Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-264-2011.pdf
PDF · 127.03 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/264/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa E. Y., W.. XX.X.XXXX, F. I. T., H. T. XXX, zastúpený TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36866296, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 915/9, proti odporcovi KM CARS s.r.o., IČO: 34132431, so sídlom Galanta, Kpt. Nálepku 1597, zastúpený InLaw, s.r.o., IČO: 36716979, so sídlom Bratislava, Dobšinského 20 , o vydanie hnuteľnej veci, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 888,24 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2011 navrhovateľka žiadala súd, aby odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľke hnuteľnú vec - nákladné vozidlo I. Z. - Z., M. F., U. O., C. U. XXXX, X.: H. XXX F., a to z dôvodu, že odporca uvedenú vec vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky zadržiava a odmieta jej vydať bez právneho dôvodu.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a konateľa odporcu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, a listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľkou: kúpno- predajná zmluva z X.XX.XXXX, osvedčenie o evidencii, výpis z OR MOL-Glass-DS, s.r.o., uznesenie OS Bratislava I sp. zn. 6R/2/2011, výzva z+ doručenka, žiadosť z 3.10.2011, výzva z 13.10.2011 + doručenka, šekový ústrižok, výzva Kooperativa poisťovňa, a.s., výsluchom svedkov R. J. a Y. S., ako aj listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými odporcom: oznámenie o totálnej škode z 27.1.2009, upomienka č XXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, výzva na zaplatenie z 20.1.2010, výzva z 6.10.2010, zákazka na servis č. XXXXXXXXXX, mailová komunikácia, fotodokumentácia, pracovná zmluva R.. J., dohoda o skončení pracovného pomeru R.. J., dohoda o pracovnej činnosti Y.. S., zmluva o prevode obchodného podielu, čestné vyhlásenie N.. Y., výpis Kooperativa poisťovňa, a.s., - údaje k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, výsluchom svedka R. Y., na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z návrhu na začatie konania a z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky vyplynulo, že 5.10.2009 bola medzi navrhovateľkou ako kupujúcim a spoločnosťou MOL-Glass-DS, s.r.o., ako predávajúcim uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nákladnému vozidlu I. Z. - Z., M. F., U. O., C. U. XXXX, X.: H. XXX F. (ďalej len „vozidlo“). Vozidlo bolo dovtedy vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, ktorý v máji 2009 odovzdal vozidlo do dispozície odporcu, ktorý v tom čase pôsobil pod obchodným menom AUTO Pela, s.r.o., za účelom vykonania opravných prác. Po vykonaní prác dňa 30.5.2009 vystavil odporca predávajúcemu fa č. XXXXXXXXXXX vo výške 5.380,55 eur. Prevod vlastníckeho práva bol zmluvne dohodnutý tak, že prejde na navrhovateľku zaplatením kúpnej ceny a vykonaním administratívneho úkonu na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Po zaplatení kúpnej ceny 2.700,- eur bolo jej vydané osvedčenie o evidencii. Navrhovateľka je tak chránená na svojich právach podľa Čl. 20 Ústavy SR, §123 OZ, pričom jej aktívna legitimácia v konaní vychádza z §133 ods. 1 OZ. Navrhovateľka vyzvala odporcu (bez uvedenia dátumu) na vydanie vozidla, na čo odporca reagoval oznámením, že na predmetnom vozidle viazne ťarcha vo výške 5.380,55 eur z titulu nezaplatenia opravy vozidla, vykonanej na základe objednávaky a následne vyfakturovanej v čase, keď bolo vozidlo ešte predmetom vlastníctva predchádzajúceho vlastníka. Uvedené tvrdenie považuje za irelevantné, nakoľko prevodom vlastníckeho práva nedošlo ku generálnej sukcesii práv a povinností z predchádzajúceho vlastníka na navrhovateľku, a teda nedošlo k prevzatiu predmetného záväzku navrhovateľkou. Dlžníkom je spol. MOL-Glass-DS, s.r.o., na ktorý subjekt povolil OS Bratislava I uznesením zo dňa 27.4.2011 sp. zn. 6R/2/2011 reštruktualizáciu a odporca mal možnosť prihlásiť svoju pohľadávku do reštruktualizačného konania, čo neurobil. Dňa 30.11.2011 OS Bratislava I potvrdil reštruktualizačný plán predložený dlžníkom a reštruktualizáciu ukončil. Podľa § 120 z.č. 7/2005 Z.z. právo počas reštruktualizácie uplatňovať si svoje nároky majú len veritelia, ktorý zákonným spôsobom prihlásili svoje pohľadávky, ak nároky riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštruktualizačného plánu súdom zaniká. Na základe uvedeného považuje uplatňovanie nároku za bezpredmetné, nakoľko pohľadávka odporcu neuplatnením v reštruktualizačnom konaní zanikla. Navrhovateľka odporcu vyzvala na vydanie vozidla listom z 22.8.2011, ktorú výzvu odporca prevzal 14.9.2011, avšak vozidlo nevydal. Listom z 3.10.2011 žiadal od navrhovateľky preukázanie jej vlastníckeho práva k vozidlu, ktorú skutočnosť preukázala písomne dňa 13.10.2011, ktorý list odporca prevzal 18.10.2011, avšak vozidlo jej nevydal.
Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľky odporca, ktorý postavil svoju procesnú obranu na tom, že vozidlo nevydal z dôvodu uplatnenia zádržného práva, nepreukázal základné hmotnoprávne náležitosti výkonu zádržného práva, a to existenciu nespornej pohľadávky veriteľa. Nepreukázal, že by medzi odporcom a pôvodným vlastníkom vozidla došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, nakoľko neexistuje dohoda zmluvných strán o predmete diela, pričom ak nebola predmetom dohody aj cena, táto mala v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. zodpovedať cene obvyklej. Z výpovede svedka J. vyplynulo, že cena za opravu sa určila podľa cenníka odporcu, avšak na základe námietok pôvodného vlastníka bola napokon účtovaná cena nižšia. Z výpovede svedka Y. vyplynulo, že faktúru vystavenú na sumu 5.300,- eur nezaplatil z dôvodu, že cena vozidla bola v tom čase 4.000,- eur, a teda cena opravy prevyšovala cenu vozidla. Predložením faktúry ako výlučne účtovného dokladu nebolo preukázané, aké opravy a v akej cene boli vykonané, pričom ani nezodpovedajú stavu vozidla podľa predloženej fotodokumentácie. V súvislosti s dohodou o cene namietla relevanciu právnych úkonov vykonaných svedkom J., nakoľko dohoda o cene opravy bola v rozpore s jeho pracovnou náplňou podľa pracovnej zmluvy z 30.8.2007. Podľa jeho výpovede vykonával na pozícii prijímacieho technika a zastupujúceho skladníka aj funkciu vedúceho servisu s oprávnením uzatvárať zmluvy o oprave vozidla, ktorá činnosť však nebola zahrnutá v jeho pracovnej zmluve, pričom aj zmluvy uzatváral ústne. Nereálnosť ceny podporuje aj hlásenie poisťovne, ktorá udalosť likvidovala ako totálnu škodu, teda nie je logické, aby pôvodný majiteľ trval na oprave. V súvislosti s výkonom zádržného práva poukázala na to, že samotný výkon je právnym úkonom podľa § 34 OZ, musí byť urobený zákonným spôsobom a oprávnenou osobou. Odporca doposiaľ navrhovateľku (ani pôvodného vlastníka) spôsobom podľa § 151s ods. 4 OZ neinformoval o výkone zádržného práva, čo i keď samo osebe nespôsobuje neplatnosť výkonu zádržného práva, je však na veriteľovi , aby preukázal, že nedošlo k ľstivému alebo svojvoľnému odňatiu majetku dlžníka. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že u odporcu existovala postupnosť pri vymáhaní pohľadávok, z ktorých úkonov však výkon zádržného práva odporcom nevyplynul. Odporca sa bránil výkonom zádržného práva až v súdnom konaní. Výkon zádržného práva ani nebol realizovaný oprávnenou osobou, ktorými v tom čase boli štatutárni zástupcovia právneho predchodcu odporcu, pričom nebolo preukázané, že by uvedené osoby kontaktovali pôvodného vlastníka a výkon zádržného práva mu oznámili, konanie svedka J. nie je relevantným s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedené právne úkony mu ako pracovná náplň z pracovnej zmluvy nevyplývajú, pričom ide o rozpor s ust. § 47 ods. 1 písm. a/ ZP. V neposlednom rade výkon zádržného práva ako právny úkon je prejavom vôle, ktorý musí smerovať k riadnemu uplatneniu zádržného práva. Z výpovede svedka J. však vyplynulo, že nezaplatenie za opravy malo za následok nezaplatenie jeho mzdy, preto mal záujem na tom, aby opravy boli zaplatené. Vôľa konajúceho subjektu tak nesmerovala k výkonu zádržného práva, ale k zabezpečeniu výplaty svojej mzdy. Postup svedka a právne úkony, ktoré vykonal, tak treba považovať za konanie bez príkazu podľa ust. § 742 OZ, ktoré odporcu nezaväzuje a teda nejde o prejavenú vôľu oprávnenej osoby.
