Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sd/16/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. R. B., bytom M. M. O., ul. M. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2012 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.04.2012 a 19.06.2012 podľa v spojení s a a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.02.2012 odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 31.05.2011 o priznanie starobného dôchodku k 28.07.2007.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 31.05.2011 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 28.07.2007 a k tomuto dňu dovŕšil vek 55 rokov. Citovala ust. a , podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek tento zákon pripúšťa len pre niektoré ženy ( až 8 ) a pre poistencov, ktorí do 31.12.1999 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii ( ).

Uviedla, že od 01.05.1994 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa , ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa a na nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola započítaná len doba výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994.

Ďalej citovala ust. , podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali k rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pretože navrhovateľ získal okrem obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov a tento dôchodok sa mu aj vypláca argumentovala, že nie je možné prihliadnuť na zaradenie doby výkonu služby do prvej kategórii funkcií na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože nie je možné započítať na nárok na starobný dôchodok obdobie výkonu služby ako obdobie dôchodkového poistenia.

V tejto súvislosti poukázala na ust. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotila služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto . Služba zaradená do I. kategórie funkcie sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/.

Ďalej uviedla, že ako z vyššie uvedeného vyplýva, získal navrhovateľ dobu výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994. V V. časti o sociálnom zabezpečení je v , a osobitne uvedené ako sa hodnotí na nárok na dôchodok služba zaradená do I. kategórie funkcií - vojakov z povolania, príslušníkov národnej bezpečnosti a príslušníkov zboru nápravnej výchovy.

Citovala ust. , podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Zákon neupravuje, že sa zachovávajú aj nároky aj z kategórie funkcií vojakov.

Konštatovala, že obdobie výkonu služby policajta je podľa o sociálnom zabezpečení a možné započítať ako obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len ak obdobie výkonu služby nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Ako z uvedeného vyplýva nie je podľa možné zvýhodniť navrhovateľovi dôchodkový vek vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia za započítanie doby služby v osobitnom systéme poistenia, tzn. zvýhodniť dôchodkový vek za doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v III. pracovnej kategórii. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa je potrebné splniť trvanie služobného pomeru 15 rokov a nárok nie je viazaný vekovou podmienkou, pričom v konštrukcii výpočtu dôchodku je zohľadnená náročnosť výkonu služby znížením vekovej podmienky vo všeobecnom systéme náročnosť vykonávaných prác v I. a II. pracovnej kategórii, taktiež znížením vekovej podmienky. Zákon neumožňuje uplatňovať výhody získané v osobitnom dôchodkovom systéme, aj vo všeobecnom systéme pri splnení a na splnenie nárokov na dôchodky v obidvoch systémoch.

V závere uviedla, že navrhovateľ k 28.05.2011 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie iného dôchodkového veku nespĺňa. Nesplnil teda podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa mu k tomuto dňu nevznikol. Týmto realizovala rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.01.2012 č.k. .

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie z dôvodov, že toto obsahuje množstvo faktov, ktoré sa nezakladajú na pravde. Uviedol, že odporkyňa tvrdí, že po skončení služobného pomeru mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vzhľadom na skutočnosť, že služobný pomer skončil 30.04.1994 nemohol mu byť priznaný výsluhový príspevok podľa uvedeného , pretože tento zákon sa stal súčasťou slovenského právneho systému dňom 01.04.1998. Pri skončení služobného pomeru mu bol priznaný

podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Taktiež nesúhlasil s konštatovaním odporkyne, že získal okrem obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov a tento dôchodok sa mu aj vypláca, a preto nie je možné prihliadnuť na zaradenie doby výkonu služby do I. kategórie funkcií na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože nie je možné započítať na starobný dôchodok obdobie výkonu služby ako obdobie dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že po skončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu a tento príspevok mu je vyplácaný aj v súčasnosti. Tvrdenie odporkyne, že je poberateľom výsluhového dôchodku podľa sa nezakladá na pravde. Inštitút výsluhového dôchodku sa stal súčasťou slovenského právneho poriadku až prijatím od 01.07.2002. Od účinnosti tohto sa jemu vyplácaná dávka za výsluhový dôchodok iba považuje. Nikdy mu nebol, ani nebude priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok podľa tohto . Doba služby, ktorú vykonával počas služobného pomeru bola získaná pred 01.07.2002, t.j. pred účinnosťou vykonávaná ako zamestnanie zaradené do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia podľa o sociálnom zabezpečení. Uvedeným výkonom služby spolu s výkonom náhradnej vojenskej služby po dobu viac ako 21 rokov skončených rokov v I. kategórii funkcií súčasne splnil podľa o sociálnom zabezpečení jednu zo základných podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií dosiahnutím veku 55 rokov. Okrem uvedenej služby v ozbrojených silách získal ku dňu 28.07.2007 viac ako 10 rokov poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím splnil aj podmienku trvania poistnej doby pre nárok na starobný dôchodok z uvedeného všeobecného systému dôchodkového poistenia. Ustanovenie pritom ustanovuje zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu zamestnaní zaradených do I. a II. kategórie, a to do 31.12.2023. Z tohto podľa jeho názoru vyplýva, že mu nárok na starobný dôchodok, ktorý mu má priznať odporkyňa, vznikol dovŕšením veku 55 rokov, t.j. dňom 28.07.2007. Nezodpovedá pritom skutočnosti, že mu uvedený výkon služby bol zhodnotený pre nárok na výsluhový dôchodok ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pretože ako uviedol nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Zastáva názor, že výkonom služby nezískal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, pretože v čase kedy ukončil služobný pomer, výsluhový dôchodok nebol súčasťou slovenského právneho poriadku. Z tohto dôvodu dobou vykonanej služby nemohol získať dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok. Tento právny názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 7/2011 uvedený pod č. 110. Z neho vyplýva, že výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa , zostáva výsluhovým príspevkom podľa a za výsluhový dôchodok podľa sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje. Ďalej citoval z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Ďalším zmenovým rozhodnutím zo dňa 10.04.2012 odporkyňa opätovne podľa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 28.07.2007. Toto rozhodnutie odôvodnila totožnými dôvodmi ako v rozhodnutí zo dňa 27.02.2012, kde v závere odôvodnenia rozhodnutia uviedla, že týmto mení rozhodnutie zo dňa 27.02.2012 v čase odôvodnenie, kde termín výsluhový príspevok nahradila termínom výsluhový dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ, kde taktiež opätovne poukázal na námietky uvedené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu zo dňa 27.02.2012.

Ďalším rozhodnutím zo dňa 19.06.2012 odporkyňa podľa zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 31.05.2011 o priznanie starobného dôchodku k 28.07.2007.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 31.05.2011 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 28.07.2007, kedy k tomuto dňu dovŕšil vek 55 rokov.

Dôvodila, že v rámci preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. na základe opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2011 krajský súd vyššie citovaným rozsudkom zo dňa 03.01.2012 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonnému ustanoveniu , pretože z neho nevyplýva na základe akej úvahy sociálna poisťovňa dospela k záveru, že nespĺňa navrhovateľ podmienky na splnenie nároku na starobný dôchodok. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu taktiež vyplýva, že sociálna poisťovňa sa dostatočne a presvedčivo nevysporiadala s ust. , pričom súčasne konštatoval, že rozbor o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedla v písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku. Krajský súd však v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetom preskúmavacieho konania nie je vyjadrenie k opravnému prostriedku, ale samotné rozhodnutie sociálnej poisťovne. V ďalšom konaní zaviazal sociálnu poisťovňu opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a rozhodnutie odôvodniť podľa .

Citovala ust. a , podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek tento zákon pripúšťa len pre niektoré ženy ( až 8 ) a pre poistencov, ktorí do 31.12.1999 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii ( ).

