Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-135-2010.pdf
PDF · 184.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/135/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: W. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XX/XX, XXX XX Ž. - Vranie, štátny občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti odporcovi: R.. W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o určenie povinnosti strpieť prechod cez pozemok, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby bol odporca zaviazaný strpieť prechod pešo i motorovým vozidlom cez časť pozemku parcely KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, k. ú. Vranie, zapísanej na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Žilina, ktorej časti zodpovedá pozemok parcela KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, k. ú. Vranie, vytvorená geometrickým plánom č. 166/10 Ing. Štefana Chládeka zo dňa 29.10.2010, úradne overeným Správou katastra Žilina dňa 16.10.2010 pod číslom 1992/2010 na nehnuteľnosť pozemok parcelu KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2, k. ú. Vranie, zapísanú na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina v prospech vlastníka tejto nehnuteľnosti z a m i e t a .
Konanie o návrhu vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 227,30 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.06.2010 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 23.06.2010 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť strpieť prechod pešo i motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam KN-C č. XX, XX vedeným na LV č. XXX k. ú. Vranie cez časť parcely KN-C č. XX/X v časti tvoriacej pôvodnú pkn parc. XXX/X vyznačenú geometrickým plánom vyhotoveným v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania s výhradou ďalšieho uplresnenia petitu po vykonanom znaleckom dokazovaní.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že je na základe darovacej zmluvy č. V 61/2003 výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k. ú. O. ako dom súp. č. XX na parc. KN- C č. XX a pozemkov parc. KN-C č. XX - záhrady o výmere 566 m2, parc. KN-C č. XX/X - záhrady o výmere 304 m2, parc. KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2 a parc. KN- C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2. Nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet daru boli pôvodne vedené v k. ú. Vranie v pk vložke č. XX pod A.4. ako dom a parc. XXX/X na meno pôvodných vlastníkov - W. T. F. W.. B., L.. B.. B. W. T. titulom D 83/70 dedila B. T. a po nej titulom D 901/81 dedila K. N.. Po S. N. sa bezpodielovými vlastníkmi predmetných nehnuteľností stali jeho
rodičia O. K. a W.Á. K. na základe kúpnej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice Štátnym notárstvom v Žiline zo dňa 07.05.1982 pod č. j. N 175/82, Nz 214/82. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 291/82 dňa 25.05.1982. Podľa bodu 6 kúpnej zmluvy RI 291/82 zo dňa 25.05.1982 vlastníctvo k predmetu kúpy prešlo na jeho rodičov okrem iného i so všetkými právami s vlastníctvom spojenými. S vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a ktoré dnes vlastní bolo nerozlučne spojené právo cesty k pozemku pôvodne vedenom v poz. knihe Vranie ako parc. pkn č. XXX/X - cesta o výmere 106 m2 vo vl. č. XXX. V čase kúpnej zmluvy bola táto pkn parc. totožná s parc. EN XX/X - ostatná plocha, cesta o výmere 150 m2. V súčasnosti podľa priloženej identifikácie je pôvodná pkn parc. č. súčasťou parc. KN-C č. XX/X zapísanou na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve odporcu. Pretože sa jednalo o pozemok, ktorý vždy slúžil ako cesta, či spoločný dvor pre vlastníkov susediacich nehnuteľností, a títo všetci ju ako spoločný pozemok aj užívali, nebola parc. pkn č. XXX/X zapísaná vo vl. č. XXX resp. podiel v 1/5, ktorý opatril prevodkyni samostatným predmetom kúpnej zmluvy. Všetci účastníci mali za to, že pozemok bude do budúcnosti vo vlastníctve mesta. Jeho právni predchodcovia a aj on pozemok zodpovedajúci pôvodnej pkn parc. č. XXX/X užívali ako prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam až do polovice roku 2008 bez akýchkoľvek problémov. Pozemok užívali na prechod peši, prejazd osobným i nákladným motorovým vozidlom, stavebnými mechanizmami a pod. V polovici roku 2008 odporca pozemok oplotil a akýkoľvek prístup zamedzil a na ústne výzvy na umožnenie opätovného prístupu nereaguje. Nevedeli, že odporca si nechal vlastníctvo k nehnuteľnostiam osvedčiť podľa zákona č. 293/1992 Zb. so začatím oprávnenej držby od 29.11.2000. Túto skutočnosť zistili až po oplotení pozemku. Je pri tom nesporné, že aj odporca by mal byť len nositeľom práva užívať pozemok zodpovedajúci pôvodnej pkn. parc. č. XXX/X ako prístupovú cestu, resp. by mal byť vlastníkom maximálne 1/5-iny tohto pozemku, pretože jeho vlastníctvo je odvodené od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov Š. O. a manž. Š., po ktorých sa právnou nástupkyňou titulom rozhodnutia Štátneho notárstva Žilina č. 4D 690/85 stala F. N. - právna predchodkyňa odporcu. Vzhľadom na to, má navrhovateľ za to, že odporca nesplnil všetky náležitosti na vydanie osvedčenia o vydržaní. Na podanie určovacej žaloby sú však aktívne legitimovaní pôvodní pozemnoknižní vlastníci, či ich právni nástupcovia. Preto sa návrhom domáha určenia povinnosti odporcu strpieť prechod a prejazd cez pozemok parc. KN-C č. XX/X v časti tvoriacej pôvodnú pkn parc. č. XXX/X.
Navrhovateľ návrh upresnil po výzvach súdu formou uznesení č. k. 6C/135/2010-20 zo dňa 09.09.2010 a č. k. 6C/135/2010-42 zo dňa 31.03.2011 vydaných podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. podaním zo dňa 19.04.2011 doručeným súdu dňa 19.04.2011, a to tak, že sa voči odporcovi domáha vydania rozsudku, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť strpieť prechod pešo i motorovým vozidlom cez parcelu vedenú na LV č. XXX k. ú. Vranie ako KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 ku nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k. ú. Vranie ako parcela KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a parcela KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, tak ako to vyplýva z geometrického plánu Ing. Štefana Chládeka č. 166/10 zo dňa 29.10.2010 č. over. 1992/2010 zo dňa 16.11.2010. Súčasne sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania.
V podaní zo dňa 19.11.2010 navrhovateľ ešte doplnil, že z predloženého návrhu je nesporné, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu - prechodu cez parc. KN-C č. XX/X užíva v dobrej viere od roku 2003, pričom jeho právni predchodcovia toto právo rovnako užívali v dobrej viere, že im patrí, od 07.05.1982, preto toto právo nadobudli vydržaním najneskôr dňom 07.05.1992. Navrhovateľ pri tom poukázal na ust. § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporca sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril.
