Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Er-378-2006.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/378/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, so sídlom Žilina, Pivovarská 1069, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenými zástupcami: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, a spol. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti povinnému: L. V., E..Č.. XXXXXX/XXXX, T. XXX, XXX XX T., občan SR, na vymoženie pohľadávky oprávneného, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a v celom rozsahu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 187,87 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného bolo vo veci vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 4245/2005, NZ 40676/2005 zo dňa 01.09.2005.
Súdu bol oprávneným doručený návrh na zmenu súdneho exekútora tak, že súd namiesto pôvodného exekútora poverí vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60.
Exekučným titulom, na podklade ktorého je daná exekúcia vedená, je notárska zápisnica N 4245/2005, NZ 40676/2005 zo dňa 01.09.2005. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej notárskej zápisnice je zmluva o úvere zo dňa 28.09.2004, z ktorej mal súd zistené, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z uvedenej zmluvy okrem iného ďalej vyplynulo, že povinný v časti označenej ako „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Následne Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Mgr. Kušnír za povinného vyhlásil, že povinný uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.000,-Sk. Mgr. Kušnír za povinného uznal dlh vo výške 9.763,-Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 6.480,-Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne od 07.06.2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku za úver, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh Mgr. Kušnír za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za
povinného vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 07.06.2005 do zaplatenia splatí v lehote do 30.09.2005, ako aj za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 30.09.2005 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnice bola použitá ako exekučný titul.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006 (ďalej len EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania. Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Podľa ust. 41 ods. 2 písm. c) EP je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V tomto prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu splnomocnil v zmluve o úvere Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom - Mgr. Tomášom Kušnírom. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že
súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť, nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, a to z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy. Navyše táto skutočnosť, že meno Mgr. Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy o úvere, a teda menovaný advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávneným, nenasvedčuje záveru, že Mgr. Kušnír bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere v časti splnomocnenie i uviedol. Teda, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem iného zastupoval aj v mnohých iných súdnych konaniach. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej notárskej zápisnice, keď súčasťou uznaného dlhu mali byť i trovy právneho zastúpenia, ktoré bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému, pričom z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že oprávnený nebol prítomný pri spisovaní zápisnice, ani jeho právny zástupca, tak mu ani nemohli vzniknúť z tohto úkonu trovy právneho zastúpenia. V splnomocnení sa doslova uvádza, že dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné). Teda ak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti so spísaním notárskej zápisnice, tak iba zástupcovi povinného, ktorý spísal za neho notársku zápisnicu, a preto povinnosť uhradiť tieto trovy právneho zastúpenia vznikla povinnému voči právnemu zástupcovi, a nie oprávnenému. Z takto koncipovaného dlhu uznaného v notárskej zápisnici vyplýva, že trovy právneho zastúpenia Mgr. Kušnírovi (zástupcovi povinného) uhradil oprávnený a následne bol povinný zaviazaný k ich úhrade oprávnenému. Týmto postupom sa plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi dostáva do rozporu so zákonom, keďže splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere je podľa názoru súdu koncipované veľmi všeobecne a široko, čo dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca Mgr. Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Kušníra konať v mene povinného a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Kušnírovi potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil Mgr. Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, tak v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený Mgr. Kušnír v notárskej zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani nemohol mať vedomosť.
Vychádzajúc z vyššie konštatovaného súd splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere Mgr. Kušnírovi vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá absolútna neplatnosť spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu vykonaných v mene povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky. Z týchto dôvodov je potom notárska zápisnica, na základe ktorej podal oprávnený návrh na začatie exekúcie, v ktorej Mgr. Kušnír v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Na základe uvedeného súd vyhlásil danú exekúciu za neprípustnú v celom rozsahu a zároveň v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu zastavil.
