Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/163/2009

Zmenené rozhodnutím 5Co/407/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. XXXX/XX a 2/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. XXXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom C. XX, X., proti odporcovi: I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, X., právne zastúpenému Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, o určenie práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C 163/2009-346 zo dňa 09.08.2012, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, napadnutého odvolaním, ktorým súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku, napadnutého odvolaním, o náhrade trov konania m e n í takto: Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 1.095,29 eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v peňažnom ústave P. J., a.s. X., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 156,36 eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v peňažnom ústave P. J., a.s. X., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž., T. XXXX/XX a v rade 2/: S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž., T. XXXX/XX, obaja právne zast. JUDr. Ladislav Potocký, advokát so sídlom Mydlárska 19, Žilina, proti odporcovi: I. M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T. XXXX/XX, Ž., právne zast. Advokátska kancelária Hagara- Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D.Dlabača 35, o určenie práva k nehnuteľnosti,

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.

Navrhovateľ v rade 1/ a navrhovateľ v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 730,18 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne odporcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2009 sa navrhovatelia domáhali určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľností: parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX, a to od 06.08.2008 a nahradiť trovy konania. Návrh bol následne zmenený na základe podania navrhovateľov uznesením zo dňa 19.05.2010 a následne uznesením zo dňa 13.04.2011 tak, že žiadali odporcu zaviazať na vrátenie daru do ich bezpodielového spoluvlastníctva pozostávajúci z podielu 1. nehnuteľnosti, a to KN parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, KN parcela č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, KN parcela č. XXXX/XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp.č. XXXX postavený na KN parcele č. XXXX/XXX. Svoj nárok odôvodnili tým, že navrhovatelia darovacou zmluvou zo dňa 04.05.2007 darovali odporcovi 1 podiel k uvedeným nehnuteľnostiam a odporca po obdržaní daru sa správal voči darcom a členom ich rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Navrhovatelia vyzvali odporcu na vrátenie daru dňa 06.08.2008.

Dňa 22.07.2011 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobný návrh zamietol z procesných dôvodov. Napadnuté rozhodnutie odvolaním navrhovateľov bolo odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie uznesením zo dňa 31.10.2011, v ktorom vyslovil odvolací súd názor, že v prípade požiadavky darcu sa obnovuje pôvodný právny vzťah, t.j. obnoví sa vlastnícke právo darcu k veci a obdarovaný sa stal neoprávneným držiteľom veci, ktorú je povinný darcovi vrátiť, a teda v takom prípade môže darca uplatniť na súde návrh na vypratanie nehnuteľnosti v prípade splnenia zákonných predpokladov pre vrátenie daru. Odvolací súd považoval určovaciu žalobu za neprichádzajúcu v úvahu a dodal, že je nutné žalovať o vypratanie pozemku.

Súd poukazuje na to, že obdarovaný namietal dôvody pre vrátenie daru a zároveň pre účely zápisu do katastra nehnuteľnosti poukazuje na V zmysle vysloveného názoru odvolacieho súdu navrhovatelia zmenili návrh podaním zo dňa 30.04.2012 tak, že žiadali iba zaviazať odporcu vypratať nehnuteľnosť a následne na základe vyššie uvedeného žiadali taktiež zaviazať odporcu vrátiť dar. Zmena návrhu bola pripustená uznesením dňa 04.05.2012 priamo na ústnom pojednávaní.

Súd pokračoval v intenciách Krajského súdu v Žiline, pričom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v rade 1/ a v rade 2/, odporcu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov: K. M., R. P., C. O., R. L., T. Š., J. K., C. M.W., I. M., S. M.; C. M., B. J., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým: darovaciu zmluvu, výzvu na vrátenie daru; výpis z listu vlastníctva č. XXXX; zápisnice o prejednaní priestupku č. XXX/XXXX/XHRI zo dňa 20.04.2009, č. XXX/XXXX/KAN zo dňa 26.08.2008; rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 27.02.2009 č.k. XXC/XXX/XXXX; lekárske správy a nálezy, fotografie; ako aj pripojený spis Okresného súdu Žilina č.k. XXC XXX/XXXX a č.k.XXC XXX/XXXX.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1 a navrhovatelia v podiele 1/8 každý a zároveň ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1.

