Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu V. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G. U. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom vo Svidníku na ulici Dr. Goldbergera 249/1, proti žalovanému Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom v Bratislave na Trnavskej ceste 41/A, IČO: 35 790 164, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Rakom, PhD., advokátom, so sídlom v Bratislave na Palisádach 29/A, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.11.2022 č. k. -133, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.04.2021 a 29.04.2021, daného žalobcovi z dôvodov podľa (ďalej aj ako „“).

2. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žalobného návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi žalovaným listom zo dňa 16.4.2021 z dôvodu . Určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 29.4.2021 z dôvodu je neplatné. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 16.10.2020 bola uzavretá Pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pracovnú pozíciu pracovník prevádzky obchodu, s miestom výkonu práce Svidník, s nástupom do práce dňa 19.10.2020.

4. Dňa 16.04.2021 bolo spísané Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny adresované žalobcovi. Žalobca bol písomne upozornený v zmysle čl. 2.18.2 Pracovného poriadku na závažné porušenie pracovnej disciplíny pri výkone práce pre zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca mal opakovane dopúšťať počas mesiacov november 2020 až január 2021 nevhodným správaním, ktoré je možné vyhodnotiť ako sexuálny harasment na pracovisku. Toto tvrdenie je podložené svedeckými výpoveďami zamestnankýň, ktoré vnímajú jeho správanie ako neprijateľné a potláčajúce dôstojnosť žien. Svedecké výpovede boli zaznamenané počas rozhovoru dotknutých zamestnankýň s oblastným riaditeľom M. L. a vedúcou

obchodného domu C. I.. V súvislosti s uvedeným porušením pracovnej disciplíny bol žalobca upozornený, že sú splnené predpoklady podľa a zamestnávateľ je oprávnený skončiť pracovný pomer okamžite. Uvedená listina bola podpísaná p. L. a p. I., s poznámkou, že zamestnanec bol informovaný, no listinu odmietol podpísať dňa 16.04.2021.

5. Dňa 20.04.2021 žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

6. Dňa 29.04.2021 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer v zmysle z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na čl. 1.3, čl. 2.16 písm. t), čl. 2.18.2 písm. l) Pracovného poriadku a konkretizáciou konania žalobcu.

7. Dňa 11.05.2021 žalobca písomne oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

8. Z Protokolu z rozhovoru so zamestnancami spísaného dňa 10.03.2021 (č.l.57 súdneho spisu) vyplynulo, že za prítomnosti p. I. bol spísaný protokol so znením: „Dňa 20.11.2020 pri striedaní smien, keď Z. končila rannú smenu a V. K. začínal poobednú smenu, v uličke pri nápojoch pristúpil k Z. a začal ju chytať za chrbát a následne za ruku bez vyzvania ani predchádzajúceho kontaktu. Z. sa rýchlo odstrčila a odišla, lebo tam boli zákazníci a ostala zaskočená, že nedokázala inak reagovať. Následne došlo k narážkam v priebehu ďalších týždňov, napríklad: „keby som bol Tvoj chlap, chodila by si naširoko“. Vzhľadom k tomu, že toto bolo Z. extrémne nepríjemné, odvtedy hľadala každú príležitosť, aby sa mu mohla vyhnúť. Požiadala aj vedúceho oddelenia B. O., aby jej smeny plánoval tak, aby neboli spolu s V.om K.om na rovnakej smene, hoci mu nepovedala presný dôvod svojej požiadavky. Odkedy sa začala vyhýbať V.ovi K.ovi týmto spôsobom, prestal aj Z., ktorá je zároveň VST rešpektovať ako vedúceho pracovníka“, podpísaný p. T. a daný na vedomie p. L..

9. Z Protokolu z rozhovoru so zamestnancami spísaného dňa 15.3.2021 (č.l.58 súdneho spisu) vyplynulo, že za prítomnosti p. I. bol spísaný protokol so znením: „Približne v januári na doobednej smene bola na fajčiarskej miestnosti, kde prišiel V. K.. Najprv jej povedal, že „za 50 eur by si mi mohla vyfajčiť, keď mi dáš, tak ti dám stovku“. Bolo jej to nepríjemné a odišla. Neskôr sa dozvedela, že o nej začal šíriť informácie, že „si to v pánskej sprche rozdáva s chlapmi“. K. následne bola u VOD v kancelárii s tým, že chce dať výpoveď. Svedkom tejto udalosti bol aj B. P., vedúci oddelenia. Bližšie dôvody podania výpovede vtedy K. nešpecifikovala, len bola rozhodnutá dať výpoveď, ktorú nakoniec nepodala“, podpísaný p. B. a daný na vedomie p. L..

10. Z výpisu žalobcových telefonických rozhovorov vyplýva, že dňa 16.04.2021 o 13.38 hod. mal kontaktovať p. B. v časovom intervale 10 minút 30 sekúnd.