Súd vec prejednal v prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov na pojednávaní dňa 09.10.2012.
Na pojednávaní sa navrhovateľ opätovne na výzvu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril, že vzhľadom k tomu, že geometrický plán Ing. Štefana Chládeka, over. č. 1992/2010 zo dňa 16.11.2010 nebol doteraz zapísaný v katastri nehnuteľnosti, upravuje podanie zo dňa 19.04.2011, teda aj znenie petitu návrhu nasledovne, a to: Odporca je povinný strpieť prechod pešo i motorovým vozidlo cez časť parcely KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Vranie, oddelenú geometrických plánom Ing. Štefana Chádeka č. overovacie 1992/2010 zo dňa 16.11.2010 ako parcela KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX, k. ú. Vranie ako parcela KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2.
Pokiaľ sa týka časti pôvodného návrhu zo dňa 16.06.2010, ktorou sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odporcovi strpieť prechod pešo i motorovým vozidlom cez parcelu vedenú na LV č. XXX k. ú. Vranie ako KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 ku nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k. ú. Vranie ako parc. KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, návrh v tejto časti berie navrhovateľ späť.
Právny zástupkyňa odporcu na pojednávaní vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu v tejto časti.
Z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie navrhovateľa v spore, túto zhrnul jeho právny zástupca v svojom záverečnom prednese tak, že má za to, že súd má dostatočne preukázanú tú skutočnosť, že časť parcely č. XX/X, ktorá bola oddelená geometrickým plánom Ing. Chládeka, overovacie č. 1992/2010 ako parcela KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v skutočnosti tvorila po dlhú historickú dobu prístupovú komunikáciu medzi iným aj k domovej nehnuteľnosti, ak môže požiť aj tento historizmus, súvisiacej s domom a hospodárskym dvorom na nehnuteľnostiach pôvodne zapísaných v pkn vložke XX pod bodom A4 a kódom spolu s hospodárskymi stavbami a dvorom na parcele pkn č. XXX/X. S vlastníctvom tejto nehnuteľnosti je spojené aj vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu 1/5 k tejto spoločnej ceste, ktorá pôvodne niesla označenie ako parcela pkn XXX/X. Pkn vložka č. X bola založená v roku 1922. Je teda nesporné, že najneskôr od roku 1922 slúžila parcela dnes označená ako parcela KN-C XX/X ako prístupová komunikácia, ako spoločný dvor k susedným nehnuteľnostiam, vrátane nehnuteľnosti dnes vo vlastníctve navrhovateľa. Ak bola Pkn vložka založená v roku 1922, je nesporné, že musela takto táto parcela ako spoločná cesta, spoločný dvor slúžiť aj predtým. Nie je pravdou, že by prístupová komunikácia na parcele XX/X bola užívaná len do roku 1956 alebo tak, ako malo byť tvrdené svedkom N., ako odôvodňuje odporca. Z výpovede svedka N., ale aj z celej výpovede pani N., nesporne vyplýva, že oni aj dnes vo svojich výpovediach označovali túto cestu ako prístupovú cestu, ako prístupový pozemok. Pani N. v minulosti odpredala nehnuteľnosti právnemu predchodcovi navrhovateľa. Pani N. odpredala iné nehnuteľnosti odporcovi. Pani N.Č. na obhliadke na mieste samom síce tvrdila, že si nepamätá a nevedela sa vyjadriť, ale mimochodom povedala, že sa jedná o prístupovú cestu, že sa jedná o pozemky, ktoré mala predať odporcovi. Odporca na pojednávaní potvrdil, že prístupovú cestu od pani N. nekúpil, že si vlastníctvo osvedčil vydržaním, pretože to jeho mama užívala. Ak zoberie do úvahy výsluchy ostatných svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 2C/208/2010, a to celé výpovede, nielen tie ich časti alebo zhrnutie výpovede, ako je podchytené v odôvodnení rozsudku, je nesporné, že aj keď ich výpoveď nesvedčila o tom, že by malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov navrhovateľa, a to vzhľadom k dobe, kedy boli tieto nehnuteľnosti nadobúdané, je nesporné, že títo svedkovia všetci, vrátane svedka N., vrátane svedkyne N. a ostatných svedkov, najmä pani B., ktorá je sestrou pani N., dosvedčili, že táto nehnuteľnosť slúžila vždy ako prístupová komunikácia aj k pozemkom dnes vo vlastníctve navrhovateľa. Hoci súd v rozsudku č. k. 2C/208/2010-100 zhrnul podstatným spôsobom výpovede svedkov, aj z tohto zhrnutia táto skutočnosť vyplýva veľmi nesporne. Na pojednávaní podľa jeho názoru bolo aj z výsluchu samotných účastníkov preukázané to, že odporca na miesto samé nechodil, pretože nevedel, kto zbúral chliev, kto zbúral hnojisko na spornom pozemku a v podstate zamedzil prístup k tejto nehnuteľnosti až v roku 2008. Svedkovia potvrdili, že nielen navrhovateľ, jeho právni predchodcovia, ale aj ostatní obyvatelia tejto časti obce považovali túto cestu dokonca priam za obecný pozemok. Využívali ju ako na prechod nielen k susedným nehnuteľnostiam, ale dokonca k ihrisku. Poukazuje na výpoveď pána O., ktorý býval priamo v susednej nehnuteľnosti na parcele KN-C č. XX, ktorý si snáď ako osoba, ktorá tam prežila celý život, mohol najviac pamätať a z jeho výpovede aj bolo zrejmé, že vedel, o čom hovorí a vedel, ako sa k veci vyjadruje. Vzhľadom k tomu má za to, že návrh je dôvodný a žiada, aby mu súd vyhovel vrátane nároku na náhradu trov konania.