Súd mal preukázané, že navrhovatelia darovali odporcovi podiel 1. na nehnuteľnostiach KN parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, KN parcela č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, KN parcela č. XXXX/XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp.č. XXXX postavený na KN parcele č. XXXX/XXX, a to na základe darovacej zmluvy platne uzavretej dňa 09.05.2007. Vklad bol povolený dňa 21.06.2007.

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Na základe uvedeného súd posúdil darovaciu zmluvu za platne uzavretú.

Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali odporcu listom zo dňa 23.07.2009 na vrátenie daru nadobudnutého vyššie uvedenou darovacou zmluvou, a to z dôvodu, že hrubo porušuje dobré mravy, čo ďalej konkretizovali v žalobnom návrhu. Navrhovatelia síce nepreukázali doručenie danej výzvy, avšak odporca doručenie danej výzvy nespochybňoval.

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

K zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru, ak tento hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému spočívajúceho v domáhaní sa vrátenia daru. Ak teda nastanú obe tieto právne skutočnosti kumulovane, ex offo dôjde k zániku darovacieho vzťahu okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný vlastnícky stav (bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností, pretože záznam o zmene vlastníckeho práva má deklaratórny účinok) a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Kým trvá obligačný vzťah založený na darovacej zmluve, zmluvné strany sa môžu domáhať vrátenia daru z dôvodov stanovených v a . Okamihom zániku darovacieho

vzťahu vzniká povinnosť vydať dar na základe obnoveného vlastníckeho práva darcu, avšak len za predpokladu, že obdarovaný je stále držiteľom veci. Ak obdarovaný neuznáva dôvody vrátania daru, tak podľa ustálenej súdnej praxe darca sa môže svojho práva domáhať určenia vlastníckeho práva, ktoré jeho jednostranným úkonom bolo obnovené.

Odporca odmietal a naďalej odmieta predmetný dar vrátiť, pričom tvrdil, že v predmetných nehnuteľnostiach sa nenachádzajú žiadne veci a predmetné nehnuteľnosti neužíva. A ak tam zostali predsa nejaké jeho veci, tie môžu navrhovatelia vyhodiť.

V rámci súdneho konania navrhovatelia tvrdili, že odporca svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy voči navrhovateľom a jeho rodine, pričom došlo aj k fyzickému útoku zo strany odporcu voči navrhovateľke v rade 2/ a fyzické násilie bolo konštatované aj v rozvodovom konaní č. XXC/XXX/XXXX, predmetom ktorého bol rozvod manželstva odporcu a K. M. - dcéry navrhovateľov.

Z predložených lekárskych správ a nálezov vyplýva, že navrhovateľka v rade 2/ bola dňa 24.07.2008 údajne udretá manželom jej dcéry do hlavy (lekárska správa zo dňa 24.07.2008), dňa 01.05.2008 navrhovateľka v rade 2/ sa rozrušila, keď zať začal v podnapitom stave robiť poriadky (záznam zo dňa 01.05.2008), dňa 03.05.2008 ju rozčúlil zať a vtedy sa jej zvýši tlak. Z hlásenia úrazu zo dňa 30.04.2008 vyplýva, že zať prišiel dňa 30.04.2008 v podnapitom stave, pričom sa choval drzo a hrubo nadával navrhovateľom. Súdu však bolo predložené aj hlásenie úrazu odporcu zo dňa 24.8.2008, že bol napadnutý manželkou K. M., ktorá ho škrabala, kopala, udrela ho fľašou. Súd mal taktiež zistené, že boli vedené priestupkové konania voči účastníkom konania na ich podnety navzájom, pričom priestupkové konanie voči odporcovi, č.k. XXX/XXXX/XHRI, č. XXX/XXXX/KAN bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Taktiež aj priestupkové konanie XXX/XXXX/KAN voči odporcovi bolo zastavené. Uznaný vinným bol v konaní č.XXXX/XXXX/KAL z priestupku voči navrhovateľovi v rade 1/ a v konaní č. XXXX/XXXX/KAL z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré sa mal dopustiť vulgárnym sa vyjadrovaním na adresu navrhovateľky v rade 2/. Súd zistil, že navrhovateľ v rade 1/ dal podnet na príslušný stavebný úrad ohľadom prešetrenia stavebnej činnosti odporcu na predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento úrad dal stanovisko, že všetci spoluvlastníci vykonávali udržiavacie práce.

