Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/93/2010

Zmenené rozhodnutím 5Co/40/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: D. G., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, občan SR, právne zastúpená Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36436640, proti odporcovi: Z. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, D. E. A., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Patrícia Bednářová, advokátka so sídlom A. E. XX, Y., za účasti maloletých detí mal. D., nar. XX.X.XXXX a mal. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/93/2010-288 zo dňa 7. novembra 2011, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok Okresného súdu v Žiline v odvolaním napadnutej časti o určení výživného na maloleté deti na čas po rozvode m e n í t a k , že odporca- otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na čas po rozvode na výživu maloletej D. G., nar. XX.X.XXXX sumou 140,-€ mesačne a na výživu maloletej O. G., nar. XX.X.XXXX sumou 120,-€ mesačne, a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti týkajúcej sa rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode a úpravy styku otca s maloletými deťmi, ako i v časti o náhrade trov prvostupňového konania, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: D. G.,rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, občan SR, právne zastúpená W. kancelária s.r.o. so sídlom V. J. XX, Y., U.: XXXXXXXX, proti odporcovi: Z. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, D. E. A., štátny občan SR, právne zastúpený O.. Z. I., advokátka so sídlom A. nám. XX, Y., za účasti maloletých detí mal. D. G., nar. XX.X.XXXX a mal. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny L. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov D. G., rod. E., nar. XX.X.XXXX a Z. G., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v F., vo zv. 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom X rozvádza.

Súd maloletú D. G., nar. XX.X.XXXX a maloletú O. G., nar. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich naďalej bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec maloletých je povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou po XXX,- € mesačne a na výživu mal. O. sumou po XXX,- € mesačne a to vždy do 25.dňa mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec maloletých detí je oprávnený stretávať sa s maloletou D. a maloletou O.:

- každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny

- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 27.12. od 10.00 hodiny do 2.1. do 17.00 hodiny, každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hodiny do 26.12. do 17.00 hodiny,

- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 8.00 hodiny do veľkonočnej nedele do 18.00 hodiny,

- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 8.00 hodiny do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 17.00 hodiny,

- každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hodiny do 15.7. do 19.00 hodiny a od 15.8. od 10.00 hodiny do 31.8. do 17.00 hodiny.

Matka maloletých detí je povinná v určenom čase maloleté deti v mieste bydliska maloletých detí na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný v určenom čase maloleté deti matke vrátiť v mieste bydliska maloletých detí.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.2.2010 domáhala rozvodu manželstva uzavretého s odporcom dňa 13.2.2001 a maloleté deti pochádzajúce z manželstva navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať plnením výživného vo výške po 200,- € mesačne na každé z nich. Svoj návrh odôvodňovala tým, že odporca i napriek tomu, že vstúpili do manželstva, ktoré uzatvorili z lásky a vznikali nové povinnosti najmä po narodení oboch detí, nechcel zmeniť svoj životný štýl a záväzok manželstva nerešpektoval, viac času trávil s kamarátmi na akciách, neprejavoval záujem o potreby domácnosti, nemal záujem o výchovu detí a ich spoločnú budúcnosť. Ešte pred tým ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti odporca začal samostatne hospodáriť, hoci mali pôvodne spoločný účet v banke a odporca zrušil jej disponovanie s účtom, ktorú skutočnosť zistila až pri kontrole uhrádzania stavebného sporenia. Hoci mala záujem riešiť túto situáciu, odporca nepripustil rodinné potreby a potrebu riešenia rozporov vo vzťahu ich vzájomnou komunikáciou, ale psychicky a následne fyzicky útočil na navrhovateľku. V dôsledku týchto okolností spoločný byt spolu s deťmi v roku 2008 opustila a odsťahovala sa k svojim rodičom. Tieto útoky odporcu neriešila cestou polície, nakoľko sa obávala, že by tým trpeli ich deti, ktoré ťažko znášali ich rodinné scény a bitky. Manželstvo považuje za trvalo a hlboko rozvrátené, ktoré si neplní žiadnu funkciu, keďže každý hospodári samostatne, výchove spoločných detí sa spoločne nevenujú a rovnako sa intímne nestýkajú, preto žiadala manželstvo ako nefunkčné rozviesť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.7.2010 k návrhu na rozvod sa pripojil, avšak žiadal maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko s deťmi má vybudovaný citový vzťah a deti sú naučené žiť v prostredí od ktorého ich navrhovateľka nasilu odsťahovala.