Odporca sa na pojednávaní k návrhu vyjadril a produkoval nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu v spore. Nestotožňuje sa s návrhom navrhovateľa, a to z dôvodov, že navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť darovacou zmluvou od svojich rodičov. Rodičia nadobudli túto nehnuteľnosť od pani N.. V roku 1950 bolo vlastníctvo pozemku v rukách manželov T., ktorí okrem parcely tejto, na ktorej stojí rodinný dom navrhovateľa, vlastnili aj pozemky pôvodne zapísané v pk vložke pod č. XXX/X, XXX/ X, na ktorej mali drobné hospodárstvo. To znamená, mali tam nejaké chlieviky a mali tam uložené seno. Dom, ktorý dnes vlastní navrhovateľ, stojí podľa geometrického plánu č. 166/10, ktorý produkoval navrhovateľ, na parcele č. XX/X. Pôvodne to bola parcela XXX/X. Z toho rodinného domu skutočne bol prechod cez parcelu č. XX/X, teda týmto geometrickým plánom zakreslenú, k parcelámč. XXX/X F. XXX/X, a to z toho dôvodu, že tam bolo už uvedené malé hospodárstvo. V roku 1950 až 1960 pôvodní
vlastníci týchto nehnuteľností svoje hospodárstvo zrušili. To znamená, ani účel, na ktorý využívali pkn parcelu č. XXX/X, dnes č. XX/X, už stratil svoj hospodársky význam. Preto ani nadobúdateľka pani N., ktorá nadobudla dedením po manželoch T. rodinný dom na parcele č. XX/X, parcelu č. XX a parcelu č. XX/X už nevyužívala sporný pozemok ako prístupovú cestu. To znamená, že táto nehnuteľnosť sa zhruba 20 rokov nevyužívala ako prístupová cesta. Odporca postupne nadobudol nehnuteľnosti, ktoré boli vlastne prístupové nehnuteľnosti. Z výpovedí svedkov, ktoré odzneli na pojednávaní Okresného súdu Žilina vedeného pod spis. zn. 2C/208/2010, je zrejmé, že táto parcela nikdy nebola využívaná na prechod vozom a aj predchádzajúci vlastníci navrhovateľa využívali prístup k svojmu rodinnému domu cez hlavnú cestu, ktorá je označená v geometrickom pláne ako parcela č. XXX. Je to zrejmé aj z dokumentácie, ktorá bola zhotovená, a sám navrhovateľ zrušil túto prístupovú cestu k svojmu domu a k svojej parcele. Má tak za to, že keď navrhovateľ nadobúdal nehnuteľnosť od svojich právnych predchodcov, teda rodičov a pod., ako títo rodičia nadobudli svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam od pani N., zmienka o tom, že sa nadobúdajú aj práva s touto nehnuteľnosťou spojené, ešte nezakladá právo vecného bremena. Keďže parcela mala svoje parcelné číslo, má za to, že mohla byť predmetom samostatného prevodu tak, ako tomu bolo v neskorších rokoch. Domnieva sa alebo je toho názoru, že navrhovateľ túto cestu využíval práve preto, že nebola ohradená. Využívali ju aj iní občania v obci, pretože si skracovali touto cestou alebo týmto pozemkom prístup k ihrisku a až keď teda urobili nepovolenú skládku na pozemku odporcu, tak sa rozhodol odporca tento pozemok oplotiť a vlastne zneprístupniť ho nielen teda navrhovateľovi, ale všetkým, ktorí si v obci skracovali túto cestu cez tento pozemok. Má za to, že navrhovateľ nepreukázal v tomto konaní dobromyseľnosť, lebo je to jeden z podstatných predpokladov vzniku vydržania vecného bremena. Ešte by doplnila, že od roku 1982, keď právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli tieto nehnuteľnosti do vlastníctva, absolútne nemali vedomosť o tom, že tento pozemok má slúžiť ako prístup a ani tam nikdy cesta nebola, ona bola len ako cesta nazvaná v pozemkovej knihe, ale tá mala hospodársky zmysel v 30., 40. rokoch a vlastne využívali ju na parkovanie, čiže ani nie na prístup. Ani z nehnuteľností navrhovateľa nie je zrejmé, že by tam bola nejaká vstupná brána na jeho pozemok, takže ani v minulosti nebola, ani v súčasnosti nie je. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nehnuteľnosť bola užívaná aj inými ľuďmi z obce ako cesta, ona poukazuje na súdnu prax, podľa ktorej v takomto prípade nemožno hovoriť o vzniku vecného bremena vydržaním. Odporca tak má záverom za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vydržania vecného bremena, a to dobromyseľnosť a nepretržitosť výkonu práva užívať spornú nehnuteľnosť. Právna zástupkyňa odporcu tak žiadala návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania.
Súd tak vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením s účastníkmi produkovanými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. Vranie zo dňa 09.06.2010 vedenom Správou katastra Žilina (na č.l. 3 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-C: č. XX - záhrady o výmere 566 m2, č. XX/X - záhrady o výmere 304 m2, č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2, č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a rodinný dom súp. č. XX stojaci na prac. KN-C č. XX. pričom v časti B LV je zapísaný ako výlučný vlastník navrhovateľ titulom kúpna zmluva č. V 4623/97-65/97, darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. V 61/03-7/03, zmluva o zrušení vecného bremena č. V 2194/05-30/05.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. Vranie zo dňa 09.06.2010 vedenom Správou katastra Žilina (na č.l. 14 spisu) vyplýva, že v časti A LV je evidovaný okrem iných aj pozemok parcela KN-C č. XX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, pričom v časti B LV je zapísaný ako výlučný vlastník odporca titulom osvedčenie č. N 154/2000, NZ 299/2000-57/2000, kúpna zmluva č. V 5381/01-72/01.
Z kópie z pozemkovej knihy pkn vložky č. XX vedenej pre k. ú. Vranie (na č. l. 5 spisu) vyplýva, že v tejto bol v časti A evidovaný pod r. č. 4 pozemok pkn parc. č. XXX/X dom čp. XX hospodárske stavby a dvor Vnútornosť o výmere 101 m2. Pri tejto nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka, že s vlastníctvom tejto parcely je spojené vlastníctvo spoločnej cesty parc. č. 114/5 v protokole č. 313 tejto knihy v 1/5. V časti B boli zapísaní ako vlastníci pod B1 W. T. v podiele 1/2 titulom kúpy z 07.12.1922 čd. 4730/1922 a pod B2 jeho manželka B. T., L.. B. v podiele 1/2 titulom kúpy z 07.12.1922 čd. 4730/1922.
Z kópie z pozemkovej knihy pkn vložky č. XXX vedenej pre k. ú. Vranie (na č. l. 12 spisu) vyplýva, že v tejto bol v časti A evidovaný pod r. č. 1 pozemok pkn parc. č. XXX/X cesta a iné neoddanené pozemky Vnútornosť o výmere 106 m2. V časti B pod B1 bola zápis na vlastníkov parc. č. XXX/X v protokole č. 273 tejto knihy, č. XXX/X, XXX/X v protokole č. 33 tejto knihy v 1/5.
