Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/142/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov matka - C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., právne zastúpená: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, sídlom Hlavná 25, Šamorín, a otec - G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, E., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44 Trnava, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. – 487 zo dňa 16. mája 2024 a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje.

II. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2023 domáhal zníženia výživného na malol. deti B., A. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou 250 eur a B. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou 200 eur mesačne, na 60 eur a 50 eur s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom v rámci rozvodového konania, sa na jeho stane podstatne zmenili pomery, keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého I. nar. XX.XX.XXXX a od 10.07.2023 bude na otcovskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho sa mu podstatne zníži príjem. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. -407 zo dňa 15. februára 2024, ktorým pôvodné výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. -688 znížil na 120 euro pre maloletú A. a na 80 euro pre maloletého B., ktoré výživné mal otec platiť od 01.08.20203 do 31.03.2023. Následne od 01.01.2024 má podľa rozsudku otec platiť výživné na maloletú A. 80 eur a na maloletého B. 60 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí dňa 27.03.2024, pričom o odvolaní sa rozhoduje na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , rozsudok nie je teda ešte právoplatný.

2. V čase po podaní odvolania matkou proti rozhodnutiu vo veci samej podal otec maloletých detí návrh na súd prvej inštancie na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu rozhodnutia vo veci samej zo dňa 15.02.2024, č.k. -407, teda v rozsahu neprávoplatného rozsudku vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že má príjem vo výške 473 eur. Z dôvodu, že otec meškal 20 dní s jednou splátkou výživného pre maloleté deti, matka podala návrh voči otcovi na vykonanie exekúcie. Podľa tvrdenia otca, exekútorovi má zaplatiť 918,70 eur, hoci jeho príjem činí 473 eur. Rozsudok zo dňa 15.02.2024, č.k. -407 ešte nie je právoplatný, nakoľko voči rozsudku bolo podané odvolanie. Otec nedokáže platiť výživné mesačne v rozsahu podľa rozsudku č.k.

-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.01.2021, č.k. -1147 v odseku I. Tým je priamo ohrozený aj jeho syn, o ktorého sa stará ako rodič na rodičovskej dovolenke. Ako prílohu k návrhu navrhovateľ predložil: upovedomenie o začatí exekúcie, výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 26.04.2024, potvrdenia o uskutočnení prevodu, správu súdnemu exekútorovi zo dňa 12.02.2024.

4. Tomuto návrhu otca súd prvej inštancie vyhovel a dňa 16. mája 2024 nariadil neodkladné opatrenie sp. zn. -487, ktorým zaviazal otca maloletých detí platiť výživné v rozsahu: maloletej A. 80 euro mesačne a maloletému B. 60 euro mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. .

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami , , (ďalej ako „“), , (ďalej ako „“), , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“). Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( ). Neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie bezprostredne dotýka. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia čo sa týka výživného pre maloleté deti. Je nesporné, že od posledného určenia výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca. Majetkové pomery otca neumožňujú platiť skôr stanovené výživné, aby nebola ohrozená životná úroveň aj voči ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Súd považoval za dôvodné, aby bol otec zaviazaný platiť výživné v rozsahu, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

6. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu, pričom prvé podanie doručené súdu 19.05.2024 nebolo nazvané „odvolanie“, ale svojim obsahom bezpochyby smerovalo proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia a druhé podanie – zo dňa 27.05.2024 bolo aj riadne označené ako „odvolanie“, aj svojim obsahom jednoznačne smeruje proti nariadenému neodkladnému opatreniu. V odvolaniach matka namieta najmä nezákonnosť vydaného neodkladného opatrenia, nakoľko toto bolo vydané už počas odvolacieho konania – t.j. po podaní odvolania voči rozsudku vo veci samej, a o takomto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má rozhodovať v zmysle odvolací súd. Ďalej matka uvádza, že exekúcia na otca, ktorou odôvodnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bola opodstatnená, nakoľko otec ako povinný sa omeškal s výživným, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebolo uhradené výživné tak, ako to určuje exekučný titul, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného neodkladným opatrením, nakoľko by to zakladalo návod pre povinných, ako si zabezpečiť zníženie výživného. Matka ďalej svoje odvolanie odôvodňovala tým, že v konaní vo veci samej nebol dostatočne preukázaný skutočný príjem otca, a teda ani v konaní o neodkladnom opatrení nebolo možné znížiť výživné na rovnaké sumy – takisto z dôvodu nedostatočnosti preukázania objektívnych možností a schopností otca. Z týchto dôvodov navrhuje matka, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a aby bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