S poukazom na to, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v celosti zastavil, zamietol i návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V tejto súvislosti súd tu taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011, v zmysle ktorého vykonávanie činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP. Preto i keby tu neexistovala prekážka vyvolávajúca neprípustnosť ďalšieho
pokračovania v danej exekúcii, bol by súd vzhľadom k tomu, že mal z vlastnej úradnej činnosti zistené, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného, ktorá skutočnosť odôvodnene vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti, nútený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený súdu zamietnuť.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP v platnom znení za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného, nakoľko v dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že oprávnený v plnej miere zavinil zatavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere a spísania notárskej zápisnice nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 223,74 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 187,87 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 132,77 Eur + DPH, z toho:
a/ 13,28 Eur za úkony v trvaní celkovo 2 hodín - (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Kontrola návrhu na vykonanie exekúcie - 20 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút; 3. Vyhotovenie výzvy na vyhlásenie o majetku povinného - 10 minút; 4. Vyhotovenie žiadosti o zaslania návrhu na zriadenie EZP a súhlasu k predaju nehnuteľnosti - 10 minút; 5. Vyhotovenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, exekučného príkazu zrážkami zo mzdy povinného - 30 minút; 6. Vyhotovenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, exekučného príkazu zriadením exekučného záložného práva, výzvy na úhradu exekúcie pred predajom nehnuteľností, oznámenia o výkone exekúcie predajom spoluvlast. podielu - 30 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: prijatie návrhu, zaevidovanie a založenie spisu, zaslanie vyučtovania, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia, vrátenie poverenia, archivácia spisu, žurnalizácia, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadostí o poskytnutie súčinností Soc. poisťovňa ústredie/pobočka Žilina 4x a Mestský úrad nakoľko tieto úkony sú paušálne odmenené v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tieto úkony aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 19,92 Eur za 6 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x - Soc. poisťovňa ústredie/ pobočka Žilina; 3. Zisťovanie bydliska povinného - Mestský úrad;
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 5x 3,32 Eur za úkony exekučnej činnosti: 1x doručenie príkazov na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x doručenie exekučných príkazov a 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že na dané doručenie uvedených písomnosti exekútor využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. Súd tu poukazuje na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/ a e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného.
c/ odmena za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 99,57 Eur (§ 6 vyhlášky - odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33, 19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť); 1. Zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, parc. č. 291; 2. Záhrady o výmere 446 m2, parc. č. 292; 3. Stavba - dom súp.č. 307, parc. č. 291;
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 22,47 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky): 1. Poštovné - 16,87 Eur; 2. cestovné výdavky - 5,60 Eur; cesta vykonaná dňa 23.09.2008, za účelom zistenia majetkových pomerov o povinnom na trase Žilina - Gbeľany a späť, v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a 1 písm. b/ opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z.) - (20 km á 0,183 Eur/km + [(0,2 x 6,6 l) x 1,334 Eur/l] = 5,60 Eur);
3/ náhrady za stratu času vo výške 1,33 Eur + DPH za stratu času celkovo v trvaní 1 hodiny; (§ 23 vyhlášky náhrada za stratu času vo výške 0, 66 Eur za každú aj len začatú polhodinu pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť): 1. osobné šetrenie majetkových pomerov v mieste trvalého pobytu povinného dňa 23.09.2008 - 60 min;
4/ DPH 20% zo základu 156,56 Eur vo výške 31,31 Eur (§ 196 EP v platnom znení).
Novelou zák.č. 348/2011 Z.z. účinnou od 1.1.2012 bolo v ust. § 196 EP zavedené, že odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ak je súdny exekútor platiteľom DPH sa zvyšujú o DPH. K uvedenej novele tohto ustanovenia nebolo prijaté žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by upravovalo postup súdu vo veciach, ktoré boli začaté za účinnosti doterajšieho práva a nie sú skončené. V danom
prípade sa jedná o procesné ustanovenie, preto je potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, že nové procesné predpisy sa uplatnia ihneď, teda aj na konania, ktoré boli začaté pred novelou. S poukazom na uvedené súd pri stanovení trov exekúcie (priznaní DPH) vychádzal z ustanovenia § 196 EP účinného od 1.1.2012, hoci exekučné konanie bolo začaté pred jeho účinnosťou.
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu, hotové výdavky a náhradu za stratu času súdneho exekútora o 20 % DPH.
Súd priznal 20% DPH aj z poštovného z dôvodu, že poštovné ako súčasť náhrad hotových výdavkov a teda ako súčasť základu dane poskytnutej služby exekútora s miestom dodania v tuzemsku podlieha DPH. Exekútor poskytuje oprávnenému službu, ktorej obsahom je „vymoženie“ finančných prostriedkov núteným spôsobom od povinného a do základu dane tejto poskytnutej služby v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zahŕňa svoju odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. (Oprávnený si neobjednal službu poštovného, ale službu vymoženia).