Právna zástupkyňa odporcu popierala, že by boli naplnené predpoklady na vrátenie daru. Potvrdila, že došlo k vážnemu narušeniu bývalých manželských vzťahov odporcu a dcéry navrhovateľov, ale pod značným vplyvom navrhovateľa v rade 1/. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. XXC/XXX/XXXX-XX jednoznačne vyplýva, že negatívny vplyv navrhovateľa v rade 1/ po návrate do spoločnej domácnosti navrhovateľkou v rade 2/ bol určujúcim motívom narastania napätia a následne absolútneho rozvrátenia manželských vzťahov medzi odporcom a jeho bývalou manželkou, ako aj celkových vzťahov medzi spoluužívateľmi predmetného domu, nakoľko spolužitie bolo harmonické až do času, keď sa navrhovateľ v rade 1/ vrátil po 15 rokoch odlúčenia zo spoločnej domácnosti so svojou manželkou, t.j. navrhovateľkou v rade 2/. Odporca v roku 2007 teda už nebol ochotný pokračovať v nepretržitých investíciách do domu navrhovateľov súvisiacich s jeho rekonštrukciou a jeho údržbou, trval na tom, že ďalšie investície bude realizovať už len ako spoluvlastník. Po uzavretí darovacej zmluvy svoj sľub dodržal a na nemalých nákladoch spojených s rekonštrukciou sa podieľal. Napriek tomu sa vzťahy vyostrovali a odporca je presvedčený, že navrhovatelia si týmto spôsobom pripravovali dôkazy na preukázanie porušenia dobrých mravov. Právna zástupkyňa odporcu tvrdila, že nikdy odporca sa nedopustil fyzického násilia ani voči navrhovateľom, ani voči ich dcére, ale práve ona fyzicky zaútočila na odporcu. Bolo uvedené, že dcéra navrhovateľov sústavne odporcu provokovala, stalo sa, že ho opľula, útočila na neho nožom, škrabala a pod. Poukázala na to, že odporca ani nemohol použiť násilie vzhľadom na jeho značnú fyzickú kondíciu. Odreagoval sa tak, že zvýšil hlas, buchol do nábytku,... a pri tomto navrhovateľ v rade 1/ provokatívne vstupoval do bytu odporcu a jeho manželky, kde ho fotil mobilným telefónom alebo nahrával jeho prejav. Týmto provokatívnym správaním dosiahol zneužiť reakcie odporcu a vzápätí privolával políciu. A práve navrhovateľ v rade 1/ sa netradičným spôsobom správal k svojej rodine, keďže dlhé roky s nimi nežil a nekomunikoval s nimi.

Navrhovateľ v rade 1/ popieral tvrdenia odporcu, že on je iniciátorom všetkého a dodal, že odporca nabádal svoju manželku, že on nemá nič a že všetko prestane vtedy, keď bude niečo mať, tak následne

mu darovali 1/4, ale nič sa nezmenilo. A keď sa odporca s manželkou hádali a robili buchoty, zavolala ho navrhovateľka v rade 2/, následne prišiel a zavolal políciu, aj keď nevedel, čo sa v byte nad nimi, t.j. u odporcu, deje. Zároveň uviedol, že počul, keď odporca vytrhol luster a hodil ho dole chodbou. Uviedol, že nešli sa hore pozrieť, čo sa stalo. Súdu však nie je zrejmé, ako je možné počuť vytrhnutie lustra, teda mať vedomosť, že išlo práve o vytrhnutie lustra, keď pritom navrhovateľ v rade 1/ nebol a nevidel to. Navrhovateľ v rade 1/ taktiež tvrdil, že odporca zničil byt, zdevastoval záhradu, vytrhol bazén, ... A keď zavolal na odporcu políciu, tak odporca vybehol okolo neho a vulgárne mu nadával. Odporca poprel, že vytrhol bazén, pričom on jediný sa staral o dom s okolím, a nepoprel, že urobil čiary s hlinou po stene domu. Súd poukazuje na to, že tvrdenia navrhovateľa v rade 1/ ohľadom zničenia bytu, zdevastovania záhrady, ... odporcom, neboli ničím a nikým riadne preukázané.

Navrhovateľka v rade 2/ jednoznačne uviedla, že incidenty zo strany odporcu boli aj v minulosti, konflikty boli stále, teda aj predtým, odporca sa s manželkou hádali stále. Na otázku súdu, či jej dcéra je impulzívna a či používa vulgárne výrazy, uviedla, že nevie. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka v rade 2/ ohľadom dcéry sa nevie vyjadriť, ale na odporcu, ktorý bol ich zať, vedela sa podrobne vyjadriť.