Kolízny opatrovník v písomnej správe z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa 9.7.2010 (č.l.40) uviedol, že matka spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov. Maloletá D. ukončila návštevu 2. ročníka Základnej školy F. a maloletá O. navštevuje materskú školu. Šetrením pomerov nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o deti zo strany matky, preto v prípade rozvodu odporučili, aby maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Príčinu rozvratu ich manželstva videla v správaní odporcu a v auguste 2008 spoločne s maloletými deťmi sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Odporca začal chodiť vo večerných hodinách na návštevy, ktorých odôvodnenie doposiaľ nevie a keď prišiel domov dostávalo sa jej nadávok, vulgarizmov a následne jeho správanie prerástlo do fyzických útokov. Od uvedenej doby s maloletými deťmi žije v rodinnom dome u svojich rodičov. Obnovenie manželského spolužitia kategoricky vylúčila.

Odporca v priebehu konania obnovenie manželského spolužitia považoval za nereálne, s návrhom na rozvod súhlasil. Žiadal maloleté deti zveriť do striedavej výchovy a v prípade, že by nebola vhodná osobná striedavá starostlivosť v záujme maloletých detí navrhol, aby maloleté deti boli zverené do výlučnej starostlivosti matky a navrhol upraviť styk s maloletými a to každý párny týždeň ako aj počas prázdnin a vianočných sviatkov (čl. 143). Pokiaľ sa týka výšky výživného (čl. 141) žiadal, aby bol povinný prispievať na výživu maloletej D. sumou po 80,- € mesačne z čoho čiastku 10,- € mesačne bude otec zasielať na osobitný účet maloletej D. a vo vzťahu úpravy výživného pre maloletú O. sumou po 80,- € mesačne, z čoho čiastku 10,- € mesačne bude zasielať na osobitný účet maloletej O..

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.2.2001 v F.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zv. 5, ročník 2011, na strane XXX pod poradovým číslom 6. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť slovenská, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá D., nar. XX.X.XXXX a maloletá O., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na adrese A. XXX, D. E. A..

Priestor pre úpravu vzťahov psychologickou intervenciou nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie oboch manželov, ktorí obnovenie manželského spolužitia vylučujú a rozvod vidia ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.

V konaní súdom ustanovený znalec z odboru klinickej psychológie detí Z.. S. O. v znaleckom posudku č. XX/XXXX (č.l.106-125) k psychickému stavu maloletých detí uviedla, že maloleté deti D. a O. vyrastajú v prirodzene stimulujúcom prostredí, kde im popri adekvátnom citovom zázemí vychovávatelia i širšie sociálne prostredie poskytujú všestrannú poznatkovú stimuláciu, čo sa odráža v primerane vyspelej nielen poznatkovej, ale i psychosociálnej úrovni. Maloletá D. dosahuje vývinové obdobia ranného školského veku a sestra O., ktorá dosahuje predškolský vek. Dosiahnuté vývinové obdobie im ešte neumožňuje rozvíjať vyspelejšie sociálne schopnosti, správne chápať, interpretovať a vhodne anticipovať (predvídať) dôsledky správania v rôznych sociálnych situáciách. Vzájomný vzťah sestier je prirodzene citovo pozitívny. Vzájomná citová väzba detí s matkou i otcom zahrňuje prevažne pozitívne citové postoje. Deti nedokážu racionálne rozlíšiť príčiny napätia medzi rodičmi, vo vzťahu k svojej vyspelosti nedokážu racionálne zdôvodniť a prenášať do svojho citového postoja k jednotlivým rodičom. Citový vzťah maloletej O. k obdivom rodičom je pozitívny. U maloletej D. popri prevažujúcom vzťahu k obidvom rodičom zaznamenáva v postoji dieťaťa k otcovi i ambivalenciu (pozitívne i negatívne postoje), čo môže byť odrazom konfliktnej komunikácie rodičov, ktorú dieťa vníma a nepriamo prenáša do postoja k otcovi. Osobnosť obidvoch detí je vo vývine, výrazne senzitívna, citlivá na náhle zmeny citového zázemia a maloleté deti v dosiahnutom vývinovom období nie sú zrelé na akceptovanie náhlej zmeny, ako aj v obmedzení kontaktu s matkou, mohlo by dôjsť k narušeniu ich pocitu citového zázemia a bezpečia, čo môže následne nepriaznivo zasiahnuť primeranosť ich celkového psychosociálneho vývinu. V popredí osobnostných charakteristík matky prevažuje psychická integrovanosť, psychická stabilita a vyváženosť emocionality, napriek pretrvávajúcej rodinnej kríze. Otec je primerane štruktúrovanou a integrovanou osobnosťou. Zjavná je prítomnosť racionálnej kontroly reality, aktívne kompenzačné mechanizmy osobnosti, ktoré umožňujú otcovi i pri výraznejšej sociálnej záťaži adekvátne zvládať záťažové situácie. Otec disponuje porovnateľnými, primeraným, osobnostnými a výchovnými predpokladmi na starostlivosť a výchovu maloletých detí ako matka. Obidvaja rodičia majú porovnateľné, primerané, vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo podporuje návrh o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom v aktuálnom období deti nie sú zrelé na akceptovanie ďalšej zmeny v ich vývine. Znalec odporučil zohľadniť zákonitosti vývinu detí, ich dosiahnutú vývinovú úroveň a ich vzájomné súrodenecké citové väzby a čo najčastejší kontakt detí s otcom v kontexte otcom navrhovaných intervalov stretnutí. Súčasne je žiaduce rešpektovať postupnosť adaptácie detí na stretnutia s otcom, ktoré v podstate od augusta 2008 neboli pravidelné a rešpektovať aktuálne priania detí.

