Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/375/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovanému: O. H. nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, P., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/214/2012-152 zo dňa 21.6.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom návrh (žalobu) zamietol a druhým výrokom odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania nepriznal.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je plne nedôvodná. Žalobca mal za to, že vyjadrenia žalovaného, ku ktorým malo dôjsť v priebehu trestného konania v súčasnosti právoplatne ukončeného porušili (alebo neustále porušujú) osobnostné práva žalobcu tým spôsobom, že odhliadnuc od skutočnosti, že sú nepravdivé, sú vo vzťahu k osobe žalobcu ponižujúce, čím znižujú jeho dôstojnosť v jeho okolí, vo vzťahu k jeho rodine a blízkym a celkovo vykazujú negatívny dopad na jeho osobu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znenie tzv. Radbruchovej formule: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť.“ Uvedené vo význame a účele prenesenom do predmetu tohto súdneho konania znamená, že žalobca ako subjekt právoplatne odsúdený za zločin charakterovo tak závažný (viď skutočnosti preukázané z odpisu registra trestov SR), že trestom za jeho vykonanie je trest odňatia slobody na doživotie, si právny obsah osobnostných práv poškodil sám svojim konaním. V danom prípade ide o to, že aj v prípade, ak by boli všetky žalobcom uvedené tvrdenia žalovaného skutočne realizované a zároveň by išlo o tvrdenia nepravdivé, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie vylúčené, že by tieto tvrdenia čo i len mohli spôsobiť na osobnostných právach žalobcu také poškodenie, že by to znížilo jeho česť, dôstojnosť, meno, narušilo jeho osobné vzťahy s rodinou a blízkymi osobami, nakoľko vychádzajúc zo situácie žalobcu ako takej je vzhľadom na jeho právoplatné uznanie vinným z množstva trestných činov je zrejmé, že ním uvedené poškodenie jeho osobnostných práv bolo zapríčinené osobou žalobcu samotného jeho preukázaným protiprávnym

konaním. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k samotnému poškodeniu osobnostných práv tento nepreukázal a ani nenavrhol dokazovanie existencie a miery porušenia osobnostných práv. Žalobca nepreukázal a prihliadnuc na obsah jeho odpisu z registra trestov ani súd prvej inštancie za preukázané nemal, že by pred opísaným konaním žalovaného bola osoba žalobcu považovaná okolím, resp. verejnosťou, za osobu dôstojnejšiu a čestnejšiu ako po realizácii výrokov žalovaným, čo však vzhľadom na charakter preukázanej trestnej činnosti žalobcu súd prvej inštancie považoval za vylúčené. Bolo by v rozpore so základnými zásadami platného práva vyhodnotiť tvrdenia žalovaného ako spôsobilé poškodiť česť, dôstojnosť a meno žalobcu vo svetle reálne existujúcich okolností ohľadne osoby žalobcu, čo by subjektu odsúdeného na doživotný trest odňatia slobody ako trest najprísnejší v rámci právneho systému SR. Súd prvej inštancie mal za to, že aj v prípade, ak by žalovaný skutočne vyslovil alebo inak realizoval všetky výroky uvedené v žalobe a tieto výroky by boli v plnom rozsahu nepravdivé, za daných okolností na strane žalobcu by ani jeden z nich nebol spôsobilý narušiť česť, meno a dôstojnosť žalobcu odpykávajúceho si trest odňatia slobody na doživotie, ktorý trest vzišiel ako zákonná sankcia z právoplatne ukončeného trestného stíhania. Z uvedeného pohľadu súd žalobu považoval za nedôvodnú, až šikanóznu, na základe čoho v plnom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si svoje právo na náhradu trov konania neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal písomne odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivé súdne konanie a odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie vykonal pojednávanie bez jeho neprítomnosti, čím porušil právo na pojednávanie a rozhodnutie v prítomnosti strán. Snaha realizovať právo na kontradiktórnosť konania, právo vyjadriť sa k veci, právo predložiť a označiť dôkazy, právo vyjadriť sa k dôkazom cestou dožiadaného súdu neobstojí, lebo má právo na zákonného sudcu a cestou dožiadaného súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý ani nevie, čo je predmetom žaloby, nie je možné účinne realizovať práva a povinnosti strany. Aj ESĽP stanovil, že právo byť osobne prítomný na súde je tak významné, že ho nemožno obetovať púhej účelnosti, napr. odôvodňovať to hospodárnosťou konania a pod. Čo sa týka predmetu veci, toto ani nie je možné v odvolaní napadnúť, lebo vzhľadom na odňatie práva na spravodlivé súdne konanie, ani predmet veci nemohol byť riešený v konaní - nebol prítomný, nemohol sa vyjadriť k veci, nemal možnosť objasniť predmet žaloby, nemal možnosť predložiť/označiť dôkazy, nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom atď. Súd prvej inštancie mu odňal v plnom rozsahu nielen právo na prístup k súdu ale aj právo na súdnu ochranu a vymožiteľnosť práva. Nebola riešená jeho druhá námietka zaujatosti. Súd prvej inštancie riešil iluzórny predmet žaloby tým, že mu znemožnil vyššie uvedené.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania je nárok na žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do jeho osobnostných práv vyslovovaním nepravdivých výrokov a zaslať písomné ospravedlnenie za to,

že vo vzťahu k jeho osobe vyslovil viacero nepravdivých tvrdení. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie dôvody posúdiť správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, keď vykonal jeho výsluch dožiadaným súdom, a preto žalobca nemal možnosť objasniť predmet žaloby, predložiť / označiť dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom atď.

9. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd (aktuálne podľa § 104 ods. 1 Civilného sporového poriadku procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené).

10. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (aktuálne podľa § 188 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd vykonáva dôkazy na pojednávaní).

11. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4 (aktuálne podľa § 188 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní).

12. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.7.2012 v spojení s doplnením žaloby zo dňa 20.9.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do jeho osobnostných práv vyslovovaním nepravdivých výrokov (v počte 23 presne špecifikovaných na výsluchu uskutočnenom dožiadaným súdom dňa 14.10.2013) a písomne sa ospravedlniť za vyslovenie viacero nepravdivých vyjadrení o jeho osobe. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 13.11.2012, ktorého pojednávania sa žalobca i žalovaný nezúčastnili z dôvodu nedoručenia predvolania. Uvedené pojednávanie bolo odročené na deň 24.1.2013, ktorého pojednávania sa žalobca nezúčastnil z dôvodu jeho umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava a žalovaný z dôvodu nedoručenia predvolania. Prípisom zo dňa 4.7.2013 požiadal súd prvej inštancie Okresný súd Piešťany o vykonanie výsluchu žalobcu. Prípisom zo dňa 19.7.2013 Okresný súd Piešťany postúpil v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dožiadanie Okresnému súdu Trenčín, nakoľko žalobca si vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS Ilava. Na deň 24.9.2013 bol dožiadaným súdom nariadený výsluch žalobcu v ÚVTOS Ilava, pričom žalobca uviedol, že o výsluchu nevie a nie je pripravený odpovedať na otázky uvedené v dožiadaní, dňa 14.10.2013 je ochotný vypovedať, pričom odpovede na položené otázky si pripraví vopred. Dňa 14.10.2013 sa dožiadaným súdom uskutočnil výsluch žalobcu v ÚVTOS Ilava, pričom žalobcovi bolo dané poučenie v zmysle § 30, § 120 ods. 4, § 131 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku. O termíne výsluchu žalobcu v ÚVTOS Ilava dňa 14.10.2013 bol upovedomený žalovaný (nachádzajúci sa v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce) dožiadaným súdom Listom zo dňa 24.9.2013. Na výsluchu dňa 14.10.2013 žalobca uviedol, že výsluch odmieta robiť cestou dožiadaného súdu ale len formou zákonného verejného pojednávania realizovaného zákonným sudcom a pre istotu ešte raz uviedol výroky žalovaného, ktoré napáda žalobou v spojení s doplnením žaloby v počte 23. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.2.2015, keď predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 29.12.2014 a žalovanému doručené dňa 2.1.2005, pričom súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu nachádzajúceho sa vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov. Na tomto pojednávaní bol uskutočnený výsluch žalovaného,

pričom Zápisnica z pojednávania zo dňa 26.2.2015 spolu s Výzvou na vyjadrenie zo dňa 2.3.2015 boli žalobcovi doručené dňa 19.3.2015. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca Listom zo dňa 22.3.2015. Napokon súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.6.2016, keď predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 10.5.2016 a žalovanému doručené dňa 9.5.2016, pričom súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu nachádzajúceho sa vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2016 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok.

13. Sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán sporu v súlade so zachovaním práva na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, legitímneho očakávania strán, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Obsahom práva na súdnu ochranu je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok (aktuálne Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (viď napr. II. ÚS 102/04 zo dňa 14.4.2004, 5Cdo 102/01 zo dňa 27.9.2001, 5Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000).

15. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnenie žalobcom tvrdeného odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdi musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

16. V súlade so zásadou bezprostrednosti a priamosti procesné úkony potrebné na riešenie veci robí predovšetkým sám príslušný súd. V prípade, keď by bol tento postup v tom či onom smere náročný, neúčelný, spätý zo zvýšenými trovami a v jeho obvode neuskutočniteľný, pričom takéto posúdenie je vecou zodpovednej úvahy procesného súdu, vyššie citované zákonné ustanovenia umožňujú odchýliť sa od uvedených zásad a požiadať o vykonanie potrebného úkonu iný súd. Súdom príslušným na vykonanie tohto úkonu je ten súd, ktorý by bol inak príslušný konať vo veci v prvej inštancii, t. j. okresný súd, krajský súd. Dožiadanie je praktické najmä v rámci prípravy pojednávania (ak sa vo veci koná s pojednávaním) a v rámci dokazovania. Dožiadaný súd uskutoční úkon v súlade s obsahom dožiadania, ktoré sa realizuje vo forme listu, t. j. jednoduchej žiadosti o vykonanie presne označeného procesného úkonu obsahujúcej uvedenie údajov zo súdneho spisu. V záujme zistenia skutkového stavu môže dožiadaný súd nad rámec dožiadania uskutočniť aj iné nevyhnutné úkony súvisiace s vecou.

17. Procesným úkonom, ktorý možno vykonať prostredníctvom dožiadaného súdu, možno rozumieť len čiastkové úkony dokazovania alebo doručovania, pri ktorých možno nahradiť bezprostrednosť ich vykonaním príslušným súdom. Aj keď zákon nerozlišuje medzi ťažkosťami, zvýšenými neúčelnými trovami a nemožnosťou vykonania úkonu v obvode súdu, v zásade pôjde o taký stav, keď bude úkon predstavovať predovšetkým pre súd i pre strany alebo iné subjekty, ktoré sa majú zúčastniť na úkone,

časovú a finančnú záťaž, ktorú bude možné ľahko prekonať takým spôsobom, že úkon vykoná dožiadaný súd. V zásade pôjde o výsluch osôb, ktoré sa z rôznych vážnych dôvodov nemôžu dostaviť na príslušný súd. Predovšetkým pôjde o dôvody spočívajúce v zdravotnom stave takejto osoby, finančnej či duševnej neschopnosti takejto osoby dopraviť sa na príslušný súd, v obmedzenej osobnej slobode väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody (čo je aj prejednávaný prípad).

