Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 36 681 075 proti žalovanému: SAD Sliač s.r.o., so sídlom Družstevná 522/7, 962 31 Sliač, IČO: 47 657 499, zastúpenému Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 59.544,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -173 zo dňa 9. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -173 zo dňa 9. novembra 2022 v napadnutej druhej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 20.910,14 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 04.11.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 3.969,56 Eur od 04.12.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 3.969,56 Eur od 04.01.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 3.969,56 Eur od 04.02.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 3.969,56 Eur od 04.03.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 3.969,56 Eur od 04.04.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 180,00 Eur od 24.04.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 32,34 Eur od 24.06.2020 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 29,76% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59.544,98 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 440,00 Eur a trovy konania, na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o operatívnom leasingu č. 1033096 (ďalej len „Zmluva

č. 1033096“) dňa 03.05.2019. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č. 1033096 sú Všeobecné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (ďalej len „VZP č. 1033096“). Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal svoj záväzok splácať v mesačných splátkach počas celého trvania zmluvy spolu v 60 splátkach. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania s plnením záväzku, na základe čoho bola zmluva za opakované porušenie povinností z nej vyplývajúcich zo strany žalobcu jednostranne predčasne ukončená v zmysle čl. VII. VZP č. 1033096. Predčasné ukončenie Zmluvy č. 1033096 bolo žalovanému zo strany žalobcu oznámené Oznámením o predčasnom ukončení Zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa 21.01.2020 a následne žalobca dňa 09.06.2020 vyhotovil Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o operatívnom leasingu. Žalobca voči žalovanému naďalej v zmysle VZP č. 1033096 po predčasnom ukončení zmluvy eviduje pohľadávku v sume istiny vo výške 59.544,98 Eur, ktorá pozostáva z čiastočne uhradenej splátky č. 7 so splatnosťou dňa 03.11.2019, ktorá ostala neuhradená vo výške 1.000,00 Eur, splátky č. 8 so splatnosťou dňa 03.12.2019 vo výške 3.939,56 Eur, splátky č. 9 so splatnosťou dňa 03.01.2020 vo výške 3.939,56 Eur, splátky č. 10 so splatnosťou dňa 03.02.2020 vo výške 3.939,56 Eur, splátky č. 11 so splatnosťou dňa 03.03.2020 vo výške 3.939,56 Eur, splátky č. 12 so splatnosťou dňa 03.04.2020 vo výške 3.939,56 Eur, neuhradenej faktúry č. 20200848 so splatnosťou dňa 23.04.2020 vo výške 180,00 Eur, faktúry č. 20600163 so splatnosťou dňa 19.06.2020 vo výške 1.091,02 Eur, faktúry č. 20100989 so splatnosťou dňa 19.06.2020 vo výške 1.969,78 Eur, faktúry č. so splatnosťou dňa 23.06.2020 vo výške 32,34 Eur a faktúry č. RD20000130 so splatnosťou dňa 25.06.2020 vo výške 35.574,04 Eur. Dlh žalovaného predstavuje na základe vyššie uvedených skutočností sumu istiny vo výške 59.544,98 Eur. Nakoľko žalobca voči žalovanému evidoval splatné záväzky z titulu neuhradených splátok č. 7 - 12 a neuhradených uvedených faktúr, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy Výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 26.11.2021, na základe ktorej bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od doručenia predžalobnej výzvy. Žalovaný pohľadávku neuhradil.

3. Súd na základe listinných dôkazov predloženými žalobcom a žalovaným zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o operatívnom leasingu č. 1033096 zo dňa 03.05.2019. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli Všeobecné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing. Žalovaný sa zaviazal na základe tejto zmluvy splácať svoj záväzok v 60. mesačných splátkach v sume 3.939,58 Eur s DPH. Žalovaný tento svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o operatívnom lízingu neplnil riadne a včas čím sa dostal do omeškania. Žalovanému bolo dňa 21.01.2020 žalobcom oznámené predčasné ukončenie zmluvy o operatívnom leasingu. Na základe uvedeného bol žalovanému predmet nájmu - motorové vozidlo dňa 03.04.2020 odobrané. Z Finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa 09.06.2020 súd zistil, že žalobca si nárokoval od žalovaného: 1. Dlh nájomcu na lízingových splátkach vrátane DPH 20.697,80 Eur 3. Náhrada škody 35.574, 04 Eur, Zostatková hodnota vozidla v účtovníctve prenajímateľa bez DPH 223.992,04 Eur, Cena odpredaného vozidla bez DPH 188.418,00 Eur, 4. Poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vrátane DPH 1.969,78 Eur, 5. Náklady spojené s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia vrátane DPH 1 091,02 Eur, 6. Registračný poplatok vrátane DPH 32,34 Eur, 10. Iné náklady 1.524,71 Eur, pričom tieto si žalobca v žalobe neuplatnil. Súd mal za to, že je nesporné, že žalovaný žalobcovi neuhradil mesačné splátky v počte 5, teda 5 x 3.939,58 eur spolu v sume 19.697, 80 Eur, a z mesačnej splátky splatnej v mesiaci november 2019 žalovaný neuhradil sumu vo výške 1 000,00 Eur. Nespornou je aj suma 180,00 Eur, ktorá bola žalovanému účtovaná faktúrou č. 20200848 splatnou dňa 23.04.2020, účtovaná ako Poplatok za odobratie vozidla k zmluve č. 1033096. Faktúrou č. splatná dňa 23.06.2020 bola žalovanému fakturovaná suma 32,34 Eur, ktorá zodpovedá alikvotnej časti registračného poplatku, nakoľko žalobca ako lízingová spoločnosť na začiatku zmluvy uhradí poplatok na polícii za prihlásenie vozidla a tento poplatok je následne rozpočítaný do mesačných splátok klienta - žalovaného. Nakoľko však došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a ešte neboli uhradené všetky splátky, táto suma bola fakturovaná v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. i) VOP. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku predmetného rozhodnutia a žalovaného zaviazal na úhradu pohľadávok spolu v sume 20.910,14 Eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania od dátumov uvedených vo výroku I., čo predstavovalo nezaplatenie leasingových splátok v sume 20.697,80 Eur, poplatok za odobratie vozidla v sume 180,- Eur a poplatok za registráciu v sume 32,34 Eur.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie spornou je žalobou uplatnená suma vo výške 35.574,04 Eur, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou z 11.06.2020, splatnou dňa 25.06.2020 (č.l. 21) so špecifikáciou „vysporiadanie PUK“, ktorý nárok si žalobca odvodzuje z ustanovenia článku VII. ods. 6 písm. b) VOP druhej vety. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v tom, že žalobca súdu nepreukázal ako danú sumu škody vypočítal, nakoľko vzorec výpočtu sa nenachádza v žiadnych priložených dôkazoch, napr. v lízingovej zmluve, VOP ani v iných prílohách alebo vyjadreniach žalobcu. Súd nebolo zrejmé ako žalobca predmetnú účtovnú zostatkovú hodnotu vozidla ku dňu 03.04.2020, t. j. kedy bolo vozidlo odobraté vypočítal, resp. na základe čoho ustálil zostatkovú hodnotu vozidla na sumu 223.992,04 Eur bez DPH a to aj napriek tomu, že žalovaný túto skutočnosť namietal vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní. Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil žalovanému, a teda ani súdu na základe čoho a akých výpočtov dospel k výške zostatkovej ceny vozidla v dobe jeho odobratia, čo bola jedna z podstatných náležitostí predmetného článku pre výpočet škody. Súd má za to, že bez ozrejmenia výšky zostatkovej hodnoty a predovšetkým spôsobu vypočítania tejto výšky nie je možné si nárokovať škodu, tak ako si ju účastníci dohodli a to z dôvodu, že jej vypočítanie je neurčité, nepreskúmateľné, a preto takéto vypočítanie je neplatným úkonom, ktorý nemôže zaväzovať druhú stranu účastníka, v tomto prípade žalovaného. Okrajovo súd poukázal na to, že žalobca bol povinný v tomto prípade poskytnúť taký dôkaz, napr. ak si účastníci priamo dohodli či už v zmluve o lízingu, resp. vo VOP spôsob výpočtu zostatkovej hodnoty motorového vozidla, že mal preukázať, že hodnota motorového vozidla sa vypočítala na základe takých a takých údajov, ktoré v súčasnosti platia pre či už daňové účely, resp. iné s podnikaním súvisiace účely, na základe ktorých by bolo možné uznať výšku zostatkovej hodnoty vozidla ku dňu jeho odobratia. Takáto skutočnosť nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná. Súd poukázal aj na druhú položku, ktorá je podstatná pri vypočítaní škody a to, že od účtovnej zostatkovej hodnoty motorového vozidla je potrebné odpočítať hodnotu - cenu za ktorú sa motorové vozidlo odpredalo. Súd poukázal na to, že aj tu žalovaný namietal skutočnosti, ktoré mal žalobca ozrejmiť, predovšetkým to, na základe akých veličín sa vypočítava cena, za ktorú on mohol odpredať predmetné motorové vozidlo. Podľa súdu tak pri určovaní zostatkovej hodnoty motorového vozidla ako aj pri jeho odpredaní bolo potrebné si medzi stranami jednoznačne určiť, ktoré veličiny pri tomto odpredaji sú pre vypočítanie ceny motorového vozidla podstatné. Pre súd by to bolo napr. dané tým, že by si určitým tabuľkovým resp. iným spôsobom určili, akým spôsobom sa vypočítava táto cena. Keďže žalobca toto nepreukázal, súd v tejto časti nemohol žalobcovi vyhovieť a priznať mu sumu ktorú si uplatňoval vo výške 35.574,04 Eur. Poukázal na to, že samotné vystavenie faktúry nezaväzuje odberateľa faktúry k tomu, že takéto vystavenie faktúry je pre neho záväzným právnym aktom.

5. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie zostala spornou uplatňovaná pohľadávka vo výške 1.091,02 Eur fakturovaná faktúrou zo dňa 09.06.2020, splatnou dňa 19.06.2020 so špecifikáciou „zmluvná náhrada nákladov finančnej služby na zmluve č. 1033096“, ktorú pohľadávku žalobca odvodzuje z článku VII. ods. 6 písm. f) VOP. Podľa názoru súdu toto ustanovenie nespĺňa základné zákonom požadované atribúty zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu, nakoľko VOP neobsahujú ani vzorec výpočtu poplatkov - nákladov spojených s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia a ani zadefinovania pojmov v tomto ustanovení VOP (nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli „anuitným (nerovnomerným) a dohodnutým rovnomerným úročením k príslušnému dátumu“. Nie je podľa súdu jasná ani tá skutočnosť, na základe akých súm, sadzieb a časových období žalobca pri výpočte tejto žalovanej sumy 1.091,02 Eur vychádzal, čo nepreukázal, resp. nevysvetlil ani vo svojich vyjadreniach v rámci konania. Nepreukázal akým spôsobom k vypočítaniu tejto sumy, ktorá mala predstavovať zmluvnú náhradu nákladov finančnej služby, došiel.

6. Spornou podľa názoru súdu je aj žalobcom fakturovaná suma 1.969,78 Eur faktúrou splatnou dňa 19.06.2020, ktorá zodpovedá poplatku za predčasné ukončenie zmluvy, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. ods.6 písm. b) VOP veta prvá. Mesačná splátka v sume 3.969,56 Eur bola ponížená o 50 %, čo vyplýva zo Stanoviska k finančnému vyrovnaniu zo dňa 14.04.2021 (č.l. 45). Čo sa však týka predmetného ustanovenia VOP, súdu z neho nevyplýva pre aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti je účastník povinný platiť zmluvnú pokutu, teda nie je dojednaná povinnosť, ktorú by mal účastník porušiť, taktiež VOP neobsahujú ani odkaz na nejaké iné ustanovenie zmluvy či VOP, kde táto povinnosť dojednaná je. Takéto dojednania je v zmysle ustanovenia absolútne neplatné.

7. Súd ďalej uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil aj paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to 11 x 40,- Eur, avšak v zmysle zákonného ust. mu prináležia len v sume 40,- Eur, nakoľko sa jedná o 1 pohľadávku zloženú z čiastkových plnení a splátok,

ktoré vznikli na tom istom právnom základe, a to na základe Zmluvy o operatívnom leasing č. 1033096. Žalobca tvrdil, že každý z uplatnených nárokov vznikol s poukazom na obsah zmluvy, resp. VOP, avšak podľa názoru súdu právnym dôvodom nie sú faktúry ale práve uvedená zmluva o operatívnom leasingu. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Spolu s istinou mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle v nadväznosti na Nariadenia vlády SR č.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy 59.544,98 Eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.910,14 Eur, žalobca bol úspešný v časti žalovanej sumy v rozsahu 35,12 % a zároveň, keďže v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t. j. v časti 38.634,40 Eur, žalovaný bol úspešný v rozsahu 64,88 %. Na základe tejto skutočnosti od úspechu žalovaného 64,88 % súd odpočítal úspech žalobcu 35,12 %, potom úspech žalovaného predstavuje rozdiel medzi týmito sumami v rozsahu 29,76 %, s tým že v tomto rozsahu súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania žalovanému.

9. Proti druhému výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa , , , s tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. V súvislosti s uplatnenou sumou 35.574,04 Eur súd podľa žalobcu nesprávne posúdil právnu povinnosť dojednanú v čl. VII. ods. 6 písm. b) VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o operatívnom leasingu č. 1033096 so záverom, že škoda určená na základe tohto ustanovenia VOP nebola žalobcom dostatočne preukázaná a keďže žalovaný uvedený výpočet zostatkovej ceny údajne namietal, bolo povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti preukázať. Žalobca uviedol, že žalovaný ani v odpore voči platobnému rozkazu ani v následných vyjadreniach nenamieta spôsob určenia a výpočtu zostatkovej ceny vozidla, ale namietal neplatnosť predmetného článku, najmä pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na citáciu vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.05.2022 v odseku 4 rozsudku súdu prvej inštancie, pričom žalobca má za to, že de facto tým uznal správne vyčíslenie rozdielu medzi účtovnou zostatkovou cenou motorového vozidla ku dňu ukončenia povinnosti nájomcu platiť mesačné splátky a cenou, za ktorú sa motorové vozidlo odpredalo, teda tieto predmetné hodnoty neboli medzi stranami sporu sporné a výška pohľadávky vyplývajúca z predmetnej faktúry nebola medzi stranami sporná. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie nad rámec skutkových tvrdení strán sporu s tým, že takto vykonané dokazovanie je preto v rozpore s princípom formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorého súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie. Ďalej poukázal na to, že už vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.02.2022 uviedol metodiku výpočtu zostatkovej účtovnej hodnoty vozidla, ktorá sa odvíja od faktorov tvoriacich súhrnne mesačné splátky v zmysle zmluvy, a to konkrétne kúpna cena nového motorového vozidla, úrok, zvolený limit kilometrov alebo dĺžka nájmu, pričom zostatková suma je ponížená kúpna cena vozidla po súhrnnom odčítaní amortizácie vozidla, ktoré tvorí časť mesačnej splátky. Táto skutočnosť vyplýva taktiež zo zmluvy, na čo žalobca v konaní poukázal a žalovaný sa mal možnosť oboznámiť so zostatkovou cenou vozidla priamo v zmluve. Súd prvej inštancie však túto argumentáciu žalobcu žiadnym spôsobom nezohľadnil, rovnako sa k nej počas celého konania na súde prvej inštancie nevyjadril ani sám žalovaný, a preto je určenie výšky rozdielu zostatkovej hodnoty vozidla v účtovníctve žalobcu a hodnoty odpredaného vozidla, podľa názoru žalobcu, potrebné považovať za nesporné.

