Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-130-2009.pdf
PDF · 137.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/130/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX S. XXX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Veronikou Jakubíkovou Nozar, advokátkou s miestom výkonu činnosti Ul. Republiky 21, 010 01 Žilina, proti odporcom: I. Ľ. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XXX, XXX XX S., štátny občan SR, II. H.. L. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XXX, XXX XX S., štátny občan SR, III. O.. D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R. R. XXX, XXX XX S., všetci právne zastúpení JUDr. Milošom Gerom, advokátom s miestom výkonu činnosti Štefánika 217, 014 01 Bytča, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Rosina, a to pozemkov: parcela KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 126 m2 a parcela KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 137 m2 vytvorených geometrickým plánom č. 38/2008 vyhotoveným Ing. Františkom Valentovičom dňa 15.08.2008, úradne overeným Správou katastra Žilina dňa 26.08.2008, z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.07.2009 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 20.07.2009 sa navrhovateľka voči odporcom domáhala vydania rozsudku, ktorým by bolo určené, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Rosina, a to pozemkov: parcela KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 126 m2 a parcela KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 137 m2 vytvorených geometrickým plánom č. 38/2008 Ing. Františkom Valentovičom dňa 15.08.2008, úradne overeným Správou katastra Žilina dňa 26.08.2008. Súčasne sa domáhala, aby súd zaviazal odporcov nahradiť jej trovy konania, ak neuznajú jej vlastnícke právo.
Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že sporné nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. 3515 ako parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 351 m2 a č. XXX/XX - orná pôda o výmere 126 m2, a to v spoluvlastníctve odporcov I. až III. S manželom Ľ. Š. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. KN č. XXXX zapísaného na LV č. XXX vedeného pre k. ú. Rosina. Rodinný dom si postavili v roku 1968 na základe právoplatného územného rozhodnutia zo dňa 10.10.1968 č. HA 1171/1968. Výstavbu rodinného domu realizovali na nezastavanom stavebnom pozemku vytvorenom geometrickým plánom č. 762-186-9 zo dňa 19.05.1969 pod novým parc. č. XXX/X o výmere 800 m2, vytvorenej z časti parc. č. XXX/X o výmere 527 m2, z časti parc. č. XXX/X o výmere 137 m2 a z časti parc. č. XXX/X o výmere 136 m2. Stavebný pozemok nadobudla titulom darovania od svojich rodičov matky S. Š.Q., rod. E. a otca M. Š. na základe darovacej zmluvy a súčasne aj kúpou od právnej predchodkyne odporcov I. P., ktorá zmluva bola vyhotovená dňa 19.05.1969 štátnym notárom Dr. Rolkom formou notárskej zápisnice č. N
328/69, NZ 461/69 a registrovaná dňa 06.06.1969 pod č. RI 320/69. Jej rodičia a jej starí rodičia M. E. a s manželkou I., S. U. sa s I. P., právnou predchodkyňou odporcov dohodli, že v prípade, keď I. P. (stará matka odporcov) alebo jej dcéra E. E. (matka odporcov) budú potrebovať na druhom konci pôvodných parciel č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X stavebný pozemok v šírke všetkých týchto parciel, tak jej podpíšu príslušnú výmeru z ich pozemkov parc. č. XXX/X I. XXX/X, aby mohol vzniknúť kompletný stavebný pozemok na uvedených parcelách, a to vo výmere o 100 m2 väčšej než bola pôvodná výmera celého pozemku parc. č. XXX/X, patriaceho právnej predchodkyni odporcov I. P.. K naplneniu dohody došlo v roku 1975, kedy bola uzavretá darovacia a kúpna zmluva formou notárskej zápisnice č. N 377/75, NZ 482/75 spísaná dňa 19.05.1975 štátnym notárom JUDr. Hritzom. I. P.