Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/39/2024

Uznesenie

6

Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. XX, XXX XX E., zastúpeného: advokátska kancelária Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, registračné číslo F., konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 861 391, v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky – advokát JUDr. Peter Kubina, proti žalovanému: 1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 2) Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 1160/32, 949 01 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1) č. SPSČ-PO3-2024/001547-003 zo dňa 06. 02. 2024 a rozhodnutia žalovaného 2) č. KRPZ-NR-VO2-2-004/2024-PK zo dňa 19. 01. 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24. 03. 2024, takto

rozhodol:

6

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24. 03. 2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 24. 03. 2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1) č. SPSČ-PO3-2024/001547-003 zo dňa 06. 02. 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného 1“), ktorým došlo ku zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu personálneho rozkazu Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby č. 48 zo dňa 28.11.2023, ktorým bol žalobca podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňa 30. 11. 2023 odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa útvaru a súčasne riaditeľa odboru ochrany prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby a preložený dňom 01. 12. 2023 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“). Súčasne sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2) č. KRPZ-NR-VO2-2-004/2024-PK zo dňa 19. 01. 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného 2“), ktorým došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu personálneho rozkazu riaditeľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 477 zo dňa 30.11.2023, ktorým bol žalobca podľa ustanovený dňom 01. 12. 2023 do funkcie vyšetrovateľ 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Nitra (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“).

2. Súčasťou žaloby (časť F., body F.1 a F.2) bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (ďalej len „návrh“). Žalobca v úvode návrhu konštatoval, že okamžitým výkonom rozhodnutí žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami mu vzniká značná ujma a finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalobca najskôr poukázal na právo na účinný prístup k predbežným formám súdnej ochrany, ktoré podľa neho vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej len „smernica“). Žalobca konštatoval, že podľa smernice je ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti postavená na princípe poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany chránenému oznamovateľovi proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom, ktoré zhoršujú jeho postavenie, a to vo forme zmrazenia účinkov, resp. vykonávania a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak by bol odkázaný len na konanie o žalobe bez poskytnutia predbežnej ochrany priznaním odkladného účinku správnej žaloby, potom by celý inštitút ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zbytočný, keďže domáhať sa svojich práv na súde mohol žalobca uskutočniť aj bez statusu chráneného oznamovateľa a jeho úpravy podľa o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. K samotnej značnej ujme a finančnej škode žalobca uviedol, že ako elitný vyšetrovateľ zastával pred vydaním organizačného opatrenia a personálnych rozkazov (prvostupňových rozhodnutí) vyššiu pozíciu a mal priznaný vyšší služobný plat v 8. platovej triede, pričom po ich vydaní bol žalovaný zaradený do 6. platovej triedy a na nižšiu pozíciu, kedy u neho došlo k podstatnému zníženiu služobného platu. Existencia značnej ujmy a finančnej škody je podľa žalobcu preukázaná už samotnou povahou, obsahom a účinkami prvostupňových rozhodnutí, ktoré napĺňajú všetky znaky zakázaných odvetných opatrení podľa . Priznanie odkladného účinku je preto podľa žalobcu nevyhnutné z dôvodu zachovania jeho práv a oprávnených záujmov a zabráneniu žalovanému v uplatňovaní účinkov personálnych rozkazov, ktoré sú podľa neho v rozpore so zákonom, keďže nebola splnená podmienka získania predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „Úrad“). V súvislosti s rozhodnutiami prvostupňových orgánov žalobca uviedol, že síce aj po preložení mu zo zákona patrí doterajší služobný plat, ale na obmedzenú dobu 6 mesiacov. Po uplynutí tejto doby bude žalobcovi podľa vlastných tvrdení prináležať znížený služobný plat vo výške priznanej prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré žalobca považuje vydané v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s . Odkladný účinok nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom, keďže rozpornosť s verejným záujmom žalobca vidí v nezákonnosti vydania prvostupňových rozhodnutí, ktoré žalobca považuje za odvetné opatrenia, a nie vo svojej legitímnej obrane proti nim a proti závažnej ujme a finančnej ujme, ktoré tieto rozhodnutia podľa neho spôsobujú.

5. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol správnemu súdu priznať žalobe odkladný účinok.