Navrhovateľka v rade 2/ potvrdila, že s navrhovateľom v rade 1/ nežila v spoločnej domácnosti 10 rokov, lebo opatroval svoju matku v rodičovskom dome; na doplňujúcu otázku však ďalej uviedla, že matka navrhovateľa v rade 1/ zomrela v roku 1997 a navrhovateľ v rade 1/ ostal naďalej žiť v rodičovskom dome, nevrátil sa, teda nežil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v rade 2/. A to aj napriek tvrdeniam navrhovateľov, že mali spolu veľmi dobrý vzťah, pričom je nepochybné, že nežili spolu a to aj po smrti matky navrhovateľa v rade 1/.

Svedkyňa R. P. (priateľka spolužiačka dcéry navrhovateľov) potvrdila fyzický útok odporcu voči K..M. v roku 2008, pri ktorom bola iba ona prítomná. Svedok J..K., sused účastníkov konania, uviedol, že odporca zveľaďoval záhradu a o žiadnych konfliktoch nemal vedomosť. Spomenul iba konflikt kvôli jeho hydine s navrhovateľom v rade 1/, ktorý tam dlhé roky nebýval. Svedkyňa K..M., bývalá manželka odporcu, potvrdila hádky s odporcom, ako aj vzájomné urážania s vulgarizmami, pričom väčšie konflikty nastali od roku 2007, pričom hádky a urážky boli aj pred predmetným darovaním. Taktiež pripustila, že aj navrhovateľ v rade 1/ použil voči odporcovi vulgarizmy. Uviedla, že je možné, že aj ona voči svojim deťom niečo také použila. Čo sa týka útoku pred R..P., uviedla, že ju iba sotil a ona spadla. Svedok T..Š. uviedol k vyššie uvedenému incidentu, že exmanželka odporcu nadávala odporcovi do chudákov, urážala jeho rodičov a začali sa spolu hádať. Taktiež uviedol, že K..M. rada podpichovala odporcu, ako keby ho chcela pred druhými „zhodiť“. Uviedol, že nezhody odporcu s jeho vtedajšou manželkou sú odvtedy, ako sa vrátil do predmetného domu späť navrhovateľ v rade 1/. Svedok uviedol, že odporca na adresu exmanželky sa nikdy pred ním nevyjadroval vulgárne. Svedkyňa C..M. /suseda odporcu v podnájme/ uviedla, že kým v byte býval odporca sám, bol vždy kľud. Ale keď tam začala chodiť K..M., robila tam strašný „randál“, a to opakovane. Nadávala odporcovi hnusno, pričom urážala aj jeho rodičov a keď ju upozornila, aby bola tichšie, tak aj jej vulgárne nadala a v predmetnom byte aj rozbíjala veci. Svedok C. O. uviedol, že bol svedkom, keď odporca prišiel za K..M. do práce, keď sa agresívne choval, a to tak, že rozprával so zvýšeným hlasom, ale svedok nevedel uviesť nič konkrétne. Uviedol, že odporca sa správal ako „buroň“, nevedel sa chovať, nevedel sa ani pozdraviť. Pri útoku mal odporca K..M. roztrhnúť oblečenie. Následne to svedok išiel riešiť za nadriadenou a keď prišli, uviedol, že odporca tam už nebol. Už ušiel. Následne uviedol, že akurát odchádzal. Súd poukazuje na to, že svedok viackrát uviedol, že odporca kričal, aj vulgarizmy, ale nič konkrétne nevedel povedať, nevedel uviesť, nespomínal si, o aké konkrétne výrazy išlo. Z výpovede svedka súd mal zistené, že došlo k nejakému konfliktu, príčinu ktorého však svedok nevedel; ani nevedel uviesť, čo konkrétne odporca hovoril, hoci tvrdil, že bol agresívny, kričal,,,, ale čo hovorila K..M., to vedel uviesť. Agresívne chovanie odporcu konkretizoval iba rozprávaním so zvýšeným hlasom. Súd preto posúdil svedkovu výpoveď za nedostatočne objektívnu.

