Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ek/1748/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: E.. E. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. XXXX/XX, XXX XX T., práv. zast.: JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom Gemerská 2068/3, 040 11 Košice, IČO: 36 578 291, proti povinnému: M. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. D. XXXX/XX, XXX XX P., o vymoženie 4 000 EUR, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, IČO: 37 881 485, pod sp. zn. 254EX 742/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.07.2023 domáhal od povinného vymoženia 4 000 EUR na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 150/2019, Nz 27469/2019, NCRIs 28107/2019, ktorú dňa 27.08.2019 vydal notársky úrad JUDr. Aleny Ondrušekovej (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril vykonaním exekúcie dňa 11.08.2023 súdneho exekútora: JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, IČO: 37 881 485, ktorá exekúciu vedie pod sp. zn. 254EX 742/23.

3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15.08.2023 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 23.08.2023, teda v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil povinný nasledovne. Oprávnený mi požičal sumu vo výške 74 000,- Eur a následne 4 000,- Eur. Notárska zápisnica bola podpísaná aj na jeho odmenu, preto sa celkovo jednalo o sumu 83 000,- Eur. Oprávnený mi namiesto sumy 79 000 EUR požičal len sumu 74 000 EUR. Predmetný záväzok bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť. Oprávnený požiadal dražobníka o výkon záložného práva. Tesne pred začatím dražby mal celkový záväzok splatení v celkovej výške viac ako 87 000,- Eur. Celková suma bola splatená priebežne, no posledná časť bola v roku 08/2021. Do dnešného dňa oprávnený nepodal kvitanciu na kataster, aby predmetnú nehnuteľnosť odblokoval. Svojím konaním mi spôsobil veľké množstvo problémov, ktoré tu rozpisovať nebudem. Následne mu ešte v danom období bolo zaplatených celkovo 5 700,- Eur v hotovosti. Zároveň sme svojho času riešili výkup nehnuteľnosti v Košiciach na ulici Húskovej. Predmetná nehnuteľnosť bola vykúpená na jeho meno. Nehnuteľnosť bola vykúpená na biznis. Z nie malého zisku som mal celkovo vyplatených 1000,- Eur. Ostatné peniaze si svojvoľne nechal ako, citujem, úrok, že mám požičané peniaze. Tu sa minimálne rozprávame o sume navyše, oproti tomu čo som mal vyplatených 2000 - 3000,- Eur. Všetky podklady ako aj e-mailovú komunikáciu mám. Týmto žiadam o zastavenie exekučného konania.

4. Oprávnený zaujal k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Vyjadrujem nesúhlas so zastavením exekúcie. Povinný k svojej žiadosti priložil spleť nesúvisiacich dokumentov, z ktorých žiaden nedokladuje, že bola uhradená konkrétna pohľadávka vo výške 4 000

EUR vymáhaná v exekučnom konaní. Oprávnený a povinný spoločne uskutočňovali viaceré obchody. Väčšina pohľadávok oprávneného z týchto obchodov bola zo strany povinného riadne splnená. Doklady, ktoré predložil povinný, sa týkali práve týchto iných obchodov. Tie ale nie sú predmetom vymáhania v exekučnom konaní. Predmetom vymáhania je pohľadávka v konkrétnej výške 4 000 EUR. O uhradení takejto pohľadávky povinný nepredložil žiadne dôkazy. Žiadam teda, aby sa v exekúcii pokračovalo.

5. Súdny exekútor poskytol k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné vyjadrenie Žiadosť o zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie. Predmetom podania môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť domáhať sa namietaných skutočností v základnom, nachádzajúcom konaní, nie však exekučnom konaní (neplatnosť zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok a pod.). Žiadosť o zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Vzhľadom k vyššie uvedenému som dospela k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žiadosť povinného o zastavenie exekúcie a jeho výhrady chápem ako účelové, s cieľom oddialiť, resp. vyhnúť sa exekučnému konaniu.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

12. Podľa § 46 ods. 2 Exekučného poriadku, potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom titule podľa § 45 ods. 2 písm. c), k), l) a m).

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Právny poriadok SR poskytuje veriteľom viacero možností na zabezpečenie ich pohľadávok. Okrem záložného práva, ručenia, či zmluvnej pokuty, je možné pohľadávku zabezpečiť a uznaním záväzku dlžníkom vo forme notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je v zmysle § 45 Exekučného zákona exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou (doložku vykonateľnosti). Pri tomto zabezpečovacom inštitúte sa veriteľ už nemusí na súde domáhať svojich práv ohľadne takto uznanej pohľadávky. K zjednodušeniu uplatnenia notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti ako exekučného titulu v praxi prispel nedávno aj Ústavný súd SR. Ten vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rámci exekučného konania sa v súvislosti s notárskou zápisnicou posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na jej hmotnoprávny základ. Ak má teda notárska zápisnica všetky zákonné náležitosti, akékoľvek dlžníkove námietky týkajúce sa vymáhanej pohľadávky, ako samotná existencia dlhu, jeho výška, splatnosť atď. sa v exekučnom konaní skúmať nebudú. Ak záväzok uznaný v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Záväzok v notárskej zápisnici sa nemôže týkať aj zmluvných pokút.