Z potvrdenia zamestnávateľa účastníkov konania U. D., a.s., D. E. A. (č.l.137 a 138) súd zistil, že za obdobie august 2010 do august 2011 priemerný mesačný zárobok navrhovateľky predstavoval sumu 725,- € a priemerný mesačný zárobok u odporcu za rovnaké obdobie predstavoval sumu 808,- € a odporca v období od 2.5.2011 do 30.6.2011 poberal nemocenské dávky, ktoré boli vyplácané Sociálnou poisťovňou L..

Z rozhodnutia F. úradu Y. zo dňa 14.4.2011 (č.l. 144-146) vo veci prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti odporcovi, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 8.1.2011 fyzicky mal napadnúť svoju dcéru D. G., bolo konanie zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Z prehľadu odôvodnených nákladov navrhovateľky k jej potrebám predstavujú náklady na domácnosť mesačne inkaso 37,- €; splátky úveru 174,50 €; platba telefón 30,64 €; strava v domácnosti 150,- €; stavebné sporenie 100,- €, cestovné do práce 40,- €, stravné v práci 30,- €; oblečenie, obuv 5,- €.

Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletej D., ktorá je žiačkou 4. ročníka Základnej školy v F. predstavujú mesačné výdavky na stravu v školskej jedálni 14,- €, príspevok na školský klub 5,- €, ďalej bežné náklady na učebné pomôcky, obuv a ošatenie a bežné výdavky na vitamíny a hygienické potreby.

Matka poukázala, že hradila zo svojich finančných prostriedkov výdavky na začiatku školského roka a to nákup školskej tašky, školských potrieb, prezuviek, učebnice anglického jazyka.

Čo sa týka maloletej O., je žiačkou 1. ročníka základnej školy a jej odôvodnené výdavky predstavujú strava v školskej jedálni 14,- €, príspevok na školský klub 5,- € a potom sú to bežné výdavky na učebné pomôcky, hygienické potreby a vitamíny a bežné náklady na stravu v domácnosti, obuv a ošatenie.

Z prehľadu nevyhnutných výdavkov odporcu bolo nepochybné, že platí mesačne za byt inkaso v sume 131,26 €; mesačne platby mobilného telefónu 28,- €; mesačné splátky poskytnutého úveru 144,63 €; mesačné náklady na nákup liekov spojené s jeho zdravotným stavom (alergia) 15,- €; mesačne náklady na stravovanie v zamestnaní 70,- €, ročné poistné byt 24,- €. Tiež z prehľadu je zrejmý jeho príspevok matke na výživu maloletých detí i za obdobie január 2011 do 8.10. 2011 v sume naposledy vo výške spolu 140,- €. Bolo tiež nesporné, že k bytu kde mali účastníci naposledy vytvorenú spoločnú domácnosť bola uzavretá medzi nimi dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 27.1.2011 a byt nadobudol do výlučného vlastníctva odporca so záväzkom na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vyplatiť navrhovateľke sumu 18.950,- €.

Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.9.2011 (č.l.274) v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd zveril maloletú D. a maloletú O. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal plnením výživného na maloletú D. sumou po 150,- € od 7.7.2010 a na výživu maloletej O. od 1.9.2011 sumou 150,- € a za obdobie od 7.7.2010 do 31.8.2011 sumou mesačne 130,- € a zároveň bolo rozhodnuté o nedoplatku na výživnom a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné.

Podľa Zákona o rodine (č. ), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.

Podľa Zákona o rodine (č. ), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.

Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní mal súd nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní (minimálne od augusta 2008) svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí ako aj prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci žijú oddelene, ich vzájomné vzťahy sú konfliktné a každý z nich si svoje životné potreby uspokojuje samostatne, je možné konštatovať, že ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Je zrejmé, že nedostatočná komunikácia medzi manželmi a ich neochota zmeniť svoje správanie pre dobro druhého manžela značným spôsobom ovplyvnilo ich ďalšie spolužitie a tieto okolnosti napokon viedli i ich vzájomnému citovému odcudzeniu. Pokiaľ ide o manželstvo ako dobrovoľný a slobodný zväzok

muža a ženy a za stavu, že ani jeden z manželov nechce v ňom zotrvať, je (ne)možnosť obnovenia manželského spolužitia otázkou subjektívnou a závisí predovšetkým od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. S poukazom na prednes účastníkov, keď v danom prípade nie je tu reálny predpoklad, že by účastníci konania v budúcnosti obnovili riadne manželské spolužitie, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a ich manželstvo rozviedol.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V konaní o výkone rodičovských práv a povinností sa vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd vždy musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k rodičovi, súrodencom. Súd musí zohľadniť aj bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale aj zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. Tiež musí brať do úvahy vek a zdravotný stav dieťaťa, jeho dochádzku do školy, denný režim a pod.

Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov oddelene žijúcich má byť dieťa zverené do výchovy zvažuje súd tiež prianie dieťaťa, najmä ak môže dieťa už samé posúdiť, aká úprava pomerov je pre neho najvýhodnejšia a je schopné vytvárať si primeraný úsudok o svojich vzťahov k rodičom ako aj osobám, s ktorými žijú rodičia v spoločnej domácnosti, o svojich potrebách a pod. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd pri hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal zo znaleckého posudku v konaní o rozvod nariadenom znaleckom dokazovaní a vzal za nepochybné, že obidvaja rodičia majú porovnateľné, vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti pričom v danej rodinnej situácii maloleté deti v dosiahnutom vývinovom období nie sú zrelé na akceptovanie náhlej zmeny, akou je obmedzenie kontaktu s matkou a mohlo by dôjsť k narušeniu ich pocitu citového zázemia a bezpečia, čo môže následne nepriaznivo zasiahnuť primeranosť ich celkového psychosociálneho vývinu. Súd dospel tiež k záveru, že vzhľadom na vyhrotené a napäté vzťahy medzi rodičmi, je zachovanie najužších najmä citových väzieb medzi súrodencami veľmi dôležité i pre zdravý vývoj oboch maloletých detí. Súd prihliadal tiež na skutočnosť, že v konaní neboli preukázané žiadne námietky voči osobnej starostlivosti matky a bolo nesporné, že od augusta 2008 výlučne matka samostatne zabezpečuje ich osobnú starostlivosť a výchovu a preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že súčasťou rodičovských práv a povinností je dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Je výlučne na oboch rodičoch, aby zvolili po rozpade ich partnerského vzťahu dobrovoľne postupné kroky smerujúce k optimalizácii ich vzájomných vzťahov a keby zodpovedne pristupovali k plneniu svojich rodičovských povinností, nemôžu prenášať na maloleté deti ich manželskú krízu a majú konať tak, aby túto ich krízu maloleté deti pociťovali čo najmenej. Je nesporný fakt, že aj keď deti pri rozpade ich manželského vzťahu prichádzajú o rodinné istoty, majú k dispozícii rovnako obidvoch rodičov a to bez ohľadu na to, či medzi nimi panuje resp. nepanuje zhoda.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinnosti. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie.

