Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-40-2012.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: D. G., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, občan SR, právne zastúpená Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36436640, proti odporcovi: Z. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, D. E. A., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Patrícia Bednářová, advokátka so sídlom A. E. XX, Y., za účasti maloletých detí mal. D., nar. XX.X.XXXX a mal. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/93/2010-288 zo dňa 7. novembra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu v Žiline v odvolaním napadnutej časti o určení výživného na maloleté deti na čas po rozvode m e n í t a k , že odporca- otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na čas po rozvode na výživu maloletej D. G., nar. XX.X.XXXX sumou 140,-€ mesačne a na výživu maloletej O. G., nar. XX.X.XXXX sumou 120,-€ mesačne, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti týkajúcej sa rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode a úpravy styku otca s maloletými deťmi, ako i v časti o náhrade trov prvostupňového konania, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 17.2.2001 v Oščadnici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Oščadnici, vo zväzku 5, ročník 2001, na strane 123, pod poradovým číslom 6. Maloleté deti D. a O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude naďalej zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil okresný súd povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou po 110,-€ mesačne a na výživu maloletej O. sumou po 110,-€ mesačne a to vždy do 25. dňa mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Styk maloletých detí s otcom upravil okresný súd tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. a maloletou O. každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 27.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 17.00 hod., každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 8.00 hod. do veľkonočnej nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 8.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 17.00 hod., každý rok
počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod. Matke maloletých detí uložil v určenom čase maloleté deti v mieste bydliska maloletých detí na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi a otcovi uložil v určenom čase maloleté deti matke vrátiť v mieste bydliska maloletých detí. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. Manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní (minimálne od augusta 2008) svoj účel, za stavu kedy účastníci žijú oddelene, ich vzájomné vzťahy sú konfliktné a každý z nich si svoje životné potreby uspokojuje samostatne, konštatoval, že manželstvo je už len formálnym zväzkom. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode okresný súd pri hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal zo znaleckého posudku a vzal za nepochybné, že obaja rodičia majú porovnateľné, vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o deti. V konaní neboli preukázané námietky voči osobnej starostlivosti matky a bolo nesporné, že od augusta 2008 výlučne matka samostatne zabezpečuje ich osobnú starostlivosť a výchovu a preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Ohľadom úpravy výživného pre maloleté deti na čas po rozvode okresný súd pri hodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je daná a otec sa tejto povinnosti nebránil, namietal však výšku výživného, ktorú požadovala matka maloletých detí a navrhoval z bežného výživného 80,-€ i tvorbu úspor vo výške 10,- €. Okresný súd zistil, že obaja rodičia majú pravidelný zdroj príjmu, inú vyživovaciu povinnosť nemajú a nemožno povedať, že ich životná úroveň je rozdielna. Prihliadal aj na osobnú starostlivosť o domácnosť a tú skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu od roku 2008 spolu nežijú a každý z nich si zabezpečuje svoje potreby zo svojho príjmu, pričom matka sa stará o maloleté deti. Zároveň nebolo zistené, žeby majetkové pomery otca komplexne prevyšovali priemer a boli nadštandardné. Doposiaľ na výživu detí prispieval sumou spolu 140,-€ mesačne a odôvodnené potreby maloletých detí mesačne predstavujú bežné náklady na stravu, ošatenie, náklady na učebné pomôcky. Zdravotný stav oboch detí je primeraný ich veku. Matka osobnou starostlivosťou, predovšetkým tým, že zabezpečuje každodennú starostlivosť o dieťa, vykonáva úkony spojené so zabezpečovaním stravy, oblečenie, bývania, nahradzuje z časti svoju povinnosť plniť si výživné vo finančnej čiastke. S prihliadnutím na príjmy oboch rodičov, pri zohľadnení ich porovnateľných mesačných výdavkov (bývania, stravy, splátok úverov), ako i zabezpečovania všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, stanovil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. sumou 110,-€ mesačne a na maloletú O. sumou po 110,-€ mesačne, ktorá zodpovedá kritériám citovaným v ust. § 62 Zákona o rodine a túto sumu považoval za primeranú odôvodneným potrebám detí vzhľadom k veku, stupňa štúdia v školskom systéme, pričom zvýšené potreby na strane detí v konaní preukázané neboli. Vo vzťahu k argumentu otca detí, že okrem preukázaných výdavkov prispieva mesačne sumou 50,-€ i na výživu svojej matky, okresný súd zdôraznil, že uvedené ho nezbavuje povinnosti zabezpečovať výživu svojich detí a pokiaľ by zodpovedne pristupoval k plneniu svojich zákonných povinností, musí byť v jeho možnostiach dosiahnuť príjem postačujúci na splnenie určenej vyživovacej povinnosti, pretože výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ ide o tvorbu úspor navrhovanú otcom vo výške 10,-€, okresný súd s poukazom na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine konštatoval, že ide o právo oprávneného, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú a malo by ísť o majetkové pomery povinného prevyšujúce priemer. Okresný súd bol toho názoru, že majetkové pomery otca v danom prípade neumožňujú aj tvorbu úspor a preto jeho návrh v časti tvorby úspor nepovažoval za dôvodný. Okresný súd v konaní o rozvod neprihliadal na skoršie rozhodnutie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko vec nie je doposiaľ právoplatne skončená. O úprave styku rozhodol okresný súd v kontexte ocom navrhovaných intervalov. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 144 O.s.p., pričom v prejednávanej veci nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.