6. K žalobe a k návrhu sa žalovaný 1) vyjadril dňa 27.08.2024 a žalovaný 2) dňa 17.07.2024.

7. Žalovaný 1) k návrhu uviedol, že je založený na nekonkrétnych tvrdeniach s dôrazom na rozdiel v platovej triede a tiež na údajnej absencii predchádzajúceho súhlasu Úradu. Podľa žalovaného 1) návrh neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadne dôkazy podľa žalovaného 1) žalobca ani neoznačil. Žalovaný 1) upriamil pozornosť na fakt, že žalobcovi bol s poukazom na v období od 01.12.2023 do 31.05.2024 doplácaný rozdiel na jeho služobnom plate. Žalobca teda podľa tvrdení žalovaného 1) poberal rovnaký plat ako pred jeho preložením a poberal ho aj v čase spracovania návrhu. Žalobca preto podľa žalovaného nepreukázal, že by mu hrozila závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a rovnako tieto skutočnosti ani bližšie nešpecifikoval. Okrem týchto skutočností žalovaný 1) dodal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je nárokovateľným právom žalobcu a ustanovenie neukladá súdu povinnosť odkladný účinok priznať. Takéto rozhodnutie súdu má byť podľa žalovaného 1) vyhradené

len pre mimoriadne prípady, keďže súd vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý je potrebné hľadieť ako na zákonný a vecne správny, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený. V závere žalovaný 1) konštatoval, že nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu, navrhuje ho preto zamietnuť.

8. Žalovaný 2) vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhuje nepriznať žalobe odkladný účinok, pretože rozhodnutie žalovaného 2) a prvostupňové rozhodnutie 2 nevykazujú žiadne vady konania a nie sú v rozpore so zákonom. Podľa žalovaného 2) žalobca nepreukázal, že organizačné opatrenie ministra vnútra, ktorým bola zrušená doterajšia funkcia žalobcu, je neplatné, príp. v rozpore so zákonom. Podľa žalovaného 2) len v prípade dokázania opaku by mohol žalobca preukazovať porušenie práv v súvislosti s vydaním žalobou napadnutých rozhodnutí. Ak nie je podľa žalovaného 2) preukázaná voči organizačnému opatreniu právna vada, je len ťažko podľa neho možné považovať za nezákonné nadväzujúce rozhodnutia žalovaných a prvostupňové rozhodnutia. Žalovaný 2) preto prijal záver, že ak organizačné opatrenie je platné a vyvolávajúce účinky nemôže žalobca ako účastník verejnoprávneho vzťahu založeného k štátu úspešne namietať porušenie svojich práv vo vzťahu ku žalovaným a docieliť tak reštitúciu v založených vzťahoch. Uvedené preto podľa názoru žalovaného 2) dostatočne odôvodňuje nepriznať žalobe navrhovaný odkladný účinok.

9. Správny súd konštatuje, že administratívny spis spĺňajúci náležitosti podľa 102 ods. 1 , bol predložený žalovaným 1) dňa 02. 09. 2024 a žalovaným 2) dňa 21. 08. 2024. Súčasne správny súd konštatuje, že na základe výzvy zo dňa 20.09.2024 došlo prostredníctvom podania doručeného dňa 30.09.2024 k odstráneniu vád plnej moci právneho zástupcu žalobcu.

10. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. , zo dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 16.04.2020, bod 18).

14. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. zo dňa 10. 09.2021, bod 7) .

15. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 13. júna 2018, bod 14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 26. januára 2022, bod 34).

16. Správny súd so zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti návrhu. Podstata žalobcovej argumentácie spočívala v tvrdení o existencii značnej ujmy a finančnej škody vyplývajúcej zo samotnej povahy, obsahu a účinkov prvostupňových rozhodnutí, na ktorých vydanie nebol daný súhlas Úradu ako aj v poukaze na podstatné zníženie služobného platu žalobcu v dôsledku jeho preradenia na nižšiu pozíciu a zmeny pracovných povinností.