17. „Notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna.“ (nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. -44) 18. Z exekučného titulu, ktorý oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva nasledovné. Pohľadávka veriteľa (oprávneného) vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 07.09.2018 medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), na základe ktorej požičal veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) sumu 79 000 EUR, a na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.01.2019 medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), na základe ktorej požičal veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) sumu 4 000 EUR. Dlžník (povinný) sa dlžnú sumu v celkovej výške 83 000 EUR zaviazal veriteľovi (oprávnenému) zaplatiť najneskôr do 13.09.2019 bezhotovostným prevodom na bankový účet veriteľa (oprávneného). Povinný v pozícii dlžníka uznal predmetný záväzok v plnom rozsahu. Povinný ako dlžník súhlasil s tým, aby sa notárska zápisnica obsahujúca jeho záväzok zaplatiť veriteľovi (oprávnenému) dlžnú sumu vo výške 83 000 EUR najneskôr do 13.09.2019 stala exekučným titulom.

19. Exekučný súd konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha len pohľadávka oprávneného vo výške 4 000 EUR titulom ústnej zmluvy o pôžičke dňa 26.01.2019.

20. S tvrdením povinného, že oprávnený mu najskôr požičal sumu 74 000 EUR a následne sumu 4 000 EUR sa súd nestotožňuje. Z predloženého exekučného titulu totiž preukázateľne vyplýva, že pohľadávka oprávneného v celkovej výške 83 000 EUR pozostáva zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 07.09.2018 medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), na základe ktorej požičal veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) sumu 79 000 EUR, a ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.01.2019 medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), na základe ktorej požičal veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) sumu 4 000 EUR. Z uvedeného je teda zrejmé, že oprávnený požičal povinnému sumu v celkovej výške 83 000 EUR a nie sumu v celkovej výške 78 000 EUR, tak ako to uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie.

21. Čo sa týka tvrdenia povinného, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 07.09.2018 mu oprávnený namiesto sumy 79 000 EUR poskytol len sumu 74 000 EUR exekučný súd uvádza, že povinný podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázal, že oprávnený mu titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 07.09.2018 poskytol len sumu 74 000 EUR. V tejto súvislosti dáva exekučný súd povinnému do pozornosti bod I. ods. 2 exekučného titulu, v ktorom je uvedené, že pohľadávka veriteľa (oprávneného) vznikla na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 07.09.2018 medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), na základe ktorej požičal veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) sumu 79 000 EUR, a na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.01.2019 medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), na základe ktorej požičal veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) sumu 4 000 EUR. Súd aj v tomto bode zdôrazňuje, že v predmetnom exekučnom konaní sa na základe exekučného titulu vymáha len pohľadávka oprávneného vo výške 4 000 EUR titulom ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.2019, pričom pohľadávka oprávneného vo výške 79 000 EUR titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 07.09.2018 bolo zo strany povinného v celom rozsahu uhradená.

22. K listinám, ktoré povinný pripojil k návrhu na zastavenie exekúcie uvádza exekučný súd nasledovné. Čo sa týka dokumentov týkajúcich sa prevodu bytu R. XX v H. súd konštatuje, že predmetné dokumenty nemajú súvis s týmto exekučným konaním, pretože v rámci predmetnej exekúcie oprávnený domáha od povinného len vymoženia sumy 4 000 EUR titulom ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.2019. Čo sa týka listín (pohyby na účte - prijaté platby), tak súd dospel k právnemu záveru, že ani tieto predmetné listiny nesúvisia s týmto exekučným konaním, nakoľko k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke došlo dňa 26.01.2019, no listiny (pohyby na účte - prijaté platby) sa vzťahujú na rok 2018. Rovnako s predmetným exekučným konaním nesúvisí ani čestné vyhlásenie oprávneného zo dňa 23.09.2020, v ktorom oprávnený vyhlásil, že od povinného prijal sumu 5 700 EUR a to z dôvodu, že sa v ňom nachádza veta „táto suma predstavuje čiastkové splatenie finančného záväzku M. P. voči mne.“ Čo sa týka listín (pohyby na účte - odoslané platby v celkovej sume 62 600 EUR), tak exekučný súd vychádzajúc z vyjadrenia oprávneného, podľa ktorého sa predložené platby povinného v celkovej sume 62 600 EUR netýkajú nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní konštatuje, že z uvedeného dôvodu nie je možné ani jednu z platieb povinného zohľadniť v tomto exekučnom konaní.

23. Povinný má voči oprávnenému hneď niekoľko záväzkov. Z predložených potvrdení o odoslaných platbách povinného však nie je možné identifikovať, či povinný niektorou z platieb uhradil aj pohľadávku oprávneného vo výške 4 000 EUR vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Ak by povinný pri niektorej z platieb špecifikoval, že ňou uhradil aj pohľadávku oprávneného v sume 4 000 EUR titulom ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.2019, exekučnému súdu by nič nebránilo, aby exekúciu zastavil. V tejto súvislosti dáva exekučný súd povinnému do pozornosti aj stanovisko oprávneného, ktorý vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol že zo strany povinného nedošlo k úhrade pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní.

24. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

25 . Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.