Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-78-2012.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Námestie J. Pavla II. 7, IČO: 35 593 008, zast. JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom, so sídlom v Nitre, Kupecká 18, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. decembra 2011 č. k. 16C/90/2007-587, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva navrhovateľovi k nehnuteľnosti parc. č. 1370/3 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o vydaní dokumentácie prislúchajúcej k parc. č. 1196/2, 1418 a k parc. č. 1370/3 zrušuje a v tejto časti rozsudok vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na Okresnom súde Nové Zámky dňa 24.04.2007 domáhal vydania nehnuteľností v zmysle Zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti parcela číslo 1196/2, druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 229 m2, ktorá je vedená Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra Nové Zámky, v obci Malá nad Hronom, v katastrálnom územní F. Z., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu, na LV č. XXXX, vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti parcela číslo 1418, druh pozemku trvalé trávne porasty vo výmere 49.357 m2, ktorá je vedená Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra Nové Zámky, v obci Malá nad Hronom, v katastrálnom územní F. Z., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu, na LV č. XXX, vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti parcela číslo 1370/3, druh pozemku orná pôda vo výmere 17.11 7m2, parcela vytvorená na základe geometrického plánu č. 81/2007, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveného dňa 01.-14.9.2007 D.. F. X., autorizovaného D.. F. X., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 20.09.2007 a úradne overeného Správou katastra Nitra dňa 28.09.2007 pod č. XXXX/XX, pre katastrálne územie F. nad O., spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie o vydanie nehnuteľnosti v kat. úz. F. Z., parcela č. 1201/1, 1201/2, 1202 a 1203, ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra Nové Zámky na liste vlastníctva č. XXX zastavil. Rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3 Zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľ zaslal odporcovi riadnu výzvu dňa 20.04.2006 v súlade s reštitučným zákonom. Vo výzve uviedol, že žiada povinnú osobu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v kat. úz. F. Z., ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Nehnuteľnosti presne špecifikoval v prílohe k výzve podľa ich zápisu v pkn. vložke č. 3, identifikácie parciel č. 2174/05 z marca 2006 a výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXXX. Zároveň odôvodnil dôvodnosť vydania a navrátenia vlastníctva navrhovateľovi ako oprávnenej osobe. Poukázal na to, že žiadané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. c) reštitučného zákona. O uvedenej výzve informoval i regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu v Nových Zámkoch. Súd má za to, že navrhovateľ uvedenou výzvou dostatočne uplatnil existujúce právo. Nie je možné stotožniť sa s vyjadrením odporcu, ktorý tvrdil, že navrhovateľ sa domáhal len navrátenia nehnuteľností v kat. úz. F. Z. v pkn. vložke č. 3, pretože je nepochybné, že prílohou k uvedeným výzvam boli i listy vlastníctva a identifikácia parciel i ostatných nehnuteľností, ktoré v konečnom návrhu s poukazom na pripustenie upresneného petitu navrhovateľ žiada navrátiť. V podstate i samotný odporca uviedol, že nemal výhrady voči navráteniu nehnuteľností, avšak bolo potrebné vypracovať k niektorým nehnuteľnostiam geometrický plán tak, ako to uviedol odporca, čo v podstate navrhovateľ v samotnom konaní doplnil a presne špecifikoval. Z predložených pkn vložiek č. XXX v kat. úz. F. Z. súd zistil, že parcela č. 1418 je lúka a uvedená nehnuteľnosť patrila do vlastníctva pod boom B1 Esztergomskej rímskokatolíckej cirkvi a podľa bodu B5 dňa 19.10.1954 pod č. 688 podľa prídelovej listiny vydanej ONV pôdohospodársky odbor v Štúrove zo dňa 10. októbra 1954 vložilo sa vlastnícke právo v prospech československého štátu v správe štátnych majetkov Národný podnik v Náne. V pkn vložke č. 3 v kat. úz. F. Z. sa nachádzajú parcelné čísla 1201/1, 1201/2, 1202, 1203 a uvedené nehnuteľnosti pod bodom B1 patrili Esztergomskej rímskokatolíckej cirkvi a podľa bodu B 51 došlo dňa 11. januára 1960 pod č. 122 podľa návrhu ONV v Štúrove k vkladu vlastníckeho práva československému štátu v správe ONV v Štúrove. V zmysle uznesenia zo dňa 29. decembra 1959 