17. Po preskúmaní obsahu návrhu správny súd konštatuje, že zo strany žalobcu nedošlo k jasnému uvedeniu a bližšiemu opísaniu hroziacej závažnej ujmy, príp. značnej škody, ktorá by mala vzniknúť v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami žalovaného. Žalobca v bode 130 svojho návrhu síce formálne prezentoval existenciu značnej ujmy a finančnej škody, svoj záver ale nijak bližšie nedefinoval. Samotný návrh neurčuje, čo je dôvodom pre priznanie odkladného účinku podľa , neuvádza žiadne skutkové okolnosti s ním spojené (povinnosť tvrdiť) a rovnako neobsahuje žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia podporovali (povinnosť preukázať). Uvedené náležitosti sú citovanou judikatúrou (ods. 12 uznesenia) považované za jedny zo základných obsahových atribútov návrhu.

18. Žalobca sa v návrhu obmedzil iba na uvedenie skutočnosti o svojom presune z vyššej služobnej funkcie na nižšiu služobnú funkciu a tiež len stručne spomenul tvrdenia o podstatnom znížení služobného platu. Ďalšie právne následky, ktoré by sa mali od uvedených skutočností odvíjať a ktoré by mali prípadný dopad do sféry žalobcu v kontexte posudzovania opodstatnenosti priznania odkladného účinku, žalobca neuviedol.

19. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu odkazuje na obsah samotných napadnutých rozhodnutí, správny súd len opätovne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o priznaní či nepriznaní odkladného účinku žaloby sa nezaoberá otázkami zákonnosti rozhodnutí, keďže tieto je možné posudzovať len pri rozhodovaní vo veci samej. Ak preto žalobca v návrhu napr. prezentuje, že vydaniu prvostupňových rozhodnutí malo predchádzať udelenie súhlasu od iného štátneho orgánu, príp. uvádza, že žalovaní mali pred iným štátnym orgánom uniesť dôkazné bremeno, tak tieto skutočnosti sú pre účely posudzovania priznania odkladného účinku bez právneho významu. Rovnako správny súd považoval za potrebné dodať, že ak žalobca v návrhu uvádza, že pre súčasné štádium konania je potrebné, aby sa zabránilo žalovanému v uplatňovaní účinkov prvostupňových rozhodnutí (nie je zrejmé akých), ktoré majú byť podľa jeho tvrdení v rozpore so zákonom, tak s odkazom na citovanú judikatúru správny súd opäť zdôrazňuje, že zmyslom inštitútu odkladného účinku nie je len vo všeobecnosti oddialiť účinok napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (ods. 14 uznesenia).

20. V súvislosti s úvodnou argumentáciou žalobcu v návrhu, ktorá sa týkala práva na účinný prístup k predbežným formám ochrany podľa smernice správny súd uvádza, že inštitút odkladného účinku zodpovedá opatreniam podľa čl. 21 ods. 6 smernice. Smernica v citovanom článku predpokladá prístup dotknutých osôb ku predbežným opatreniam až do ukončenia súdneho konania. Prístup ku predmetným opatreniam je ale potrebné podľa smernice uskutočňovať podľa vnútroštátneho práva, tzn. za splnenia zákonných podmienok. Okrem odkladného účinku podľa by do

tejto skupiny mohol spadať aj inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa . Predmetný inštitút oproti odkladnému účinku správnej žaloby nie je mimoriadnej povahy a nevyžaduje pre jeho uplatnenie splniť žiadne osobitné podmienky, príp. povinnosť osvedčiť určité právne skutočnosti tak, ako je to potrebné pri aplikácii odkladného účinku podľa . Ak sa preto žalobca vo svojom návrhu dovoláva rýchlej a účinnej ochrany podľa smernice, tak primárnym právnym prostriedkom takejto ochrany by mohol byť práve postup podľa . Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že by v danom prípade bol odkázaný na realizáciu prostriedkov predbežnej ochrany len prostredníctvom súdneho konania o správnej žalobe. Z obsahu návrhu pri tom nevyplýva, či žalobca postup podľa pred iniciovaním správneho súdneho konania využil.

21. Na základe uvedených skutočností správny súd prijal záver, že ak žalobca sám neuviedol, aký druh ujmy (škody) mu hrozí, akého je rozsahu a či dosahuje stupeň závažnej intenzity, nedošlo preto k naplneniu materiálnych dôvodov podľa citovaných ustanovení na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatných a vykonateľných účinkov rozhodnutí žalovaných.

22. Nakoľko nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonnom stanovenej kumulatívnej podmienky, rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom už ďalej správny súd neskúmal.

23. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

24. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná [ ].