Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: ADRIAN MED, s.r.o., so sídlom Lazovná 53, Banská Bystrica, IČO: 36 620 475, zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: DCX spol. s r.o., so sídlom Ulica 29. augusta 36/A, Bratislava, IČO: 47 133 694, zastúpenému: MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, o zaplatenie 6.136 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -288 zo dňa 24.10.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -288 zo dňa 24.10.2022 potvrdzuje. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 6.136 € s príslušenstvom a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 %-nú náhradu trov súdneho konania. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví tohto rozsudku špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za špeciálny zdravotnícky materiál a príslušenstvo, dodané žalovanému na základe Zmluvy o distribúcii tovaru zo dňa 28.2.2018. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v merite sporu odôvodnil tým, že žalobca žalovanému dodal tovar, ktorý je predmetom spornej fakturácie a žalovaný za dodanie tohto tovaru nezaplatil dojednanú cenu. 4. Námietky žalovaného o porušení mlčanlivosti, nekalosúťažnom konaní žalobcu, konaní žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, poškodenia dobrého mena žalovaného žalobcom súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné poukazujúc na to, že žalovaný si v tejto súvislosti nevyčíslil žiadnu škodu a ani nijako ju nekonkretizoval. Pre posúdenie nárokov uplatnených v tomto konaní vyhodnotil skôr označené tvrdenia ako irelevantné. Najmä z tohto dôvodu v súlade so zásadou hospodárnosti súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka MUDr. H. A., ktorý mal podľa žalovaného ozrejmiť celý priebeh zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného a objasniť skutkové okolnosti porušenia záväzku mlčanlivosti a dôvernosti informácii. 5. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj kompenzačnú námietku žalovaného voči žalovanému nároku, ktorá mala spočívať v tom, že si žalovaný voči uplatnenej pohľadávke uplatnil nárok na náhradu škody voči žalobcovi, ktorý mu mal vzniknúť z porušenia rámcovej zmluvy žalobcom, tým, že prestal žalovanému dodávať tovar a preto žalovaný nemohol zabezpečiť plynulé zásobovanie v zmysle zmluvy. Žalovaný tvrdil, že ak by žalobca neporušil skôr označenú zmluvnú povinnosť k vzniku ušlého zisku vo forme očakávaného výnosu z predaja tohto tovaru na jeho strane by nedošlo.

6. Žalovaný ušlý zisk vyčíslil podľa súdu prvej inštancie nasledovne: „Z účtovníctva žalovaného vyplýva, že žalobca dodal žalovanému tovar v období od 28.02.2018 do účinnosti zmluvy do 28.02.2020 do jej ukončenia celkový objem objednávok 1554209,04 eur. Priemerný mesačný objem tovaru je v sume 103.613,94 €, a predstavuje ho podiel celkového objemu dodávok a počtu mesiacov, počas ktorých žalobca reálne dodával tovar žalovanému, 15 mesiacov marec 2018 až máj 2019 a ušlý objem dodávok predstavuje súčin priemerného objemu dodávok (103613,94 eur) a počtu mesiacov, počas ktorých žalobca v rozpore so zmluvou nedodával tovar žalovanému, napriek platnosti a účinnosti zmluvy, (teda za mesiace jún 2019 až február 2020). Z dôvodu, že žalovaný zvýšil žalobcovi obrat v súlade s článkom 4.5. zmluvy, je ušlý objem dodávok navýšený o 50% a je v sume 1398788,14 eur. Priemerná marža je 16,46 % a ušlý zisk je podľa žalovaného v sume 230.310,39 € ako súčin ušlého objemu dodávok navýšeného o 50% a priemer marže 16,46 %. Predmetný ušlý zisk žiadal žalovaný započítať v rámci kompenzačnej námietky do výšky žalovanej istiny“. 7. Súd prvej inštancie posudzoval tvrdenú existenciu škody vo forme ušlého zisku na základe existencie splnenia zákonných predpokladov vzniku škody a to protiprávne konanie žalobcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Uviedol, že inštitút ušlého zisku predstavuje to čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, teda to o čo sa jeho majetok pri predpokladanej činnosti neobohatil. Poukázal na znenie článku II ods. 2.1. zmluvy o distribúcii, ktorá predstavuje tzv. rámcovú zmluvu. Podľa špecifikovaného zmluvného článku sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému materiál podľa jeho objednávok. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukazoval, že by žalobcovi vystavil nejakú objednávku, ktorú by žalobca nerealizoval. Na základe uvedeného konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu jeho povinností. Konkrétna povinnosť by žalobcovi vznikla až pri nesplnení objednávky, ktorá zakladá jeho následnú povinnosť dodať tovar. Na uvedenú skutočnosť podľa súdu prvej inštancie nemôže mať vplyv ani to, že žalobca mal oznámiť, že určitý druh tovaru už dodávať nebude a to malo byť dôvodom, že ho žalovaný ani neobjednával. Vzhľadom na povahu predmetnej zmluvy ako rámcovej, záviselo plnenie povinnosti zo strany žalobcu práve na doručených objednávkach. Pokiaľ žalovaný aj napr. na základe vyjadrenia resp. informácii žalobcu určitý tovar neobjednával, resp. ho neobjednávala nemocnica, nemôže byť daná skutočnosť na ťarchu žalobcu a zakladať porušenie jeho zmluvných povinností, nakoľko ak žalobca uvedené rešpektoval a objednávky na daný tovar neboli urobené, nemožno konštatovať porušenie povinnosti druhej strany. 8. Na základe týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným tvrdený ušlý zisk nemá oporu v porušení povinností a nie je preto reálny. Samotné dobrovoľné zotrvanie v záväzkovom vzťahu napriek oznámeniu žalobcu nemôže podľa súdu prvej inštancie zakladať nárok na prípadný ušlý zisk. 9. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na to, že podľa vyjadrenia žalobcu mal predmetný tovar, ktorý mal byť nedodávaný, tvoriť približne len 5 % objemu objednávok (na rozdiel od objemu tvrdeného žalovaným) a žalovaný tvrdenie žalobcu nenamietal a nekonkretizoval samotný vplyv predmetného výpadku uvedeného objemu na celkový zisk. 10. K určeniu okamihu ukončenia rámcovej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto bola vypovedaná žalobcom k 14.06.2019 v zmysle článku VIII bod 8.2. Zmluvy o distribúcii. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, týkajúcou sa nedoručenia predmetného ukončenia zmluvy a to z dôvodu, že žalobca preukázal predloženým potvrdením o doručení doručenie do sféry dispozície žalovaného. Vychádzal pritom aj z ustanovenia a úpravy konania za právnickú osobu, ktorý nevylučuje možné konania aj osobou odlišnou od štatutára a zároveň poukázal na znenie čl. IX ods. 9.1., ktorý pre doručenie predpokladá odoslanie doporučenej zásielky druhej strane. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalobca zaslal žalovanému 9 upomienok a prostredníctvom pána C. ho upozorňoval na možnosť výpovede. Súd prvej inštancie mal prevzatie výpovede preukázané dňom 14.06.2019 v zmysle čl. IX bod 9.2 písm. b) rámcovej zmluvy, teda okamihom jej prevzatia. Výpoveď zmluvy sa do dispozičnej sféry žalovaného preukázateľne podľa súdu prvej inštancie dostala. Preto dospel k záveru, že spolupráca strán v zmysle zmluvy bola ukončená dňa 14.06.2019, nie 28.02.2020 tak, ako tvrdil žalovaný. 11. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o výhradnom charaktere rámcovej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýto charakter z predložených dôkazov nevyplýva, ale zmluva používa pojem autorizovaný v bode článku II ods. 2.1., čo nie je totožný pojem. 12. Vo vzťahu k okamihu splatnosti faktúr, od ktorého sa odvíja aj okamih omeškania, vzhľadom na žalovaným tvrdenú zavedenú obchodnú prax medzi stranami, majúcu spočívať v tom, že žalovaný bežne uhrádzal faktúry aj po splatnosti, aj tri mesiace, nakoľko mal žalobca tolerovať ich úhradu až po úhrade konečným odberateľom, súd prvej inštancie uviedol, že existenciu takejto praxe žalobca poprel, preto túto procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a vychádzal zo znenia písomne uzavretej zmluvy o distribúcii, čl. IV bod 4.3., podľa ktorej faktúry budú vystavené zastúpeným v deň dodania