Ďalej uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ- VZ-29.839-15/2011 zo dňa 31.08.2011 bol navrhovateľovi od 01.05.1994 priznaný príspevok za službu podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa a na nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994. Z tohto potvrdenia ďalej vyplýva, že vykonával profesionálnu službu v období rokov 1971 až 1994 (22 rokov), t.j. v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na priznanie výsluhového dôchodku, ak by v čase skončenia služobného pomeru platil zákon o osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Ďalej citovala ust. , podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získaného do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Argumentovala, že z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nie je rozhodujúce, či mu bol skutočne priznaný výsluhový dôchodok (resp. nie je dôležitý druh priznanej výsluhovej dávky), ale či dobu výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Pretože získal okrem obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov a tento dôchodok sa mu aj vypláca, nie je možné prihliadnuť na zaradenie doby výkonu služby do I. kategórie funkcií na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože nie je možné započítať na nárok na starobný dôchodok obdobie výkonu služby, ale obdobie dôchodkového poistenia.

Citovala ust. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotila služba

vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórii funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto . Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/. Ako z uvedeného vyplýva získal navrhovateľ dobu výkonu služby od 01.10.1971 do 30.04.1994. V časti V je v , a osobitne uvedené ako sa hodnotí na nárok na dôchodok služba zaradená do I. kategórie funkcií - vojakov z povolania, príslušníkov národnej bezpečnosti a príslušníkov zboru nápravnej výchovy. Podľa sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2003. Zákon neupravuje, že sa zachovávajú nároky aj z kategórií funkcií vojakov.

Ďalej uviedla, že obdobie výkonu služby policajta je podľa a možné započítať ako obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len ak obdobie výkonu služby nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že podľa nie je možné navrhovateľovi znížiť dôchodkový vek vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v súvislosti so započítaním doby služby v osobitnom systéme poistenia, tzn. znížiť dôchodkový vek za doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v III. pracovnej kategórii. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa je potrebné splniť trvanie služobného pomeru 15 rokov a nárok nie je viazaný vekovou podmienkou, pričom v konštrukcii výpočtu dôchodku je zohľadnená náročnosť výkonu služby znížením vekovej podmienky - vo všeobecnom systéme náročnosť vykonávaných prác v I. a II. pracovnej kategórii, taktiež znížením vekovej podmienky. Zákon neumožňuje kombinovať a uplatňovať výhody získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vo všeobecnom systéme a naopak bez reálneho základu, t.j. uplatňovať zvýhodnenia plynúce z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo všeobecnom systéme a naopak a na tomto základe znížiť dôchodkový vek vo všeobecnom systéme za výkon služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

V závere uviedla, že navrhovateľ k 28.07.2007 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie zníženia dôchodkového veku nespĺňa, nesplnil tým podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa mu k tomuto dňu nevznikol. V závere uviedla, že týmto mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.04.2012.

Poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa 21.06.2012 a 27.04.2012 a žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovými rozhodnutiami ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a nasledujúcich ustanovení , oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že dňa 31.05.2011 si podal navrhovateľ žiadosť o starobný dôchodok. Vo vzťahu k dobe zamestnania, poistenia a iných činností uviedol, že od 01.10.1971 do 30.04.1994 bol v služobnom pomere, čase od 11.05.1994 do 31.12.1994 bol nezamestnaný, neevidovaný, od 01.01.1995 do 31.01.1997 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a od 01.02.1997 bol zamestnaný u W. B., M. M. O.. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa v opravnom prostriedku vyplýva, že vznik nároku na starobný dôchodok podľa odvodzoval zo skutočnosti, že v dobe trvania služobného pomeru vykonával prácu v I. pracovnej kategórii.

