, teda o momente kedy začala plynúť subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca však v priebehu celého konania neuviedol vlastné tvrdenia ohľadom začiatku plynutia subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie však tvrdenia o začatí plynutia subjektívnej lehoty nepovažoval za nesporné a preto pristúpil k dokazovaniu ohľadom týchto skutočností.

34. Je pravdou, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. z 17.12.1978, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 23. 11. 2011) vyplýva, že pre ustálenie začiatku behu subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musí byť ustálený momentom, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a súd nesmie takúto vedomosť prezumovať. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, nakoľko žaloba bola zamietnutá

aj na základe záveru súdu o primeranosti zmluvnej pokuty a teda na základe nedôvodnosti uplatneného nároku.

35. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v odkazuje a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil podľa ust. potvrdil.

36. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , a . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací súd preto stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvody na aplikáciu v konaní tvrdené neboli a ich existenciu nezistil ani odvolací súd. O výške náhrady trov v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).