Odporca potvrdil daný konflikt tak, že došlo k výmene názorov, hádali sa a afekte po urážkach zo strany K..M. jej šklbol blúzku a tak ju roztrhol. Uviedol, že vulgarizmy nepoužíva, skôr jeho bývalá manželka. Odporca potvrdil, že s bývalou manželkou sa často hádali, ale hlavne kvôli tomu, že 15 rokov investoval do niečoho, čo nie je ani jeho. Uviedol, že s manželkou sa urážali navzájom.

Svedok I..M. /otec odporcu/ uviedol, že viackrát odporca k nim prišiel, že musí odísť z predmetnej nehnuteľnosti, lebo ho strašne provokujú. Uviedol, že jeho syn, t.j. odporca uviedol, že jediné slniečko v dome je navrhovateľka v rade 2/. Dodal, že ak sa niekedy stretli, tak bez navrhovateľa v rade 1/. Na návštevy chodila navrhovateľka v rade 2/ bez svojho manžela. Uviedol, že odporca viackrát prišiel doškriabaný. Toto potvrdila aj S..M. /matka odporcu/. Uviedla, že odporca so svojou manželkou sa celé manželstvo hádali. A k navrhovateľke v rade 2/ sa vždy pekne slušne správal, pomáhal jej, nosil jej veci,... Bola svedkom viacerých incidentov, keď K..M. vykrikovala po celom schodišti a robila im hanbu a po odporcovi taktiež hodila napr. pohár s ceruzkami. Svedkyňa C..M. /dcéra odporcu/ potvrdila mnohé hádky odporcu s K..M., jej mamou, že každý deň sa hádali, potvrdila vzájomné používanie vulgarizmov a facky. Potvrdila aj narušené vzťahy navrhovateľa v rade 1/ s jej mamou, t.j. K..M.. Dodala, že odporca vulgarizmy používal iba voči mame - K..M., lebo sa rozvádzali. Svedok B..J. /syn navrhovateľov/ uviedol, že mali nejaké konflikty s odporcom, ale to bolo pred 15 rokmi a nevidel nijaký konflikt medzi odporcom a navrhovateľom v rade 1/. Potvrdil každodenné hádky odporcu s K..M., pri ktorých sa vzájomne urážali a raz začal jeden, raz druhý a navrhovateľka v rade 2/ sa počas hádok zamykala vo svojej izbe. Uviedol, že incidenty s odporcom mal pred predmetným darovaním. Dodal, že odporca mu pomáhal. Potvrdil, že s navrhovateľom v rade 1/ nemal predtým dobrý vzťah. Taktiež uviedol, že odporca niečo navrhovateľovi v rade 1/ pomáhal a niečo mu nosil. Svedok potvrdil, že odporca skutočne zveľaďoval predmetné nehnuteľnosti.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľka v rade 2/ tvrdila skutočnosti vo svoj prospech, čo súd posúdil ako účelovú obranu. Tvrdila dobré vzťahy s manželom, t.j. navrhovateľom v rade 1/, avšak bolo preukázané, že na návštevy chodila sama, nežila s navrhovateľom v rade 1/, lebo vraj sa musel starať o svoju matku, u ktorej býval v tom čase, ale ostal tam bývať aj po jej smrti.

Súd zároveň poznamenáva, že navrhovatelia navrhovali vypočuť aj R..L., na ktorej však následne netrvali a súd ju teda ani nevypočul vzhľadom aj k tomu, že navrhovaná svedkyňa sa mala vyjadriť iba k stavu bytu, čo je pre rozhodnutie veci irelevantné.