súd povolil v pkn vložke č. 3 v kat. úz. F. nad O. parcela č. 1196/2, 1201/1, 1201/2, 1202, 1203, 1900 písané pod B1 v celosti na mene Ostrihomského seminára podľa Zák. č. 46/18 Zb. § 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o návrhu OP - RONV v Štúrove č. Pôd. 784/59 vklad vlastníckeho práva československému štátu v správe PO - R - ONV v Štúrove. Súd mal za to, že uvedené nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období podľa § 3 ods. 1 písm. c) bez náhrady. Ani jedna z nehnuteľností, ktorú žiadal navrhovateľ navrátiť nespadá pod § 6 reštitučného zákona, a preto súd s poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd mal zato, že cieľom a účelom reštitučného zákona je aspoň čiastočne zmierniť následky majetkových a iných krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a a slobôd zo strany štátu. Reštitučnými zákonmi sa každá demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Štát, ako aj jeho orgány sú povinné vychádzať zo špeciálnej úpravy reštitučných zákonov a nie vychádzať z absolútne formalistického prístupu k nim a majú postupovať podľa príslušného reštitučného zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Zákonodarca vymedzil časovo, vecne a personálne okruh vzťahov, na ktoré sa reštitučné oprávnenie vzťahuje. Je zrejmé, že mal vôľu zasiahnuť do existujúcich majetkových pomerov len v obmedzenej miere a len u tých vzťahov, u ktorých nápravu považoval za žiaducu a možnú. Zo špeciálnej povahy tohto zákona vyplýva, že pre subjekty, na ktoré sa zákon vzťahuje platí vo vymedzenom rozsahu osobitný režim, ktorý sa premietol v stanovení základných predpokladov pre navrátenie vlastníctva v zmysle citovaného zákona. Súd mal za to, že v uvedenom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky, t. j. oprávnená osoba preukázala svoju aktívnu legitimáciu, realizovala výzvu na navrátenie nehnuteľností v zákonnej lehote, v ktorej dostatočne špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré žiadala navrátiť, k výzve predložila dôkazy poukazujúce na odňatie nehnuteľností s tým, že nehnuteľnosti, ktoré žiadala navrátiť nepodliehajú pod § 6 reštitučného zákona. Súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie v časti, v ktorej súd rozhodol o povinnosti odporcu vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti parc. č. 1370/3 druh pozemku orná pôda vo výmere 17.117 m2, parcela vytvorená na základe geometrického plánu č. 81/2007, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveného dňa 01.-14.09.2007 D.. F. X., autorizovaného D.. F. X., autorizovaným
geodetom a kartografom dňa 20.09.2007 a úradne overeného Správou katastra Nitra dňa 28.09.2007 pod č. 1184/07, pre katastrálne územie F. Z., pretože z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s právnou otázkou odporcom v konaní predchádzajúcom vydaniu tohto rozhodnutia opakovane namietanej preklúzie práva navrhovateľa na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. 1201/1 a 1202 v dôsledku neuplatnenia práva v prekluzívnej lehote podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. Súd sa vo vzťahu k posúdeniu otázky preklúzie práva vo vzťahu k parc. č. 1201/1 a parc. č. 1202 obmedzil výlučne na všeobecné konštatovanie uvádzané na strane 6 rozsudku. K odporcom namietanej preklúzii práva navrhovateľa na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v dôsledku neuplatnenia práva v prekluzívnej lehote podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. sa vyjadril len vo vzťahu k nehnuteľnosti parc. č. 1418, pôvodne vedenej v PKV č. 16 pre k. ú. F. nad O.. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom požadované náležitosti a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v rozpore so zákonom došlo k znemožneniu realizácie procesného práva odporcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd postupoval v rozpore so zákonom a jeho rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva odporcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ohľadne tejto parcely súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne posúdil čo sa týka namietanej preklúzie práva navrhovateľa na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ si výzvou na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v kat. úz. F. nad O. - PKV č. 3 zo dňa 20.04.2006, doručenou odporcovi dňa 24.04.2006 uplatnil vo vzťahu k odporcovi v zmysle § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam, nachádzajúcim sa v kat. úz. F. Z výzvy navrhovateľa vyplýva, že rozsah nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým si odporca uplatnil právo na navrátenie vlastníckeho práva špecifikoval v prílohe k výzve, podľa ich výpisu v PK vl. č. 3, identifikácie parciel č. 2174/5 z marca 2006 a výpisu z LV č. XXX a č. XXXX. Z prílohy k výzve na vydanie nehnuteľných vecí vyplýva, že navrhovateľ si vo vzťahu k odporcovi uplatnil právo na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva výlučne k nehnuteľnostiam, parc. č. 1201/2 - trvalý trávny porast vo výmere 270 m2, zapísaná na LV č. XXX, pôvodne vedená v PK vl. č. 3 ako parc. č. 1201/2, parc. č. 1203 - trvalý trávny porast vo výmere 14.336 m2, zapísaná na LV č. XXX, pôvodne vedená v PK vl. č. 3 ako parc. č. 1203, parc. č. 1418 - trvalý trávny porast vo výmere 49.357 m2, zapísaná na LV č. XXX, pôvodne vedená v PK vl. č. 3 ako parc. č. 1418 a parc. č. 1196/2 - trvalý trávny porast vo výmere 229 m2, zapísaná na LV č. XXXX, pôvodne vedená v PK vl. č. 3 ako parc. č. 1196/2. Z tejto listiny nevyplýva, že si navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi uplatnil právo na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k parc. č. 1201/1 a k parc. č. 1202. Právo na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k parc. č. 1201/1 a k parc. č. 1202 si navrhovateľ uplatnil až podaním návrhu na vydanie nehnuteľných vecí, doručených súdu dňa 24.04.2007. Odporca má za to, že s poukazom na skutočnosť, že pozemky s parcelnými č. 1201/1 a 1202, tvoriace časť novovytvoreného pozemku s parc. č. 1370/3, neboli predmetom výzvy navrhovateľa na navrátenie vlastníckeho práva zo dňa 20.04.2006, ale navrhovateľ si právo na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam uplatnil až podaním návrhu zo dňa 20.04.2007, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, navrhovateľovi právo na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zaniklo. Gramatický výklad textu prejavu vôle navrhovateľa odôvodňuje záver odporcu, že listiny označené vo výzve na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. F. nad O. zo dňa 20.04.2006 ako LV č. XXX, LV č. XXXX a Identifikácia parciel č. 2174/05 z marca 2006 slúžili len ku konkretizácii nehnuteľností, uvádzaných v prílohe k výzve na vydanie nehnuteľných vecí v zmysle Zák. č. 161/2005 Z. z. a nie je ich možné považovať za listiny určujúce rozsah nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým si navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi uplatnil právo na navrátenie vlastníckeho práva na základe výzvy. Neuplatnením si práva na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - parc. č. 1201/1 a parc. č. 1202, pôvodne vedených v PK vl. č. 3 pre kat. úz. F. nad O. v prekluzívnej lehote právo navrhovateľa na vydanie a navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ex lege zaniklo. V napadnutej časti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu spôsobilosti nehnuteľností parc. č. 1201/1 a 1202 byť predmetom vydania podľa § 2 Zák. č. 161/2005 Z. z., pretože parc. č. 1201/1 a 1202, evidované na LV č. XXX ako ostatné plochy nespĺňajú požiadavku ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zák. č. 161/2005 Z. z., pretože sa nejedná o nehnuteľnosti, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. Druh pozemku je prekážkou vydania týchto nehnuteľností. Zákon č. 161/2005 Z. z. v ustanovení § 2 taxatívne vymedzuje rozsah nehnuteľností, ku ktorým sa pri kumulatívnom splnení ďalších zákonom stanovených podmienok oprávnenej osobe navracia vlastnícke právo. Z § 6 citovaného zákona vyplýva výlučne taxatívne vymedzenie podmienok, za ktorých splnenia sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenavracia a to i za predpokladu, ak by oprávnená osoba splnila ostatné predmetným zákonom stanovené podmienky, t. j. predpokladom pre
aplikáciu ustanovenia § 6 citovaného zákona, t. j. skúmania reálnej zastavanosti nehnuteľnosti je, že predmetná nehnuteľnosť z hľadiska druhu pozemku spĺňa definíciu podľa § 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 6 v žiadnom prípade nemožno kvantifikovať ako ustanovenie rozširujúce znenie § 2 z hľadiska druhu pozemkov, ale naopak ako pôsobiace vo vzťahu k § 2 reštriktívne. Namietal tiež, že z rozhodnutia súdu nevyplýva špecifikácia dokumentácie prislúchajúcej k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá má byť predmetom odporcovi v rozsudku uloženej povinnosti k vydaniu. V tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa neurčitý, nezrozumiteľný a podľa hmotného práva nevykonateľný. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť, prípadne zmeniť.
Navrhovateľ k odvolaniu odporcu vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny s presvedčivým a riadnym odôvodnením, na základe čoho ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. Dôvody uvádzané odporcom v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Poukázal na skutočnosť, že NS SR aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach rozobrali náležitosti reštitučnej výzvy, ako aj zásadu, že výklad reštitučného zákona nesmie byť prísne formalistický, ale pri výklade a aplikácii reštitučného zákona je potrebné brať zreteľ na jeho účel. Čo sa týka námietky, že navrhovateľ neuviedol vo výzve všetky nehnuteľnosti, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha uviedol, že predmetná výzva spĺňala všetky minimálne požiadavky, ktoré by reštitučná výzva mala obsahovať. K výzve bola doložená pzk. vl. č. 3 pre kat. úz. F. nad O. a špecifikácia nehnuteľností, identifikácia parciel, LV č. XXX a XXXX a vo výzve bol uvedený dôvod, na základe ktorého prešli nehnuteľnosti do vlastníctva štátu odkazom na § 3 ods. 1 písm. c) reštitučného zákona. Čo sa týka skutočnosti uvádzanej v odvolaní, že časť nehnuteľností nebolo možné vydať, poukázal na skutočnosť, že všetky žalované nehnuteľnosti sú nehnuteľnosti, ktoré je možné v súlade s reštitučnými predpismi vydať, pretože žiadna z týchto nehnuteľností nezodpovedá § 6 reštitučného zákona. Prekážkou vydania pozemkov nie je druh pozemku, ale to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou, s konkrétnym určením, vybudovanou až po odňatí nehnuteľností. Čo sa týka výroku v časti „spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha“, tento výrok je dostatočne určitý a ukladá povinnosť odporcovi vydať nehnuteľnosti so všetkou, teda akoukoľvek dokumentáciou, ktorú odporca k dotknutým nehnuteľnostiam u seba má. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že v napadnutej časti týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva navrhovateľovi k nehnuteľnosti parc. č. 1370/3 je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a v napadnutej časti výroku o vydaní dokumentácie prislúchajúcej k parc. č. 1196/2, 1418 a k parc. č. 1370/3 podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a v tejto časti rozsudok vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa podaným návrhom po pripustenej zmene návrhu domáhal vydania nehnuteľností v kat. úz. F. nad O. parc. č. 1196/2 zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 1418 zapísanej na LV č. XXX a parc. č. XXXX/X, vytvorenej na základe geometrického plánu č. 81/2007 D.. F. X. a čo sa týka nehnuteľností
- parc. č. 1201/1, 1201/2, 1202 a 1203 žiadal konanie zastaviť. Odporca podal odvolanie len v časti vydania parc. č. 1370/3 orná pôda vo výmere 17.117m2, vytvorenej na základe geometrického plánu č. 81/2007, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveného dňa 01.-14.09.2007 D.. F. X., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 20.09.2007 a úradne overeného správou katastra Nitra dňa 28.09.2007 pod č. 1184/07, pre kat. úz. F. nad O. a v časti výroku o vydaní dokumentácie k parc. č. 1196/2, 1418 a parc. č. 1370/3, teda vo vzťahu k všetkým trom parcelám. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti vydania parc. č. 1196/2 trvalé trávne porasty, vedenej Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra Nové Zámky, v obci Malá nad Hronom, v kat. úz. F., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu na LV č. XXXX a parc. č. XXXX trvalé trávne porasty, vedenej Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra Nové Zámky, v obci Malá nad Hronom, v kat. úz. F., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu na LV č. XXX už právoplatné.
Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde),
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.
Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.
Pri posudzovaní predmetnej veci odvolací súd vychádzal z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmaval v rozsahu a z dôvodov, uvádzaných v odvolaní.
Zákon č. 161/2005 Z. z je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo (uznesenie NS SR z 28. septembra 2010 sp. zn. 4Cdo 247/2009, rozsudok NS SR z 30. novembra 2012 sp. zn. 2Cdo 208/2009).
V prípade písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti tohto jednostranného právneho úkonu ako podmienky jej platnosti v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z. z. nie je bližšie vymedzený obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií pre jej určitosť a platnosť musí spravovať takým výkladovým pravidlom, ktoré sleduje naplnenie účelu zákona. Stanovenie minimálnych kritérií pre určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať na konkrétne okolnosti veci vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Vzhľadom na už uvedené nemožno pri výzve oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok a uvedenia
dôvodu, o ktorý ho opiera. Na splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia (Nález Ústavného súdu SR z 7. júla 2011 sp. zn. I. ÚZ 12/2010, rozsudok NS SR z 30. novembra 2010 sp. zn. 2Cdo 208/2009).
