Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoPno-16-2024.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Subarea
14CoPno/16/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov matky - C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., právne zastúpená: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, sídlom Hlavná 25, Šamorín a otca - G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, E., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletých detí domáha zníženia výživného, pričom ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní, v ktorom bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté vo veci same o zmene výživného, avšak toto rozhodnutie je doposiaľ neprávoplatné. Konkrétne sa otec, návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2023, domáhal zníženia výživného na maloleté deti - A. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou 250 eur a B. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou 200 eur mesačne, na 60 eur a 50 eur mesačne s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom, v rámci rozvodového konania, sa na jeho stane podstatne zmenili pomery, keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého I. nar. XX.XX.XXXX a od 10.07.2023 bude na otcovskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho sa mu podstatne zníži príjem. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 14P/74/2023-407 zo dňa 15. februára 2024, ktorým pôvodné výživné, stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 znížil na 120 euro pre maloletú A. a na 80 euro pre maloletého B., ktoré výživné mal otec platiť od 01.08.20203 do 31.03.2023. Následne od 01.01.2024 má podľa rozsudku otec platiť výživné na maloletú A. 80 euro a na maloletého B. 60 euro. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí dňa 27.03.2024, pričom o tomto odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 14CoP/141/2024, rozsudok nie je teda ešte právoplatný.
2. V čase po podaní odvolania matkou proti rozhodnutiu vo veci samej podal otec maloletých detí návrh na súd prvej inštancie na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu rozhodnutia vo veci samej zo dňa 15.02.2024, č.k. 14P/741/2023-407, teda v rozsahu neprávoplatného rozsudku vo veci samej. Tomuto jeho návrhu bolo uznesením Okresného súdu Dunajská Streda vyhovené, teda bolo nariadené neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu, avšak na základe odvolania matky, toto bolo uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/142/2024 zo dňa 8.8.2024 zrušené, keďže o návrhu mal rozhodovať Krajský súd v Trnave a ten aj rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na to, že návrhom sa malo docieliť platenie výživného v takom rozsahu, ako bolo stanovené neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda.
3. Otec znova podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti opätovne v rozsahu, ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda nariadený. Krajský súd v Trnave o tomto návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 14CoPno/15/2024 zo dňa 02.10.2024, ktorým konanie o tomto návrhu zastavil, nakoľko uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/142/2024 zo dňa 8.8.2024 bol otcovi maloletých detí zamietnutý prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal v priebehu odvolacieho konania a vzhľadom k tomu, že z jeho strany bol podaný ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, ktorý sa týkal toho istého predmetu konania, bol opätovne založený na tých istých skutkových a právnych skutočnostiach, argumentoch a medzi tými istými účastníkmi, tak bolo potrebné konanie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť z dôvodu litispendencie.
4. Otec podal návrh na Krajský súd v Trnave dňa 08.10.2024 nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, ktorým otec žiada zníženie výživného na sumu 60 eur mesačne pre maloletú A. a 50 eur mesačne pre maloletého B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že bol opakovane kontaktovaný právnou zástupkyňou matky, ktorá od neho požaduje doplatenie celého výživného v plnej výške, to jest vo výške pred úpravou rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda. V rozsudku súdu prvej inštancie je totiž vo výroku uvedené, že výživné sa má platiť „počnúc od právoplatnosti rozsudku“, ktorá právoplatnosť ešte nenastala, nakoľko o podanom odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Platenie výživného v tejto výške je pre otca likvidačné, dostáva sa do kritickej finančnej situácie, nakoľko jeho príjem tvorí iba jeho rodičovský príspevok, ktorý poberá z dôvodu starostlivosti o syna I.. Podľa otca je jeho súčasný stav taký, že existuje prvostupňový rozsudok ktorý by mal byť podľa zákona vykonateľný (v zmysle predbežnej vykonateľnosti podľa § 44 CMP), ale v realite nie je (nakoľko vo výroku Okresného súdu stanovujúcom výživné je uvedené „počnúc od právoplatnosti rozsudku“). Problém vidí práve v tom, že prvostupňový súd rozhodol v rozpore so zákonom. To znamená že ani jeden z rozsudkov ani neodkladné opatrenie nie je ani právoplatný ani vykonateľný. Toto má za následok, že už 10 mesiacov je na rodičovskej dovolenke, príjem má 470 eur a aktuálne má platiť aj s exekučnými poplatkami celkom 558 eur. Z toho dôvodu žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mu bolo výživné na maloleté deti znížené v rozsahu 60 eur na maloletú A. a 50 eur na maloletého B..