Podľa uvedenia navrhovateľky v rade 2/ hádky medzi jej dcérou a odporcom boli každý deň, počas ktorých odporca vykrikoval aj na jej adresu, čo počula, hoci bola vo svojej izbe, keďže to kričal na celý dom. A raz, keď išla zasiahnuť, odporca ju lakťom pri tom udrel do hlavy. Z uvedeného nevyplýva, ani nič nepreukazuje, že odporca konal voči navrhovateľke v rade 2/ úmyselne. Čo sa týka popisov priebehov niektorých konfliktov, sú tu určité rozpory medzi tvrdeniami navrhovateľov a ich dcéry a medzi odporcom, čo však súd vysvetľuje tým, že navrhovatelia sú dvaja a v ich prospech vypovedala aj ich dcéra, t.j. bývalá manželka odporcu a odporca nemal pri konfliktoch žiadnych svedkov, ako napr. príbuzných a pod., preto priebeh týchto konfliktov nie je možné objektívne zistiť. Napriek tomu súd však posúdil, že konflikty, a teda aj narušenie vzťahov, je vzájomné, čo však neznamená, že obidve strany musia napríklad fyzicky útočiť a pod. Vzájomnosť spočíva aj v tom, keď jeden provokuje druhého a druhý sa neovládne a nejako neprimerane zareaguje, či už vulgarizmom a pod. Súd mal zistené, že medzi odporcom a vtedajšou jeho manželkou boli konflikty, ako aj to, že odporca mal konflikt so synom navrhovateľov, ale aj pred tým, ako navrhovatelia darovali odporcovi podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Teda mali vedomosť pred uzavretím darovacej zmluvy o odporcovej povahe, preto nie je možné poukazovať na jeho správanie po uzavretí darovacej zmluvy o porušovaní dobrých mravov z jeho strany, keďže jeho správanie nebolo výrazne odlišné od správania pred darovaním. A čo sa týka odporcovho správania voči dcére navrhovateľov, teda voči jeho bývalej manželke, výraznejšie hádky boli v období, keď sa rozvádzali. Je nepochybne bežné, keď počas rozvodového konania sú vzťahy napätejšie, vládne podráždenosť, až nenávisť. Súd má za to, že ak odporca sa správal viac agresívnejšie, bolo to vyvolané práve rozvodovým konaním.

Pričom súd mal nepochybne zistené, že také správanie odporcu a K..M. bolo vzájomné, vzájomne vyvolávané, pričom také správanie bolo aj pred darovaním a počas rozvodového konania bolo o niečo výraznejšie. Je nepochybné, že v danom dome bývali aj navrhovatelia, voči ktorým sa odporca tiež mal nevhodne správať. Avšak vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanie s ich dcérou je pochopiteľné, že všetky vzťahy sú narušené, teda aj vzťahy s navrhovateľmi ako vtedajšími svokrovcami, vo vzťahoch bolo napätie, podráždenosť,... Súd mal zároveň preukázané, že aj keď navrhovatelia nepoužívali voči odporcovi nejaké nadávky, vulgarizmy a pod, provokácia v istom slova zmysle vychádzala voči odporcovi aj z ich strany, keďže zasahovali do ich spoločnej domácnosti, zasahovali do ich konfliktov, privolávali políciu na odporcu ako na svojho zaťa, miešali sa do ich konfliktov a popri tom chodili tak, že odporca bol v presvedčení, že ho natáčajú, nahrávajú, fotia, hoci vedeli, že odporca je výbušnej povahy a vedeli, že manželstvo ich dcéry s odporcom je od samého začiatku „talianske“ manželstvo, teda manželstvo neustálych hádok, konfliktov,... Taktiež je nepochybné, že odporca predal byt a odišiel bývať do domu bývalých svokrovcov, t.j. navrhovateľov a peniaze požičal navrhovateľovi v rade 1/. Zároveň všetky svoje príjmy investoval do rekonštrukcie predmetného domu. Teda do nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníkom v podiele 1.. Vzhľadom na dané skutočnosti by bolo nespravodlivé, aby odporca vrátil niečo, do čoho investoval, a to bez akejkoľvek náhrady a v takom prípade by zostal bez akéhokoľvek vlastníckeho vzťahu či už k danému domu, resp. k jeho vtedajšiemu bytu a aj bez finančných prostriedkov, ktoré od navrhovateľov nežiadal cestou súdu, a to vzhľadom na uplynutie premlčacej doby a obavy vznesenia námietky premlčania zo strany navrhovateľov. A teda vyhoveniu návrhu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to vo väčšom rozsahu.

Súd opätovne poukazuje na , podľa ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa nehnuteľností (ďalej len "") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Podľa práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Podľa ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Bolo preukázané, že navrhovatelia vyzvali odporcu na vrátenie daru. Z uvedeného vyplýva, že darcovia, t.j. navrhovatelia, využili svoje právo stanovené v

Je nepochybné, že navrhovatelia sa domáhali svojho práva aj podaním žaloby označenej na vrátenie daru s petitom na vydanie nehnuteľností, a to v konaní XXCXXX/XXXX. Táto žaloba bola súdom zamietnutá z procesných dôvodov s tým, že navrhovatelia sa nemôžu s úspechom domáhať vrátenia daru vindikačnou žalobou. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. následne teda podali ďalšiu žalobu na určenie vlastníckeho práva v tomto konaní s následnými zmenami návrhu v terajšej podobe po vyslovení názoru odvolacieho súdu, že určovacia žaloba neprichádza do úvahy a teda je nutné žalovať o vypratanie nehnuteľnosti. Z dôvodu, že v takom prípade by však taký výrok nebol spôsobilý pre zápis do katastra nehnuteľnosti, navrhovatelia žiadali aj zaviazanie odporcu na vrátenie daru.

