Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/55/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne AIO service 2 s. r. o., so sídlom Znievska 36, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 06, IČO: 52 396 045, zastúpenej LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava 811 09, IČO: 47 237 325, proti žalovanej Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, 84104, IČO: 00603520, o zaplatenie 3642 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3.642 eur s príslušenstvom. Tvrdila, že so žalovanou uzavrela 11.03.2021 o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím na odberových miestach s testovaním na COVID-19 realizovaným mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves uzavretá podľa a (ďalej len „“). Predmetom rámcovej Zmluvy bola príprava a rozvoz stravy na odberné miesta s testovaním na ochorenie COVID-19, umiestnené na štyroch stanovištiach v Bratislave - Karlovej Vsi, počas dopredu zverejnených víkendov (sobota, nedeľa) v čase o 7.00 hod. a o 11.00 hod. Predpokladané obdobie plnenia bolo 10 testovacích víkendov, t. j. 20 testovacích dní, s predpokladaným počtom 60 objednávok dennej porcie stravy na osobu na každý deň testovania. Za 5 testovacích víkendov rozniesla žalobkyňa 538 porcii dennej stravy. Plnenie medzi stranami sporu pokračovalo až do 12.04.2021, kedy žalovaná žalobkyni e-mailom zaslala oznámenie o vypovedaní na základe Článku IV. bod 2. písm. c.) . Doručovanie upravuje Článok IV. bod 2. písm. c.) iba v súvislosti s doručovaním upozornení a to „písomne listom“; e-mailové podania neboli spôsobilé vyvolať právne účinky. 15.04.2021 doručila žalovaná žalobkyni e-mailom podanie označené ako Odstúpenie od o príprave a donáške stravy pre odberné tímy a realizačný tím na odberových miestach s testovaním na COVID-19 realizovaným mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves uzavretej podľa a zo dňa 13.04.2021, ktoré zaslala len ako prílohu k e-mailu. Písomné odstúpenie doručila žalovaná žalobkyni listom až 29.04.2021. Žalovaná v odstúpení doručeným žalobkyni e-mailom 15.04.2021 a listom 29.04.2021 uviedla, že odstupuje od so žalobkyňou na základe Článku IV. bod 2. písm. c.) z dôvodu údajného neplnenia si povinnosti žalobkyne zabezpečiť obedy v požadovanej kvalite vyplývajúcej z Článku II. bod 9. a bod 10. . Vo svojom odstúpení žalovaná uviedla, že žalobkyňu opakovane upozornila na údajné nedostatky v kvalite stravy a nedostatky v použitom baliacom materiály. Jediné upozornenia boli žalobkyni doručené e-mailom 16.03.2021, 07.04.2021 a 12.04.2021. Odstúpenie od označila za neplatné, pretože na platné odstúpenie od bolo v zmysle Článku IV. bod 2. písm. c.) nevyhnutnou podmienkou

doručiť 2 písomne upozornenia listom, čo sa nestalo. Neboli naplnené ani hmotné dôvody odstúpenia. Od začiatku plnenia bolo objednaných od žalobkyne za 10 testovacích dní spolu 538 porcií dennej stravy. Do konca doby plnenia zostávalo ešte ďalších 10 testovacích dní, za ktoré by žalovaná s prihliadnutím na predošlé plnenie , za bežného chodu vecí, objednala na zostávajúce testovacie víkendy (t. j. 5 víkendov od 17.04.2021 do 16.05.2021) s pravdepodobnosťou približujúcou sa k istote minimálne rovnaký počet porcii dennej stravy na osobu, ako počas predošlých piatich testovacích víkendov. Žalovaná preto porušením formálnych aj hmotných podmienok spôsobila žalobkyni škodu vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk bol vyčíslený na sumu 3.642 eur s odkazom na znalecký posudok č. 5/2024 z 09.05.2024 vypracovaný GRADIENT 5, spol. s r.o.. Tvrdenia preukazovala výzvou na predloženie ponuky, elektronickou správou z 10.03.2021, , odstúpením, elektronickou komunikáciou, znaleckým posudkom vrátane faktúry za jeho vyhotovenie a jej úhrady.

2. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica 16.09.2024 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Potvrdila, že so žalobkyňou uzavrela . Predmetom uzavretej rámcovej bola príprava, rozvoz a zabezpečenie stravy pre odberové a realizačné tímy na stanovištiach, kde prebiehalo testovanie na ochorenie COVID-19, pričom strava bola dodaná na základe čiastkových objednávok žalovanej. Spolu bolo realizovaných 10 dodávok stravy pre odberné tímy v dňoch 13.03.2021, 14.03.2021, 20.03.2021, 21.03.2021, 27.03.2021, 28.03.2021, 01.04.2021, 06.04.2021, 10.04.2021 a 11.04.2021. Stravníci sa opakovane žalovanej sťažovali na kvalitu žalobkyňou pripravovaného a dodávaného jedla, a taktiež mali obavy o zdravotnú nezávadnosť jedla. S ohľadom na tieto okolnosti žalovaná opakovane prostredníctvom e-mailu upozorňovala žalobkyňu, že dodávaná strava nie je v požadovanej kvalite. Konkrétne polievka, ktorá bola dodaná 13.03.2021 bola nedovarená, v dôsledku čoho obsahovala tvrdé fazuľky a bola bez chuti. Burger, ktorý bol dodaný toho istého dňa bol studený a mäso bolo vysušené. Dňa 14.03.2021 dodala žalobkyňa polievky v obale, ktorý sa roztopil, pričom v polievke cítili stravníci plast (všetky vyššie uvedené nedostatky boli žalovanou deklarované v e-maile zo 16.03.2021). Nespokojnosť s dodanou stravou a formou jej dodania zo 06.04.2024, z 10.04.2021 a z 11.04.2021 deklarovala žalovaná tiež v e-mailoch zo 06.04.2021 a z 12.04.2021 adresovaných žalobkyni. Keďže ani po týchto opakovaných písomných upozorneniach nedošlo zo strany žalobkyne k náprave, žalovaná 15.04.2021 zaslala žalobkyni formou e-mailu odstúpenie od a 16.04.2021 bolo toto odstúpenie doručené žalobkyni aj písomne. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že odstúpenie od je neplatné a ani s tým, že neboli naplnené hmotné dôvody odstúpenia. Argumentovala tým, že stravníci sa opakovane žalovanej sťažovali na kvalitu jedla a mali obavy o jej zdravotnú nezávadnosť. Posúdenie kvality dodávanej stravy je aj na stravníkoch, ktorí kvalitu dodávanej stravy opakovane vyhodnotili ako nedostatočnú. Namietala aj výpočet ušlého zisku zo strany žalobkyne. Od ukončenia spolupráce so žalobkyňou objednala žalovaná od nového dodávateľa 223 jedál, čo ale neznamená, že by si rovnaký počet jedál objednala od žalobkyne, pretože o jedlo pripravované žalobkyňou už nebol zo strany stravníkov záujem, nechutilo im a bolo nekvalitné. Aj keby zmluvná spolupráca medzi stranami sporu aj naďalej prebiehala a by nebola ukončená, nie je možné ani len predpokladať, koľko porcií a či vôbec nejaké by žalovaná od žalobkyne objednala. Tým, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol založený rámcovou , ktorá v žiadnom zo svojich ustanovení neurčovala žalovanej povinnosť uskutočniť objednávku a taktiež neurčovala žalovanej uskutočniť objednávku v nejakom minimálnom počte, alebo inom konkrétnom počte má žalovaná za to, že nárok žalobkyne je neopodstatnený a nemá v predmetnej nijakú oporu. Žalobkyňa požaduje hypotetický ušlý zisk. Zdôraznila, že žiadne ustanovenie nešpecifikovalo, aký počet porcií sa žalovaná zaväzuje od žalobkyne objednať v jednotlivé dni v ktorých prebiehalo testovanie. Rovnako nešpecifikovala koľko dní bude prebiehať testovanie. Žalovanej zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť zrealizovať záväznú objednávku. Žalovaná nijakým spôsobom nemohla spôsobiť žalobkyni škodu, pretože sa nikde v nezaviazala, že záväznú objednávku zrealizuje, a najmä že ju zrealizuje v nejakom konkrétnom počte jedál.

4. Žalobkyňa reagovala podaním z 20.12.2024. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu. Doručovanie upravuje iba v súvislosti s doručovaním upozornení a to „písomne listom“ z čoho vyplýva, že e-mailové podania neboli spôsobilé vyvolať právne účinky. Odpoveď na e-mail rovnakou formou nie je možné považovať za úkon, ktorý by menil obsah písomnej . Podľa žalobkyne na platné odstúpenie od bolo nevyhnutnou podmienkou doručiť dva písomné upozornenia listom, čo sa nestalo. Z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, a

to formy zasielania upozornení žalobkyni pred samotným odstúpením, je odstúpenie žalovanej od neplatné. Podľa žalobkyne nie sú naplnené ani hmotné dôvody odstúpenia od , a preto odstúpenie žalovanej nemôže byť vyhodnotené ako platné. Žalovaná svoje odstúpenie nepodložila žiadnymi objektívnymi dôvodmi založenými na pravde, ale odstúpila od výlučne na základe svojho subjektívneho a neodôvodneného vyhodnotenia skutočností. Upozornenia zasielané žalobkyni poukazovali na nedostatky v kvalite dodanej stravy, ktoré nie je možné objektívne zhodnotiť a to: teplota stravy v čase konzumácie a nedostatočná nutričná hodnota jedál. Z predložených upozornení nie je jasné na základe čoho žalovaná dospela k záveru, že dodaná strava nemala primeranú nutričnú hodnotu. Hmotná podstata upozornení bola založená na subjektívnom vyhodnotení situácie žalovanej, a teda tak ako pri nesplnení procesných podmienok na odstúpenie, rovnako neboli splnené ani hmotné predpoklady na odstúpenie od z dôvodu nedodávania obedov v požadovanej kvalite, a preto je odstúpenie od v celom rozsahu neplatné. K vyjadreniu pripojila „Vyjadrenie k predžalobnej výzve“ z , elektronickú komunikáciu.

5. Súd nariadil pojednávanie na 23.05.2025, na ktorom sa zúčastnili sporové strany a zotrvali na písomných podaniach. Žalobkyňa tvrdila, že ak podľa súdu je žaloba postavená na hypotetickom ušlom zisku, tak minimálne v počte jedál 223 je žaloba dôvodná, pretože tento rozsah stravy žalovaná objednala od iného (ďalšieho) zmluvného partnera (dodávateľa). Minimálne rovnaký rozsah stravy by žalovaná objednala aj od žalobkyne. Treba vychádzať z pravidelného chodu vecí. Žaloba nie je hypotetická. Žalovaná argumentovala tým, že skutočnosť, že došlo k objednaniu 223 jedál od iného dodávateľa neznamená, že by došlo k rovnakému rozsahu objednávok aj vo vzťahu k žalobkyni, pretože o jedlo pripravované žalobkyňou nebol zo strany stravníkov záujem; považovali ho za nekvalitné a zdraviu škodlivé. Nie je možné predpokladať koľko porcií by si žalovaná za takých okolností od žalobkyne objednala. neurčovala žiadny minimálny počet objednávok zo strany žalovanej voči žalobkyni.

6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná oprávnenosť nároku žalobkyne na ušlý zisk vrátane výšky ušlého zisku, ako aj posúdenie (ne)platnosti odstúpenia od zo strany žalovanej.

7. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa (ďalej len „“) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú , ktorá nie je upravená ako typ . Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, nie je uzavretá.

9. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená

ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

14. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.10.2020 a sp. zn. zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

16. Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi sebou uzavreli , predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne pripraviť a zabezpečiť rozvoz stravy počas dopredu zverejnených víkendov (sobota, nedeľa), v rámci ktorých žalovaná testovala občanov na ochorenie COVID-19 a záväzok žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu dohodnutú v (Článok I. bod 1. ). Podľa Článku II bod 2. žalovaná podľa zaslanej ponuky od žalobkyne zrealizuje záväznú objednávku najneskôr 2 pracovné dni pred samotným rozvozom stravy, podľa včas zaslanej ponuky jedál od dodávateľa najneskôr však v stredu k danému rozvozu stravy.

17. Na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že medzi stranami sporu bola uzatvorená , ktorá je rámcovou a ustanovuje všeobecné podmienky a pravidlá spolupráce. Rámcová ale nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej nevznikajú. Význam rámcovej spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejšiu spoluprácu (obchodný vzťah), určia si prostredníctvom rámcovej základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) na jej základe v budúcnosti uzatvorené, ak nebude v konkrétnej realizačnej dohodnuté inak. Rámcová tak nemá iný význam (inú funkciu), než že určí zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, tj. v tom či onom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej uzatvorenej na základe rámcovej sa teda v rozsahu, v ktorom sa strany nedohodli v realizačnej inak, stávajú pravidla (zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej súčasťou obsahu realizačnej . Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 30. novembra 2016, sp. zn. (R 62/2017), v ktorom uviedol, že rámcová nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej teda nevznikajú. Význam rámcovej spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, stanoví jej prostredníctvom základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude v

jednotlivej realizačnej dohodnuté inak. Rámcová tak nemá iný význam (inú funkciu), než že stanoví zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, t. j. v danom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej uzatvorenej na základe rámcovej sa teda v rozsahu, v ktorom strany nedohodli v realizačnej inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dojednané v rámcovej súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Rámcovou si teda strany sporu nastavili základné pravidlá, ktorými sa bude spravovať ich právny vzťah, pohľadávky a záväzky (a zjednodušene práva a povinnosti) vznikajú až na základe jednotlivých realizačných zmlúv, ktoré boli uzatvorené na podklade rámcovej .

18. Keďže rámcová nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej teda nevznikajú, je toto samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobkyne. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 29.09.2023, podľa ktorého „Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že o distribúcii tovaru, ktorú procesné strany medzi sebou uzatvorili, je iba rámcovou , pričom táto v zásade vyžaduje na naplnenie vzájomnej spolupráce ďalšie úkony zmluvných strán, ako uplatnenie objednávky, žiadosti o súčinnosť a pod., bez uskutočnenia ktorých zmluvným stranám žiadne konkrétne záväzky, práva ani povinnosti nevznikajú a bez uskutočnenia ktorých preto ani nie je možný vznik škody ktorejkoľvek zmluvnej strane.“.

19. Pokiaľ žalobkyňa požaduje ušlý zisk tak opomína, že podľa Článku II bod 2. sa vyžaduje záväzná objednávka, pričom žalobkyňa nepredložila žiadnu objednávku zo strany žalovanej, a teda žiadny ušlý zisk jej nevznikol. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017, sp. zn. ), čo v danom spore naplnené nie je. Bez existencie objednávok žalovanej nemohol vzniknúť žiadny ušlý zisk a zároveň ani neexistuje porušenie povinnosti žalovanej zo . Keďže ide o jednu z podmienok vzniku nároku na náhradu škody, tak bez jej splnenia nemožno o ušlom zisku ani len uvažovať. Platí preto, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti zo strany žalovanej, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na strane žalobkyne. Uvedené znamená, že žalobkyňa bola povinná v rozhodovanom spore preukázať, že žalovaná porušila vo vzťahu k žalobkyni nejakú zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo , v dôsledku ktorej žalobkyňa nedosiahla zisk, ktorý by nebyť porušenia právnej povinnosti žalovanej dosiahla (a zvýšil by sa jej jej vlastný majetok). Splnenie týchto podmienok ako už súd uviedol žalobkyňa nepreukázala. Zo nevyplýva žiadna povinnosť žalovanej uskutočniť objednávky, prípadne uskutočniť objednávky v určitom rozsahu. Nemožno identifikovať porušenie žiadnej povinnosti žalovanej zo . Samotný výpočet ušlého zisku potom predstavuje len hypotetické a ničím nepodložené čísla a z predloženého znaleckého posudku nemožno vychádzať.

20. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žaloba musí byť dôvodná v rozsahu 223 porcií jedál, ktoré žalovaná objednala od iného dodávateľa, tak s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Skutočnosť, že žalovaná objednala tento rozsah stravy od iného dodávateľa neznamená, že rovnaký rozsah stravy by objednala aj od žalobkyne. Uvedené platí o to viac, že z elektronickej komunikácie medzi stranami sporu (rozvoz stravy 13.03.2021, 14.03.2021, 07.04.2021, 10.04.2021, 11.04.2021) vyplynulo, že kvalita stravy bola namietaná, a teda nie je predpoklad, že stravníci by mali o stravu žalobkyne rovnaký záujem - v rozsahu 223 porcií jedál.

21. Z dôvodu, že žalobkyňa požaduje hypotetický ušlý zisk, súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za ušlý zisk tak nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiaden konkrétny preukázateľný základ.

22. Napokon podľa konajúceho súdu je samotné odstúpenie od z 13.04.2021 zo strany žalovanej platné. Žalovaná od odstúpila podľa Článku IV. bod 2. písm. c.) , t. j. nedodávanie obedov v požadovanej kvalite, o čom musí byť žalobkyňa 2 krát písomne upozornená listom. Slovo „list“ predstavuje písomnú správu. Podľa písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. E-mail žalovanej teda

napĺňa pojem „písomný list“, pretože ide o správu a jej písomná forma je zachovaná. E-mailom zo 16.03.2021, zo 07.04.2021 a z 12.04.2021 žalovaná upozornila žalobkyňu na kvalitu stravy a následne odstúpila od , čo je v súlade so (vyššie označeným Článkom IV. ). Žalobkyňa podľa súdu v tomto smere porušila aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Porušenie spomenutej zásady spočíva v tom, že žalobkyňa nepreukázala, že reagovala na dotknuté elektronické správy (namietala okolnosti v nich uvedené) a nepreukázala ani tú okolnosť, že ňou dodaná strava bola v poriadku. Žalobkyňa preto nemôže úspešne namietať nedostatok hmotných dôvodov pre odstúpenie žalovanej od .

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by preto mala nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej proti žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.