tovaru zastúpenému a budú splatné 60 dní od ich vystavenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať tvrdenú obchodnú prax. Aj keď súd mal za to, že nebolo sporné, že žalobca toleroval 90 dňové omeškanie žalovaného, žalovaný nepreukázal odlišnú dohodu medzi stranami týkajúcu sa neuplatnenia si nárokov z omeškania po 60 dní, teda od dohodnutej splatnosti predmetných faktúr. 13. Vo vzťahu k dôvodnosti nároku žalovaného na ním tvrdenú náhradu škody súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nepreukázal porušenie povinností žalobcom (nepreukázal existenciu objednávok v rozsahu ním tvrdenej škody), nepreukázal porušenie výhradnosti zmluvy, zásad poctivého obchodného styku, rozpor s dobrými mravmi. Taktiež nepreukázal ním tvrdenú výšku škody (údaje v predloženej tabuľke nie sú verifikovateľné a nie sú podporené žiadnym odborným vyjadrením, príp. znaleckým posudkom). Z dôvodu, že žalovaný nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobcu a ani výšku škody nemohol ani preukázať príčinnú súvislosť medzi nimi. 14. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu na uplatnenú istinu aj zákonný úrok, uplatnený odo dňa nasledujúceho po splatnosti riadne vystavených a doručených faktúr ako dôvodný. 15. Záverom k námietke žalovaného o zavedenej obchodnej praxi medzi stranami konania o dlhšej lehote splatnosti faktúr súd prvej inštancie uviedol, že na prípadnú obchodnú prax by prihliadol len vtedy, ak by nebola v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Písomne uzatvorená zmluva medzi stranami však vo vzťahu k tejto otázke bola výslovná a jednoznačná a s poukazom na to, že zmluvné strany si v súlade s v čl. IX bod 10.1 zmluvy dojednali, že zmeny a dodatky k zmluve sú možné iba so súhlasom oboch zmluvných strán formou písomného dodatku k zmluve, je vylúčená akúkoľvek iná „obchodnú prax“, na ktorú by mal súd pri určení splatnosti pohľadávok prihliadať. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch bol žalobca ochotný strpieť úhradu platieb po ich splatnosti bez akýchkoľvek uplatnených sankcií zo strany žalobcu voči žalovanému, neznamená zavedenie odlišnej obchodnej praxe, ktorá je v rozpore so zmluvou. K predmetnej otázke sa vyjadrili v rámci svojich výsluchov pán C. aj Ing. A., avšak ani z týchto výpovedí nevyplynuli iné skutočnosti. 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s v spojení s . Uviedol, že žalovaný bol vo veci v celom rozsahu istiny úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 17. Súd prvej inštancie vec v merite právne posúdil podľa ustanovení § . , , , , , , , , , , , , , a , . 18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to voči jeho obom výrokom. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody ustanovením a . 19. Uplatnený odvolací dôvod zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne posúdil jeho kompenzačnú námietku ako aj uplatnený nárok žalobcu. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodávať mu tovar na základe jeho objednávky. Tvrdil, že zo zmluvy ako dvojstranného kontraktu vyplýva povinnosť plniť obom zmluvným stranám, pričom prípadné nesplnenie záväzku jednej zmluvnej strany nezakladá automaticky druhej zmluvnej strane (žalobcovi), aby prestala plniť svoje záväzky. Opak by podľa žalovaného znamenal, že zmluvný akt jednu zo strán nezaväzujú. Podľa žalovaného žalobca tým, že počas platnosti zmluvy mu prestal dodávať tovar, preukázateľne porušil ustanovenia článku II body 2.1 a 2.2 zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zmluvy síce nevyplýva množstvo materiálu, avšak vyplýva z nej povinnosť žalobcu dodávať mu dotknutý materiál počas celého trvania zmluvy. V nadväznosti na uvedené tvrdil, že ak by žalobca tieto zmluvné povinnosti neporušil, k vzniku ušlého zisku na jeho strane by neprišlo, pretože by nestratil očakávaný zisk za predaj tohto tovaru konečnému odberateľovi. V súvislosti s nevykonanými objednávkami z jeho strany žalovaný tvrdil, že žalobca mu uprel možnosť ich vykonať tým, že oznámil všetkým odberateľom, že s dodávkami dotknutého tovaru končí. Teda žalobca sám svojim konaním v celom rozsahu znemožnil žalovanému, aby jednotlivé objednávky vystavoval. 20. K okamihu ukončenia zmluvy žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie doručenie ukončenia zmluvy nesprávne posudzoval podľa čl. IX ods. 9.1, avšak relevantným pre posúdenie tejto otázky je čl. IX ods. 9.2 zmluvy s tým, že doručenie žalovanému, jeho splnomocnenej osobe alebo zamestnancovi v konaní nebolo dokázané. 21. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s jeho opakovane uplatňovanou námietkou, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku.

Aby sa súd s touto námietkou mohol riadne vysporiadať, musel by vykonať ním navrhované dokazovanie v celom rozsahu. 22. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom, že v konaní nebola preukázaná dohodnutá obchodná prax medzi stranami konania o dlhšej lehote splatnosti - toto dokonca podľa žalovaného ani nebolo sporné. Preto mal súd prvej inštancie podľa žalovaného posúdiť aj to, či by nebolo možné takúto dohodu zmluvných strán ustáliť aj ako novú zmluvu uzavretú medzi stranami. 23. Nesprávne posúdenie vyššie uvedených skutočností má podľa žalovaného za následok nesprávne právne posúdenie otázky omeškania žalovaného s plnením. 24. Na záver podaného odvolania žalovaný uviedol nasledovné: „V dôsledku riadne nevykonaný navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa ), ale aj v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov súdom akceptovaných, dospel súd k nesprávnemu zisteniu (ustáleniu) skutkového stavu (odvolací dôvod podľa ), resp. v dôsledku všetkých skutočností uvedených Žalovaným vyššie v tomto odvolaní, možno tiež konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom a rovnako tak aj riadnym neodôvodnením Rozsudku znemožnil strane (Žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ), a súčasne vec aj nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod podľa ).“ 25. Na základe dôvodov, obsiahnutých v odvolaní, žalovaný žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že uplatnenú žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 26. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.1.2023 tvrdiac, že žalovaný svoju procesnú obranu založil predovšetkým o nekvalifikovane a neúčinne vznesenú kompenzačnú námietku, vo vzťahu ku ktorej tvrdil ušlý zisk, ktorý nedokázal riadne špecifikovať pokiaľ ide o porušenie zmluvnej povinnosti, nezvýšenie majetku žalovaného ani kauzálny nexus medzi týmito predpokladmi. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný uviedol, že tento bol žalovaným iba označený bez bližšieho presvedčivého odôvodnenia. Výklad zmluvy je podľa žalovaného právnou otázkou, nie skutkovou. K otázke obojstrannej záväznosti zmluvy žalobca tvrdil, že žalovaný prekrúca fakty, keď rámcový charakter zmluvy vykladá tak, že záväzky z nej vznikajú iba žalovanému. S takýmto názorom žalovaného nesúhlasil a tvrdil, že zmluva zaväzuje obe strany rovnako, len pre jej reálny význam je potrebné mať objednávky, ktoré sa majú vybavovať v súlade podmienkami, dohodnutými v rámcovej zmluve. Čo sa týka nedodávania osteosyntetického materiálu v dôsledku vypršania platnosti certifikátu CE, podľa žalobcu neobstojí argumentácia žalovaného o porušení zmluvy. Podľa neho s prihliadnutím na rámcový charakter zmluvy a na to, že príloha č. 1 k zmluve definuje druhovo určený materiál. Poukázal na to, že zmluva nijako neurčovala objemy dodaného materiálu. Vypršanie platnosti certifikátu a informovanie o tejto skutočnosti žalobcom všetky relevantné subjekty malo podľa žalobcu za následok, že po tomto materiály nebol dopyt a teda ani nemohol žalovanému vzniknúť ušlý zisk. K tvrdenému nedoručeniu ukončenia zmluvy žalobca poukázal na podľa neho vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne jeho bodu 35. K žalovaným tvrdenej dohode o obchodnej praxi žalobca uviedol, že žiadna takáto dohoda medzi stranami neexistovala a jej existenciu poprel už vo vyjadrení k odporu. Poukázal na to, že jeho trpezlivosť pokiaľ ide o oneskorené úhrady faktúr v žiadnom prípade neznamenajú zmenu zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa žalobcu je obrana žalovaného absolútne účelová a podané odvolanie je podľa neho iba snahou o oddialenie povinnosti zaplatiť odmenu za riadne fakturovaný tovar. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca žiadal odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 27. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagoval žalovaný podaním zo dňa 22.03.2023 tak, že zotrval na svojej skoršej argumentácii a tvrdenia žalobcu považoval za účelové, nepreukázané a zavádzajúce. K svojej skoršej argumentácii žalovaný doplnil vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávne právne posúdenie veci, že toto aj podľa podaného odvolania vidí v nedôslednej aplikácii ustanovenia , najmä v dôsledku nevysporiadania sa s otázkou, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom žalovaný tvrdil, že tieto sú navzájom previazané, pretože nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov je nedostatočne zistený skutkový stav, čo má za následok porušenie rovnosti strán. Ak následne súd potom dospeje k rozhodnutiu, ktoré nedostatočne odôvodní, je takéto rozhodnutie arbitrárne, nezákonné, čím dôjde k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa . Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ignoroval koncentráciu konania, resp. že nekonal v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bol oprávnený navrhovať dôkazy až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný

tvrdil, že navrhovanými dôkazmi v priebehu konania iba reagoval na ďalšie tvrdenia protistrany na pojednávaní. K otázke ušlého zisku žalobca poukázal na to, že nemocnica, ktorej dotknutý tovar skôr dodával, mala od žalobcu informáciu, že žalobca nie je schopný tento tovar riadne certifikovaný dodávať, preto naň logicky nevystavovala ďalšie objednávky. Žalovaný ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že zo zmluvy nevyplývalo množstvo tovaru, ktorý bol jej predmetom, avšak vyplývala z nej povinnosť dodávať dojednaný tovar počas celého trvania zmluvy. Za neschopnosť dodávať tento tovar a zabezpečiť jeho certifikáciu v zmysle zmluvy nesie podľa žalovaného zodpovednosť v plnom rozsahu žalobca. K otázke ukončenia zmluvy žalovaný trval na tom, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, či bolo ukončenie zmluvy platne doručené žalovanému podľa čl. IX zmluvy, ani to, či toto ukončenie obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu. 28. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 29. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky stranami predložené listinné dôkazy, a vykonal aj dôkazy výsluchom niektorých z navrhovaných svedkov, prihliadol na procesnú obranu žalovaného, ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 31. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom ako ceny tovaru, dodaného žalovanému na základe jeho objednávok, vystavených na základe rámcovej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Voči tomuto nároku si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, ktorou od žalobcu žiadal ušlý zisk, ktorý podľa jeho tvrdení mu mal by spôsobený tým, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť dodávať mu tovar podľa rámcovej zmluvy počas celej doby trvania zmluvy. 32. V konaní na súde prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu nebolo sporné dodanie tovaru žalovanému v celom rozsahu na základe jeho objednávok, vystavenie a doručenie faktúr za tento tovar ako aj to, že žalovaný žalobcovi za tento tovar nezaplatil dojednanú cenu, uplatnenú žalobou. Vo vzťahu k nároku žalobcu bola sporná iba otázka splatnosti vystavených faktúr, pretože žalovaný tvrdil, že napriek zmluvnému dojednaniu o 60-dňovej splatnosti faktúr sa medzi zmluvnými a zároveň sporovými stranami zaužívala prax, obsahom ktorej bola odlišná, dlhšia splatnosť faktúr. Táto zaužívaná obchodná prax mala spočívať v tom, že žalovaný žalobcovi zaplatil až po prijatí úhrad od konečného spotrebiteľa, čo žalobca akceptoval. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že konkrétny obsah zaužívanej praxe, ako ho tvrdil žalovaný, sa v priebehu konania menil, resp. bol žalovaným dopĺňaný. V podaní, kedy žalovaný prvý krát túto námietku uplatnil, nebola ani zmienka o konkrétnej dĺžke tvrdenej dlhšej splatnosti, pričom žalovaný túto dĺžku špecifikoval až po vyjadrení žalobcu o tejto otázke a ustálil ním tvrdenú zaužívanú prax na obdobie 90 dní. 33. Súd prvej inštancie sa otázkou splatnosti a žalovaným tvrdenej zaužívanej obchodnej praxe zaoberal najmä v odsekoch 41 a 47 svojho rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal písomnú dohodu o zmene dojednanej splatnosti faktúr, ani dohodu o neuplatnení si nárokov z omeškania po dojednanej splatnosti faktúr. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na prípadnú obchodnú prax by prihliadol iba vtedy, ak by nebola v rozpore so zmluvou alebo zákonom. Toto sa však podľa súdu prvej inštancie nestalo, keďže splatnosť faktúr bola medzi stranami zmluvne písomne dojednaná. 34. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný zvykol platiť vystavené faktúry po lehote splatnosti, ako aj to, že žalobca uvedené toleroval a neuplatňoval si v nadväznosti na uvedené od žalovaného žiadne sankcie. Táto skutočnosť medzi procesnými stranami nebola sporná. Rovnako však bolo preukázané, že žalobca žalovaného na nedodržanie splatnosti pravidelne upozorňoval upomienkami (takmer každý mesiac jedna upomienka), a to celkovo deviatimi a zároveň pre nedodržanie splatnosti faktúr dal žalobca žalovanému aj celkovo tri výpovede z rámcovej zmluvy, z ktorých však dve vzal späť po čiastkovej úhrade zo strany žalovaného. Uvedené faktické správanie zmluvných strán v žiadnom prípade nemožno vyložiť tak, ako tvrdí žalovaný, t.j. že sa zmluvné strany dohodli na dlhšej lehote splatnosti faktúr.