Z grafickej identifikácie (na č. l. 13 spisu) predloženej navrhovateľom vyplýva, že parc. KN-C č. XX/X je tvorená celou pkn parc. č. XXX/X a časťou pkn parc. č. XXX/X, k. ú. Vranie.
Geometrickým plánom č. 166/10 vyhotoveným Ing. Štefanom Chládekom dňa 29.10.2010, autorizačne overeným Ing. Radoslavom Káčeríkom dňa 29.10.2010 a úradne overeným Správou katastra Žilina dňa 16.11.2010 pod č. 1992/2010 (na č.l. 31 spisu) boli z parc. KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, k. ú. Vranie evidovanej na LV č. XXX vytvorené nové parc. KN-C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a z parc. KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2, k. ú. Vranie vytvorené nové parc. KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2 a KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2. V poznámke výkazu výmer je uvedené, že novovytvorená parc. KN-C č. XX/ X je identická s pôvodnou pkn parc. č. XXX/X.
Rozhodnutím štátneho notárstva v Žiline č. k. D 83/70-7 zo dňa 20.03.1970 (na č. l. 9 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.1970, bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi W. T., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. O. XX, a to tak, že medzi iným majetkom poručiteľa nadobudla aj podiel poručiteľa na pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XX pod B1 v 1/2, k. ú. Vranie jeho manželka B. T., L.. B.. Dedičstvo, ktoré malo spočívať vo vlastníctve pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XXX, k. ú. Vranie v podiele pod B1 v 1/5, však predmetom prejednania v tomto dedičskom konaní nebolo.
Rozhodnutím štátneho notárstva v Žiline č. k. D 901/81-19 zo dňa 29.07.1981 (na č. l. 10 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.1981, bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke B. T., L.. B., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. O. XX, a to tak, že medzi iným majetkom poručiteľky nadobudla aj podiel poručiteľky na pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XX pod B2 v 1/2, k. ú. Vranie jej sestra S. N.Č., L.. B., I.. XX.XX.XXXX. Dedičstvo, ktoré malo spočívať vo vlastníctve pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XX v podiele pod B1 v 1/2, k. ú. Vranie (teda podiel pôvodne po W. T.) a pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XXX, k. ú. Vranie v podiele pod B1 v 1/5, však predmetom prejednania v tomto dedičskom konaní nebolo.
Z notárskej zápisnice č. N 175/82, NZ 214/82 spísanej na Štátnom notárstve Žilina dňa 07.05.1982 (na č.l. 4 spisu) vyplýva, že do obsahu notárskej zápisnice bola spísaná kúpna zmluva uzatvorená na jednej strane K. N., L.. B. ako predávajúcou a na druhej strane manželmi O. K. F. W. K., L.. G. (pričom súd mal za medzi účastníkmi nesporné tvrdenie, že išlo o rodičov navrhovateľa) ako kupujúcimi. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XX, predtým č. p. XX s prísl. a pozemkov: parc. EN č. XX - zastavané plochy o výmere 493 m2, parc. EN č. XX - záhrady o výmere 566 m2 a parc. EN č. XX/X - záhrady o výmere 304 m2, k. ú. Vranie, evidovaných na LV č. XX pod A 2/1 v celosti na meno predávajúcej, za dohodnutú kúpnu cenu 39.275,- Kčs. Podľa zmluvy mali nehnuteľnosti nadobudnúť kupujúci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bode 6 zmluvy sa udáva, že vlastníctvo na nadobúdateľov definitívne prejde dňom registrácie zmluvy, a to so všetkými právami a povinnosťami s vlastníctvom spojenými. K registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.1982 Štátnym notárstvom v Žiline došlo dňa 25.05.1982 pod č. RI 291/82.
Súd považoval medzi účastníkmi v ďalšom za nesporné, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemkom parcelám KN-C: č. XX - záhrady o výmere 566 m2, č. XX/X - záhrady o výmere 304 m2 a č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2 a k rodinnému domu súp. č. XX stojaceho na prac. KN-C č. XX ako obdarovaný darovacou zmluvou uzavretou s jeho rodičmi ako darcami, čomu nasvedčuje aj zápis na LV č. XXX v časti B ako nadobúdacieho titulu, pričom vklad vlastníckeho práva navrhovateľa do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod č. V 61/03. K nadobudnutiu vlastníctva u navrhovateľa tak došlo v priebehu roku 2003. Presný deň v kontexte dôvodov tohto rozhodnutia súd neskúmal, keďže toto považoval za nadbytočné.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 09.10.2012 vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa pamätá, ako jeho rodičia kúpili od pani N. predmetné nehnuteľnosti, k týmto vždy patrila cesta. Ona sama im to výslovne pri predaji povedala. Cestu tak užívali ako prístupovú cestu k ich domu. Keď potrebovali čokoľvek voziť na záhradu, pričom dole pod domom boli chlievy, ktoré predtým gazda využíval, vozil tadiaľ hnoj, používal to aj ako prístup pre zber úrody zo záhrady. Rovnako túto cestu používali aj pri úprave domu. Čo sa týka skládky, táto tam bola len prechodne, a to v čase, keď bol dom prestavovaný. Pôvodnú bránu, ako to vyplýva z ním predloženej fotografie, o šírke 2,5 až 3 m síce vystavaním steny zrušili, avšak nechali
tam dvere na priechod. Do budúcna uvažoval na tomto mieste ako o vjazde vozidlom na pozemok aj na prípadné parkovanie, pričom gazda predtým v tomto mieste odstavoval voz, keďže vedľa boli maštale a tam choval kone. Jedine, kde mohol prejsť do záhrady, je len toto miesto, a to vzhľadom k tomu, že cez pozemok parcelu č. XX mohol prejsť ďalej len cez úzky priestor v šírke asi 1 m, ktorý je medzi domom a humnom tak, ako je to viditeľné na geometrickom pláne. Dom je podpivničený, pričom v spodnej časti domu boli chlievy a boli tam chované zvieratá. Cesta smerovala ešte do miesta pod domom. Pôvodne teda bol gazda spoluvlastníkom v 1/5 na tejto ceste, teda cesta bola nerozlučne spätá s vlastníctvom predmetného domu. V ďalšom navrhovateľ uviedol, že predmetná cesta slúžila ako prístupová cesta aj k parcele č. XX/X, kde mal chlievy a drevo a rovnako slúžila ako prístupová cesta k parcele č. XX/X, ktorá pokračovala potom cez parcelu č. XX. Na uvedenú parcelu sa iným spôsobom dostať nedalo. Taktiež poukazuje na to, že pod rodinným domom sa nachádza postavená žumpa, pričom táto cesta vzhľadom k tomu, že tam ešte nebývali, by mala slúžiť na vyberanie tejto žumpy. Iným spôsobom si nevie predstaviť, ako by mohla byť žumpa vyberaná. Na otázky právnej zástupkyne odporcu navrhovateľ uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť, odkiaľ má vedomosť, že parcela č. XX/X bola prístupovou cestou k parcele teraz XX/X, toto pre neho vyplýva z toho dôvodu, že jedine touto cestou sa dalo dostať na predmetnú parcelu, inak by sa tam mohlo len asi lietať. Všetko to vtedy patrilo jedinému majiteľovi pánovi T., po ktorom to kúpili jeho rodičia, a to teda má na mysli parcely č. XX a XX/X. K otázke, aby sa vyjadril, k tomu, že uviedol, že pani N. im ukázala, že majú možnosť chodiť cez parcelu č. XX/X ako prístupovej ceste k domu, keďže kúpna zmluva neobsahovala túto parcelu, z čoho tak usudzovali, navrhovateľ uviedol, že to bolo z toho, čo im povedala pani N., môže to uviesť presne tak, ako to uviedla: „to je vaše, to si majce, to si užívajce, tadiaľ môžete chodiť“. Ako vyplýva zo zmluvy, bolo to len ústne, ale má za to, že aj ústne dohody sú dohody. Jeho rodičia nežiadali preukázať titul, na základe ktorého by to mohli užívať, keďže neboli právne zbehlí. Otec s matkou boli jednoduchí ľudia, nevedeli to takto riešiť, nepoznali nejaké právnické kľučky a podobne. Ďalej navrhovateľ uviedol, že na parc. č. XX/X boli staré nepoužívané chlievce, ktoré zbúrali po tom, ako im pani N. povedala, že je to ich a si to môžu užívať. Následne na túto parcelu až do času, kedy ich upozornil odporca na to, že je to jeho pozemok, dočasne ukladali stavebný odpad, ktorý potom odvážali z tejto parcely preč.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že povrch časti parcely KN-C č. XX/X tak, ako táto zodpovedá parc. KN-C č. XX/X, ako je vytvorená geometrickým plánom, nie je ničím spevnený. Ide o trávnatý povrch. Ako prístupovú cestu je možné túto využívať len cez leto, a to v období, keď je sucho vzhľadom k tomu, že táto je v kopci, pričom ak je mokro, s autom sa nedá vyjsť hore. Nie je teda túto parcelu možné používať celoročne, ako to tvrdí navrhovateľ. Čo sa týka stavebného odpadu, má za to, že navrhovateľ si bol vedomý, že to odkladá na pozemok, ktorý vlastní on, a tak si mohol byť vedomý toho, že sporná parcela č. XX/X patrí k pozemku parcela č. XX/X, ktorý kúpil od pani N.. Čo sa týka nadobudnutia sporného pozemku parc. KN-C č. XX/X odporca uviedol, že jeho vlastníctvo nadobudol vydržaním, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzoval z toho, že tento pozemok užívala jeho matka ako prístupovú cestu k jej pozemkom. K užívaniu sporného pozemku navrhovateľom odporca uviedol, že navrhovateľ tento pozemok nevyužíval, pričom vchádzal pešo od cesty. Predmetný pozemok využíval len v tom čase, keď staval dom, pričom to bolo takým spôsobom, že vozil cez túto parcelu stavebný odpad. Auto parkoval navrhovateľ v dedine. Tým, že nemal prístup k domu, tak tam nemohol parkovať. Ďalej odporca vypovedal, že na sporný pozemok chodieval asi dva až tri krát do mesiaca. Vstup navrhovateľa na pozemok zamedzil až v roku 2008 z dôvodu, že nebol odstránený stavebný odpad. Toto oznámil Úradu životného prostredia Mesta Žiliny, pričom po vyvezení tohto stavebného odpadu pozemok ohradil. Na mieste, kde bol stavebný odpad, t. j. na parcele KN-C č. XX/X boli predtým chlievce a hnojisko. Nemá však vedomosť, kto ich odstránil.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/208/2010-100 zo dňa 28.07.2011 (na č. l. 54 spisu), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2011, vyplýva, že týmto bolo rozhodnuté v konaní vo veci navrhovateľov O. K. a W. K.N., L.. G. (t. j. rodičov navrhovateľa) proti odporcovi R.. W. N. (t. j. odporcovi v prejednávanej veci) o určenie vlastníckeho práva navrhovateľov ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele 1/5 k časti parcely KN-C č. XX/X, k. ú. Vranie zapísanej na LV č. XXX zodpovedajúcej pôvodnej pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XXX, k. ú. Vranie a oddelenej vyhotoveným geometrickým plánom č. 166/2010 Ing. Štefanom Chládekom (t. j. tým istým ako v prejednávanej veci) ako parcela KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2. Svoj návrh v dotknutej veci skutkovo odôvodnili tým, že od S. N. kúpnou zmluvou nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to konkrétne dom č. súp. XX postavený na parc. KN-C č. XX a pozemky parc. KNC č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2, KN-C č. XX- záhrady o výmere 566 m2 a KN-C č. XX/X -
záhrady o výmere 304 m2. Neskôr darovacou zmluvou (č. V 61/2003) tieto nehnuteľnosti darovali synovi W. K. (navrhovateľovi v prejednávanej veci). Nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet kúpy podľa tejto zmluvy, boli pôvodne vedené v k. ú. Vranie - v pozemkovej knihe, vložke č. XX pod A.4. zapísané ako dom a parcela č. XXX/X na meno pôvodných vlastníkov - W. T. a manželka B., L.. B.. Po W. T., titulom dedenia, tieto nehnuteľnosti zdedila K. N., to znamená predávajúca. Podľa ich názoru, ako navrhovateľov podľa bodu 6. kúpnej zmluvy prešlo na nich vlastníctvo k predmetu kúpy i so všetkými právami s vlastníctvom spojenými. Samotná K. N. pri prevode vlastníctva ich upozornila, že s príslušenstvom týchto nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve je nerozlučne spojené vlastníctvo - právo cesty k prevádzaným pozemkom. Táto cesta, či spoločný dvor bol pôvodne vedený vo vložke č. XXX pozemkovej knihy Vranie, ako pkn parc. č. XXX/X - cesta o výmere 106 m2. V čase kúpnej zmluvy bola táto pkn parc. totožná s parc. EN č. XX/X- ostatné plochy, cesta o výmere 150 m2. Rovnako, ako právni predchodcovia vedení v pozemkovej knihe, aj navrhovatelia užívali zodpovedajúci podiel pozemku ako prístupovú cestu na prechod pešo, motorovými vozidlami a podobne. Neskôr sa dozvedeli, že odporca si dal osvedčiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam so začatím oprávnenej držby od 29.11.2000. Súd o návrhu v tejto veci zamietol s odôvodnením, že z dokazovania nepochybne vyplynulo, že