18. V stručnosti možno zhrnúť, že vyššie citované ustanovenia procesných predpisov umožňujú súdu, ak je to účelné, aby o vykonanie dôkazu dožiadal iný súd a súčasne zakotvujú stranám právo byť prítomní pri vykonávaní týchto dôkazov. Stranám musí byť oznámené, kedy bude dôkaz dožiadaným súdom vykonaný. Ak vykonáva dôkaz dožiadaný súd, je jeho povinnosťou strany o vykonaní dôkazu okrem prípadov, ak sa toho práva vzdali, upovedomiť.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská pri preskúmavaní prípadu a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu uvedené v bode 12. tohto rozhodnutia je odvolací súd toho názoru, že odvolacia námietka žalobcu na porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie je nenáležitá, keďže súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie uvedenými citovanými ustanoveniami. Žalobca sa počas konania pred súdom prvej inštancie nachádzal vo výkone trestu, teda bol obmedzený na osobnej slobode, a preto súd prvej inštancie dôvodne pristúpil k uskutočneniu jeho výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predvedenie žalobcu na prípadné pojednávanie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde bol žalobca umiestnený, by predstavovalo neúmerné a nehospodárne navyšovanie nákladov súdneho konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 39 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, keď vzhľadom na to, že v prípade žalobcu sa jedná o osobu odsúdenú na doživotný trest odňatia slobody v III. nápravnovýchovnej skupine s maximálnym stupňom stráženia, nebolo možné zabezpečovať prítomnosť žalobcu na pojednávaniach pred konajúcim súdom jednak z dôvodu hospodárnosti ale tiež jednak z bezpečnostných dôvodov. Skutočnosť, že žalobca nebol vypočutý priamo na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno posúdiť ako odňatie mu možnosti konať pred súdom, nakoľko takýmto postupom žalobca nebol ukrátený na svojich právach, keď mal možnosť sa k veci vyjadriť v rámci výsluchu vykonaného dožiadaným súdom. Žalobca ani nebol pri výsluchu dožiadaným súdom limitovaný rozsahom daných otázok a mohol sám iniciatívne uviesť všetky skutočnosti, ktoré považoval za potrebné a rozhodujúce v prejednávanej veci. Vo veci sa uskutočnili dve pojednávania, a to dňa 26.2.2015, kedy bol uskutočnený výsluch žalovaného, a dňa 21.6.2016, kedy bol vyhlásený rozsudok. Vykonaním výsluchu žalovaného bez účasti žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 26.2.2015 nebolo porušené žalobcom namietané právo na prejednanie veci v prítomnosti strán, keďže žalobcovi bola zaslaná zápisnica z pojednávania, na ktorom bol uskutočnený výsluch žalovaného spolu s výzvou na vyjadrenie k tomuto dôkazu, teda žalobca bol oboznámený s obsahom výsluchu žalovaného zaslaním zápisnice o pojednávaní. Mal právo vyjadriť sa k vykonanému dôkazu výsluchom žalovaného, avšak neurobil tak a jeho odpoveď na výzvu súdu na vyjadrenie sa obmedzila len na konštatovanie porušovania jeho práv a vznesenie námietky zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni. Žalobca tak sám nevyužil možnosť vyjadriť sa k oboznámenému výsledku dokazovania výsluchom žalovaného. Na pojednávanie dňa 21.6.2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa žalovaný nedostavil bez ospravedlnenia včas a vážnymi okolnosťami, pričom boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez účasti žalovaného (§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie), teda ani v tomto prípade by nebol uskutočňovaný výsluch žalovaného. Žalobca mal nepochybne možnosť označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy počas celého konania pred súdom prvej inštancie, či už písomnými podaniami alebo ústne na výsluchu uskutočnenom dožiadaným súdom. Navyše povinnosť pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, prípadne pripojiť listinné dôkazy, je požiadavkou už na náležitosť samotnej žaloby (§ 79 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie). Preukázateľne bol žalobca dožiadaným súdom poučený o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 30, § 120 ods. 4, § 131 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie. Preto odvolacie argumenty žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k veci, objasniť predmet žaloby, predložiť / označiť dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom sú nedôvodné a v konaní pred súdom prvej inštancie boli zachované práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, odvolací súd uvádza, že potreba vykonať úkony príslušným súdom nie je však nevyhnutnosťou a dôvody, pre ktoré

možno vykonať procesné úkony dožiadaným súdom boli špecifikované v bode 17. tohto rozhodnutia. Pre vykonávanie procesných úkonov na dožiadanom súde platia tie isté procesné práva a povinnosti, ako pre vykonanie procesného úkonu súdom, ktorý koná a rozhoduje vo veci samej. Dožiadaný súd teda vystupuje pre dané úkony v postavení súdu príslušného na konanie vo veci.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 14/2001 zo dňa 24.8.2001 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 132/2002 zo dňa 13.11.2002 odvolací súd uvádza, že uvedené nálezy sa týkali úplne inej procesnej situácie, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. II. ÚS 14/2001 zo dňa 24.8.2001 konštatoval porušenie práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom správcu dane spočívajúcom v pretrvávajúcej absencii rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a v náleze sp. zn. II. ÚS 132/2002 zo dňa 13.11.2002 konštatoval neporušenie práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majúce podľa sťažovateľa spočívať v odmietnutí jeho návrhu na začatie konania pred správnym súdom.

22. Napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie neriešil jeho druhú námietku zaujatosti. Žalobca podaním zo dňa 22.3.2015 vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni z dôvodu podania trestného oznámenia pre trestné činy korupcie, marenia spravodlivosti, poškodzovania práv, zneužitia právomoci vzhľadom na jej postup v prejednávanej veci, o ktorej námietka zaujatosti rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 11NcC/13/2015-124 zo dňa 27.4.2015 tak, sudkyňa Okresného súdu Galanta JUDr. Naďa Pethöová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdu Galanta pod sp. zn. 26C/214/2012. Podaním zo dňa 25.1.2016 vzniesol žalobca opakovane námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni opäť z dôvodu podania trestného oznámenia pre trestné činy korupcie, marenia spravodlivosti, poškodzovania práv, zneužitia právomoci. Nakoľko druhá námietka zaujatosti bola podaná z toho istého dôvodu, pričom o prvej námietke zaujatosti už rozhodol nadriadený súd, správne postupoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 15a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, keď na druhú námietku zaujatosti neprihliadol a v tomto prípade vec nadriadenému súdu nepredložil. Preto táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

24. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .