Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-53-2012.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/53/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Karadžičova 10, Bratislava 2, proti povinnému: Y. M., E. XXX/X, K. (do 13.03.2009 podnikajúci pod obchodným menom Zsolt Gál FORTUNA, IČO: 33 115 702), o vymoženie sumy 307,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Er/245/2004-44 zo dňa 03. novembra 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 12Er/245/2004-44 zo dňa 03. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie v sume 41,80 eura, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 238 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 34 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na § 200 ods. 1, § 196, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanoveniami § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 30.04.2008.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval, že poveril poverením vydaným dňa 19.04.2005 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia a to platobného výmeru PERSPEKÍVY DRUŽSTEVNEJ ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE v konkurze zo dňa 17.02.2004. Platobný výmer , ktorý mal byť v exekučnom konaní exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa mal preto za to, že v tomto exekučnom konaní je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty. Exekučný súd je povinný vždy skúmať, či rozhodnutie na základe ktorého sa vykonáva exekúcia je vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie rozhodnutia príslušného. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, jedná sa o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Vzhľadom na to, že na platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, v exekučnom konaní absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
O trovách súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu súd prvého stupňa rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie v sume 41,80 eura a to do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Trovy exekúcie v tomto prípade pozostávajú z odmeny vo výške 6,64 eura v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods.2 vyhlášky za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 0,5 hod a za vypracovanie príkazu na začatie exekúcie
- 0,5 hod, z odmeny za úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), c) a j) vyhlášky vo výške 9,96 eura - 3x 3,32 eura a z náhrady hotových výdavkov (poštovné - 1,30 eura, archivácia spisu po dobu 5 rokov - 16,93 eura), podľa § 22 vyhlášky vo výške 18,23 eura, spolu 34,83 eura + DPH (6,97 eura).
Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom (platnosť podpisu overená).
Poukázal na rozhodnutia od rôznych krajských súdov, ktoré v obdobných veciach vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly. Pre posúdenie právnej možnosti správcu konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DRUŽSTEVNEJ POISŤOVNE v konkurze - JUDr. Tomáš Kozovský vydávať platobné výmery poukázal na skutočnosť, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok DZP vedené konkurzné konanie. V zmysle ustanovenia § 13a ZoKV, ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. DZP vstúpila do likvidácie rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3215/1999-A zo dňa 01.07.1999, právoplatného dňa 17.07.1999. Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) ZoKV, dňom vyhlásenia konkurzu tak prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súviseli s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. Z vyššie uvedených skutočností ako aj z dôvodu následnej priamej aplikácie ustanovení § 14 ods. 1 písm. a) a § 66e ods. 2 ZoKV mal za to, že SKP bol oprávnený vydať platobný výmer, ktorý je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Poukázal aj na argumentáciu Krajského súdu v Trnave a Trenčíne, Najvyššieho súdu SR ako aj uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 415/08-19 zo dňa 10.12.2008. Ohľadne nepostúpenia pohľadávok na oprávneného upriamil pozornosť na nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20.10.2010, ktorými bolo rozhodnuté o Ústavnej sťažnosti zo dňa 19.08.2009, v ktorom ÚS SR skonštatoval, že základné právo veriteľa aj tejto pohľadávky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 10/2009, 2 Obo 11/2009 porušené bolo v dôsledku čoho toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Taktiež namietal aj právny nárok priznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v predmetnom konaní. Konštatoval, že k zastaveniu exekúcie v predmetnom konaní došlo na základe uznesenia, ktorým súd vyhlásil exekučný titul za nulitný akt. Oprávnený by tak musel mať aspoň vedomosť o možnosti ovplyvnenia výsledku predmetného rozhodnutia súdu. Oprávnený je pritom vlastníkom pohľadávky na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a exekučné konanie inicioval na základe svojej dobrej viery v správnosť tejto verejnej listiny a nemohol v žiadnom prípade čo i len predpokladať, že by ju súd mohol vyhlásiť za nulitný akt.
Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.09.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 19.04.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného výmeru PERSPEKTÍVY DZP v konkurze, Bratislava č. 183/2004 zo dňa 17.02.2004. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, zastavená a súčasne bolo rozhodnuté o trovách exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 41 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.
Exekučný titul - Platobný výmer č. 183/2004 zo dňa 17.02.2004 v predmetnom exekučnom konaní vydal správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze JUDr. Tomáš Kozovský, ktorým uložil platiteľovi poistného (povinnému) - predtým Zsolt Gál FORTUNA, Hlavné námestie 39, Šahy, IČO: 33 115 702, povinnosť zaplatiť dlžné poistné v čiastke 9.250,- Sk a to podľa § 18 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a to do 8 dní od právoplatnosti predmetného platobného výmeru.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd v tomto prípade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008 a sp. zn. 7 Cdo 23/2011 zo dňa 31.03.2011 v obdobnej veci, v zmysle ktorých je exekučný súd povinný ex officio skúmať exekučný titul (najmä či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie) a to už v čase pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku je súd povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Ďalej súd uviedol, že z ustanovení zákona však pre neho nevyplýva aj oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne správne akty. Správca konkurznej podstaty teda bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou. Toto postavenie by mal iba na základe výslovnej právnej úpravy, ktorá by mu takúto právomoc priznávala.
K rovnakým právnym záverom dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, v ktorom konštatoval, že „správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze a teda jeho rozhodnutie má povahu nulitného aktu, ktorý nemohol mať žiadne účinky ani nikoho zaväzovať.“
S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutia a skutočnosti teda odvolací súd poukazuje najmä na postavenie správcu konkurznej podstaty a činnosti jemu zverené (ustanovenie § 8 a § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Správca konkurznej podstaty je ustanovený súčasne s vyhlásením konkurzu. Nie je účastníkom konania, ale patrí iba do okruhu tzv. osôb zúčastnených na konaní. Jeho postavenie a s ním súvisiace oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť sa zakladajú výlučne na predpisoch procesného práva. Správcu podstaty je preto treba považovať za procesný subjekt. Správca konkurznej podstaty má len v dvoch prípadoch postavenie účastníka - ak v rámci konkurzného konania uplatňuje svoju vlastnú pohľadávku proti podstate (pohľadávku odmeny a pohľadávku úhrady vynaložených nákladov) a v sporoch, ktoré súvisia s konkurzom buď preto, že išlo o konanie, ktoré v dobe vyhlásenia už prebiehalo alebo preto, že išlo o tzv. incidenčné spory. Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty majú osobný charakter. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že na neho prešli temer všetky úpadcove dispozičné oprávnenia (§ 14), nemožno ho v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní považovať za zástupcu úpadcu. Správca konkurznej podstaty je teda procesným subjektom, ide o funkciu, nemá postavenie štatutárneho orgánu právnickej osoby, jeho postavenie sa teda neopiera o hmotné ale procesné právo a nie je ani orgánom verejnej moci.
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď exekúciu zastavil, nakoľko platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom (nie je aktom orgánu verejnej moci), čoho dôsledkom je, že v exekučnom konaní absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Nulitný akt totiž nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Súd prvého stupňa v tomto štádiu konania taktiež aj správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zákon žiadnu výnimku z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade nulitného aktu, preto k zastaveniu exekúcie v tomto prípade došlo práve zavinením oprávneného.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.