11. Súd vzhľadom na uvedené vo svojom odôvodnení nad rámec tvrdení strán sporu žiadal vykonať dokazovanie nesporných skutočností zo strany žalobcu, na základe čoho došlo k takému rozhodnutiu, ktoré nesie známky ľubovôle zo strany súdu prvej inštancie, keďže nad rámec tvrdení strán sporu uplatnil zodpovednosť žalobcu za neunesenie dôkazného bremena, čo viedlo k rozhodnutiu v neprospech žalobcu v spore. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn -65 zo dňa 09.01.2012. Z pohľadu žalobcu preto došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže súčasťou tohto práva je aj zákaz ľubovôle, ako sa vyjadril vo svojom rozsudku zo dňa 31.05.2017 Krajský súd v Trnave sp. zn. . Opätovne poukázal na skutočnosť, že zostatková hodnota

vozidla sa určuje na základe vopred určeného mesačného percentuálneho znehodnotenia vozidla, ako aj servisom určeného reálneho stavu vozidla s tým, že tieto zmluvne dohodnuté podmienky medzi žalobcom a MAN Truck & Bus Slovakia, s.r.o. žalovaný písomne vzal na vedomie.

12. Podľa žalovaného v súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou vo výške 1.091,02 Eur fakturovanou ako zmluvná náhrada nákladov finančnej služby na zmluve č. 1033096 súd nesprávne vyhodnotil čl. VII. ods. 6 písm. f) VOP, keď usúdil, že toto ustanovenie nespĺňa základné atribúty zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu, nakoľko VOP neobsahujú ani vzorec výpočtu poplatkov - nákladov spojených s finančnými službami ku dňu predčasného ukončenia a ani zadefinovanie pojmov v tomto ustanovení VOP. S takýmto právnym posúdením tohto ustanovenia VOP žalobca nesúhlasí. Anuitné (teda nerovnomerné) a lineárne (teda rovnomerné) úročenie sú zaužívané pojmy, ktoré sú vo finančnom

- bankovom sektore bežne používané. Ich význam je v praxi ustálený a zistiteľný, a tak podľa názoru žalobcu nie je potrebné a nutné, aby boli vo VOP osobitne definované. Žalovaný ani počas trvania zmluvného vzťahu ani počas súdneho konania nenamietal spornosť sumy a jej stanovenia na faktúre, a teda žalobca mal za to, že to nie je sporné, žalovanému je to všetko jasné a výpočet tohto nároku nie je potrebné preukázať, keďže žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.02.2022. Zo samotného znenia zmluvy vyplýva výška rovnomerného úroku, ktorý tvorí súčasť mesačnej splátky. Napriek uvedenému a nad rámec svojich povinností žalobca k určeniu sumy ponúkol vysvetlenie, že suma zmluvnej náhrady nákladov finančnej služby 1.091,02 Eur je definovaná ako rozdiel medzi splatenou sumou a sumou, ktorú by žalovaný zaplatil, keby bolo použité lineárne (rovnomerné) úročenie. Použitie lineárneho úročenia počas by malo za následok nerovnomerné rozloženie výšky splátok počas trvania zmluvy. Takýto postup je zároveň nutný z dôvodu, že pri anuitnom úročení pri predčasnom ukončení zmluvy je splatená nižšia istina ako pri úročení lineárnom, a týmto spôsobom sa tento rozdiel vyrovnáva.

13. V súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou vo výške 1.969,78 Eur, ktorá zodpovedá poplatku za predčasné ukončenie zmluvy (zmluvná pokuta v zmysle čl. VI. ods. 6 písm. b) VOP) súd nesprávne vyhodnotil, že z predmetného ustanovenia VOP nevyplýva, pre aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti je účastník povinný platiť zmluvnú pokutu, a teda podľa neho nie je dojednaná povinnosť, ktorú by mal účastník porušiť a taktiež vraj VOP neobsahuje ani odkaz na nejaké iné ustanovenie zmluvy či VOP, kde táto povinnosť dojednaná je. Podľa záverov súdu je takéto dojednanie v zmysle absolútne neplatné. Uvedené tvrdenie súdu nezodpovedá skutočnosti, nakoľko článok VOP v prvej vete ustanovuje aj prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorého následkom je odobratie vozidla pri predčasnom ukončení zmluvy. Žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2022 uvádzal, že z ustanovení VOP je možné presne identifikovať, že predčasné ukončenie zmluvy (a odobratie vozidla) je následkom porušenia jednej zo zmluvných povinností uvedených v čl. VII. ods. 2 písm. a) až d). Súd sa s týmto tvrdením žalobcu vôbec nevysporiadal a neprihliadol naň napriek tomu, že práve tieto ustanovenia pojednávajú o situácii ako je vo veci, t. j. že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy z dôvodu neuhradenia mesačných splátok zo strany žalovaného a následnému odobratiu vozidla.

14. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 59.544,98 Eur s úrokom z omeškania, s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávok vo výške 40,- Eur a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania prvoinštančného ako aj odvolacieho v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Žalovaný sa podaním zo dňa 09.01.2023 vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, zákonný a spravodlivý, právne a skutkové premisy v ňom za správne zvolené a v konečnom dôsledku preukázané, keď konajúci súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto následne aj správne právne posúdil, keď aplikoval právne normy, ktoré sa na zistený skutkový stav vzťahujú a tieto aj správne vyložil.

16. Uviedol, že žalobca namieta, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže súčasťou tohto práva je aj zákaz ľubovôle, ku ktorej malo dôjsť podľa žalobcu v dôsledku toho, že nad rámec tvrdení strán sporu žiadal vykonať dokazovanie nesporných skutočností zo strany žalobcu a uplatnil zodpovednosť žalobcu za neunesenie dôkazného bremena. Z týchto svojich úvah žalobca dôvodil absurdné tvrdenie, že by „výška pohľadávky vyplývajúca z faktúry č. RD20000130 zo dňa 11.06.2020 nebola medzi stranami sporná“ zo znenia samotného bodu 4 rozsudku ale aj z vyjadrenia žalovaného

zo dňa 04.05.2022 (správne malo byť uvedené vyjadrenie zo dňa 02.05.2022) vyplýva, že uvedené vyjadrenie žalobca účelovo vytrhol z kontextu. Z bodu 4 rozsudku, ako aj spomenutého vyjadrenia vyplýva, že žalovaný uvedeným vyjadrením v žiadnom prípade neuznával ako nespornú čiastku 35.574,04 Eur, ale vyvracal nelogické úvahy žalobcu, ktorý sa v konaní bránil tým, že zmyslom a účelom ustanovenia čl. VII. ods. 6 písm. b) veta druhá VOP nebolo stanoviť náhradu škody v paušálnej výške, ale že dotknuté ustanovenie bolo dohodou o zastropovaní výšky škody. Toto zdôvodnenie žalobcu je absolútne nelogické, pretože dohoda o zastropovaní škody, resp. o obmedzení rozsahu jej náhrady je vždy zmluvným dojednaním, ktoré je v prospech ochrany potencionálneho škodcu, aby voči nemu potencionálny poškodený nemohol uplatniť škodu vo väčšom rozsahu než stanovuje vzájomne dojednané zmluvné obmedzenie. Ak by si však žalobca ako lízingový prenajímateľ sám včlenil takéto obmedzenie do svojich VOP, tak by konal v neprospech seba a v prospech svojich zmluvných partnerov, čo samozrejme odporuje akejkoľvek logike. Toto bolo skutočným dôvodom uvedeného vyjadrenia žalovaného, na ktoré súd v bode 4 rozsudku poukázal v celom kontexte. Žalovaný teda v konaní opakovane nenamietal, že by žalobca voči nemu uplatňoval „náhradu škody“ nad rozsah čl. VII. ods. 6 písm. b) veta druhá VOP ale namietal práve tú skutočnosť, že čiastka 35.574,04 Eur (vypočítaná na základe uvedeného ustanovenia VOP) bola uplatnená žalobcom bez toho, aby oprávnenosť výšky tejto sumy bola odôvodnená jednak splnením všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle , prevenčnej povinnosti v zmysle a najmä preukázaním všeobecných zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to najmä preukázaním výšky škody a príčinnou súvislosťou medzi škodou a porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného. Na základe vopred pripraveného ustanovenia VOP ešte pred akýmkoľvek omeškaním, resp. porušením právnej povinnosti.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie čl. VII. ods. 6 písm. b) veta druhá VOP možno právne kvalifikovať ako dohodu o zmluvnej pokute - v takomto prípade by však išlo o absolútne neplatné ustanovenie VOP, nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle , keďže neobsahuje obligatórnu zákonnú náležitosť - dojednanie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 30.11.2004. Žalovaný uvedenú čiastku namietal aj z toho dôvodu, že zmluvným stranám akéhokoľvek záväzku je umožnené dohodnúť sa o obsahu záväzku - teda o vzájomnom rozložení práv a povinností, nie však na právnom hodnotení záväzku. Na rozlíšenie toho, či v prípade ustanovenia čl. VII. ods. 6 písm. b) veda druhá VOP ide o dohodu o zmluvnej pokute alebo ide o paušalizáciu náhrady škody, bolo potrebné identifikovať, či účelom daného dojednania je iba reštitúcia/kompenzácia postavenia žalobcu ako poškodeného s tým, že je potrebné ustáliť, či ide o skutočne kvalifikovaný odhad budúcej škody, ktorou sa plus - mínus môže porušením určitej povinnosti privodiť, v danom prípade lízingový nájomca lízingovému prenajímateľovi. Inými slovami, ak dané ustanovenie presahuje skutočnú škodu, tak je zrejmé, že v tomto prípade žalovaného dlžníka aj sankcionuje a v takom prípade ide o dohodu o zmluvnej pokute (ktorá je však neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti - dojednanie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti). Práve z uvedeného dôvodu žalovaný trval na tom, aby žalobca preukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu.

18. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 30.09.2022 navrhol ďalšie dokazovanie - v súlade s ustanovením uloženie edičnej povinnosti žalobcovi vo vzťahu k predmetu lízingu, a to predložiť účtovné odpisy dlhodobého majetku, kartu dlhodobého majetku tak, aby bola zrejmá výška účtovných odpisov, štruktúra účtovných odpisov a ich skladba a výška za konkrétne mesiace, ktoré predchádzali dňu odobratia/vrátenia motorového vozidla, t. j. 03.04.2020. Pretože v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani to, ako žalobca dospel k vyčísleniu čiastky 223.992,04 Eur, ktorá mala predstavovať „účtovnú zostatkovú cenu motorového vozidla ku dňu ukončenia povinnosti nájomcu platiť mesačné splátky“. Na uvedenú námietku žalovaného žalobca počas celého priebehu konania nijako nereagoval, pojednávania dňa 12.10.2022 sa nezúčastnil a naďalej bol vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti nároku na uhradenie čiastky 35.574,04 Eur pasívny. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobou uplatnenú čiastku 35.574,04 Eur nikdy v priebehu konania neuznal, naopak brojil voči jej zaplateniu v každom jednom vyjadrení, ktoré počas konania pred súdom prvej inštancie súdu adresoval.

19. Vo vzťahu k tzv. nákladom finančnej služby žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal v priebehu celého konania určitosť daného ustanovenia, t. j. akým spôsobom k vyčísleniu nákladov finančnej služby dospel. Nepreukázal žiaden prepočet z akých východiskových veličín pri výpočte tejto sumy vychádzal a prečo tzv. náklady finančnej služby predstavujú práve čiastku 1.091,02 Eur. Z predmetného ustanovenia VOP vyplýva, že sám žalobca stanovil spôsob vyčíslenia nákladov finančnej služby ako matematický

vzorec - rozdiel. Žalobca nebol schopný, resp. vytrvalo odmietal stanoviť a/alebo určiť východiskové veličiny, na základe ktorých dospel k nákladom finančnej služby v čiastke 1.091,02 Eur. Konkrétna suma anuitného (nerovnomerného) určenia, ktorá mala byť v danom prípade zrejme menšencom a suma v zmluve dohodnutého rovnomerného určenia - teda menšiteľ sú až doteraz v rámci konania záhadou. Žalobca obe tieto východiskové sumy nielenže žiadnym spôsobom nevyčíslil konkrétnym číslom ale žiadnym spôsobom ani nedefinoval a nestanovil spôsob ich vyčíslenia, a to bez ohľadu na to, že tieto východiskové hodnoty sú v čl. VII. ods. 6 písm. f) VOP označené iba slovne ako „anuitné (nerovnomerné) úročenie“, ako „v zmluve dohodnuté nerovnomerné úročenie“ bližšie stanovené ani konkretizované. Žalobca neobjasnil v rámci celého konania ani to, čo sa rozumie pod pojmom príslušný dátum a z ktorého príslušného, resp. konkrétneho dátumu pri vyčíslení sumy nákladov finančnej služby vychádzal. Či ide o deň omeškania, deň vykonania výpočtu nákladov finančnej služby, deň vystavenia príslušnej faktúry a podobne. Rovnako nie je zrejmé, akým spôsobom sa pri výpočte žalobca vysporiadal s obdobím od 4/2019 do 11/2019, kedy žalovaný plnil splátky leasingu riadne a včas a či, resp. akým spôsobom to bolo vo výpočte nákladov finančnej služby zohľadnené a či to vôbec vzorec výpočtu nákladov finančnej služby v čl. VII. ods. 6 písm. f) VOP umožňuje zohľadniť. Z uvedených dôvodov nemôže obstáť bez ďalšieho tvrdenia žalobcu, že anuitné, teda nerovnomerné a lineárne, teda rovnomerné úročenie sú vo finančnom - bankovom sektore bežne používané a ich význam je v praxi ustálený a zistiteľný.

20. K námietke žalobcu v súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou vo výške 1.969,78 Eur, ktorá zodpovedá poplatku za predčasné ukončenie zmluvy, a ktorá nebola žalobcovi priznaná, žalovaný uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. b) veta prvá VOP, nemal vzniknúť porušením povinnosti včas a riadne zaplatiť splátky, teda nie je porušením povinnosti zo záväzkovo-právneho vzťahu, ale mal vzniknúť až v prípade predčasného skončenia leasingovej zmluvy. Žalobca si teda pri výklade a zdôvodnení svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamieňa porušenie záväzkovo- právnej povinnosti so zánikom záväzku (leasingovej zmluvy). Poukázal na to, že zmluvnú pokutu možno dojednať len ako nepodmienenú. V čl. VII. ods. 6 písm. b) veta prvá VOP bola zmluvná pokuta dojednaná pre prípad zániku záväzku a nie pre prípad porušenia povinnosti zo záväzno-právneho vzťahu. V zmysle nie je možné zmluvnú pokutu dojednať ani kumulatívne tým spôsobom, že je viazaná jednak na porušenie zmluvnej povinnosti a jednak súčasne na zánik záväzku. V danej súvislosti žalovaný poukázal na výklad obsiahnutý v rozsudku NS ČR sp. zn. zo dňa 10.01.2011. Má za to, že konajúci súd rozhodol správne aj o tej časti žalobcovho nároku, ktorým uplatňoval právo na zaplatenie zmluvnej pokuty s ohľadom na čl. VII. ods. 6 písm. b) veta prvá VOP.

21. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Žalobca vo vyjadrení z 13.02.2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že preukázanie určenia zostatkovej hodnoty vozidla v účtovníctve žalobcu žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, a to jeho odvodenie od výšky mesačných splátok ako aj od kúpnej ceny vozidla bez DPH vo výške 250.990,- Eur. V danom prípade teda hodnota kúpnej ceny vozidla bola ponížená práve o túto časť mesačných splátok (amortizácie) do predčasného zosplatnenia (12 x 2.249,83 Eur), a teda suma 223.992,04 Eur predstavuje skutočne zostatkovú hodnotu vozidla v účtovníctve žalobcu. Žalobcovi takto rovnomerným účtovaním účtovnej hodnoty vozidla skutočne pri predčasnom ukončení zmluvy vzniká škoda, ktorá by v prípade riadneho ukončenia zmluvy nevznikla. V prípade, že dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy, napr. v prvej polovici splátok, nie je objektívne schopný túto účtovnú hodnotu dorovnať odpredajovou cenou. Naopak pokiaľ k odpredaju motorového vozidla dochádza neskôr, tesne pred riadnym ukončením zmluvy, zostatková hodnota motorového vozidla v účtovníctve je nižšia a rovnako sa spomaľuje aj pokles trhovej hodnoty motorového vozidla, na základe čoho dochádza k poníženiu škody, ktorá žalobcovi vzniká. Opotrebenie motorového vozidla a s ním súvisiace nepriamo úmerné poníženie odpredajovej hodnoty v neprospech žalobcu ako prenajímateľa mesačné splátky uplatňované žalobcom nijako nezohľadňujú. Práve preto veličiny zohľadnené v základných parametroch zmluvy odvodzujú výšku, a teda aj účtovnú zostatkovú hodnotu vozidla najmä pri riadnom ukončení zmluvy, ktorá sa v tejto súvislosti rovnomerne ponižuje až kým nedosiahne predpokladanú hodnotu vozidla pri riadnom ukončení zmluvy. Nejedná sa teda o zmluvnú pokutu, ako sa počas konania snažil poukázať žalovaný. Jedná sa o škodu, ktorá žalobcovi vznikne v súvislosti s tým, že výber predmetu nájmu (zmluvy) je žalobca povinný obstarať za plnú hodnotu. Následne rovnomerným rozrátaním všetkých veličín, ktoré tvoria mesačnú splátku je rozrátaná hodnota, ktorú bude mať predmet nájmu pri riadnom ukončení

zmluvy. Tým, že predmet nájmu podľa zmluvy stráca najväčšiu časť svojej hodnoty práve prvé mesiace/ roky jeho používania, nie je táto strata žalobcovi pri predčasnom ukončení zmluvy žiadnym spôsobom kompenzovaná. V prípade, ak by tomu tak bolo, boli by jednotlivé splátky rozložené nepriamoúmerne počas trvania zmluvy. V zmysle uvedeného teda nemožno kvalifikovať čl. VII. ods. 6 písm. b) VOP ako dohodu o zmluvnej pokute. V zmysle vyjadrenia k odporu a poukázaním na spôsob určenia zostatkovej hodnoty vozidla v samotnom znení zmluvy má žalobca za to, že došlo k zdôvodneniu výšky, akou sa určila zostávajúca hodnota motorového vozidla v účtovníctve prenajímateľa. Rovnako tak vo svojom vyjadrení, v ktorom súdu uviedol, že pri predmetnej zmluve existuje dojednanie so spoločnosťou MAN Truck & Bus Slovakia, s. r. o. Práve žalovaný v zmysle citovaného článku spolu so spoločnosťou MAN Truck & Bus Slovakia, s. r. o. a žalobcom zobrali do úvahy faktickú zodpovednosť za stav a spôsob užívania vozidla, keď jeho výsledný stav pri spätnom odkupe určuje prakticky výhradne konanie žalovaného.

23. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v rámci svojich vyjadrení samotnú výšku nespochybnil, spochybnil najmä pojem príslušný dátum a veličiny, z ktorých sa vypočítaval úrok. Rozporoval platnosť čl. VII. ods. 6 písm. b) VOP, ktorým de facto poskytuje odpovede na tieto otázky žalovaného. Pre anuitné účtovanie je pri tom rozhodujúcim dňom deň odpredaja motorového vozidla a pre výpočet leasingového (rovnomerného) úročenia deň odobratia. V tejto rovine je potrebné uviesť, že tento rovnomerný úrok vo výške 403,18 Eur ako súčasť splátok úroku za 12 splátok (posledná neuhradená splátka žalovaného) úročený rovnomerne ako súčasť splátky podľa zmluvy ku dňu odobratia motorového vozidla predstavoval sumu vo výške 4.838,16 Eur ku splátke č. 12. Naproti tomu nerovnomerné úročenie by spôsobilo, že tento úrok by bol pri počiatočných splátkach vyšší, čím by počas trvania zmluvy došlo k nerovnomernému rozdeleniu výšky splátok. Ku dňu odpredaja, teda rovnako ako ku splátke č. 12 by bol vo výške 5.747,34 Eur, pričom rozdiel týchto súm bol práve žalobcom nárokovaná suma podľa faktúry zo dňa 09.06.2020 vo výške 1.091,02 Eur. V prípade riadneho plnenia zmluvy by tieto sumy v priemere zanikli, keďže nerovnomerný úrok by sa stal v jednom z momentov trvania zmluvy nižší, ako zmluvne dojednaný úrok vo výške 403,18 Eur.

24. V súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou vo výške 1.969,78 Eur, ktorá zodpovedá poplatku za predčasné ukončenie zmluvy (zmluvná pokuta v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. b) VOP) žalobca uviedol, že zo samotného znenia čl. VII. VOP nazvaného „Predčasné ukončenie zmluvy“ je zrejmé, že ods. 2 písm. a) až d) upravujú povinnosti, porušenie ktorých zakladá žalobcovi právo na predčasné ukončenie zmluvy s tým, že ak dôjde k porušeniu ktorejkoľvek z týchto povinností, je žalobca oprávnený nárokovať si vrátenie motorového vozidla alebo vozidlo prenajímateľovi odobrať v zmysle čl. VII. ods. 5 písm. a) VOP. Pokiaľ dôjde k vráteniu alebo odobratiu práve z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa čl. VII. ods. 2 písm. a) až d) VOP vzniká nárok na to, aby žalobca ako nájomca požadoval od prenajímateľa (v tomto prípade žalovaného) úhradu zmluvnej pokuty. Predmetná zmluvná pokuta je teda dohodnutá pre prípad porušenia konkrétnych zmluvných povinností. Nemôže obstáť tvrdenie, že nie je zrejmé porušením akej povinnosti vzniká nárok na náhradu zmluvnej pokuty, keďže je zrejmé, že porušenie povinnosti, ktoré má okrem iného za následok odstúpenie od zmluvy zakladá právo žalobcu na predčasné ukončenie zmluvy. Podľa názoru žalovaného (správne žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) formulácia uvedená v čl. VII. ods. 6 písm. b) VOP predpokladá práve takto závažné porušenie zmluvných povinností, na základe ktorého okrem iného vzniká aj právo predčasne ukončiť zmluvu a prenajímateľovi vozidlo odovzdať. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa návrhu žalobcu v odvolaní zo dňa 01.12.2022.

25. Vyjadrenie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 06.03.2023.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na verejnej tabuli súdu.

27. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. .

28. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

29. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o operatívnom leasingu č. 1033096 dňa 03.05.2019, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing. Žalovaný sa zaviazal na základe zmluvy splácať svoj záväzok v 60-tich mesačných splátkach v sume 3.939,58 Eur s DPH. Keďže svoj záväzok riadne a včas neplnil, žalobca zmluvu predčasne ukončil. Žalovanému na základe uvedeného bolo motorové vozidlo dňa 03.04.2020 odobraté a dňa 09.06.2020 žalobca vystavil Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu, na základe ktorého si od žalovaného nárokoval uhradenie žalovanej sumy.

30. Súd prvej inštancie čiastočne nárok žalobcu uznal, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 20.910,14 Eur spolu s príslušenstvom ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie 38.634,984 Eur.

31. Podľa názoru súdu prvej inštancie spornou je žalobou uplatnená suma 35.574,--Eur, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil vo Finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu ako náhradu škody a vyúčtoval uvedenú sumu žalovanému faktúrou č. RD20000130 z 11.06.2020, splatnou dňa 25.06.2020, kde uvedenú sumu vyšpecifikoval ako „ vysporiadanie PUK“. Uvedenú pohľadávku žalobca odvodzuje z čl. VII. bod 6 písm. b/ VOP, podľa ktorého v prípade odpredaja predmetného motorového vozidla okrem zmluvnej pokuty uvedenej v tomto odstavci sa pre účely tejto zmluvy škoda vypočíta a prenajímateľ je oprávnený si ju od nájomcu vyžadovať ako rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou motorového vozidla ku dňu ukončenia povinnosti nájomcu platiť mesačné splátky, (t.j. ku dnu odobratia vozidla, ak nie je písomne dohodnuté inak) a cenou, za ktorú sa motorové vozidlo odpredalo, plus náklady na opravu motorového vozidla súvisiace s uvedením motorového vozidla do stavu zodpovedajúcemu veku a odjazdeným kilometrom v súlade s podmienkami pre vrátenie vozidiel.

32. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, ako danú sumu škody vypočítal, keďže vzorec výpočtu sa nenachádza v žiadnych dôkazoch. Žalobca neozrejmil, ako dospel k výške zostatkovej ceny vozidla, čo bola jedna z podstatných náležitostí pre výpočet škody, ktorú si dohodol so žalovaným.

33. Žalobca v odvolaní k uvedenému nepriznanému nároku okrem iného uviedol, že žalovaný ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani v následných vyjadreniach nenamietal spôsob určenia a výpočtu zostatkovej ceny vozidla, ale namietal neplatnosť predmetného článku najmä pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň namietal, že súdu prvej inštancie už vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.02.2022 uviedol metodiku výpočtu zostatkovej účtovnej hodnoty vozidla, ktorá sa odvíja od faktorov tvoriacich súhrnne mesačné splátky v zmysle zmluvy, ktorá skutočnosť vyplýva taktiež zo zmluvy, na čo žalobca v konaní poukázal a žalovaný sa mal možnosť oboznámiť so zostatkovou hodnotou vozidla priamo v zmluve s tým, že súd prvej inštancie túto argumentáciu žalobcu žiadnym spôsobom nezohľadnil, počas celého konania na súde prvej inštancie sa k nej nevyjadril ani sám žalovaný, preto je určenie výšku rozdielu zostatkovej hodnoty vozidla v účtovníctve žalobcu a hodnoty odpredaného vozidla podľa názoru žalobcu potrebné považovať za nesporné.

34. S uvedeným názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, keď konštatuje, že v už podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uvádza, že žalobca vyúčtoval žalovanému faktúru zo dňa 11.06.2020 sumu 35.574,04 Eur bez bližšej špecifikácie, z čoho uvedená suma pozostáva s tým, že podľa predmetného článku VII. odsek 6 písm. b/ VOP ide o náhradu škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou a sumou odpredaného vozidla. Citované ustanovenie VOP považoval žalovaný za absolútne neplatné v zmysle , keď ďalej v odpore uviedol, že z návrhu na začatie konania, ani z priložených listinných dôkazov nie je zrejmé, v čom by mala spočívať škoda (resp. jej rozsah), ktorá podľa jeho tvrdenia mala žalobcovi vzniknúť a ani je zrejmá príčinná súvislosť medzi údajne vzniknutou škodou a porušením záväzkovej povinnosti zo strany prenajímateľa. Ďalej namietal, že je otázne, či žalobca ako leasingový prenajímateľ odpredal predmet leasingu za reálnu trhovú cenu a získal späť maximálny rozsah finančných prostriedkov, ktoré by bolo

možné skutočne získať v podmienkach voľnej súťaže ponúk čo najširšieho okruhu uchádzačov, keďže predmet leasingu odpredal presne tomu istému subjektu, od ktorého ho pred odovzdaním leasingovému nájomcovi kúpil. Žalovaný mal za to, že žalobca pokiaľ ide o tvrdenú škodu, dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil a neoznačil ani jeden dôkazný prostriedok, z ktorého by tento svoj nárok mohol odvodiť, pričom len odkázal na absolútne neplatné ustanovenie VOP a na podklade neho vystavenú faktúru.

35. Je teda nesporné, že žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietol uvedenú pohľadávku, ktorej výšku podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, ani nepreukázal v čom by mal spočívať rozsah škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Teda je zrejmé, že žalovaný spôsob určenia výpočtu zostatkovej ceny namietal už v odpore proti platobnému rozkazu.

36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v odvolaní, že vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.02.2022 preukázal ako k výpočtu danej sumy došiel. Žalobca v predmetnom vyjadrení len poukázal na to, že nie je poskytovateľom len klasického nájmu, ale operatívneho leasingu, t. j. motorové vozidlá prenajíma iba ako nové vozidlá, aj z tohto dôvodu je cenníková cena vozidla uvedená v zmluve. Ďalej uviedol, že žalobcovi pri predčasnom ukončení zmluvy vzniká škoda v podobe zostatkovej hodnoty za odpredaj vozidla, ktorá by mu v prípade riadneho ukončenia zmluvy nevznikla. Zostatková hodnota vozidla tak, ako bola uvedená vo Finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa 09.06.2020, je tvorená už pri uzatváraní zmluvy odzrkadľuje voliteľné faktory, ktoré sú vopred určené práve nájomcom (v tomto prípade žalovaným) v tomto prípade žalovaným. Na výšku zostatkovej ceny má vplyv napr. aj nájomcom zvolený limit na najazdené kilometre alebo dĺžka nájmu. Výška samotného nájomného odzrkadľuje práve tieto faktory. V prípade, že by počas trvania zmluvy došlo k zmene niektorého z nich, dôjde aj k zmene výšky mesačného nájomného a rovnako tak zostatkovej hodnote vozidla. Uviedol, že motorové vozidlá strácajú cenu najviac počas obdobia prvých rokov ich používania a následne sa pokles hodnoty motorového vozidla znižuje, čo môže mať za následok, že vozidlo počas obdobia prvých rokov trvania nájmu stratí väčšiu hodnotu ako za nasledujúce roky, čo sa taktiež odzrkadľuje na rozdiele hodnoty vozidla pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy. Uviedol, že má za to, že je objektívne oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá je vyčíslená ako rozdiel zostatkovej hodnoty vozidla oproti hodnote odpredaného vozidla. Ďalej uviedol, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že pri ukončení leasingu bude vozidlo spätne odpredané spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia, s.r.o, nakoľko sám podpísal Všeobecné podmienky pre vrátenie vozidiel.

37. Napriek uvedenému tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení k odporu odvolací súd aj naďalej zastáva právny názor, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami ako k výške zostatkovej ceny vozidla ku dňu jeho odobratia dospel, keď táto suma nevyplýva ani zo Zmluvy o operatívnom leasingu, ani z Finančného vyrovnania, v ktorom je uvedená suma, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 35.574,04 Eur, zostatková hodnota vozidla v účtovníctve prenajímateľa bez DPH vo výške 223.992,04 Eur a cena odpredaného vozidla bez DPH v sume 188.418,--Eur. Žiadny spôsob výpočtu ako k zostatkovej hodnote vozidla dospel, žalobca nepreukázal. Nič na tom nemení tvrdenie žalobcu, že žalovaný písal Všeobecné podmienky pre vrátenie vozidiel, kde je v čl. I uvedené, že nájomca berie na vedomie, že sa MAN a prenajímateľ dohodli na spätnom budúcom odkupe každého z vozidiel po ukončení doby jeho operatívneho leasingu pre nájomcu, a to za podmienok, ktoré vyžadujú, aby vozidlo bolo v dobe odkupu (ukončenia leasingu a pristavenia k odkupu) v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebovaniu s ohľadom na vek vozidla a jeho najazdené km. Z uvedeného vyplýva, že ani uvedený čl. I nešpecifikuje výpočet škody pre účely zmluvy o operatívnom leasingu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca bol povinný preukázať spôsob výpočtu zostatkovej hodnoty motorového vozidla, t.j. na základe akých údajov sa vypočítava hodnota motorového vozidla tak, ako to presne špecifikoval súd prvej inštancie v odseku 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tento odkazuje. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu ohľadne nepriznania uplatnenej sumy 35.574,04 Eur nie je dôvodné.

38. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani uplatňovanú pohľadávku vo výške 1.091,02 Eur, ktorú žalovanému žalobca fakturoval faktúrou zo dňa 09.06.2020, splatnou dňa 19.06.2020 ako zmluvnú náhradu nákladov finančnej služby na zmluve č. 1033096, v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. f/ VOP. Podľa uvedeného článku VOP zmluvná náhrada nákladov finančnej služby podľa predchádzajúcich odstavcov sa určí ako rozdiel vzniknutý medzi anuitným (nerovnomerným) a v Zmluve dohodnutým rovnomerným úročením k príslušnému dátumu. Prenajímateľ má právo v súvislosti s predčasným ukončením Zmluvy domáhať sa od nájomcu zaplatenia zmluvnej úhrady nákladov finančnej služby v

zmysle vyššie uvedeného aj vtedy, ak nájomca nezavinil porušenie povinnosti vyplývajúcich pre neho z uzavretej Zmluvy.

39. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ani v tomto prípade nepreukázal, na základe akých súm a sadzieb dospel k žalovanej sume 1.091,02 Eur.

40. Žalobca v odvolaní namieta, že s právnym posúdením predmetnej sumy na základe tohto ustanovenia VOP súdom prvej inštancie nemôže súhlasiť. Poukazuje na to, že anuitné (teda nerovnomerné) a lineárne, (teda rovnomerné) úročenie sú zaužívané pojmy, ktoré sú vo finančno- bankovom sektore bežne používané s tým, že ich význam je v praxi ustálený a zistiteľný, a preto podľa názoru žalobcu nie je potrebné a nutné, aby boli vo VOP osobitne definované. Opätovne uviedol, že žalovaný ani počas trvania zmluvného vzťahu, ani počas súdneho konania nenamietal spornosť sumy a jej stanovenia na faktúre, a teda žalobca mal za to, že to nie sporné. Uviedol, že zo samotného znenia zmluvy vyplýva výška rovnomerného úroku, ktorý tvorí súčasť mesačnej splátky a napriek uvedenému a nad rámec svojich povinností žalobca k určeniu sumy ponúkol nasledovné vysvetlenie: suma zmluvnej náhrady nákladov finančnej služby 1.091,02 Eur je definovaná ako rozdiel medzi splatenou sumou a sumou, ktorú by žalovaný zaplatil, keby bolo použité lineárne (rovnomerné) úročenie. Uviedol, že použitie lineárneho úročenia by malo za následok nerovnomerné rozloženie výšky splátok počas trvania zmluvy. Takýto postup je zároveň nutný z dôvodu, že pri anuitnom úročení pri predčasnom ukončení zmluvy je splatená nižšia istina ako pri úročení lineárnom a týmto spôsobom sa tento rozdiel vyrovnáva.

41. Odvolací súd sa jednak nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný ani počas súdneho konania nenamietal spornosť sumy a jej stanovenia na faktúre, pretože žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uvedenú pohľadávku vo výške 1.091,02 Eur namietal, keď poukazoval okrem iného na to, že citované ustanovenie VOP, na základe ktorého si uvedenú sumu žalobca uplatňuje, nespĺňa požadované atribúty zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť v zmysle , keď poskytuje leasingovému prenajímateľovi priestor pre svojvôľu, pretože VOP v tomto a ani v iných ustanoveniach nestanovujú bližšie vysvetlenie pojmov použitých v tomto ustanovení. Nie je teda zrejmé, z akých súm sa má tento rozdiel určiť, či zo sadzby úrokov, či podľa počtu dní omeškania, či sa daný rozdiel počíta z jednotlivých splátok osobitne, súčtu splátok v omeškaní alebo celej sumy. Mal za to, že bližšiu špecifikáciu a spôsob vyčíslenia tohto plnenia neobsahuje ani predmetná faktúra. Je teda zjavné, že žalovaný ako leasingový nájomca sa nemohol ani za použitia VOP zaviazať a prijať záväzok zo zmluvného dojednania, ktoré nie je ani určité ani určiteľné do takej miery, že nemožno posúdiť ani predvídať jeho ekonomické dôsledky. Uviedol, že dané ustanovenie VOP neobsahuje žiaden príklad výpočtu tejto sumy ani vysvetlenie pojmov v ňom obsiahnutých, v dôsledku toho leasingovému nájomcovi bola odňatá akékoľvek možnosť namietať proti výške tejto sumy. Má za to, že žalobca nemá nárok na plnenie z faktúry vystavenej žalovanému na základe tohto ustanovenia.

42. Je teda nesporné, že žalovaný uvedený výpočet zmluvnej náhrady nákladov finančnej služby rozporoval už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, namietal jeho nejasnosť, neurčitosť, nemožnosť zistiť na základe čoho dospel žalobca k výslednej sume.

43. Odvolací súd sa nestotožnil ani s vysvetlením žalobcu,. z čoho a akým spôsobom vypočítal zmluvnú náhradu nákladov finančnej služby, keď z jeho vyjadrenia v odvolaní, ani z vyjadrení, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, nie je možné zistiť, ako dospel k sume 1.091,02 Eur. Tvrdenie, že výška rovnomerného úroku, ktorý tvorí súčasť mesačnej splátky vyplýva zo samotného znenia zmluvy, nepostačuje na preukázanie spôsobu výpočtu predmetnej sumy. Veď predsa žalobcovi, pokiaľ mal vedomosť o tom, že žalovaný uvedenú sumu spochybňuje nič nebránilo v tom, aby súdu predložil spôsob výpočtu ako k tejto sume dospel. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že ani v tejto časti odvolanie žalobcovi nie je dôvodné, pretože výška takto uplatňovanej zmluvnej náhrady nákladov finančnej služby nie je preukázaná.