navrhovatelia kúpili určité nehnuteľnosti v k. ú. Vranie. Súčasťou kúpnej zmluvy, ako to napokon vyplýva aj z tejto zmluvy, nebola aj sporná parcela, a to časť parcely KN-C č. XX/X v podielovom spoluvlastníctve, prevedená v prospech samotných navrhovateľov. Súd nemohol pripustiť teóriu navrhovateľov o tom, že túto nehnuteľnosť, bývalí právni predchodcovia používali na prechod povozmi a koňmi a tým, že by si mohli odvodzovať právo na určenie vlastníckeho práva v rámci ich právnych predchodcov. Súd podotkol, že nehnuteľnosť navrhovatelia kúpili v roku 1982. Nehnuteľnosť kúpili už bez prístupovej cesty. Vlastníctvo k spornému pozemku si dal osvedčiť odporca so začatím oprávnenej držby od 29.11.2000. Navrhovatelia kúpili nehnuteľnosť, ktorá sa však netýka konkrétneho predmetného sporu. Pri spornej nehnuteľnosti sú vydané dva LV, a to predovšetkým pre odporcu, ktorý tvrdí, že sporná nehnuteľnosť je jeho vlastníctvom. V tomto konkrétnom prípade nebola preukázaná dobromyseľnosť účastníkov konania t.j. navrhovateľov o tom, že nehnuteľnosť užívajú dobromyseľne a že ju spravujú pre svoje osobné veci. Od samého začiatku podpísania kúpno-predajnej zmluvy v roku 1982 museli vedieť, že táto nehnuteľnosť nie je súčasťou predaja pozemkov. Museli si byť vedomí, že táto nehnuteľnosť bude predmetom buď iného sporu alebo konania ohľadne kúpy alebo predaja nehnuteľností. V písomnej zmluve z roku 1982 sa jednoznačne píše, čo je predmetom kúpy nehnuteľností. Navrhovatelia sa nemôžu domáhať toho, aby sa stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá im vôbec nepatrí. Dokazovaním, ktoré sa snažili preukázať na súde, a to výsluchom svedkom ohľadne užívania týchto nehnuteľností súd nepresvedčili, aby tento mohol potom záverom konštatovať, že sú výlučnými vlastníkmi aj tejto spornej nehnuteľnosti.
Podľa ust. § 80 písm. b) a c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení účinnom do 31.03.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa ust. § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.
Podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( § 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. (vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Návrhom podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. môže navrhovateľ žiadať, aby súd uložil odporcovi povinnosť niečo plniť (konať). Môže ísť o rôzne plnenia, napríklad peňažné plnenie, plnenie spočívajúce vo výkonoch, zdržať sa určitého konania, strpieť výkon práva iného a pod.
Navrhovateľ sa tak v konaní domáhal rozhodnutia súdu podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p., ktorým by bolo odporcovi uložené strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v prechode pešo a motorovým vozidlom cez časť pozemku parc. KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, k. ú. Vranie zapísanej na LV č. XXX, zodpovedajúcej pozemku parc. KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 166/10 Ing. Štefana Chládeka zo dňa 29.10.2010, úradne overeným Správou katastra Žilina dňa 16.10.2010 pod číslom 1992/2010 na nehnuteľnosť pozemok parc. KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2, k. ú. Vranie, zapísanú na LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina.
Súd sa tak prejudiciálne zaoberal posúdením existencie práva navrhovateľa, resp. vlastníka pozemku, zodpovedajúceho uvedenému vecnému bremenu. Iba v prípade kladnej odpovede na túto otázku za podmienky pasívnej vecnej legitimácie odporcu by mohol súd návrhu vyhovieť.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné pristaviť sa pri inštitúte vecných bremien vo všeobecnosti. Vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci, a to iba nehnuteľnej. Ide o inštitút, ktorý jednak umožňuje upravovať vzťahy medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností a jednak zásahy tretích osôb do práv vlastníka nehnuteľností. Vecné bremená teda obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu (vlastníka susediacej nehnuteľnosti alebo inej osoby). Na základe inštitútu vecného bremena vzniká vzťah medzi oprávneným a povinným. Nevylučuje sa ani vytvorenie tzv. vzájomných vecných bremien, z ktorých by každá zo strán bola oprávneným, ale aj povinným. Na základe vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (non facere), c) niečo konať (facere). Najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť (prechod cez pozemok, vedenie napr. vodovodného potrubia na pozemku, užívanie nehnuteľnosti, stavbu na nehnuteľnosti, branie úrody). Pokiaľ ide o zdržanie sa niečoho (čo je tiež nečinnosť), patrí sem napríklad záväzok vlastníka nehnuteľnosti nevykonať určité úpravy na nehnuteľnosti, alebo aj to, že k nehnuteľnosti nezriadi určité vecné bremeno. Vecné bremená založené na nečinnosti [písm. a) a b)] sa v minulosti nazývali "služobnosti". Niekedy sa v rámci vecného bremena možno zaviazať na určité konanie, a to na opakujúce sa konanie (nie jednorazové). Môže ísť napríklad o záväzok poskytovať určité služby či odovzdávanie produktov zo zaťaženej nehnuteľnosti. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho, aké účinky vyvoláva zriadenie vecného bremena, kto je oprávneným a koho zaťažuje, treba rozlišovať: a) vecné bremená in personam, b) vecné bremená in rem. V prvom prípade vecného bremena "in personam" práva a povinnosti, ktoré sa dojednali, zaväzujú (platia) iba pre tie subjekty, tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno dojednali. V prípade, ak by došlo k zmene vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno (práva a povinnosti z neho vyplývajúce) by zaniklo. Toto právo neprechádza ani na právnych nástupcov vlastníkov. Na to, aby účinky vecného bremena (oprávnenia oprávneného a povinnosti povinného) zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľnosti a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, treba zriadiť vecné bremeno "in rem". To znamená, že vecné bremeno bude zaťažovať vždy vlastníka určitej nehnuteľnosti a naopak, oprávneným bude vždy vlastník určitej susediacej nehnuteľnosti. Ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti.
Vecné bremená vznikajú buď písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení)
Navrhovateľ z hľadiska titulu nadobudnutia práva zodpovedajúceho uvedenému vecnému bremenu uviedol, že toto právo nadobudol v spojení s nadobudnutím vlastníctva k tzv. panujúcej nehnuteľnosti, t. j. pozemku parc. KN-C č. XX, k. ú. Vranie od svojich rodičov (ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom títo ako vlastníci panujúceho pozemku nadobudli toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním najneskôr ku dňu 07.05.1992.
Taktiež súd považuje za potrebné zaoberať sa navrhovateľom tvrdenou „históriou“ vlastníctva oboch pozemkov, t. j. tak pozemku „panujúceho“ parc. KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2, k. ú. Vranie zapísanej na LV č. XXX (ktorej by mala podľa tvrdenia navrhovateľa zodpovedať pôvodná pkn parc. č. XXX/X zapísaná v pkn vl. č. XX, čo však vzhľadom k jej výmere 101 m2 nie je možné a teda pokiaľ aj parc. KN-C č. XX vznikla z pkn parc. č. XXX/X, vznikla z nej len čiastočne, keďže z dôvodu väčšej výmery musela vzniknúť z viacerých parciel), ako aj pozemku „slúžiaceho“ parc. KN- C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 ako časti pozemku parc. KN-C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, k. ú. Vranie, zapísanej na LV č. XXX (pozemku parc. KN- C č. XX/X by mala zodpovedať pkn parc. č. XXX/X zapísaná v pkn vl. č. XXX, k. ú. Vranie). Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa podstatných pre posúdenie, či došlo k dotknutému vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho rodičmi, súd musí uviesť, že pôvodne pozemok „panujúci“ a pozemok „slúžiaci“ boli v podielovom spoluvlastníctve tých istých vlastníkov (manželia T. boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku pkn parc. č. XXX/X každý v 1/2 a zároveň podielovými spoluvlastníkmi podielu pod B1 v 1/5 zapísaného v pkn vl. č. XXX na pozemku pkn parc. č. XXX/X), teda je pojmovo úplne vylúčené, aby v čase spojeného vlastníctva oboch nehnuteľností mohlo vzniknúť ich vlastníkovi právo vecného bremena prechodu peši a prejazdu povozom po jednom pozemku na druhý, a to vzhľadom k tomu, že právo prechodu a prejazdu povozom cez pozemok pkn parc. XXX/X vykonával ako jej vlastník (resp. spoluvlastník).
V kontexte vyššie uvedeného je možno hovoriť o prípadnom vzniku vecného bremena až pri oddelení vlastníctva k pozemku „panujúcemu“ od vlastníctva k pozemku „slúžiacemu“. K oddeleniu vlastníctva došlo tak až zrejme v čase prevodu pozemku parc. KN-C (v tom čase EN) č. XX predávajúcou K. N. na rodičov navrhovateľa O. K. s manželkou W., rod. G., čomu došlo ku dňu registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.1982 štátnym notárstvom v Žiline dňa 25.05.1982 pod č. RI 291/82 (podľa toho času účinného ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé a vyplýva to aj z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/208/2010-100 zo dňa 28.07.2011, že rodičia navrhovateľa s nikdy nestali vlastníkmi a ani spoluvlastníkmi podielu na pozemku parc. KN-C č. XX/X, k. ú. Vranie, a to z dôvodu, že takýto pozemok predmetom dotknutej kúpnej zmluvy nebol. Ak by bol opätovne by nebolo vôbec možné z vyššie uvedených dôvodov uvažovať o vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Opätovne si súd dovolí urobiť menší historický exkurz právnou úpravou vecných bremien v právnom poriadku platnom na území Slovenskej republiky. Účinnosťou zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platný právny stav už nepoznal inštitút vecných bremien. Tento inštitút sa obnovil až s nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákona č. 131/1982 Zb. dňa 01.04.1983 a bol zakotvený v ust. § 135b a 135c.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. S poukazom na ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, resp. ust. § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. predmetom vydržania tak môže byť aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania patria (teda musí ísť o nehnuteľnosť, ktorá môže byť vecným bremenom zaťažená): a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu (od 01.04.1983 do 31.12.1991 ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. od 01.01.1992 ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby (t. j. od samotného uchopenia sa držby až do uplynutia vydržacej doby), ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov (aj keď to zákon explicitne neudáva, je možné dovodiť, že pri práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu, keďže toto sa viaže na nehnuteľnosť, vydržacia doba je rovnaká ako pri nehnuteľnostiach, t. j. 10 rokov). Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí, alebo im to aj dovolí, avšak bez toho aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere ("so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží (ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu ("titulu"), ktorý by mohol mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Na tomto mieste si dovolí súd poukázať na súčasnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá formulovala z hľadiska vymedzenia dobromyseľnosti držby nasledovný záver: „dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. (pozri napr. uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011)
Súd sa tak v ďalšom vecne zaoberal otázkou, či právny predchodcovia navrhovateľa (jeho rodičia) nadobudli v návrhu tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako to skutkovo vymedzil navrhovateľ, t. j. vydržaním tohto práva. (podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. je súd viazaný návrhom, a to nie len čo do výšky žalovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval, teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť, alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol predmetom konania.) Ako už bolo vyššie uvedené až nadobudnutím účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.1982 uzavretej medzi K. N. a rodičmi navrhovateľa, a to jej registráciou dňa 25.05.1982 došlo k oddeleniu vlastníctva pozemkov „panujúceho“ a „slúžiaceho“. Rodičia navrhovateľa
tak právo zodpovedajúce vecnému bremenu bez toho, aby bolo zriadené touto zmluvou, nemohli na zmluvnom základe nadobudnúť. To v zásade navrhovateľ ani skutkovo netvrdil. Navrhovateľ odvodzoval nadobudnutie sporného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu od nadobudnutia tohto práva svojimi právnymi predchodcami - jeho rodičmi - vydržaním na tom skutkovom základe, že od roku 1982 nepretržite, nerušene a dobromyseľne vykonávali toto právo, a to tak, že prechádzali cez dotknutý pozemok parc. KN-C č. XX/X k svojim nehnuteľnostiam, a to na základe toho, že im neformálne ústne K. N. takéto užívanie odobrila: „to je vaše, to si majce, to si užívajce, tadiaľ môžete chodiť“. Právny predchodcovia navrhovateľa totiž v roku 1982 až do 31.03.1983 nemohli byť vôbec dobromyseľný v tom, že by im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo, a to vzhľadom k už uvedenej neexistencii inštitútu vecných bremien v čase od 01.04.1964 do 31.03.1983. Je tak logické, že právny predchodcovia nemohli byť v roku 1982, kedy sa podľa tvrdení navrhovateľa ujali oprávnenej držby sporného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, v dobrej viere, že by im takéto právo mohlo patriť, a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohli svoju dobromyseľnosť založiť (teda v tomto čase nebolo vôbec možné zmluvne takéto právo nadobudnúť). Súd poukazuje na to, že dobromyseľnosť ako podmienka pre vydržanie tu musí existovať už od samého počiatku nepretržite po celú vydržaciu dobu. K rovnakému záveru o absencii dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľa ako nevyhnutnej podmienky pre vydržanie by súd dospel aj s poukazom na to, že považoval vo svetle vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010, rovnako uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011) za ich neospravedlniteľný právny omyl vychádzajúci z neznalosti následne prijatého jednoznačne formulovaného ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991 (resp. následne ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v zneniach účinných od 01.01.1992). Uvedené ustanovenia totiž jednoznačne vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odvodzovali zo zákona, z rozhodnutia oprávneného (príslušného) orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu (schválenia dohody dedičov). Navrhovateľ však existenciu ani jedného takéhoto (čo i len domnelého titulu) svojich právnych predchodcov neosvedčil. Za takýto titul nemožno považovať prípadnú okolnosť, že vlastník pozemku parc. KN-C č. XX/X (sčasti predtým pkn parc. č. XXX/X) trpel prechod bližšie neurčené okruhu ľudí - obyvateľov obce Vranie, ktorí si skracovali cestu na ihrisko. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 1728/1997) totiž ten, kto užíva cudzí pozemok v domnienke, že ide o verejnú cestu, nie je v oprávnenej držbe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu cesty.
Z uvedeného dôvodu tak potom ani na navrhovateľ nemohlo s prevodom vlastníckeho práva k pozemku „panujúcemu“ parc. KN-C č. XX prejsť ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to vzhľadom k tomu, že v čase prevodu v roku 2003 sa takéto právo k dotknutým nehnuteľnostiam neviazalo, resp. neexistovalo. Aj keď to navrhovateľ skutkovo netvrdil, ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemohol ani on nadobudnúť vydržaním, keďže od času, kedy sa mohol uchopiť oprávnenej držby tohto práva, t. j. od roku 2003, ku dňu rozhodnutia súdu nepochybne neuplynula 10- ročná vydržacia doba podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania jeho aktívnej vecnej legitimácie (t. j. že je nositeľom práva, ktorému zodpovedá povinnosť, na ktorú mal byť odporca súdom podľa návrhu zaviazaný) v časti o určenie sporného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov svojho rozhodnutia, už súd považoval za absolútne nadbytočné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie navrhované účastníkmi, resp. sa zaoberať ďalšími dôkazmi, keďže by skutkový stav z týchto dôkazov zistený nemohol nič zmeniť na závere súdu, že navrhovateľ, ako aj jeho právni predchodcovia nenadobudli navrhovateľom tvrdeným spôsobom právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré mu by korešpondovala povinnosť odporcu, na ktorú mal byť navrhovateľom požadovaným rozhodnutím súdu odporca zaviazaný
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní bol vzhľadom na uvedené v celom rozsahu úspešný odporca, a preto mu patrí plná náhrada účelne vynaložených trov konania. Pokiaľ ide o zastavenú časť konania, t.j. časť pôvodného návrhu zo dňa 16.06.2010, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti odporcovi strpieť prechod pešo i motorovým vozidlom cez parcelu vedenú na LV č. XXX k. ú. Vranie ako KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 ku nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k. ú. Vranie ako parc. KN-C č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, ktorú časť návrhu zobral navrhovateľ na pojednávaní späť, súd má za to, že zavinenie na zastavení konania nesie v tejto časti navrhovateľ, nakoľko súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že návrh bol v tejto časti podaný dôvodne. Preto aj ohľadne zastavenej časti konania bol úspešný odporca a v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. má voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.
Odporca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 236,46 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátky JUDr. Evy Káčerovej vo výške 236,46 eur s DPH za 2 úkony právnej služby :
1.prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 12.05.2011
2.zastupovanie na pojednávaní dňa 09.10.2012 v trvaní od 13.00 hod. do 16.05 hod., t.j. 2 x úkon
Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok a priznal mu celkom právo na náhradu trov konania v sume 227,30 eur, a to titulom náhrady trov právneho zastúpenia za úkony :
a) prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 12.05.2011 podľa § 14
ods.1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. sumu 57,- eur
a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z. z v sume 7,41 eur
+ 20% DPH z úkonu a režijného paušálu vo výške 12,88 eur, teda spolu 77,29 eur,
b) zastupovanie na pojednávaní dňa 25.02.2010 v trvaní od 13.00 hod. do 16.05 hod.,
t.j. 2 x úkon podľa § 14 ods.1 písm. c) v spojení § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č.
655/2004 Z. z. sumu 117,38 EUR a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č.655/2004 Z. z v sume 7,63 eur + 20% DPH z úkonu a režijného paušálu vo výške
25,- eur, teda spolu 150,01 eur,
Súd odporcovi nepriznal náhradu trov konania za uplatnený režijný paušál pri úkone zastupovanie na pojednávaní dňa 09.10.2012 v sume 2 x 7,63 eur + 20% DPH, ale len v sume 7,63 eur + 20% DPH, nakoľko v danom prípade nešlo o 2 samostatné pojednávania (2 úkony), ale o úkon vykonaný v rámci jedného pojednávania.
Vzhľadom na výsledok sporu odporcovi patrí právo na náhradu vzniknutých trov konania vo výške 227,30 eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Evy Káčerovej, a to v súlade s ustanovením § 149 ods.1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.