V zákonom stanovenej lehote rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom napadla odvolaním navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Mala za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil jednak potreby maloletých detí, ako aj možnosti otca platiť výživné. Súdom určený príspevok na výživu podľa navrhovateľky nepostačuje. Mala za to, že boli dané dôvody na to, aby súd priznal výživné na mal. D. aj O. vo výške po 150,-€ mesačne, tak ako obdobne rozhodol Okresný súd v Čadci rozsudkom č. k. 16P/184/2010-131 zo dňa 30.9.2011 na dobu do rozvodu manželstva. O deti sa stará celodenne v plnej miere, odporca sa starostlivosti o deti nevenuje nijaký spôsobom, jeho styk s nimi je obmedzený, neprejavuje o ich potreby osobitný záujem. Dokonca, ak sa niektoré z detí na neho obráti s nejakou
žiadosťou o pomoc, či podporu, tak zbytočne. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec nemal žiaden dôvod na to, aby uprednostnil iné výdavky pred svojou vyživovacou povinnosťou. Vzhľadom k budúcim potrebám detí a možnostiam otca sú podľa navrhovateľky dané dôvody, aby prispieval aj na budúce úspory detí. Zároveň je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby detí, na schopnosti, možnosti majetkové pomery otca a aj na vývoj životných nákladov. Vzhľadom na uvedené matka maloletých detí navrhovala zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, tak, že otec bude povinný platiť na maloleté deti výživné po 150,-€ mesačne k rukám matky vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred. Navrhovateľka dňa 21.3.2012 doručila krajskému súdu rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 6CoP/96/2011 zo dňa 29.2.2012, ktorým určil výšku výživného na obe maloleté deti tak, že zaviazal otca platiť výživné na maloletú D. vo výške 140,-€ mesačne a na maloletú O. vo výške 120,- € mesačne. Vzhľadom k tomu, matka upravila výšku výživného, ktorého sa domáha voči otcovi detí a žiadala, aby súd aj na čas po rozvode zaviazal otca platiť výživné na mal. D. vo výške 140,-€ mesačne a na mal. O. vo výške 120,-€ mesačne. Zameškané výživné žiadala, aby súd zaviazal otca zaplatiť do 1 mesiaca po právoplatnosti rozsudku.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Rozhodnutie okresného súdu považoval za skutkovo a vecne správne a v celom rozsahu s ním súhlasil. Odvolanie navrhovateľky považoval za nedôvodné. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu v Čadci, o ktorý sa matka v odvolaní opierala, uviedol, že tento nie je právoplatný, pričom otec podal odvolanie proti výrokom o určení povinnosti na platenie bežného výživného a zameškaného výživného. Okresný súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti k deťom na čas po rozvode manželstva vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Preveril majetkové pomery oboch rodičov, najmä príjmy zo zamestnania a ďalší hnuteľný a nehnuteľný majetok. Zisťoval životnú úroveň oboch rodičov, ktorá je pri určovaní vyživovacej povinnosti smerodajná, pretože každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Odporca uviedol, že v snahe zabezpečiť čo najvyššiu životnú úroveň svojich dcér sa obmedzuje vo výdavkoch na stravu a ošatenie, na poistenie. Nemá peniaze na internet a obmedzuje kultúrne a športové aktivity, na dovolenky v zahraničí mu nepostačujú financie. Na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu k bytu navrhovateľke si musel zobrať spotrebný úver. Jeho objektívne možnosti mu nateraz nedovoľujú poukazovať dcéram vyššie výživné, ako bolo určené okresným súdom, čiže spolu 220,-€ mesačne. Z rozhodnutia vydaného Okresným súdom v Čadci mu vyplýva aj povinnosť platiť zameškané výživné na maloletú D. v sume 1878,50 € a na maloletú O. v sume 1602,25 € v splátkach po 50,-€ na každé dieťa. Odporca bol toho názoru, že okresný súd zároveň spoľahlivo zisťoval náklady na každé dieťa, t. j. bývanie, stravovanie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, náklady na záujmovú činnosť, mobilný telefón. Okrem nákladov, ktoré sa týkajú výlučne navrhovateľky, ako sú cestové náklady, strava v práci, oblečenie, obuv, si táto v návrhu vyčíslila náklady na domácnosť vo výške 50,-€ a stravu v domácnosti 150,-€. Tieto náklady je však potrebné rozrátať medzi počet osôb, teda dcéry a navrhovateľku, t. j. v sume cca 66,-€ mesačne. U maloletej D. predstavujú mesačné náklady celkom cca 121,-€ a u mal. O. cca 110,-€. Odporca mal za to, že vzhľadom na približne rovnaké možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, okresným súdom určenou vyživovacou povinnosťou sa v plnej miere podieľa na výžive dcér. Nie je pravdou, že sa o deti nezaujíma. To, že sa s nimi v obmedzenej miere stretáva je zásluhou matky, ktorá mu neumožňuje sa s deťmi stretávať ani podľa vydaného právoplatného rozhodnutia. S poukazom na uvedené navrhoval odporca, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti ako vecne správne potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného na maloleté deti na čas po rozvode zmenil v súlade s ust. § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ostatnej časti odvolaním nenapadnutej týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov, zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode a úpravy styku otca s maloletými deťmi, ako i v časti o náhrade trov prvostupňového konania, odvolací súd ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním navrhovateľky, predloženého spisového materiálu, po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 6CoP/96/2011 a po vyhodnotení tvrdení uvedených účastníkmi v odvolacom konaní, dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletých detí D. vo výške 110,-€ a mal. O. vo výške 110,-€ mesačne je potrebné zmeniť.
Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľky ako dôvodné.
Z rozsudku Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 6CoP/96/2011 zo dňa 29. 2.2012 odvolací súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16P/184/2010-131 zo dňa 30.9.2011 vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. a mal. O. na čas do rozvodu manželstva ich rodičov bol zmenený vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou 140,- € mesačne a na výživu maloletej O. sumou 120,-€ mesačne, počnúc dňom 7.7.2010 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Splatné výživné za obdobie od 7.7.2010 do 30.9.2011 na mal. D. v sume 1.227, 50 € a na mal. O. v sume 931,50,-€ povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným. Vo zvyšku návrh matky na určenie výživného na obe maloleté deti zamietol.
Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľky proti výroku o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode zo skoršej úpravy výživného k maloletým deťom vykonanej vyššie označeným rozsudkom a porovnával pomery, za ktorých bola vykonaná skoršia úprava rodičovských práv a povinností s pomermi, aké sú v čase rozhodovania v tomto konaní, t. j. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode.
Je zrejmé, že od rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 6CoP/96/2011 zo dňa 29.2.2012 uplynulo do rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci pomerne krátke obdobie. Odvolací súd nemal preukázané, že by sa pomery na strane rodičov maloletých detí, t. j. odporcu a navrhovateľky podstatne zmenili. Rodičia sú naďalej zamestnaní v spoločnosti INA, a.s. Kysucké Nové Mesto, pričom nebolo zistené, že by sa ich príjmy v porovnaní so stavom zisteným v konaní sp. zn. 6CoP/96/2011 zmenili. Rovnako tak nebolo preukázané, že by došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí vo vzťahu k ich odôvodneným potrebám. Maloleté sú stále žiačkami Základnej školy v Oščadnici, t. j. v mieste ich bydliska, mal. O. navštevuje 1. ročník a mal. D. 4. ročník. Navrhovateľka predložila odvolaciemu súdu doklady, z ktorých je zrejmé, že maloletá D. navštevuje ambulanciu čeľustnej ortopédie a teda jej vznikajú zvýšené výdavky na zubný strojček a pravidelné vyšetrenia. Odvolací súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že výška výživného t. j. 140,-€ mesačne na maloletú D. a 120,-€ mesačne na maloletú O. zodpovedá tak preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí a rovnako aj zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca maloletých detí ako povinného rodiča.
Vo vzťahu k matkou navrhovanej tvorbe úspor otcom maloletých detí, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie okresného súdu, s ktorým sa v tomto smere stotožnil. Tvorba úspor je v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine opodstatnená tam, kde príjem povinného rodiča je nadštandardný. Vzhľadom na zistený príjem otca však nemožno konštatovať, že by jeho majetkové pomery umožňovali aj tvorbu úspor.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmenil podľa § 220 O.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže predmetom odvolacieho konania bolo výživné na maloleté deti a teda ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.