35. K otázke žalovaným tvrdenej zaužívanej obchodnej praxe odvolací súd ďalej uvádza, že samotné faktické správanie zmluvných strán v časti ich vzájomných vzťahov, odlišné od ich písomnej dohody, nemožno bez ďalšieho považovať za vzájomnú dohodu - táto by vznikla až potom, ako by prejav vôle jednej zo strán bol druhou zmluvnou stranou bezvýhradne akceptovaný, čo sa v prejednávanej veci očividne nestalo, inak by žalobca nezasielal žalovanému opakovane upomienky na nedodržanie lehoty splatnosti (60-dňovej). Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že takáto dohoda preukázaná nebola. 36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného o zaužívanej obchodnej praxi vo vzťahu k dlhšej lehote splatnosti nebola v konaní preukázaná. 37. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné aj odvolacie námietky žalovaného o tom, že ním tvrdenú dohodu o dlhšej splatnosti faktúr bolo potrebné posúdiť ako novú zmluvu a následne aj tvrdenia o tom, že žalobca sa prípadnej neplatnosti tejto zmluvy nemôže dovolávať, pretože ju sám spôsobil. Ak sa totiž žalovanému nepodarilo preukázať, že k uzavretiu dohody o dlhšej lehote splatnosti vôbec došlo, a teda že takáto dohoda vôbec existuje, nemožno skúmať vplyv tejto neexistentnej dohody na skôr písomne dojednanú zmluvu a ani jej platnosť, prípadne neplatnosť. 38. Žalovaný si voči žalobcovi v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil kompenzačnou námietkou ušlý zisk. Pre posúdenie tohto nároku žalovaného a jeho výšky bolo potrebné posúdiť žalovaným namietané ukončenie rámcovej zmluvy medzi stranami. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, či bolo ukončenie zmluvy platne doručené žalovanému podľa čl. IX zmluvy, ani to, či toto ukončenie obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti. 39. Odvolací súd námietku žalovaného podľa predchádzajúceho odseku vyhodnotil ako nedostatočne konkrétnu a teda aj neodôvodnenú, keďže odvolací súd je oprávnený napadnuté rozhodnutie skúmať iba v rozsahu riadne uplatnených odvolacích námietok. Žalovaný žiadnymi konkrétnymi argumentami nespochybnil záver súdu prvej inštancie v odseku 39 jeho rozhodnutia o doručení ukončenia zmluvy žalovanému, ktorý podľa súdu prvej inštancie vyplýva z predloženého potvrdenia o doručení. Žalovaný síce už v priebehu prvoinštančného konania namietal, že príslušná listina mu doručená nebola, avšak tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom neuplatnil žiadne konkrétne námietky voči príslušnému potvrdeniu o doručení a jeho obsahu. Obdobné je potrebné vztiahnuť aj na ďalšiu časť tejto odvolacej námietky, a to, že nebolo preukázané ani to, či toto ukončenie obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca nekonkretizoval žiadnu konkrétnu vadu listiny, ktorou došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce, preto súd odvolaciu námietku aj v tejto časti vyhodnotil ako neodôvodnenú. 40. Posúdenie okamihu ukončenia zmluvy medzi procesnými stranami má rozhodujúci vplyv na posúdenie kompenzačnej námietky žalovaného, keďže tento si uplatnil ušlý zisk za obdobie do ukončenia rámcovej zmluvy, čo bolo podľa neho dňa 28.2.2020, kedy podľa obsahu zmluvy mala rámcová zmluva zaniknúť. Pretože sa však žalovanému nepodarilo spochybniť záver súdu prvej inštancie o okamihu ukončenia rámcovej zmluvy dňom 14.6.2019, prípadný ušlý zisk žalovaného, ak by nejaký skutočne žalovanému vznikol, by mohol byť dôvodný najviac za obdobie od 1.6.2019 do 14.6.2019 (poznámka súdu: žalovaný si uplatňoval ušlý zisk za obdobie od 1.6.2019 do 28.2.2020), t.j. za obdobie dvoch týždňov. 41. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalovaného na ušlý zisk ako nedôvodný sú obsiahnuté najmä v odsekoch 35-39, na tieto odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. 