Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sd-16-2012.pdf
PDF · 113.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. R. B., bytom M. M. O., ul. M. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2012 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.04.2012 a 19.06.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.02.2012 odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „zákona“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 31.05.2011 o priznanie starobného dôchodku k 28.07.2007.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 31.05.2011 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 28.07.2007 a k tomuto dňu dovŕšil vek 55 rokov. Citovala ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek tento zákon pripúšťa len pre niektoré ženy (§ 65 ods. 4 až 8 zákona) a pre poistencov, ktorí do 31.12.1999 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona).
Uviedla, že od 01.05.1994 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a na nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola započítaná len doba výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994.
Ďalej citovala ust. § 60 ods. 2 zákona, podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali k rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pretože navrhovateľ získal okrem obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento dôchodok sa mu aj vypláca argumentovala, že nie je možné prihliadnuť na zaradenie doby výkonu služby do prvej kategórii funkcií na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože nie je možné započítať na nárok na starobný dôchodok obdobie výkonu služby ako obdobie dôchodkového poistenia.
V tejto súvislosti poukázala na ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotila služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcie sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Ďalej uviedla, že ako z vyššie uvedeného vyplýva, získal navrhovateľ dobu výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994. V V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je v § 130, § 132 a § 133 osobitne uvedené ako sa hodnotí na nárok na dôchodok služba zaradená do I. kategórie funkcií - vojakov z povolania, príslušníkov národnej bezpečnosti a príslušníkov zboru nápravnej výchovy.
Citovala ust. § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Zákon neupravuje, že sa zachovávajú aj nároky aj z kategórie funkcií vojakov.
Konštatovala, že obdobie výkonu služby policajta je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 255 ods. 5 zákona možné započítať ako obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len ak obdobie výkonu služby nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Ako z uvedeného vyplýva nie je podľa zákona možné zvýhodniť navrhovateľovi dôchodkový vek vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia za započítanie doby služby v osobitnom systéme poistenia, tzn. zvýhodniť dôchodkový vek za doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v III. pracovnej kategórii. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je potrebné splniť trvanie služobného pomeru 15 rokov a nárok nie je viazaný vekovou podmienkou, pričom v konštrukcii výpočtu dôchodku je zohľadnená náročnosť výkonu služby znížením vekovej podmienky vo všeobecnom systéme náročnosť vykonávaných prác v I. a II. pracovnej kategórii, taktiež znížením vekovej podmienky. Zákon neumožňuje uplatňovať výhody získané v osobitnom dôchodkovom systéme, aj vo všeobecnom systéme pri splnení a na splnenie nárokov na dôchodky v obidvoch systémoch.
V závere uviedla, že navrhovateľ k 28.05.2011 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie iného dôchodkového veku nespĺňa. Nesplnil teda podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona mu k tomuto dňu nevznikol. Týmto realizovala rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.01.2012 č.k. 3Sd 93/2011.
Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie z dôvodov, že toto obsahuje množstvo faktov, ktoré sa nezakladajú na pravde. Uviedol, že odporkyňa tvrdí, že po skončení služobného pomeru mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Vzhľadom na skutočnosť, že služobný pomer skončil 30.04.1994 nemohol mu byť priznaný výsluhový príspevok podľa uvedeného zákona, pretože tento zákon sa stal súčasťou slovenského právneho systému dňom 01.04.1998. Pri skončení služobného pomeru mu bol priznaný
podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Taktiež nesúhlasil s konštatovaním odporkyne, že získal okrem obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento dôchodok sa mu aj vypláca, a preto nie je možné prihliadnuť na zaradenie doby výkonu služby do I. kategórie funkcií na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože nie je možné započítať na starobný dôchodok obdobie výkonu služby ako obdobie dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že po skončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu a tento príspevok mu je vyplácaný aj v súčasnosti. Tvrdenie odporkyne, že je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa nezakladá na pravde. Inštitút výsluhového dôchodku sa stal súčasťou slovenského právneho poriadku až prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2002. Od účinnosti tohto zákona sa jemu vyplácaná dávka za výsluhový dôchodok iba považuje. Nikdy mu nebol, ani nebude priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Doba služby, ktorú vykonával počas služobného pomeru bola získaná pred 01.07.2002, t.j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. vykonávaná ako zamestnanie zaradené do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Uvedeným výkonom služby spolu s výkonom náhradnej vojenskej služby po dobu viac ako 21 rokov skončených rokov v I. kategórii funkcií súčasne splnil podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení jednu zo základných podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií dosiahnutím veku 55 rokov. Okrem uvedenej služby v ozbrojených silách získal ku dňu 28.07.2007 viac ako 10 rokov poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím splnil aj podmienku trvania poistnej doby pre nárok na starobný dôchodok z uvedeného všeobecného systému dôchodkového poistenia. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona pritom ustanovuje zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu zamestnaní zaradených do I. a II. kategórie, a to do 31.12.2023. Z tohto podľa jeho názoru vyplýva, že mu nárok na starobný dôchodok, ktorý mu má priznať odporkyňa, vznikol dovŕšením veku 55 rokov, t.j. dňom 28.07.2007. Nezodpovedá pritom skutočnosti, že mu uvedený výkon služby bol zhodnotený pre nárok na výsluhový dôchodok ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pretože ako uviedol nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Zastáva názor, že výkonom služby nezískal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, pretože v čase kedy ukončil služobný pomer, výsluhový dôchodok nebol súčasťou slovenského právneho poriadku. Z tohto dôvodu dobou vykonanej služby nemohol získať dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok. Tento právny názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 7/2011 uvedený pod č. 110. Z neho vyplýva, že výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., zostáva výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje. Ďalej citoval z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďalším zmenovým rozhodnutím zo dňa 10.04.2012 odporkyňa opätovne podľa § 65 zákona zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 28.07.2007. Toto rozhodnutie odôvodnila totožnými dôvodmi ako v rozhodnutí zo dňa 27.02.2012, kde v závere odôvodnenia rozhodnutia uviedla, že týmto mení rozhodnutie zo dňa 27.02.2012 v čase odôvodnenie, kde termín výsluhový príspevok nahradila termínom výsluhový dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ, kde taktiež opätovne poukázal na námietky uvedené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu zo dňa 27.02.2012.
Ďalším rozhodnutím zo dňa 19.06.2012 odporkyňa podľa § 65 zákona zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 31.05.2011 o priznanie starobného dôchodku k 28.07.2007.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 31.05.2011 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 28.07.2007, kedy k tomuto dňu dovŕšil vek 55 rokov.
Dôvodila, že v rámci preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3Sd 93/2011 na základe opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2011 krajský súd vyššie citovaným rozsudkom zo dňa 03.01.2012 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona, pretože z neho nevyplýva na základe akej úvahy sociálna poisťovňa dospela k záveru, že nespĺňa navrhovateľ podmienky na splnenie nároku na starobný dôchodok. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu taktiež vyplýva, že sociálna poisťovňa sa dostatočne a presvedčivo nevysporiadala s ust. § 274 ods. 1 zákona, pričom súčasne konštatoval, že rozbor § 274 zákona vo vzťahu k zákonu č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedla v písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku. Krajský súd však v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetom preskúmavacieho konania nie je vyjadrenie k opravnému prostriedku, ale samotné rozhodnutie sociálnej poisťovne. V ďalšom konaní zaviazal sociálnu poisťovňu opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a rozhodnutie odôvodniť podľa § 209 ods. 4 zákona.
Citovala ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek tento zákon pripúšťa len pre niektoré ženy (§ 65 ods. 4 až 8 zákona) a pre poistencov, ktorí do 31.12.1999 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona).