7. K vydanému neodkladnému opatreniu sa vyjadrila i Krajská prokuratúra Trnava, ktorá dňa 21.05.2024 vstúpila do konania, pričom poukázala na ustanovenie a uviedla, že súd prvej inštancie sa týmto ustanovením neriadil a vo veci rozhodol ako súd nepríslušný konať. Z toho dôvodu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

8. Dňa 09.07.2024 otec zaslal súdu ďalšie podanie, ktoré nazval „Vyjadrenie otca k odvolaniu matky k NO otca zo dňa 27.05.2024“, avšak po posúdení obsahu tohto podania je zrejmé, že ide o vyjadrenie otca k vyjadreniu matky týkajúce sa veci samej, nakoľko tu nereaguje na matkou namietanú nezákonnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ale sa zaoberá výdavkami matky, ktoré sú podľa neho privysoké a neprimerané jej tvrdeniam o jej nezamestnanosti a podáva ďalšie vyjadrenia a názory, ktoré však s nemajú koreláciu s odvolaním matky vo veci neodkladného opatrenia.

9. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

15. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

17. Odvolací súd zistil, že návrh otca bol podaný počas odvolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , nakoľko v danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 15.02.2024, odvolanie proti tomuto rozsudku bolo podané dňa 27.03.2024 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu prvej inštancie doručený dňa 09.05.2024. Právna úprava obsiahnutá v je v tomto prípade jednoznačná, keď stanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je

príslušný rozhodnúť odvolací súd. Opodstatnenosť takéhoto postupu vyplýva nielen z verejného záujmu (napr. ochrana maloletého dieťaťa), ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Postup odvolacieho súdu pri nariadení neodkladného opatrenia je rovnako ovládaný princípom oficiality v konaniach, v ktorých sa pri začatí uplatní tento princíp. Nakoľko odvolacie konanie bolo začaté podaním odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej, podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný už v rámci odvolacieho konania. Sledujúc právnu úpravu spomenutú vyššie musel odvolací súd postupovať tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, nakoľko ten nebol oprávnený o podanom návrhu rozhodnúť. Nakoľko o návrhu mal rozhodnúť odvolací súd, posúdil tento návrh nasledovne:

18. Otec podal návrh na zníženie výšky výživného na svoje maloleté deti, pričom žiada o zníženie na rozsah, v akom bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie vo veci samej. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime , sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v a nasl. . V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení . Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote.

20. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ako aj jeho príloh, pri súčasnom zohľadnení pomerov na strane rodičov a maloletých detí, dospel odvolací súd k záveru, že otec aktuálnym návrhom neosvedčil nutnosť bezodkladného a okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Rozsudkom vo veci samej bolo rozhodnuté tak, že otec má maloletým deťom prispievať na výživu v rozsahu: maloletej A. od 01.08.2023 do 31.08.2023 sumu 120 eur mesačne a od 01.01.2024 sumu 80 eur mesačne a maloletému B. od 01.08.2023 do 31.08.2023 sumu 80 eur mesačne a od 01.01.2024 sumu 60 eur mesačne. Podľa sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením. To znamená, že rozhodnutie je vykonateľné skôr ako nadobudne právoplatnosť. Predbežná vykonateľnosť v tomto prípade nastáva priamo zo zákona. Predbežná vykonateľnosť v súvislosti s rozsudkami na výživné má reálne opodstatnenie, a to z hľadiska toho, na čo predmetný nárok slúži.

Vzhľadom na zákonnú dikciu rozsudok o výživnom je vykonateľný momentom doručenia bez ohľadu na paričnú lehotu.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal otec platiť výživné podľa rozsudku (hoci neprávoplatného, ale vykonateľného) v tej istej sume, ktorú požadoval aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na charakter a účel neodkladného opatrenia ( ) odvolací súd konštatuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Odvolací súd je toho názoru, že podmienky podľa ust. pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli, nakoľko hypotetickým vydaním neodkladného opatrenia by sa otcovi žiadnym spôsobom nezmenila situácia s platením výživného, išlo by teda o nadbytočné rozhodnutie.

22. Navrhovateľovi dáva odvolací súd do pozornosti, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je konečným rozhodnutím, hoci, ako bolo vyššie vysvetlené, je v tomto štádiu konania vykonateľným. Odvolací súd bude ešte v riadnom odvolacom konaní posudzovať rozsudok súdu prvej inštancie a až potom sa s konečnou platnosťou (právoplatne) rozhodne o výške výživného na jeho maloleté deti tak, aby konečné rozhodnutie bolo v ich záujme.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní z dôvodu neosvedčenia skutočností, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania by boli ich práva ohrozené.

24. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).