Č. darovala časť z parc. č. XXX/ X zapísanej v pkn vl. č. XXX vnukovi - odporcovi I. a zároveň M.L. E., S. Š., S.. E. a navrhovateľka odporcovi I. odpredali časť z parc. č. XXX/X o výmere 659 m2 zapísanej v pkn vl. č. XXX, z parc. č. XXX/X o výmere 1175 m2 zapísanej v pkn vl. č. XXXX, ktoré časti zodpovedali v zmysle vytvoreného geometrického plánu č. 762-469-74 zo dňa 12.03.1975 novej EN parc. č. XXX/X o výmere 800 m2. Pozemok odporcu I., ktorý nadobudol v roku 1975 je pozemkom v prírode bezprostredne susediacim so žalovanou parc. č. XXXX/X, ktorá susedí s parc. č. XXXX/X, ktoré boli obidve vytvorené geometrickým plánom Ing. Františka Valentoviča zo dňa 15.08.2008. Tieto parcely odporcovia I. až III. nikdy neužívali, neobrábali, ani si nikto z nich nerobil nároky do týchto parciel. Nadobudnutím sporných nehnuteľností sa ujala navrhovateľka svojich vlastníckych práv. Od roku 1969 predmetné nehnuteľnosti užíva pokojne, nerušene a dobromyseľne v tom, že jej vlastnícky patria až doteraz. Súčasne si plní riadnym spôsobom všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníctva pozemkov. Právny stav sporných parciel je v súčasnosti taký, že nehnuteľnosti sú vedené v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. Rosina, ako parc. KN-E č. XXX/ X I. Č.. XXX/XX. Ako vlastníci sú na LV vedení odporcovia, každý v podiele 1/3. Vzhľadom na právny titul nadobudnutia bola dobromyseľná v tom, že jej žalované parcely vlastnícky prináležia po celý čas držby. Odporcovia rešpektovali a rešpektujú právne listiny a rozhodnutia právnych predchodcov a od roku 1969 doteraz žalované parcely nevyužívajú, ani nerozporujú. Ďalej navrhovateľka poukázala na znenie ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom má záujem zosúladiť skutočný stav so stavom právnym a ma doklad o vlastníctve k sporným parcelám. Nakoľko predmetom konania sú nehnuteľnosti a vyriešenie tejto otázky prináleží len do právomoci súdov, nemá inú možnosť nápravy, než súdnou cestou. Pri uvedených skutkových okolnostiach má tak naliehavý právny záujem na predmetnom určení, pretože ako už uviedla, je jej záujmom si žalované parcely vlastnícky vysporiadať a docieliť zápis svojho vlastníckeho práva v k. ú. v svoj prospech.
Odporcovia sa k doručenému návrhu písomne vyjadrili podaním zo dňa 21.09.2009, v ktorom uviedli, že tak oni, ako aj ich právni predchodcovia, si neboli vedomí, ani také dohody medzi nimi neboli, že by mala navrhovateľka titulom N 328/69, NZ 461/69 ako i darovacou a kúpnou zmluvou zo dňa 19.05.1975 č. N 377/75, NZ 482/75 nadobudnúť titul na vydržania pôvodných pkn parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 351 m2 a č. XXX/XX - orná pôda o výmere 126 m2, nachádzajúcich sa k. ú. Rosina a zapísaných na LV č. XXXX v podiele 1/3 pre každého odporcu. Obe notárske zápisnice právne vyporiadavali iné nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom žalobného návrhu. Nakoľko vlastnia ešte ďalších 17 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, neboli si vedomí, resp. nevedela to ich právna predchodkyňa, že navrhovateľka užíva časť žalovaných nehnuteľností. Považovali a považujú svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam za svoje a nikto v minulosti im ich vlastnícke právo nikdy nespochybňoval. Vlastnícke právo zaručuje i Ústava SR a je nedotknuteľné. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľka dobromyseľná opierajúc sa o neexistujúce tituly nadobudnutia a z tohto dôvodu nemôže byť ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikované na podanie návrhu. Až vypracovaným geometrickým plánom Ing. Valentoviča boli odporcom nehnuteľnosti bližšie špecifikované s tým, že z pôvodnej parc. XXX/X bolo vyčlenených 137 m2 o celkovej výmere 351 m a i z týchto dôvodov nemožno dobromyseľnosť viac ako 10 rokov na spornú vec aplikovať. Tvrdenie navrhovateľky, že jej nehnuteľnosti patria a že s nimi nakladala ako s vlastnými, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Toto tvrdenie navrhovateľka podľa ich právneho názoru neuniesla. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto má titul, aby s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Nakoľko navrhovateľka so zreteľom na všetky okolnosti nebola dobromyseľná a vo svojich zisteniach sa pridŕža len svojich subjektívnych predstáv, nie je oprávnená a nespĺňa zákonné podmienky uvedené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Odporcovia tak žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť v plnom rozsahu a zaviazať ju nehradiť im trovy konania.
Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21.09.2012 za účasti navrhovateľky a právnych zástupcov účastníkov konania a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili z pracovných dôvodov, avšak súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti.
Obaja právni zástupcovia účastníkov zásadne zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii v spore uvedenej v vo vyššie uvedených písomných podaniach.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s navrhovateľkou predloženými, ako aj súdom zabezpečenými listinným dôkazmi a výsluchom navrhovateľky, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Z pkn vložky č. XXXX, k. ú. Rosina vyplýva, že v tejto vložke bola v časti A pod rad. č. 5 evidovaná pozemkovoknižná parcela č. XXX/X - roľa - pole od Malej vody o výmere 2194 m2, pričom v časti B boli zapísaní ako spoluvlastníci pod B1a M. Š. v 1/2 a pod B1b jeho manželka S. Š., rod. E. v 1/2.
Z pkn vložky č. XXX, k. ú. Rosina vyplýva, že v tejto vložke bola v časti A pod rad. č. 15 evidovaná pozemkovoknižná parcela č. XXX/X - roľa - pole od Malej vody o výmere 619 m2, pričom v časti B boli zapísaní ako spoluvlastníci pod B1 M. E. v 1/2 a pod B2 jeho manželka I. E., S.. U. v 1/2.
Z pkn vložky č. XXX, k. ú. Rosina vyplýva, že v tejto vložke bola v časti A pod rad. č. 7 evidovaná pozemkovoknižná parcela č. XXX/X - roľa - pole od Malej vody o výmere 628 m2, pričom v časti B bola zapísaná ako vlastník pod B8 I. P. v 1/1.
Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Žilina zo dňa 06.06.2012 pre k. ú. Rosina pkn. parc. č. XXX/X - roľa o výmere 2194 m2 zodpovedajú v stave KN-E parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 705 m2, parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 310 m2, obe evidované na LV č. XXXX; v stave KN-C časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria (evidovaná na LV č. 217), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX/X
- záhrady (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (evidovaná na LV č. XXXX), časť parc. KN-C č. XXXX (evidovaná na LV č. XXXX), časť parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria (pre túto nebol založený list vlastníctva) a časť parc. KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty (pre túto nebol založený list vlastníctva).
Ďalej z identifikácie vyplýva, že pkn. parc. č. XXX/X - roľa o výmere 619 m2 zodpovedajú v stave KN-E parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 304 m2, parc. KN-E č. XXX/XX - orná pôda o výmere 134 m2, obe evidované na LV č. XXXX; v stave KN-C časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria (evidovaná na LV č. XXX), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (evidovaná na LV č. XXXX), časť parc. KN-C č. XXXX (evidovaná na LV č. XXXX), časť parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria (pre túto nebol založený list vlastníctva) a časť parc. KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty (pre túto nebol založený list vlastníctva).
Napokon z identifikácie vyplýva, že pkn. parc. č. XXX/X - roľa o výmere 628 m2 zodpovedajú v stave KN-E parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 351 m2, parc. KN-E č. XXX/XX - orná pôda o výmere 126 m2, obe evidované na LV č. XXXX; v stave KN-C časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria (evidovaná na LV č. XXX), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (pre túto nebol založený list vlastníctva), časť parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady (evidovaná na LV č. XXXX), časť parc. KN-C č. XXXX (evidovaná na LV č. XXXX), časť parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria (pre túto nebol založený list vlastníctva) a časť parc. KN-C č. XXXX/X - trvalé trávne porasty (pre túto nebol založený list vlastníctva).
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného pre k. ú. Rosina Správou katastra Žilina zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované okrem iných aj parc. KN-E č. XXX/X
- orná pôda o výmere 351 m2 a parc. KN-E č. XXX/XX - orná pôda o výmere 126 m2. V časti B LV sú ako podieloví spoluvlastníci evidovaní odporcovia I. až III. každý v 1/3, a to na základe kúpnej zmluvy č. V 7903/05 zo dňa 13.03.2006.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, vedeného pre k. ú. Rosina Správou katastra Žilina zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že na tomto LV je v časti A LV evidovaná parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2. V časti B LV je ako výlučný vlastník evidovaná navrhovateľka, a to na základe RI 320/69.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného pre k. ú. Rosina Správou katastra Žilina zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 705 m2 a parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 310 m2. V časti B LV sú ako podieloví spoluvlastníci evidovaní navrhovateľka v podiele 3/4 titulom dedenia na základe D 2276/98, Dnot 333/98 a D148/71 a I. E., rod. Š. v podiele 1/4 titulom dedenia na základe D 2276/98.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného pre k. ú. Rosina Správou katastra Žilina zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované okrem iných aj parc. KN-E č. XXX/X
- orná pôda o výmere 304 m2 a parc. KN-E č. XXX/XX - orná pôda o výmere 134 m2. V časti B LV sú ako podieloví spoluvlastníci evidovaní I. M., rod. E. v podiele 1/4 titulom rozsudok 6C 377/93, A. U., rod. U. v podiele 1/4 titulom darovacia zmluvy č. V 5161/09 zo dňa 20.07.2009 a O. E., S.. G. v podiele 1/2 titulom dedenia na základe osvedčenia o dedičstve č. 21D 733/09-63, Dnot 279/09 - Z 6620/10.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného pre k. ú. Rosina Správou katastra Žilina zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že na tomto LV sú v časti A LV evidované parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 37 m2 a parc. KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 767 m2. V časti B LV je ako výlučný vlastník evidovaný odporca I. titulom kúpna zmluva č. V 7903/05 zo dňa 13.03.2006.
Z geometrického plánu č. 762-186-9 vyhotoveného dňa 29.04.1969 úradne overeným dňa 12.05.1969 vyplýva, že týmto geometrickým plánom bola vytvorená parc. EN č. XXX/X - orná pôda o výmere 800 m2, a to z častí: pkn parc. XXX/X - roľa o výmere 136 m2 z celkovej výmery 518 m2, pkn parc. č. XXX/ X - roľa o výmere 137 m2 z celkovej výmery 490 m2 a pkn parc. č. XXX/X - roľa o výmere 527 m2 z celkovej výmery 1694 m2.
Z darovacej a súčasne kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.05.1969 vo forme notárskej zápisnice č. N 328/69, NZ 461/69 vyplýva, že túto uzavreli ako darcovia: M. Š., S. Š., S.. E., M. E. I. I. E., S.. U., ako predávajúca I. P. a ako obdarovaná a zároveň kupujúca navrhovateľka. Predmetnou darovacou zmluvou M. Š. a S. Š.Á., rod. E. (rodičia navrhovateľky) ako darcovia darovali navrhovateľke ako obdarovanej časť o výmere 527 m2 z pkn parc. č. XXX/X - roľa zapísanej v pkn vl. č. XXXX zodpovedajúcu časti geometrickým plánom č. 762-186-9 novovytvorenej parc. EN č. XXX/X o výmere 800 m2. Ďalej predmetnou darovacou zmluvou M.L. E. a I. E., rod. U. (starí rodičia navrhovateľky) ako darcovia darovali navrhovateľke ako obdarovanej časť o výmere 137 m2 z pkn parc. č. XXX/X - roľa zapísanej v pkn vl. č. 272 zodpovedajúcu časti geometrickým plánom č. 762-186-9 novovytvorenej parc. EN č. XXX/X o výmere 800 m2, k. ú. Rosina. (časť I. notárskej zápisnice) Predmetnou kúpnou kúpila navrhovateľka ako kupujúca od predávajúcej I. P. časť o výmere 136 m2 z pkn parc. č. XXX/X - roľa zapísanej v pkn vl. č. XXX zodpovedajúcu časti geometrickým plánom č. 762-186-9 novovytvorenej parc. EN č. XXX/X o výmere 800 m2, k. ú. Rosina, a to za kúpnu cenu 816,- Kčs. (časť II. notárskej zápisnice)
Súčasťou tejto listiny (časť III. notárskej zápisnice) bolo aj vyhlásenie: „ Pretože je pravdepodobné, že I. P. alebo jej dcéra E. E., S.. P. budú potrebovať na druhom konci pôvodných parciel č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X stavebný pozemok v šírke všetkých týchto parciel a pretože odpredajom časti parc. č. XXX/X, ako je to uvedené pod II. tejto zápisnice, umožnili vytvoriť kompletný stavebný pozemok nová parc. č. XXX/X, tak zase terajší vlastníci pôvodných parciel č. XXX/X I. XXX/X M. Š. a S. Š.Q., S.. E., ďalej M. E. a manželka I. E., rod. U. vyhlasujú, že v tom prípade, keď I. P. alebo jej dcéra budú potrebovať vyššie označený stavebný pozemok, zase oni navzájom jej podpíšu príslušnú výmeru z doterajších pozemkov parc. č. XXX/X I. XXX/X, aby mohol vzniknúť kompletný stavebný pozemokna uvedených parcelách, a to o výmere 100 m2 väčšej, než bola pôvodná výmera celého pozemku parc. č. XXX/X patriaceho I. P....Z dôvodu tohto vyhlásenia si účastníci žiadnu náhradu neposkytujú. Ak ku realizácii vytvorenia novej stavebnej parcely podľa tohto vyhlásenia medzi účastníkmi dôjde, tak odstúpenie príslušných stavebných parciel sa stane bezplatne za podmienky, že nebude vyplatená ešte kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy uvedenej pod II. tejto zápisnice.“.
Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 06.06.1969 pod RI 320/69.
Z darovacej a súčasne kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.05.1975 vo forme notárskej zápisnice č. N 377/75, NZ 482/75 vyplýva, že túto uzavreli ako darca I. P., ako predávajúci: M. E., S. Š., S.. E. a navrhovateľka a ako obdarovaný a zároveň kupujúci odporca I. Predmetnou darovacou zmluvou I. P. ako darca darovala odporcovi I. ako obdarovanému pkn parc. č. XXX/X zapísanú v pkn vl. č. XXX pod B8 v celosti zodpovedajúcu časti geometrickým plánom č. 762-469-74 novovytvorenej parc. EN č. XXX/ X o výmere 800 m2, k. ú. Rosina. Predmetnou kúpnou zmluvou M. E. (aj ako vlastník podielu po I. E., S.. U. zapísaného v pkn vl. č. XXX pod B2 v 1/2, ktorý nadobudol dedením podľa spisu Štátneho notárstva v Žiline spis. tzn. D 1109/74), S. Š., S.. E. a navrhovateľka (ako vlastník podielu po M. Š. zapísaného v pkn vl. č. XXXX pod B1 v 1/2, ktorý nadobudla dedením podľa spisu Štátneho notárstva v Žiline spis. tzn. D 148/71) ako predávajúci odpredali odporcovi I. ako kupujúcemu časť z pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XXX zodpovedajúcu časti geometrickým plánom č. 762-469-74 novovytvorenej parc. EN č. XXX/X o výmere 800 m2 a časť z pkn parc. č. XXX/X zapísanej v pkn vl. č. XXXX zodpovedajúcu časti geometrickým plánom č. 762-469-74 novovytvorenej parc. EN č. XXX/X o výmere 800 m2, k. ú. Rosina, a to za kúpnu cenu 975,- Kčs pre M. E., 1.425,- Kčs pre S. Š., rod. E. a 1.425,- Kčs pre navrhovateľku. (časť 1. a 3. notárskej zápisnice)
Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 29.05.1975 pod RI 330/75.
Geometrickým plánom č. 38/2008 vyhotoveným a autorizačne overeným Ing. Františkom Valentovičom dňa 15.08.2008 a úradne overeným Správou katastra Žilina dňa 26.08.2008 pod č. 1594/08 boli novovytvorené parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 126 m2 a parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 137 m2, k. ú. Rosina. Parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 126 m2 zodpovedá parc. KN- E č. XXX/XX - orná pôda o výmere 126 m2 a časti parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 529 m2. Parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 137 m2 zodpovedá časti parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 351 m2 a časti parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 581 m2.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom určenia súdu malo byť deklarovanie práva navrhovateľky, že je výlučnou vlastníčkou geometrickým plánom č. 38/2008 zo dňa 15.08.2008 novovytvorených parciel KN-C č. XXXX/X a XXXX/ X, k. ú. Rosina, a to z parciel KN-E č. XXX/X a č. XXX/XX, k. ú. Rosina, evidovaných na LV č. XXXX, pričom podľa výpisu z tohto LV sú spoluvlastníkmi týchto parciel odporcovia I. až III. každý v podiele 1/3, súd vychádzal z toho, že obe strany sporu sú vecne legitimované (t. j. navrhovateľka aktívne a odporcovia pasívne)
Návrhom v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. tak môže navrhovateľ uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa tak zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, má v čase rozhodovania
súdu naliehavý právny záujem. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.
Súd v ďalšom dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení jej práva, a to vzhľadom k tomu, že záväznosť údajov katastra podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. evidovaných na LV č. XXXX zatiaľ svedčí v prospech vlastníckeho práva odporcov k sporným nehnuteľnostiam. Iba tak prostredníctvom určovacieho návrhu podaného na súde môže byť neistota v právnom postavení navrhovateľky odstránená, a to tak, že buď súd návrhu vyhovie a na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude môcť byť navrhovateľka zapísaná záznamom podľa ust. § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. ako výlučný vlastník novovytvorených parciel z dotknutých parciel v súčasnosti v katastri nehnuteľností vlastnícky vedených na odporcov, alebo návrh zamietne z dôvodu, že navrhovateľke vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám na základe ňou uvedeného titulu nesvedčí.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
Podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení účinnom do 31.03.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.
Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa ust. § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom.
Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (zákon č. 265/1992 Zb., neskôr zákon č. 162/1995 Z. z.)
Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená.
Nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva je nepretržitá oprávnená držba po celú vydržaciu dobu (u nehnuteľností 10 rokov, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. do 31.12.1991 § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Oprávneným držiteľom (či už podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, alebo do 31.12.1991 podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka) je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, musí vychádzať z presvedčenia držiteľa jednak o tom, že mu vec patrí, a súčasne z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.), inak povedané musí existovať nejaký titul, z ktorého existencie držiteľ odvodzuje svoje presvedčenie, že mu vec alebo právo patrí. Najnovšia judikatúra Najvyššieho súdu SR vychádza z toho, že dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. (pozri napr. uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011)
Súd považuje na tomto mieste ďalej za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva v SR (rovnako pred tým aj dedičského práva v Československu do 31.12.1992) sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania [v súčasnosti podľa ust. § 175a a nasl. O.s.p., do 31.12.1992 podľa ust. § 26 a nasl. zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)]. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa (nadobudnutiu dedičstvu dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Potom až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
Súd sa tak vecne zaoberal otázkou, či navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom
- v návrhu uvedeným novovytvoreným parcelám spôsobom, ako to vymedzila v návrhu.
Navrhovateľka v návrhu zo dňa 16.07.2009 (ako to aj uviedla jej právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 21.09.2012) skutkovo odvodzovala svoje výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z toho, že tieto trvale nerušene a dobromyseľne od roku 1969 užíva výlučne ona, a to na základe zámeny pozemkov medzi jej právnymi predchodcami a právnou predchodkyňou odporcov. Na pojednávaní navrhovateľka vypovedala, že výmenou medzi rodinami účastníkov bolo zo strany p. P. im predaná časť jej parcely č. XXX/X o výmere 136 m2, a to na základe predmetnej notárskej zápisnice. Čo sa týka zvyšku z pôvodnej výmery, a to 518 m2, t. j. 382 m2 tejto parcely, bolo dohodnuté, že v prípade, že jej rodičia, resp. starí rodiča, rodine odporcov odpredajú zvyšky parciel č. XXX/X I. XXX/X na druhom konci a vytvorí sa im tak stavebná parcela, že rodina odporcov im vypustí uvedený zvyšok parcely č. XXX/ X. V podstate takto sa to aj dlhodobo užívalo. Zodpovedajú tomu aj oplotenia, teda že tento zostatok výmery o 382 m2 jej rodine zostane. Ďalej sa navrhovateľka vyjadrila, že kúpnou zmluvou a darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 328/69, Nz 461/69 nenadobudla v roku 1969 v zásade nič viac, ako je uvedené v tejto notárskej zápisnici, teda väčší alebo iný pozemok ako bola parcela EN XXX/X o výmere 800 m2.
Súd sa tak zaoberal otázkou, či navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom - novovytvoreným parcelám, ktorým zodpovedajú parcely vedené v súčasnosti v katastri nehnuteľností vlastnícky na odporcov vydržaním. Súd dospel k nepochybnému záveru, že navrhovateľka tieto svoje skutkové tvrdenia, resp. tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, nepreukázala. Ako už bolo uvedené, pre vydržanie je potrebné, aby existoval u navrhovateľky aspoň domnelý (putatívny) titul, z ktorého navrhovateľka vyvodila svoje presvedčenie, i keď nesprávne, že nadobudla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom. Navrhovateľka však existenciu akéhokoľvek takéhoto titulu nepreukázala. Pokiaľ sa jedná o darovaciu a kúpnu zmluvu zo dňa 19.05.1969, v tejto nie je ani zmienka o tom, že by malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva či už navrhovateľkou, alebo jej právnymi predchodcami, k zvyšku pkn. parc. XXX/X - role o výmere 382 m2 (zostatku z pôvodnej výmery 518 m2 po oddelení časti z tejto parcely o výmere 136 m2 a jej začlenení do novovzniknutej parc. EN č. XXX/X). Ani časť zmluvy III. označená ako „Vyhlásenie“ o tomto nič nehovorí. Pokiaľ by aj bola uzavretá nejako ústna dohoda medzi navrhovateľkou a právnou predchodkyňou odporcov, úd poukazujú na citovanú judikatúru má za to, že v období roku 1969 v tom čase platné (až doposiaľ) ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne stanovovalo bez akýchkoľvek výkladových nejasností obligatórnosť písomnej formy zmlúv na prevod nehnuteľností pod sankciou ich neplatnosti podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto má súd za to, že prípadný právny omyl navrhovateľky ohľadom možnosti nadobudnutia nehnuteľnosti aj formou ústnej zmluvy nie je ospravedlniteľný. Súčasne súd poukazuje na to, že dobromyseľnosti navrhovateľky už v žiadnom prípade nesvedčí obsah darovacej a kúpnej zmluvy zo dňa 19.05.1975, ktorej účastníčkou bola aj sama navrhovateľka, a to z dôvodu, že predmetom tejto zmluvy bolo aj darovanie celého zvyšku pkn parc. č. XXX/X darcom I. P. obdarovanému odporcovi I., teda navrhovateľka v tom čase musela mať vedomosť, že zvyšok výmery tejto parcely jej vlastnícky nebol nikdy prevedený.
Súd tak návrh navrhovateľky zamietol v plnom rozsahu.
Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia súd považuje za potrebné poukázať na to, že v ďalšom nevykonal navrhované dôkazy zo strany navrhovateľky, a to či už navrhovateľkou označených svedkov,
resp. ohliadkou na mieste samom, a to z dôvodu ich nadbytočnosti, keďže prípadné skutkové zistenia súdu vyplývajúce z týchto dôkazov, by v žiadnom prípade nemohli mať vplyv na záver súdu o neexistencii titulu (tak ako je vyložený citovanou judikatúrou) navrhovateľky pre jej dobromyseľnosť, že je oprávneným držiteľom.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.