Na to právna zástupkyňa odporcu vzniesla námietku rei iudicata.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Navrhovatelia požadovali vrátenie daru v tomto konaní a zároveň aj v konaní XXC /., hoci v petite toho konania bolo vydať nehnuteľnosti, ale je nepochybné, že predmetnom konania bolo vrátenie daru, pričom tak bola označená aj žaloba v tom konaní. 6aloba však v konaní XXC/XXX/XXXX bola zamietnutá z procesných dôvodov, ktoré nezakladajú prekážku res iudicata. Podľa uvedeného súd dospel k záveru, že nejde o prekážku res iudicata, preto konanie v tej časti z toho dôvodu nezastavil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh v časti o vrátenie nehnuteľností zamietol z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd má za to, že aj keď odporca sa nevhodne správal k navrhovateľom a k ich dcére, správal sa tak aj pred darovaním, aj keď v menšej miere, avšak išlo o vzájomné správanie, keďže navrhovatelia, predovšetkým navrhovateľ v rade 1/, provokovali odporcu svojim správaním, pričom konanie všetkých bolo ovplyvnené aj zvýšeným napätím rozvodového konania odporcu s dcérou navrhovateľov. Dané skutočnosti mal súd preukázané aj z výsluchu svedkov, ktorí potvrdili vzájomné konflikty medzi odporcom a dcérou navrhovateľov takmer od začiatku ich manželstva, ako aj to, že dcéra navrhovateľov „podpichovala“ odporcu; potvrdili aj provokovanie odporcu navrhovateľom v rade 1/, vzájomné vulgarizmy, ako aj väčšie narušenie vzťahov po opätovnom nasťahovaní sa navrhovateľa v rade 1/ do predmet nej nehnuteľnosti.. Súd žalobný návrh zamietol aj v časti vypratania nehnuteľností, nakoľko súd nezistil žiadny dôvod na to, aby odporca bol povinný vypratať darované nehnuteľnosti, ku ktorý mu svedčí vlastnícke právo v príslušnom podiele a teda ako spoluvlastník má určité práva k nehnuteľnostiam. Odporca síce tvrdil, že tam už nemá žiadne veci a ak tam nejaké zostali, sú v podielovom spoluvlastníctve s jeho bývalou manželkou a on nemá žiadny záujem o tie veci. Súd poukazuje na to, že aj keby tam mal nejaké veci, ktoré sú jeho osobnými vecami, nestávajú sa podielovým spoluvlastníctvom aj jeho bývalej manželky, keďže sú jeho osobnými vecami a taktiež súd poukazuje na to, že aj keby tam skutočne nejaké veci mal, je to oprávnené z titulu jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Právny zástupca navrhovateľov žiadal vykonať ohliadku nehnuteľností za účelom zistenia, či odporca tam má alebo nemá svoje veci. Súd však tento dôkaz nevykonal, nakoľko jeho vykonanie posúdil za nadbytočné, nehospodárne a neefektívne, nakoľko je irelevantné, či tie veci tam skutočne sú alebo nie, keďže nehnuteľnosti nie sú reálne rozdelené a odporca je spoluvlastníkom daných nehnuteľností, čo ho oprávňuje tam mať určité veci z titulu výkonu práv svedčiacich jeho vlastníckemu právu, a to v zmysle , podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Teda zistenie, či v nehnuteľnostiach má odporca svoje veci, nie je dôležité pre posúdenie veci vzhľadom na zamietnutie návrhu v 1.petite.

Súd nezistil žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by odporca bol povinný vypratať nehnuteľnosti, keďže podľa súdu odporca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Súd taktiež nemal preukázané a ani tvrdené, že odporca svojimi vecami v daných nehnuteľnostiach vo zvýšenej miere obmedzuje ostatných spoluvlastníkov v užívaní nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamietol voči odporcovi, úspešným účastníkom v tomto konaní bol odporca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. voči navrhovateľom v rade 1/ a /.

Odporca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil trovy konania a vyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote, a to vo výške 1.095,29 Eur, pričom pozostávajú z odmeny za 12 úkonov právnej služby: 1. prevzatie veci a príprava - 53,49 Eur + 6,95 Eur réžia + DPH 2. vyjadrenie odporcu k odvolaniu voči nariadenému predbežnému opatreniu - 26,75 Eur + 6,95 Eur réžia + DPH 3. účasť na pojednávaní dňa 29.01.2010 - 55,49 Eur + 7,21 Eur réžia + DPH 4. účasť na pojednávaní dňa 29.04.2010 - 55,49 Eur + 7,21 Eur réžia + DPH 5. účasť na pojednávaní dňa 17.06.2010 - 3h x 55,49 Eur + 7,21 Eur réžia + DPH 6. účasť na pojednávaní dňa 25.02.2010 - 2h x 57,- Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 7. účasť na pojednávaní dňa 08.07.2011 - 57,- Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 8. účasť na pojednávaní dňa 22.07.2011 - 14,25 Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 9. vyjadrenie k odvolaniu - 57,- Eur + 7,41 Eur réžia + DPH 10. účasť na pojednávaní dňa 04.05.2012 - 76,- Eur + 7,63 Eur réžia + DPH 11. podanie zo dňa 04.05.2012 - 76,- Eur + 7,63 Eur réžia + DPH 12. účasť na pojednávaní dňa 09.08.2012 - 76,- Eur + 7,63 Eur réžia + DPH.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd sa v danej veci zaoberal aj skutočnosťou, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd v súlade s ust. nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danej veci dôvody osobitného zreteľa súd videl hlavne v samotnom charaktere prejednávanej veci, vo vzťahoch medzi účastníkmi konania, t.j. medzi navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ a odporcom. Súd posúdil, že konflikty a nezhody medzi účastníkmi konania, a teda aj narušenie vzťahov medzi nimi bolo vzájomné. Nevhodné správanie bolo tak na strane navrhovateľov v rade 1/ a 2/, ako aj na strane odporcu. Z tohto dôvodu má súd za to, že nakoľko v predmetnom konaní vystupovali ako účastníci konania navrhovateľ v rade 1/, navrhovateľka v rade 2/ a odporca a toto nevhodné správanie bolo na strane každého, s poukazom na uvedené skutočnosti súd priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania voči navrhovateľom v rade 1/ a 2/ a to zníženú o jednu tretinu. /keďže sú 3 účastníci a nevhodné správanie boli preukázané na strane všetkých/ V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu 730,18 eur, t.j. 2/3 zo sumy 1.095,27 eur, pozostávajúce: 1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.10.2009 v sume 53,49 eur podľa , cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 6, eur podľa cit. vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 71, eur, . za úkon právnej služby - vyjadrenie odporcu k odvolaniu proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení zo dňa 09.11.2009 v sume 26,75 eur podľa , cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 6, eur podľa cit. vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 6, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 40, eur, . za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.01.2010 v sume 55, eur podľa , cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7, eur podľa cit. vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11, eur podľa cit. vyhlášky, spolu suma 74, eur, . za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.04.2010 v sume 55, eur podľa , cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7, eur podľa cit.

vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11,91 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 74,61 eur, 5. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.06.2010 (pojednávanie od 12,00 hod. do 16,50 hod.) v sume 3 x 55,49 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 33,-eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 206,68 eur, 6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 25.02.2011 (pojednávanie od 09,00 hod. do 11,07 hod.) v sume 2 x 57,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 24,29 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 145,70 eur, 7. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.07.2011 v sume 57,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 12,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 77,29 eur, 8. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 22.07.2011 (vyhlásenie rozsudku) v sume 14,25 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 4,33 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 25,99 eur, 9. za úkon právnej služby - vyjadrenie odporcu k odvolaniu zo dňa 23.09.2011 v sume 57,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 12,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 77,29 eur, 10. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.05.2012 (na pojednávaní pripustená zmena návrhu - 2 petity) v sume 76,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 16,73 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 100,36 eur, 11. za úkon právnej služby - podanie zo dňa 04.05.2012 v sume 76,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 16,73 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 100,36 eur, 12. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 09.08.2012 v sume 76,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 16,73 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 100,36 eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na základe uvedeného sú navrhovatelia v rade 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania spolu v sume 730,18 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.