42. K odvolacej námietke žalobcu v bode 10 a nasl. jeho odvolania, t.j. že zmluva o distribúcii tovaru, ktorú procesné strany uzatvorili, je dvojstranným kontraktom a teda zaväzuje obe zmluvné strany, nie len jednu, pričom súd prvej inštancie na túto skutočnosť neprihliadol, odvolací súd uvádza, že žiaden takýto záver z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenia 2.1 a 2.2 tejto zmluvy predpokladali objednanie tovaru žalovaným a následné dodanie tovaru žalobcom. Práve z týchto zmluvných ustanovení zmluvy o distribúcii tovaru ako rámcovej zmluvy (čo je výslovne uvedené v bode 1.4) vyplýva oprávnenie žalovaného objednať si tovar a tomu korešpondujúcu povinnosť žalobcu dodať žalovanému tovar na základe jeho objednávky. Uvedeným spôsobom napokon aj obchodná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným fungovala. Nemožno preto tvrdiť, že by dotknutá zmluva zaväzovala iba jednu zo strán. Je to práve obojstranná záväznosť tejto zmluvy, ktorá na dodanie tovaru žalobcom vyžadovala predchádzajúcu objednávku žalovaného. 43. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o distribúcii tovaru, ktorú procesné strany medzi sebou uzatvorili, je iba rámcovou zmluvou, pričom táto v zásade vyžaduje na naplnenie vzájomnej spolupráce ďalšie úkony zmluvných strán, ako uplatnenie objednávky, žiadosti o súčinnosť a pod., bez uskutočnenia ktorých zmluvným stranám žiadne konkrétne záväzky, práva

ani povinnosti nevznikajú a bez uskutočnenia ktorých preto ani nie je možný vznik škody ktorejkoľvek zmluvnej strane. 44. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že mu žalobca objednanie tovaru znemožnil tým spôsobom, že všetkým svojim odberateľom a partnerom oznámil ukončenie dodávania namietaného tovaru. Reálne žalovanému v objednávke nič nebránilo, avšak na tento tovar žalovaný nemal v dôsledku oznámenia žalobcu žiadne objednávky od svojich odberateľov, čo žalovaný ani nepopieral. 45. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých zákonom ustanovených predpokladov ( a nasl. ), t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi predchádzajúcimi dvoma predpokladmi. Čo sa týka príčinnej súvislosti, túto nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. ). Adekvátnou príčinou toho, že žalovanému nebol dodaný tovar je výlučne absencia objednávky zo strany žalovaného. Úvahy o tom, či a akým spôsobom by žalobca takúto objednávku vybavil alebo nevybavil, aj s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu, že namietaný tovar bol v rámcovej objednávke určený iba druhovo (a teda ho bolo možné nahradiť iným), by boli iba hypotetické. 46. Žalovaný opakovane aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní tvrdil, že žalobca porušil zásady poctivého obchodného styku, a to:

- nedodaním mu tovaru, resp. zastavením dodávok tovaru, ktorý bol predmetom rámcovej zmluvy (bod 18 odvolania)

- uplatnením si nároku žalobcu v rozpore so zaužívanou praxou medzi nimi (odpor voči vydanému platobnému rozkazu)

- dodávaním tovaru konečnému odberateľovi žalovaného (odpor voči vydanému platobnému rozkazu)

- nezabezpečením certifikácie namietaného tovaru a následné porušenie zmluvy zastavením dodávok tovaru (bod 13 vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.09.2020) a iné 47. Čo sa týka zásad poctivého obchodného styku, žiadna právna úprava obsah tohto pojmu nevymedzuje. Vo všeobecnosti ide o poctivé, slušné a profesionálne správanie podnikateľov vo vzájomných vzťahoch alebo vo vzťahoch s inými subjektmi. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že v ust. všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. 