Podľa (v znení účinnom ku dňu 28.07.2007), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa , dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, že výsluhový príspevok sa iba za výsluhový dôchodok podľa považuje. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. vyplýva, že výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa zostáva výsluhovým príspevkom podľa a za výsluhový dôchodok podľa sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje. Tento názor vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , kde v obdobnom prípade okrem iného Najvyšší súdu uviedol, že pokiaľ príspevky za služby, na ktoré vznikol nárok podľa až 114 používa termín „považuje sa“, podľa názoru odvolacieho súdu aj naďalej takýto príspevok za službu podľa má charakter štátnej sociálnej dávky a nie je výsluhovým dôchodkom podľa a nasl. , hoci sa za takýto dôchodok považuje. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že cieľom tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré nepozná a ktoré neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia policajtov. Tomuto záveru nasvedčujú aj prechodné ustanovenia o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR sa Železničnej polície, v zmysle ktorých príspevok za službu sa považoval za príspevok za službu podľa , resp. za výsluhový príspevok podľa . Za opodstatnenú považuje súd námietku navrhovateľa, že výsluhový príspevok mu bol priznaný skončením služobného pomeru 30.04.1994 podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to a a nie podľa ako to uvádza odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 27.02.2012 a 10.04.2012.

Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. poukazuje v odôvodnení na vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 31.08.2011, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu od 01.05.1994 rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.j.: VS-29 839/6-1-94, ktorý sa podľa , a to o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Súčasne v tomto vyjadrení uviedol, že pre nárok a výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba, a to výkon náhradnej vojenskej služby od 01.10.1971 do 29.02.1972 a doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1972 do 30.04.1994. Súčasne v tomto vyjadrení konštatuje, že výkon vojenskej základnej služby od 01.10.1971 do 29.02.1972 a výkon služby príslušníka Policajného zboru od 01.03.1972 do 31.07.1974 a od 01.11.1975 do30.04.1994 boli zaradené do I. kategórii funkcií a výkon služby príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky od 01.08.1974 do 31.10.1975 bol zaradený do II. kategórii funkcií. Taktiež je uvedené, že táto skutočnosť, tzn. výkon služby vo zvýhodnenej I. a II. kategórii funkcií nebol ani nemohol byť v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov zhodnotený, pretože nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií (pracovnej kategórie) sa priznávajú iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Súčasne Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že na základe toho, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na priznanie a výplatu príspevku za službu podľa nesplnil podmienku nároku na priznanie výsluhového dôchodku ani podľa , ani podľa prechodných ustanovení a , preto výsluhový dôchodok mu podľa nebol ani nemohol byť priznaný. Toto vyjadrenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.08.2011 sa v dávkovom spise odporkyne predloženom súdu nenachádza a netvorilo ani podklad rozhodnutia odporkyne, aj napriek tomu, že jeho obsah má podstatný vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa.

Odporkyňa sa žiadnym spôsobom nevyrovnala s týmito námietkami, ktoré boli uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľa, ani vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. , z ktorého odôvodnenia jasne vyplýva, že povinnosťou odporkyne bolo, aby príslušným ustanovením

právneho predpisu na predmetnú vec sa vzťahujúcimi odôvodnila prečo v predmetnej veci nemožno u navrhovateľa započítať dobu služobného pomeru ako dobu zamestnania I. resp. II. pracovnej kategórii, pričom poukázal na ust. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.04.1994, ako aj , ako aj vo vzťahu k posúdeniu či jeho výkon služby bolo možné zaradiť do I. resp. II. pracovnej kategórie podľa o sociálnom zabezpečení a z toho titulu aj priznať nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie podľa .

Podľa rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa os. 2 , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania...

Podľa , v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Odporkyňa sa na základe vyššie uvedených skutočností neriadila dôsledne ustanoveniami , a a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto krajský súd podľa v spojení s ust. a napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní je opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v ust. , t.j. aby v odôvodnení rozhodnutia boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Pri novom prejednaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu ( ).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal, odporkyňa nemá zo právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.