Odvolací súd, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vo veci posúdenia určitosti výzvy na uplatnenie reštitučného nároku podľa citovaného zákona dospel k záveru, že ak v danom prípade navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu zo dňa 20.04.2006, v ktorej uviedol, že žiada povinnú osobu o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. F. nad O., ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, pričom nehnuteľnosti špecifikoval v prílohe k výzve a zároveň k výzve priložil aj identifikáciu parciel a výpisy z LV č. XXX a XXXX, splnil si povinnosť podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. Skutočnosť, že v prílohe k výzve špecifikoval len parc. č. 1201/2, 1203, 1418 a 1196/2 a nie všetky parcely, ktorých vydania sa domáhal nemožno považovať za nesplnenie si povinnosti výzvy podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 161/2005 Z. z. vo vzťahu k parcelám č. 1201/1 a 1202, pretože okrem prílohy k výzve zaslal navrhovateľ spolu s výzvou i identifikáciu parciel a PK vl. č. 3 a 160 a LV č. XXX a XXXX, kde sú aj tieto parcely zapísané, teda jeho výzva splnila požiadavku určitosti minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si ako oprávnená osoba uplatňuje reštitučný nárok. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona včas aj k týmto nehnuteľnostiam, a to výzvou zo dňa 20.04.2006, a teda nie až podaním návrhu na súd, preto ani vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam a potom ani k parc. č. 1370/3 z nich vytvorenej nemožno hovoriť o preklúzii práva. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolateľom, že listiny označené vo výzve na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako LV č. XXX, LV č. XXXX a identifikácia parciel č. 2174/05 z marca 2006 slúžili len ku konkretizácii nehnuteľností uvádzaných v prílohe k výzve na vydanie nehnuteľných vecí a nie je ich možné považovať za listiny určujúce rozsah nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým si navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi uplatnil právo na navrátenie vlastníckeho práva na základe výzvy. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom a cieľom citovaného zákona a ustálenou judikatúrou, podľa ktorej je nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo. Nemôže byť v neprospech navrhovateľa, že vo výzve časť nehnuteľností, ktorých vydania sa podaným návrhom domáha aj bližšie špecifikoval, pretože ak by prílohu k výzve nezaslal a s výzvou by predložil len ostatné doklady (PK vl. č. 3 a 160, LV č. XXX a XXXX a identifikáciu parciel), takáto výzva by v zmysle ustálenej judikatúry podmienky výzvy na splnenie povinnosti v zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona spĺňala. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že navrhovateľ si k žiadnej z ostatných nehnuteľností, vedených na LV č. XXX a LV č. XXXX právo na navrátenie vlastníckeho práva neuplatnil. Čo sa týka posúdenia spôsobilosti nehnuteľností parc. č. 1201/1 a parc. č. 1202 byť predmetom vydania podľa § 2 citovaného zákona odvolací súd dodáva, že tieto parcely tvoria iba časť novovzniknutej parc. č. 1370/3, pričom táto parcela je v Geometrickom pláne č. 81/2007 zo dňa 01.-14.09.2007 označená ako orná pôda, a keďže nejde ani o zastavanú nehnuteľnosť (§ 6 citovaného zákona), táto parcela spĺňa podmienku ustanovenia § 2 citovaného zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva navrhovateľovi k nehnuteľnosti parc. č. 1370/3 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Podľa § 43 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Odvolací súd zo spisu zistil, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal okrem vydania a navrátenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam aj vydania dokumentácie, ktorá k nim prislúcha. Návrh navrhovateľa v tejto časti nie je dostatočne určitý, preto mal súd prvého stupňa v tejto časti navrhovateľa postupom podľa § 43 ods. 1 OSP vyzvať na doplnenie návrhu pod sankciou odmietnutia jeho podania v tejto časti. Keďže súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nepostupoval a v napadnutom rozsudku rozhodol o vydaní dokumentácie, prislúchajúcej k predmetným nehnuteľnostiam, bez jej bližšej špecifikácie, jeho rozhodnutie je v tejto časti neurčité a nevykonateľné (čo namietal aj odporca v odvolaní), čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v tejto časti a vrátenie veci v tejto časti na ďalšie konanie. Odvolací súd ešte poznamenáva, že povinnosť vydať nehnuteľnú vec oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha v zmysle § 3 ods. 3 druhej vety Zák. č. 161/2005 Z. z. sa vzťahuje k prvej vete tohto ustanovenia, teda k lesným pozemkom.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, teda že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa preto rozhodne podľa § 224 ods. 4 OSP aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.