48. Samotné porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti vo všeobecnosti nemožno považovať za porušenie zásad poctivého obchodného styku už aj z toho dôvodu, že sankcie za porušenie zmluvnej/zákonnej povinnosti stanovuje spravidla zákon, prípadne zmluva (sankcie za omeškanie, nedodanie tovaru, nezaplatenie kúpnej ceny, za vady a pod.). Inak povedané, ak by sa každé porušenie zmluvných alebo zákonných povinností malo považovať za porušenie zásad poctivého obchodného styku, nemusel obsahovať žiadne sankcie za ich porušenie, ale vystačil by si s ustanovením . Toto porušenie sa stane porušením zásad poctivého obchodného styku, až keď k nemu pristúpi ďalšie kvalifikačné kritérium, v dôsledku ktorého možno príslušné porušenie vyhodnotiť ako nepoctivé. Pôjde napr. o osobitný nepoctivý motív, pre ktorý k porušeniu došlo, prípadne nepoctivý cieľ, ktorý sa porušením sleduje. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, najmä však v podanom odvolaní, žiadne takéto kvalifikačné kritérium ani netvrdil a ani nepreukázal, preto námietku o porušení zásad poctivého obchodného styku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd podotýka, že úlohou súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu na účely zistenia porušenia zásad poctivého obchodného styku, nie je skúmať konanie žalobcu zo všetkých možných aspektov, ale iba v medziach skutkových tvrdení žalovaného a žalovaný v priebehu konania neuplatnil také skutkové tvrdenia, obsahujúce aj adekvátne kvalifikačné kritérium, ktoré by umožňovalo vyhodnotiť konanie žalobcu ako porušujúce zásady poctivého obchodného styku. 49. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného o nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na riadne zistenie skutkového stavu, aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako neodôvodnenú, pretože odvolateľ nešpecifikoval, v akom smere je skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neúplný a už vôbec neuviedol, aké konkrétne sporné skutkové okolnosti, rozhodujúce pre posúdenie veci, by

bolo možné ním navrhovanými dôkazmi preukázať. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje aj na to, že samotné návrhy na vykonanie dôkazov, uplatnené žalovaným pred súdom prvej inštancie boli podľa odvolacieho súdu neúplné a vôbec z nich nebolo zrejmé, na preukázanie akých konkrétnych sporných skutkových okolností žalovaný tieto návrhy uplatnil (napr. návrh žalovaného v jeho podaní zo dňa 17.05.2021 bod 49, čl. 126, doplnenie návrhu na vykonanie dokazovania na pojednávaní dňa 24.05.2021, čl. 139). Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie žalovaným navrhovanými svedkami p. A. a p. R., ktorých žalovaný navrhoval vypočuť na účely opisu vzťahu nemocnica - žalobca-žalovaný. Vykonávanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je určené na zistenie sporných skutkových okolností, pričom samotnému vykonávaniu dôkazov predchádza povinnosť strán úplne a pravdivo uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Po uplatnení rozhodujúcich skutkových tvrdení má druhá strana možnosť uplatnené skutkové tvrdenia poprieť najmä v rámci postupu podľa (Doručovanie žaloby a vyjadrení). Týmto postupom sa ustália skutkové tvrdenia, sporné medzi stranami, ktoré sa spravidla stanú predmetom dokazovania, ak to procesné strany navrhnú. Vo vzťahu k skôr označeným, súdom prvej inštancie nevykonaným dôkazom, odvolací súd podotýka, že žalovaný, napriek tomu že bol jedným z účastníkov dotknutého vzťahu a mal možnosť aj procesnú povinnosť uplatniť príslušné skutkové tvrdenia, ktoré sa tohto vzťahu týkali, neurobil tak, nezdôvodnil prečo tak urobiť nemôže a ani bližšie nešpecifikoval, aké sporné skutkové okolnosti žiadal navrhovanými dôkazmi vykonať. 50. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil. 51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).