Ďalej uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ- VZ-29.839-15/2011 zo dňa 31.08.2011 bol navrhovateľovi od 01.05.1994 priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a na nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994. Z tohto potvrdenia ďalej vyplýva, že vykonával profesionálnu službu v období rokov 1971 až 1994 (22 rokov), t.j. v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na priznanie výsluhového dôchodku, ak by v čase skončenia služobného pomeru platil zákon o osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.
Ďalej citovala ust. § 60 ods. 2 zákona, podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získaného do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Argumentovala, že z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nie je rozhodujúce, či mu bol skutočne priznaný výsluhový dôchodok (resp. nie je dôležitý druh priznanej výsluhovej dávky), ale či dobu výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Pretože získal okrem obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento dôchodok sa mu aj vypláca, nie je možné prihliadnuť na zaradenie doby výkonu služby do I. kategórie funkcií na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože nie je možné započítať na nárok na starobný dôchodok obdobie výkonu služby, ale obdobie dôchodkového poistenia.
Citovala ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotila služba
vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórii funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Ako z uvedeného vyplýva získal navrhovateľ dobu výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994. V časti V zákona č. 100/1988 Zb. je v § 130, § 132 a § 133 osobitne uvedené ako sa hodnotí na nárok na dôchodok služba zaradená do I. kategórie funkcií - vojakov z povolania, príslušníkov národnej bezpečnosti a príslušníkov zboru nápravnej výchovy. Podľa § 274 ods. 1 zákona sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2003. Zákon neupravuje, že sa zachovávajú nároky aj z kategórií funkcií vojakov.
Ďalej uviedla, že obdobie výkonu služby policajta je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a § 255 ods. 5 zákona možné započítať ako obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len ak obdobie výkonu služby nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona nie je možné navrhovateľovi znížiť dôchodkový vek vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v súvislosti so započítaním doby služby v osobitnom systéme poistenia, tzn. znížiť dôchodkový vek za doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v III. pracovnej kategórii. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je potrebné splniť trvanie služobného pomeru 15 rokov a nárok nie je viazaný vekovou podmienkou, pričom v konštrukcii výpočtu dôchodku je zohľadnená náročnosť výkonu služby znížením vekovej podmienky - vo všeobecnom systéme náročnosť vykonávaných prác v I. a II. pracovnej kategórii, taktiež znížením vekovej podmienky. Zákon neumožňuje kombinovať a uplatňovať výhody získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vo všeobecnom systéme a naopak bez reálneho základu, t.j. uplatňovať zvýhodnenia plynúce z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo všeobecnom systéme a naopak a na tomto základe znížiť dôchodkový vek vo všeobecnom systéme za výkon služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
V závere uviedla, že navrhovateľ k 28.07.2007 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie zníženia dôchodkového veku nespĺňa, nesplnil tým podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona mu k tomuto dňu nevznikol. V závere uviedla, že týmto mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.04.2012.
Poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa 21.06.2012 a 27.04.2012 a žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovými rozhodnutiami ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 205l a nasledujúcich ustanovení O.s.p., oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že dňa 31.05.2011 si podal navrhovateľ žiadosť o starobný dôchodok. Vo vzťahu k dobe zamestnania, poistenia a iných činností uviedol, že od 01.10.1971 do 30.04.1994 bol v služobnom pomere, čase od 11.05.1994 do 31.12.1994 bol nezamestnaný, neevidovaný, od 01.01.1995 do 31.01.1997 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a od 01.02.1997 bol zamestnaný u W. B., M. M. O.. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa v opravnom prostriedku vyplýva, že vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. odvodzoval zo skutočnosti, že v dobe trvania služobného pomeru vykonával prácu v I. pracovnej kategórii.