Ohľadom úpravy výživného pre maloleté deti na čas po rozvode súd pri hodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu je daná a otec sa v podstate tejto vyživovacej povinnosti nebránil, namietal však výšku výživného, ktorú požadovala matka maloletých detí a navrhoval z bežného výživného 80,- € i tvorbu úspor vo výške 10,- €. Zákon ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť v starostlivosti o dieťa, ktoré je naplnením zmyslu zákona o rodine vytvárať priaznivé prostredie pre rast detí. Rozsah vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, tj. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Potom ako súd zistil, aké sú osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov pri určovaní výživného prihliadol súd jednak na odôvodnené potreby maloletých detí a na schopnosti otca ako osoby povinnej. Obaja rodičia maloletých detí majú pravidelný zdroj príjmu, inú vyživovaciu povinnosť nemajú a rozhodne nemožno povedať, že životná úroveň rodičov maloletých detí je rozdielna. Súd prihliadol na osobnú starostlivosť o domácnosť a tú skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu (od roku 2008) spolu nežijú a každý z nich si zabezpečuje svoje potreby zo svojho príjmu, pričom matka sa stará maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Tiež nebolo v konaní zistené, žeby majetkové pomery otca komplexne zo všetkých zákonných hľadísk prevyšovali priemer a boli nadštandardné. Bolo medzi rodičmi nesporné, že doposiaľ na výživu maloletých detí v osobnej starostlivosti matky otec na ich výživu prispieva sumou spolu 140,- € mesačne a odôvodnené potreby maloletých detí mesačne predstavujú bežné náklady na stravu, ošatenie a náklady na učebné pomôcky. Zdravotný stav oboch maloletých detí je primeraný ich veku. Tiež bolo nesporné, že matka osobnou starostlivosťou predovšetkým tým, že zabezpečuje každodennú starostlivosť o dieťa vykonáva úkony pre maloletého spojené so zabezpečovaním stravy, oblečenia a ďalších potrieb (bývania), nahradzuje z časti svoju povinnosť plniť si výživné vo finančnej čiastke. Súd s prihliadnutím na príjmy obidvoch rodičov, pri zohľadnení ich porovnateľných mesačných výdavkov (bývania, stravy, splátok úverov) ako i zabezpečovania všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, stanovil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. sumou po 110,- € mesačne a na výživu maloletej O. sumou po 110,- € mesačne, ktorá zodpovedá kritériám citovaných v ustanovení § 62 a túto sumu súd považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom k veku a stupňu štúdia v školskom systéme, pričom zvýšené potreby na strane maloletého dieťaťa v konaní preukázané neboli. Súd je tiež toho názoru, že skutočnosť deklarovaná odporcom vo svojom vyjadrení, že okrem preukázaných výdavkov prispieva mesačne sumou 50,- € i na výživu svojej matky (poberateľka starobného dôchodku čl..147) ho nezbavuje povinnosti zabezpečovať výživu svojich maloletých detí a pokiaľ by odporca ako otec maloletých detí zodpovedne pristupoval k plneniu svojich zákonných povinností, musí byť v jeho možnostiach dosiahnuť príjem postačujúci na splnenie určenej vyživovacej povinnosti, pretože výživné na maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť).

V súvislosti s majetkovými pomermi odporcu ako otca súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o tvorbu úspor navrhovanej otcom (vo výške 10,- €) v ustanovení § 63 ods. 3 Zákona o rodine (ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú) za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor z výživného. Ide o právo oprávneného, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú a malo by ísť o majetkové pomery povinného prevyšujúce priemer. V tomto ustanovení je prelomená zásada spotrebného charakteru výživného, to znamená možnosť určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, než je oprávnený preukázateľne schopný za mesačné obdobie spotrebovať a rozdiel má slúžiť predovšetkým na tvorbu úspor zabezpečujúcich prípravu na budúce povolanie oprávneného a upravuje aj spôsob, akým sa má sporenie zabezpečovať. Ide o možnosť súdu (nie povinnosť) rozhodnúť o tvorbe úspor a po preskúmaní majetkovej situácie povinného komplexne zistiť, či tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor a následne určiť výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Súd v danom prípade je toho názoru, že majetkové pomery povinného

otca tak, ako boli v konaní preukázané a deklarované v potvrdení o príjme zamestnávateľa neumožňujú aj tvorbu úspor a preto jeho návrh v časti tvorby úspor nepovažoval za dôvodný.

Tiež pokiaľ ide o existenciu skoršieho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu by mal súd porovnávať pomery, za ktorých sa rozhodlo v skoršom rozhodnutí, avšak v danej veci na rozhodnutie zo dňa 30.9.2011 (č.k. 16/P 184/2010) súd v konaní o rozvod neprihliadal, nakoľko vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Tvrdenia odporcu, že navrhovateľka počas trvania manželstva sa stala výlučnou vlastníčkou domu, že vybrala zo spoločného účtu nasporené finančné prostriedky pred kúpou domu považoval súd v danej veci za bezvýznamné, súd je toho názoru, že druhý manžel môže iba v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žiadať, aby sa mu nahradilo čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na takýto samostatný majetok.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V prejednávanej veci súd o úprave styku rozhodol v kontexte otcom navrhovaných intervalov a preto táto úprava styku sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode a je potrebné dieťaťu zabezpečiť aj styk s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Je potrebné tiež uviesť, že úprava styku sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Je tiež potrebné rešpektovať prejavený záujem maloletého dieťaťa o styk s rodičom a jeho právo vyjadriť slobode svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolnosti prípadov alebo pomery účastníkov. Nakoľko v prejednávanej veci súd nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol o ich náhrade tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Podľa je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.