Poukázala aj na zánik vymáhateľnosti výkonu zádržného práva zo zákona s poukazom na § 853 OZ per analogiam s § 100 ods. 2 OZ. Právna úprava reštruktualizačného konania bola prijatá neskôr ako právna úprava zádržného práva, ale aj vzhľadom na výlučne zabezpečovací charakter zádržného práva len vo vzťahu k existujúcej zákonnej povinnosti, bez existencie ktorej nemôže existovať ani akcesorický záväzok. Neprihlásením pohľadávky do reštruktualizačného konania zanikla jej vymáhateľnosť, na základe čoho by sa odporca nedomohol súdnou cestou vydania exekučného titulu na predaj predmetu zálohu. V zmysle ust. § 100 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva, pričom záložné právo sa nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka. Analogicky, vymaháteľnosť zádržného práva ako práva akcesorického zanikla ex lege bez povinnosti vznášať námietku premlčania (ktorú námietku však z dôvodu opatrnosti navrhovateľka vzniesla). Využitie zádržného práva spôsobom, ktorý je u odporcu, je v rozpore s dobrými mravmi a teda s § 3 ods. 1 OZ, a to z dôvodu, že odporca svoju procesnú obranu v podstate založil na naturálnej obligácii, a teda pôvodný vlastník ju môže splniť len dobrovoľne. V danom prípade ide o stret dvoch konkurujúcich si subjektívnych práv, a to práva zádržného (u ktorého zanikla jeho vymáhateľnosť) a práva vlastníckeho, pričom právo vlastnícke ako kvalitatívnejšie a silnejšie má pred právom zádržným prednosť.
Navrhovateľka uviedla, že vozidlo odkúpila od spoločnosti MOL-Glass-DS, s.r.o., ktorej konateľom je jej syn R.. Y. a auto chcela odkúpiť, lebo sa jej páčilo. Preto v roku 2009 uzatvorili zmluvu. Niekedy potom bolo zistené, že auto treba opraviť a opravu vybavoval syn. Nevie uviesť, ako dlho bolo auto v oprave, ani iné okolnosti. Napokon zistila, že jej auto nechcú vydať, ale ona odporcu v tejto veci nekontaktovala, všetko vybavoval jej syn. Nevedela, prečo je v oprave, ani prečo ho nechcú vydať, ani sa na to nepýtala.
Právny zástupca odporcu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vozidlo aktuálne sa nachádzajúce u odporcu odmieta vydať z dôvodu, že si na ňom uplatňuje zákonné zádržné právo za účelom zabezpečenia existujúcej pohľadávky voči pôvodnému vlastníkovi vozidla. Notifikačnú povinnosť voči navrhovateľke neučinil z dôvodu, že táto opakovane v rámci výzvy na vydanie vozidla nepreukázala relevantným spôsobom jej vlastnícke právo k vozidlu, pričom odporca nemá vedomosť o tom, že by bol nejakým spôsobom súčinný pri potrebnej obhliadke vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, nakoľko od času prijatia auta na opravu až do súčasnosti toto neopustilo areál prevádzkovaný odporcom. Nepreukázanie notitfikačnej povinnosti ani vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi vozidla pritom nemá dôsledok v podobe neplatnosti výkonu zádržného práva. Ide o jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu zadržať hnuteľnú vec okamihom jej svojpomocného zmocnenia sa veci, ktorú má veriteľ u seba, pričom tak robí za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi. Pôvodný vlastník vozidla T.. Y. bol ako zo strany poverených pracovníkov odporcu, tak i zo strany právneho zástupcu odporcu opakovane informovaný o tom, že kým nebude cena opravy zaplatená, auto vydané nebude. Uvedenú skutočnosť potvrdili svedecké výpovede konateľa odporcu, T.. Y., T.. J. a p. S.. Ide pritom o inštitút bežne využívaný v oblasti poskytovania servisných-opravárenských služieb teda obchodnou zvyklosťou podľa § 264 Obch. zák.. MOL-Glass-DS s.r.o. bola pritom opakovane zákazníkom odporcu, a teda o tejto zvyklosti vedela.
Spochybnenie existencie pohľadávky vyvracia odporca tvrdením samotnej navrhovateľky o nespornosti skutočnosti, že vozidlo bolo za účelom jeho opravy odovzdané odporcovi pôvodným vlastníkom. Po vykonaní opravy vystavil odporca fa č. XXXXXXXXXXX v sume 5.380,55 eur. Navrhovateľka nespochybnila ani titul pohľadávky odporcu, ani jej výšku, t.j. výšku faktúry až do súdneho konania. Vzhľadom na ňou poukazovanú neexistenciu generálnej sukcesie práv a povinností kúpnou zmluvou mal odporca za to, že navrhovateľka nie je subjektom oprávneným namietať pohľadávku odporcu voči pôvodnému vlastníkovi vozidla. Na základe dohody pôvodného vlastníka a odporcu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 536 Obch. zák., predmetom bola podľa dohody oprava vozidla, vznikla aj dohoda o cene opravy v sume 150.000,- Sk s rezervou 10.000,- Sk a potvrdením uzatvorenia dohody bola zákazka na servis dielenská č. XXXXXXXXXX, ktorú odporca pôvodnému vlastníkovi odovzdal. Opravu bez dohody s pôvodným vlastníkom odporca nemal dôvod vykonávať. Opravy boli vykonané v rozsahu a cene uvedenej vo fa č. XXXXXXXXXX A. 30.5.2009. Pôvodný vlastník nerozporoval výšku a titul vzniku pohľadávky, dokonca o jej úhrade formou splátkového kalendára aj rokoval s konateľom odporcu p.
Paškom. Vzhľadom na skutočnosť, že oprava doposiaľ nebola uhradená, vlastníkom na ňu použitého materiálu zostáva podľa § 541 Obch. zák. odporca.
Nesúhlasil s právnym posúdením zániku zádržného práva navrhovateľkou. Podľa § 155 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. pohľadávka odporcu voči pôvodnému vlastníkovi v dôsledku jej neprihlásenia do reštruktualizačného konania nezanikla, ale zanikla len jedna jej vlastnosť, a to vymáhateľnosť, pričom pohľadávka sa tak zmenila na naturálnu obligáciu. Podľa odporcu nenastala ani jedna zo skutočností spôsobujúcich zánik záväzku podľa §§ 559 až 587 OZ. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný vlastník previedol svoje vlastnícke právo k vozidlu na navrhovateľku až po začatí reštruktualizačného konania, neuplatňuje sa v tomto prípade druhá časť prvej vety ust. § 155 ods. 2 ZKR a síce, že zaniká právo veriteľov vymáhať riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Rovnako nesúhlasí s výkladom ust. § 100 ods. 2 posledná veta OZ a použitím analógie v zmysle ust.§ 853 ods. 1 OZ. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu navrhovateľka tu porovnáva resp. stotožňuje pojmy premlčanie pohľadávky a zánik vymáhateľnosti pohľadávky, pričom zánik vymáhateľnosti pohľadávky odporcu analogicky viaže a spája so zánikom vymáhateľnosti zádržného práva bez povinnosti vznesenia námietky premlčania. Tým, že pohľadávka nezanikla, nezaniklo ani zádržné právo k nej ako forma zabezpečenia pohľadávky. Konanie odporcu tento vonkoncom nepovažuje za nedobromyseľné, s poukazom na pohnútku, na základe ktorej si podľa názoru navrhovateľky v rozpore s § 3 ods. 1 OZ postavil svoju procesnú obranu. Poukázal na rozporuplný výkon vlastníckeho práva navrhovateľkou, ktorá kontaktovala po prvý raz odporcu po 22 mesiacoch odkedy mala vlastnícke právi k vozidlu nadobudnúť. Nevie, kde a v akom stave vozidlo v čase kúpy bolo, nezaujímala sa ani o tom, prečo ho v čase podpisu zmluvy nemá k dispozícii, ani kedy ho mať bude. Poukázal na nedobromyseľnosť pôvodného majiteľa, resp. konateľa pôvodného majiteľa, syna navrhovateľky, ktorý jej pri podpise kúpnej zmluvy neoznámil, kde a v akom stave sa vozidlo nachádza a aké ťarchy na ňom viaznu a teda prečo nemôže ako vlastníčka vozidla vykonávať všetky oprávnenia, ktoré jej patria. Podklady ohľadne prevodu obchodného podielu zo spoločnosti AUTO PELA s.r.o. a v nej uvedenej metodiky výpočtu ceny za obchodný podiel, nakoľko účastníkom zmluvy bl vtedajší jediný spoločník N.. Y. ako prevodca a spoločnosť KM CARS s.r.o. ako nadobúdateľ, pričom účastníkom súdneho konania je KM CARS s.r.o. a nie účastníci zmluvy o prevode obchodného podielu.
Odporca (prostredníctvom štatutárneho zástupcu) uviedol, že s p. Y. osobne rokoval na záverečných rokovaniach o zaplatení ceny opravy auta, predtým sa o splátkovom kalendári niekoľkokrát dohadovali zamestnanci odporcu, avšak tieto napokon neboli realizované. Posledné rokovanie bolo na jeseň 2011 a sprostredkoval ho ich spoločný známy T.. M., T.. Y. uviedol, že je ochotný zaplatiť za opravu maximálne 5.000,- eur a odporca mu mal auto vydať. Nevedel uviesť, prečo nebola pohľadávka uplatnená v reštruktualizačnom konaní. V čase prevodu obchodného podielu nebol vykonaný riadny finančný audit, cena obchodného podielu zohľadňovala prípadné straty do určitej miery, do 40%. , náhrada škody v súvislosti s nevymožiteľnosťou pohľadávky voči spol. MOL-Glass-DS s.r.o. voči právnej zástupkyni R.. A. zrejme ako nárok uplatnený nebol.
Z výpovede svedka R. J. vyplynulo, že pracoval v AUTO PELA s.r.o. od roku 2006 do 1.4.2011 ako vedúci autoservisu a prijímací technik, mal na starosti záväzky a pohľadávky podľa pracovnej zmluvy, pokyny dostával od vtedajšieho riaditeľa Ing. M. a vtedajší majiteľ N. Y.. Prijímal platby za tovar a vystavoval faktúry. Z pracovnej zmluvy mu vyplýva právo dohodnúť individuálnu cenu opravy. Dohodu o nižšej cene opravy (v porovnaní s cenníkovou) vykonal aj s p. Y., s dohodou vtedajší majiteľ súhlasil. Oprava bola vykonaná. Vo všeobecnosti sa auto vydá až po zaplatení ceny opravy, majiteľ auta sa telefonicky kontaktuje, aj opakovane. Potom to riešil firemný právnik. Jeho mzda sa odvíjala od jeho výkonov, mal záujem na zaplatení opravy. MOL-Glass-DS s.r.o. asi nebola opakovaným zákazníkom odporcu, nebol kontaktovaný navrhovateľkou, nai nemal vedomosť o zmene majiteľa vozidla.
Z výpovede svedka Y. S. vyplynulo, že u odporcu pracuje od 1.3.2010 a má na starosti administratívno obchodnú agendu, od 1.4.2011 pracuje na pracovnú zmluvu, dovtedy na základe dohody o pracovnej činnosti. Na starosti mal finančné záležitosti, vymáhanie pohľadávok, komunikáciu s bankami, pokyny mu dával vtedajší majiteľ p. Mészáros, uvedená náplň nebola podchytená v žiadnom dokumente. Spolupracoval vo veci vymáhania pohľadávok s právnou zástupkyňou odporcu, zabezpečoval jej podklady pre vymáhanie. S dlžníkmi predtým komunikoval telefonicky, nemal na uvedenú činnosť písomné splnomocnenie. Pokyna na napísanie mailu na č.l. 63 spisu mu dal p. Y.. S p. Y. komunikoval 2 razy, na druhom osobnom stretnutí sa dohodli na splátkovom kalendári. Cenu opravy nespochybnil a časť splátkového kalendára navrhol on sám. Celý ho odsúhlasil. Nikdy neuviedol, že spoločnosť MOL- Glass-DS s.r.o. už nie je vlastníkom vozidla.
Svedok R. Y. uviedol, že bol pôvodne výkonným a teraz generálnym riaditeľom spoločnosti MOL-Glass- DS s.r.o.. Vozidlo spoločnosť kúpila v roku 2007 a vlastnila ho do roku 2009, pričom bolo na základe nájomnej zmluvy v užívaní navrhovateľky. V roku 2009 došlo k havárii, riadil ho zamestnanec MOL- Glass-DS, s.r.o.. S p. S. a s niekým od odporcu sa dohodli na cene opravy 2500,- eur, napokon bolo auto opravené za 5300,- eur, čo bolo v rozpore s pôvodnou dohodou, na aute boli vykonané väčšie opravy, než bolo potrebné, vymenené veci, ktoré nechcel vymeniť, auto malo hodnotu max. 5.000,- eur. Viackrát s ním komunikoval p. J., nikdy nebol oboznámený s uplatnením zádržného práva. Odporca si neuplatnil pohľadávku v reštruktualizačnom konaní, pričom správca ho upozornil, že by bolo protizákonné teraz pohľadávku uhradiť. Pri vyjadrení nesúhlasu s vystavenou faktúrou k jej vráteniu nikdy nedošlo a bola založená do účtovníctva MOLL-Glass-DS, s.r.o.. Bola tam založená zrejme za účelom zníženia daňového základu. V súvislosti so škodovou udalosťou bol vykonaný nejaký zápočet. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy z 5.10.2009 prešlo vlastnícke právo k vozidlu zn. I. Z. - Z., M. F., U. O., C. U. XXXX, X.U.: H. XXX F. (ďalej „vozidlo“) z MOL-Glass-DS, s.r.o., na navrhovateľku s účinnosťou k 9.10.2009 (vydanie osvedčenia o evidencii poukazom na čl. 4 kúpnej zmluvy). Prípadná absencia dodržania administratívneho postupu príslušným dopravným inšpektorátom nie je predmetom dokazovania v tomto konaní.
Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd za preukázané, že 7.1.2009 došlo k poistnej udalosti, kedy došlo k poškodeniu nákladného vozidla, ktoré bolo v tom čase vo vlastníctve spoločnosti MOL-Glass- DS, s.r.o. (ďalej „pôvodný vlastník“), ktorej štatutárnym zástupcom bol R. Y.. Vozidlo bolo následne dovezené k odporcovi v tom čase s obchodným menom AUTO PELA s.r.o. (v presne nezistený deň) za účelom vykonania opravy v potrebnom rozsahu, na základe čoho bola medzi pôvodným vlastníkom a odporcom uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. OZ (výsluch svedka J. E. Y.). Pôvodný vlastník prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu dostavil vozidlo do dispozičnej sféry odporcu jednoznačne za účelom vykonania opravy v potrebnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná existencia dohody o cene opravy, pričom z vyššie uvedeného dokazovania vyplynulo, že napriek tomu zmluvné strany prejavili vôľu zmluvu o dielo uzatvoriť, v zmysle ust. § 546 ods. 3 Obch. zák. mala sa cena diela riadiť a vychádzať z platného cenníka odporcu pre dané obdobie. Súd v danej časti vychádza z predpokladu, že cenník odporcu v danom časovom období bol všeobecne (objednávateľmi) akceptovaný, na základe čoho ceny v ňom uvedené boli v rozhodujúcom čase a mieste porovnateľné. Existenciu dohody aj o cene diela sa odporca snažil preukázať dielenskou zákazkou na servis č. XXXXXXXXXX, ktorá okrem iného obsahovala aj údaj o dohodnutej cene opravy, avšak predmetný doklad bol datovaný na 30.5.2009, ktorý dátum bol dátumom ukončenia opravy (nie dátumom prijatia vozidla do opravy), pričom nie je opatrený podpisom pôvodného vlastníka vozidla, na základe čoho súd konštatuje jeho nedostatočnú dôkaznú hodnotu. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. V konaní bolo preukázané, že oprava vozidla bola vykonaná a tým povinnosť odporcu vyplývajúca mu zo zmluvy o dielo splnená dňa 30.5.2009 a pôvodný vlastník vozidla cenu za jeho opravu, na ktorú bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 5.380,55 eur neuhradil, ani napriek opakovaným výzvam zo strany odporcu. Odporca uviedol, s ktorým argumentom sa súd stotožnil, že v zmysle jeho obchodných zvyklostí (všeobecne akceptovaných v danej činnosti) vozidlo pôvodnému vlastníkovi odmietol vydať z titulu uplatnenia si zádržného práva vo vzťahu k pohľadávke. Nebolo preukázané, že by pôvodný vlastník relevantným spôsobom cenu diela oznámenú mu formou faktúry spochybnil, prípadne by reklamoval práce na diele vykonané. Práve naopak, napriek jeho tvrdeniam o ústne prejavenom nesúhlase, predmetnú faktúru založil do svojho účtovníctva, čím ju de facto odsúhlasil a prijal ako nespornú. Zároveň sa súd stotožnňuje s právnym názorom odporcu, podľa ktorého navrhovateľka ako neúčastník predmetného záväzkového vzťahu (zmluva o dielo) a vzhľadom na neexistenciu generálnej sukcesie v súvislosti s kúpnou zmluvou, nie je legitimovaná namietať pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o dielo. Podľa § 151s ods. 1 OZ kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Podľa § 151s ods. 4 OZ veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. Výhrada neoznámenia uplatnenia si zádržného práva zo strany odporcu voči pôvodnému vlastníkovi nespôsobuje neplatnosť ani neúčinnosť jednostranného právneho úkonu veriteľa (odporcu) - výkonu zádržného práva, ak predmet zádržného práva nie je ľstivo alebo svojvoľne odňatý dlžníkovi. O ľstivom alebo svojvoľnom odňatí nemôže byť ani reči, pričom uvedená skutočnosť je preukázaná odporcom preukázaním existencie a účinnosti zmluvy o dielo a následným porušením povinnosti zaplatiť cenu diela pôvodným vlastníkom. Vychádzajúc z obchodných zvyklostí v danom odvetví všeobecne, ako aj konkrétne v prípade obchodnej činnosti odporcu, v dôsledku absencie úhrady splatnej faktúry tento v zmysle vyššie citovaných ustanovení uplatnil si vo vzťahu k pohľadávke zádržné právo na predmet opravy (nespochybňujúc nedostatok v podobe nesplnenia si notifikačnej povinnosti odporcom bez zbytočného odkladu). Odporca jednoznačne zadržal vozidlo v úmysle zabezpečenia úhrady splatnej a dovtedy nespochybnenej pohľadávky. Argument navrhovateľky o tom, že vôľa konajúcej osoby (zamestnanec J.) v tomto prípade nesmerovala k zabezpečeniu pohľadávky, ale k zabezpečeniu si vyššej mzdy súd nepovažuje za správny, nakoľko v konečnom dôsledku zabezpečenie si vyššej mzdy zamestnancom odporcu nemožno považovať za ním sledovaný priamy následok zaplatenia ceny diela, len za vedľajší zamýšľaný účinok subjektívneho charakteru. Konajúc v mene a na účet odporcu jeho vôľa nevydať vlastníkovi vozidlo do času zaplatenia ceny opravy jednoznačne smerovala k uplatneniu zádržného práva. Podľa § 20 ods. 1 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Navrhovateľka ako vo vzťahu k uzavretiu zmluvy, tak i vo vzťahu k oznámeniu a samotnému uplatneniu výkonu zádržného práva namietala, že vtedajší zamestnanec odporcu p.J., ktorý úkony vykonával (prijal vozidlo do opravy, dohadoval s pôvodným vlastníkom rozsah opravy, ako aj upovedomil pôvodného vlastníka o nevydaní vozidla do času úhrady faktúry - tu aj p. S.) trpel nedostatkom legitimácie vykonávať predmetné úkony v mene odporcu s poukazom na ustanovenia Zákonníka práce ohľadne náležitostí pracovnej zmluvy a oprávnení zamestnanca. V tejto časti súd pri posúdení platnosti a účinnosti napadnutých právnych úkonov vychádzal z ust. § 20 ods. 2 druhej vety OZ, nakoľko bolo preukázané, že v prípade zaradenia svedka J. podľa pracovnej zmluvy uzatváranie zmlúv o dielo a výkon zádržného práva nemožno považovať za obvyklé (prijímací a zastupujúci technik), avšak pôvodný vlastník (tretia osoba) o prekročení právomoci zamestnancom nemohol vedieť a oba právne úkony sa týkali činnosti odporcu ako právnickej osoby. Na základe uvedeného je právnymi úkonmi vykonanými ako p. J., tak i p. S. odporca vo vzťahu k tretím osobám viazaný. Súd má za to, že účelom Zákonníka práce je upraviť vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, tzn. ich vzájomné vzťahy. Aplikácia ustanovení Zákonníka práce na záväzkovoprávne vzťahy vznikajúce, meniace sa a zanikajúce medzi subjektmi občiansko-právnych vzťahov nie je podľa názoru súdu použiteľná. Vyhodnotenie platnosti právnych úkonov urobených v mene právnickej osoby jej zamestnancom vychádza z ust. § 20 OZ (konanie právnickej osoby). V konečnom dôsledku úkony urobené v mene odporcu p. J. a p. S. je nutné považovať za prejavy vôle odporcu aj s poukazom na čestné vyhlásenie bývalého konateľa odporcu N. Y., ktorým potvrdil existenciu oprávnenia na predmetné právne úkony v rozhodujúcom čase. Podľa § 155 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa § 155 ods. 4 z.č. 7/2005 Z.z. plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
Podľa § 151v OZ zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky. V konaní bolo nesporným (a preukázaným), že na pôvodného vlastníka vozidla prebiehalo reštruktualizačné konanie, ktoré bolo ukončené uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.11.2011, pričom odporca si v rámci uvedeného konania svoju pohľadávku neprihlásil, na základe čoho pohľadávka odporcu stratila jednu zo svojich vlastností resp. účinkov, a to vymáhateľnosť (§155 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z.) a zmenila sa na naturálnu obligáciu. Druhá veta uvedeného ustanovenia sa na daný prípad nevzťahuje, nakoľko v čase, v ktorom sa mal odporca možnosť predmetnú pohľadávku prihlásiť, už bola vlastníkom vozidla navrhovateľka, teda vozidlo nespadalo do majetku dlžníka. Navrhovateľka v tejto súvislosti vyjadrila právny názor, že výkon zádržného práva zanikol zo zákona s poukazom na ust. § 853 OZ per analogiam s ust. § 100 ods. 2 OZ, t.j. ak sa záložné právo nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka, zádržné právo (rovnako právo akcesorické), sa rovnako nepremlčuje skôr ako ním zabezpečená pohľadávka, z čoho vyvodila, že trvá tak dlho ako zabezpečená pohľadávka. Ak teda v danom prípade zanikla ex lege vymáhateľnosť zabezpečenej pohľadávky odporcu, zanikla aj vymáhateľnosť zádržného práva ako práva akcesorického. Napriek nespornej logickej konštrukcii uvedeného názoru, súd sa v tejto časti stotožnil s názorom odporcu, ktorý poukázal na skutočnosť, že premlčanie a zánik vymáhateľnosti nie sú totožné pojmy (napriek tomu, že premlčanie nesporne spôsobuje zánik vymáhateľnosti). Zánik vymáhateľnosti v danom prípade však nebol spôsobený plynutím času (ako je to v prípade premlčania), ale nastal ako zákonom stanovený dôsledok na základe iných právnych skutočností, odlišných od plynutia času. Nadôvažok, cit. ust. § 100 ods. 2 OZ určuje najskorší možný čas premlčania akcesorického záložného práva, nie konečný. Námietka premlčania zádržného práva vznesená z opatrnosti navrhovateľkou nemá ňou zamýšľané právne účinky, nakoľko vzhľadom na nedostatok v preukázaní začatia plynutia doby premlčania zádržného práva súd má za to, že prvý možný dátum jeho uplatnenia je deň nasledujúci po splatnosti faktúry vystavenej pôvodnému vlastníkovi, t.j. 14.6.2009, pričom ako procesná obrana v rámci prebiehajúceho konania bolo uplatnené v písomnom vyjadrení k návrhu, súdu doručenom dňa 21.2.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zádržné právo v rámci procesnej obrany odporcu bolo uplatnené vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Zároveň súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 155 ods. 4 ZKR, podľa ktorého plánom potvrdeným v reštruktualizačnom konaní zostávajú nedotknuté práva veriteľov (nielen tých, ktorí pohľadávky prihláslili) domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Súd má za to, že v danom prípade je pre zánik zádržného práva rozhodujúca úprava ust. § 151v OZ, ktoré ustanovenie stanovilo dôvody zániku zádržného práva, pričom v konaní nebolo preukázané, že by jeden z uvedených dôvodov nastal. Súvislosť prevodu obchodného podielu s aktívnou legitimáciou odporcu uplatňovať si pohľadávku a s ňou i zádržné právo podľa názoru súdu nie je daná. Súd vychádzal z výpisu z Obchodného registra SR ohľadne odporcu, z ktorého mal za preukázané, že spoločnosť AUTO PELA s.r.o. s účinnosťou od 20.4.2011 zmenila obchodné meno na KM CARS, s.r.o., pričom ide o rovnaký subjekt (nezmenené IČO). Na základe uvedeného mal súd legitimáciu odporcu na uplatnenie zádržného práva v súvislosti s existujúcou pohľadávkou za preukázanú. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v podobe trov právneho zastúpenia odporcu nasledovne:
8 úkonov právnej služby: · Prevzatie a príprava veci 58,69 eur · Vyjadrenie k návrhu 58,69 eur · Pojednávanie 21.2.2012 14,67 eur · Pojednávanie 27.3.2012 58,69 eur · Vyjadrenie odporcu 58,69 eur · Pojednávanie 31.5.2012 58,69 eur · Vyjadrenie k dokazovaniu 58,69 eur · Pojednávanie 11.9.2012 58,69 eur + 20% DPH RP x 7,63 x 8 + 20% DPH 73,25 eur Cestovné náhrady 4 x 12,80 eur + 20% DPH 60,36 eur Náhrada za stratu času 16 x 12,71 eur + 20% DPH 244,03 eur
Spolu 888,24 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.