Podľa § 65 ods. 1 zákona (v znení účinnom ku dňu 28.07.2007), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, že výsluhový príspevok sa iba za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. považuje. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 112/2009 vyplýva, že výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. zostáva výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje. Tento názor vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 214/2008, kde v obdobnom prípade okrem iného Najvyšší súdu uviedol, že pokiaľ § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. príspevky za služby, na ktoré vznikol nárok podľa § 110 až 114 zákona č. 100/1988 Zb. používa termín „považuje sa“, podľa názoru odvolacieho súdu aj naďalej takýto príspevok za službu podľa § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. má charakter štátnej sociálnej dávky a nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z., hoci sa za takýto dôchodok považuje. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že cieľom zákona tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré zákon č. 328/2002 Z.z. nepozná a ktoré neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia policajtov. Tomuto záveru nasvedčujú aj prechodné ustanovenia § 156 ods. 6 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a § 284 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR sa Železničnej polície, v zmysle ktorých príspevok za službu sa považoval za príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb., resp. za výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998. Za opodstatnenú považuje súd námietku navrhovateľa, že výsluhový príspevok mu bol priznaný skončením služobného pomeru 30.04.1994 podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to § 119 a § 120 a nie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. ako to uvádza odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 27.02.2012 a 10.04.2012.
Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 3Sd 93/2011 poukazuje v odôvodnení na vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 31.08.2011, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu od 01.05.1994 rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.j.: VS-29 839/6-1-94, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z., a to § 124 ods. 3 písm. b/ o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Súčasne v tomto vyjadrení uviedol, že pre nárok a výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba, a to výkon náhradnej vojenskej služby od 01.10.1971 do 29.02.1972 a doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1972 do 30.04.1994. Súčasne v tomto vyjadrení konštatuje, že výkon vojenskej základnej služby od 01.10.1971 do 29.02.1972 a výkon služby príslušníka Policajného zboru od 01.03.1972 do 31.07.1974 a od 01.11.1975 do30.04.1994 boli zaradené do I. kategórii funkcií a výkon služby príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky od 01.08.1974 do 31.10.1975 bol zaradený do II. kategórii funkcií. Taktiež je uvedené, že táto skutočnosť, tzn. výkon služby vo zvýhodnenej I. a II. kategórii funkcií nebol ani nemohol byť v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov zhodnotený, pretože nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) sa priznávajú iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Súčasne Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že na základe toho, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na priznanie a výplatu príspevku za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb. nesplnil podmienku nároku na priznanie výsluhového dôchodku ani podľa § 38, ani podľa prechodných ustanovení § 138 a § 143h zákona č. 328/2002 Z.z., preto výsluhový dôchodok mu podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nebol ani nemohol byť priznaný. Toto vyjadrenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.08.2011 sa v dávkovom spise odporkyne predloženom súdu nenachádza a netvorilo ani podklad rozhodnutia odporkyne, aj napriek tomu, že jeho obsah má podstatný vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa.
Odporkyňa sa žiadnym spôsobom nevyrovnala s týmito námietkami, ktoré boli uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľa, ani vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sd 93/2011, z ktorého odôvodnenia jasne vyplýva, že povinnosťou odporkyne bolo, aby príslušným ustanovením
právneho predpisu na predmetnú vec sa vzťahujúcimi odôvodnila prečo v predmetnej veci nemožno u navrhovateľa započítať dobu služobného pomeru ako dobu zamestnania I. resp. II. pracovnej kategórii, pričom poukázal na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.04.1994, ako aj § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa sa teda nedostatočným spôsobom vyrovnala s posúdením doby dôchodkového poistenia navrhovateľa počas poberania príspevku za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb., ako aj vo vzťahu k posúdeniu či jeho výkon služby bolo možné zaradiť do I. resp. II. pracovnej kategórie podľa § 14 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a z toho titulu aj priznať nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie podľa § 274 ods. 1 zákona.
Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 os. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania...
Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
Odporkyňa sa na základe vyššie uvedených skutočností neriadila dôsledne ustanoveniami § 209 ods. 1, 3 a 4 zákona a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní je opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v ust. § 209 ods. 4 zákona, t.j. aby v odôvodnení rozhodnutia boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Pri novom prejednaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.