5. Podľa § 362 veta prvá Civilného mimosporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.
6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Odvolací súd zistil, že návrh otca bol podaný počas odvolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 14P/74/2023, nakoľko v danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 15.02.2024, odvolanie proti tomuto rozsudku bolo podané dňa 27.03.2024 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odvolaciemu súdu prvej inštancie doručený dňa 08.10.2024. Právna úprava obsiahnutá v § 362 Civilného mimosporového poriadku je v tomto prípade jednoznačná, keď stanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Nakoľko o návrhu mal rozhodnúť odvolací súd, posúdil tento návrh nasledovne:
13. Otec podal návrh na zníženie výšky výživného na svoje maloleté deti, pričom žiada o zníženie na rozsah, ktorý by bol schopný platiť, ide pritom o rozsah výživného, ktorý je podobný rozsahu, v akom rozhodol o jeho návrhu vo veci samej Okresný súd Dunajská Streda, ktorého rozhodnutie však zatiaľ nie je právoplatné. V rozsudku bolo otcovi nariadené platiť výživné pre maloletú A. 80 eur a pre maloletého B. 60 eur. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zníženia na 60 eur pre maloletú A. a 50 eur pre maloletého B..
14. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku, sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
15. Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote.
16. Problémom v tomto prípade je formulácia Okresného súdu Dunajská Streda na konci výroku o výživnom, teda dovetok „počnúc od právoplatnosti rozsudku“. Práve tento dovetok spôsobil, že matka maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyžaduje od otca výživné na maloleté deti vo výške, v ktorej bolo určené v pôvodnom rozsudku určujúcom výživné č.k. 9P/5/2019-688 zo dňa
18.06.2020, teda výživné v rozsahu 250 eur na maloletú A. a 200 eur na maloletého B.. Tieto sumy pre otca na základe zmeny jeho pomerov podľa jeho vyjadrení neadekvátne. Tu však Krajský súd musí dať do pozornosti účastníkom konania, že v zmysle hore citovaného ustanovenia § 44 CMP, sú rozsudky o výživnom tzv. predbežne vykonateľné. To znamená, že sú vykonateľné doručením rozsudku. Toto ustanovenie nie je možné vylúčiť. Zákon nepripúšťa možnosť odložiť vykonateľnosť výroku súdu o výživnom. Nápravu takéhoto rozhodnutia je možné dosiahnuť iba v rámci odvolacieho konania, pričom je rozhodnutie o výživnom vykonateľné, kým odvolací súd nezruší takýto rozsudok. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť výživného počnúc právoplatnosťou rozsudku, postupoval v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením. (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn- 24CoP/97/2020).
17. Krajský súd považuje za potrebné účastníkom konania uviesť krátky právny exkurz k problematike vykonateľnosti rozsudkov podporený judikatúrou Ústavného súdu SR (rozhodnutia II. ÚS 69/2019-14, IV. ÚS 386/2018-11). Podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie.
18. Ak teda otec maloletých detí žiada nariadenie neodkladného opatrenia v sumách, ktoré sa takmer zhodujú s výškou, ktorá mu bola prisúdená rozsudkom súdu prvej inštancie (hoc aj neprávoplatným), nespĺňa takéto neodkladné opatrenie atribút nutnosti bezodkladného a okamžitého zásahu. Ako bolo vysvetlené skôr, rozsudok o výživnom je vykonateľný skôr ako nadobudne právoplatnosť, predbežná vykonateľnosť v tomto prípade nastáva priamo zo zákona a súd prvej inštancie ju svojim výrokom nemohol zmeniť. Otec má teda platiť to, čo je určené v neprávoplatnom rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, teda 80 eur na maloletú A. a 60 eur na maloletého B..
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal otec platiť výživné podľa rozsudku (hoci neprávoplatného, ale vykonateľného) v podobnej sume, ktorú požadoval aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na charakter a účel neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) odvolací súd konštatuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Krajský súd v Trnave je toho názoru, že podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli, nakoľko hypotetickým vydaním neodkladného opatrenia by sa otcovi významným spôsobom nezmenila situácia s platením výživného, išlo by teda o nadbytočné rozhodnutie. Z návrhu vyplýva, že otec by bol schopný platiť výživné v rozsahu, ako bolo v rozsudku určené.
20. Vychádzajúc z uvedeného súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní z dôvodu neosvedčenia skutočností, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania by boli ich práva ohrozené.
21. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).