44. Podľa názoru súdu prvej inštancie zostala sporná aj žalobcom fakturovaná suma 1.969,78 Eur, vyúčtovaná faktúrou č. 20100989 zo dňa 09.06.2020, splatnou dňa 19. 06.2020, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu na zmluve č. 1033096. Uvedenú pohľadávku si žalobca uplatňuje v zmysle čl. VII. ods. 6 písm. b/ veta prvá VOP, podľa ktorého v prípade, že zmluva končí predčasne z dôvodu odobratia (vrátenia motorového vozidla), prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu

zmluvnú pokutu vo výške mesačnej splátky. V danom prípade mesačná splátka predstavovala sumu 3.969,50 Eur, teda žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 50% mesačnej splátky, teda vo výške 1.969,78 Eur. Uvedené vyplýva zo Stanoviska žalobcu k finančnému vyrovnaniu zo dňa 14.04.2021. Vo Finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o operatívnom leasingu si uvedenú sumu žalobca uplatnil ako poplatok za predčasné ukončenie zmluvy.

45. Súd prvej inštancie uvedenú sumu žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že z predmetného ustanovenia VOP nevyplýva, pre aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti je účastník povinný platiť zmluvnú pokutu, teda nie dojednaná povinnosť, ktorú by mal účastník porušiť s tým, že VOP neobsahuje ani odkaz na nejaké iné ustanovenie zmluvy, či VOP, kde táto povinnosť dojednaná je, preto je takéto dojednanie podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle ust. absolútne neplatné.

46. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu k uvedenej pohľadávke žalobcu uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty podľa tohto článku nespĺňa z obsahového hľadiska základné pojmové náležitosti dohody o zmluvnej pokute v zmysle ust. a ide o dojednanie, ktoré je absolútne neplatné a žalobca z neho nemôže odvodzovať žiadne právo na plnenie. Žalobca vo vyjadrení k odporu k tejto námietke žalovaného uviedol, že toto nezodpovedá skutočnosti, nakoľko článok VOP v prvej vete ustanovuje aj prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorého následkom je odobratie vozidla pri predčasnom ukončení zmluvy s tým, že z ustanovení VOP je možné presne identifikovať, že predčasné ukončenie zmluvy (a odobratie vozidla) je následkom porušenia jednej zo zmluvných povinností uvedených v čl. VII. ods. 2 písm. a/ až d/. V odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu zotrval na týchto svojich tvrdeniach.

47. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

48. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda musí mať obligatórnu písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná.

49. Výška alebo spôsob určenia musí byť vyjadrená finančne, rovnako ako zmluvná povinnosť pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. Odvolací súd konštatuje, že ak má byť záväzok k zaplateniu zmluvnej pokuty v dojednaní platný, musí z dohody o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať splnenie ktorej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zaistené, to znamená pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a táto zaistená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zaistená. Žalobca tvrdí, že čl. VOP v prvej vete ustanovuje aj prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorého následkom je odobratie vozidla pri predčasnom ukončení zmluvy s tým, že z ustanovení VOP je možné presne identifikovať, že predčasné ukončenie zmluvy je následkom porušenia jednej zo zmluvných povinností uvedených v čl. VII. ods. 2 písm. a/ až d/.

50. Z uvedeným tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko podľa čl. VII. bod 2a/ Prenajímateľ je oprávnený zmluvu jednostranne predčasne ukončiť s okamžitou platnosťou, ak je nájomca v omeškaní s mesačnou splátkou alebo jej časťou v zmysle tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako 30 dní alebo ak nájomca závažným spôsobom porušuje podmienky tejto zmluvy (napr. uvedené v čl. VI. ods. 3 a podob.). b/ V prípade, že má nájomca dlh vo výške dvoch mesačných splátok považuje sa, že prenajímateľ vypovedal zmluvu ku vzniku tohto dlhu bez povinnosti doručenia písomnej výpovede zo strany prenajímateľa nájomcovi a s povinnosťou nájomcu pristaviť (vrátiť) motorové vozidlo prenajímateľovi, najneskôr ku dňu vzniku dlhu vo výške dvoch mesačných splátok pokiaľ sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. c/ Nepristavenie (nevrátenie) motorového vozidla prenajímateľovi v súlade s ods. 2 písm. b/ tohto článku sa považuje za neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla v zmysle ustanovení Trestného

zákona, so zodpovednosťou nájomcu za prípadnú škodu spôsobenú na vozidle po tomto ukončení zmluvy. d/ Zmluva končí predčasne pred uplynutím doby nájmu aj dosiahnutím celkového limitu km v zmysle čl. I., pričom sa zmluva považuje za ukončenú dosiahnutím celkového limitu km, najskôr však momentom odovzdania (vrátenia) motorového vozidla prenajímateľovi. V takomto prípade je nájomca povinný pristaviť motorové vozidlo do sídla predávajúceho, ak sa nájomca a prenajímateľ nedohodnú inak.

51.Žalobca v žalobe v predmetnej zmluvnej pokute neuviedol žiadne bližšie skutočnosti ohľadne porušenia zmluvnej povinnosti pre prípad, ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná. Žalobca v žalobe ani neodkazoval na čl. VII. bod 2 písm. a/ až d/ VOP a až vo vyjadrení k odporu proti vydanému platobnému rozkazu poukazoval na to, že predčasné ukončenie zmluvy (a odobratie vozidla) je následkom porušenia jednej zo zmluvných povinností uvedených v čl. VII. ods. 2 písm. a/ až d/, teda opätovne uvádzal len všeobecne, že sa jedná o porušenie jednej zo zmluvných (štyroch povinností). Tieto skutočnosti uvádza žalovaný aj v odvolaní.

52. Ako už bolo vyššie uvedené, v zmluve musí byť jednoznačne vyjadrená zmluvná povinnosť pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takto dohodnutá dohoda neplatná s poukazom na doterajšiu judikatúru (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003) sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval v zmysle za neplatnú, pretože z predmetného ustanovenia VOP nevyplýva pre aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný platiť zmluvnú pokutu. V čl. VII. bod 6 písm. b/ VOP je len uvedené, že v prípade, ak zmluva končí predčasne z dôvodu odobratia motorového vozidla je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zmluvnú pokutu vo výške mesačnej splátky, neuvádza sa však v tomto článku, ktorú zmluvnú povinnosť ak žalovaný poruší, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zmluvnú pokutu. Odkazovanie na čl. VII. bod 2 písm. a/ až d/ zo strany žalobcu nepostačuje na to, aby si sám súd z predmetného článku ustálil, pre aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že ani v tejto časti odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keďže zmluvná pokuta medzi stranami sporu nebola dohodnutá platne.

53. Odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti sa odvíja od hmotného práva. Rozsah a príčiny vzniknutej ujmy je povinný preukázať žalobca. V sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, ten dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

54. Na záver odvolací súd dodáva, že žalobca si žalobou uplatnil aj paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 440,--Eur, t. j. 11 x 40,--Eur s tým, že súd prvej inštancie mu priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky len v sume 40,--Eur. Keďže sa žalobca odvolal proti druhej výrokovej vete, v ktorej bol zahrnutý aj zamietnutý nárok žalobcu prevyšujúci sumu 40,--Eur ako paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je zrejmé, že sa odvolanie žalobcu týkalo aj uvedenej sumy. V zmysle je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a žalobca v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré mu súd prvej inštancie vo zvyšku paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky nad priznanú sumu 40,--Eur zamietol, preto sa odvolací súd s týmito v odvolaní žalobcom nenamietanými dôvodmi nezaoberal.

55. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil, preto rozsudok v napadnutej druhej výrokovej vete podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

57. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).