11. Na základe vykonaných dôkazov sa súd a priori vysporiadal so spornou prekluzívnou lehotou vyplývajúcou z ustanovenia . Po preskúmaní veci súd zistil, že skutky kladené za vinu žalobcovi vo vzťahu k p. T. sa mali stať dňa 20.11.2020 a neskôr a vo vzťahu k p. B. v januári 2021 (napr. 31.1.2021). Podstatným pre právne posúdenie bolo zistiť okamih nadobudnutia vedomosti zamestnávateľa o skutku žalobcu. Súd vzal v úvahu formálnu logiku, keď posledný skutok sa mohol stať najneskôr v posledný januárový deň 2021. Prvú vedomosť o tvrdených skutkoch mala p. B. - personálna dôverníčka, čo vyplynulo z jej výpovede, ktorá uviedla, že dotknuté osoby v tom čase anonymné prišli za ňou na pobočke Svidník a prebehli dôverné rozhovory. Svedkyňa však nevedela bližšie uviesť dátum rozhovorov, len uviedla, že dala vedieť vedúcej obchodného domu p. I., keď prišla z dovolenky. Súd mal zato, že vedomosť p. B. možno považovať za prvotnú vedomosť žalovaného. Presný dátum, kedy sa mohol žalovaný dozvedieť o dôvodoch, pre ktoré mohol so žalobcom skončiť pracovný pomer okamžite, absentuje. Súd preto vlastnou dedukciou dospel k záveru, že sa tak mohlo stať najskôr dňa 01.02.2021, keďže posledný skutok voči p. B. sa stal v neurčitý januárový deň 2021. Odo dňa 02.02.2021 mohla začať plynúť subjektívna lehota dvoch mesiacov, t. j. do 02.04.2021. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo spísané až dňa 29.04.2021 a doručené žalobcovi dňa 04.05.2021, teda po uplynutí lehoty. Deň 04.05.2021 možno považovať za deň skončenia pracovného pomeru v zmysle , ktorý je považovaný za posledný deň možnej prekluzívnej 2-mesačnej lehoty. Uvedenú dôkaznú situáciu teda súd vyložil v prospech slabšej strany sporu - zamestnanca a konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného vo vzťahu k určeniu dňa jeho vedomosti o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom.

12. Právny zástupca žalovanej uviedol, že za vedomosť zamestnávateľa o skutkoch považujú deň, kedy p. I. spísala Protokol, t. j. deň 10.03.2021. Potom však mal súd za to, že v rovine teórie prezentovanej právnym zástupcom je daná vedomosť žalovaného aj dňa 15.03.2021 vo vzťahu ku skutkom týkajúcich sa p. B. . Pani I. však disponovala informáciou o žalobcovi už skôr, čo vyplýva z výpovede p. B. a samotnej p. I., a to keď sa vrátila z dovolenky. Preto sa súd nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného. Rozhovory boli síce anonymné zo strany dotknutých osôb, nie však vo vzťahu k žalobcovi, ktorý mal popísané skutky spáchať. Preto bolo povinnosťou zamestnávateľa promptne reagovať vzhľadom na danú zákonnú lehotu, ktorej prepadnutie nesie so sebou nezvratné právne následky.

13. Z uvedených skutočností súd prijal záver o neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu uplynutia prekluzívnych lehôt pre okamžité skončenie pracovného pomeru, čo by hmotnoprávnej podmienky jeho platnosti.

14. Ďalšie dôvody pre vyhovenie žalobe vyvodzoval súd z nepreukázania skutkov kladených za vinu žalobcovi. Žalovaný svoje tvrdenia postavil na nepriamych dôkazoch. Tieto predstavovali výpovede svedkov p. I., vedúcej obchodného domu, p. L., oblastného riaditeľa a p. B., zamestnaneckej dôverníčky. Uvedení svedkovia však neboli prítomní pri skutkových dejoch, pre ktoré žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom. Od výsluchu priamo dotknutých osôb p. T. a B. žalovaný upustil z dôvodu, že ich nechce vystavovať opätovnému stresu. Súdu pritom nepredložil lekárske potvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že dotknuté osoby trpia traumou prezentovanou právnym zástupcom. Žalobca nepoprel, že p. T. chytil za ruku, plece, ale nepovažoval to za niečo zlé, keďže zvykol ľudí potľapkávať po pleci. Súd preto pripustil, že žalobca je zrejme kontaktnou osobou bez neuvedomenej akceptácie vlastného priestoru druhej osoby. Zo strany p. T. nedošlo k upozorneniu žalobcu, že sú jej žalobcove gestá nepríjemné. Súd je toho názoru, že pri uvedenom konaní zo strany žalobcu, bez upozornenia p. T., bolo neadekvátne zo strany zamestnávateľa ukončiť okamžite pracovný pomer so žalobcom bez poskytnutia výpovednej doby za stavu, kedy od 20.11.2020 do 16.04.2021, takmer 5 mesiacov sa žalobca na pracovisku pohyboval. Čo sa týka pracovných rozporov s p. B., žalobca uviedol, že spolupracovali u iného zamestnávateľa už skôr. Problém mal nastať, keď chcela, aby niektoré veci robil za ňu, že sú ťažké, čo odmietol, že má svoje pracovné úlohy, ktoré musí plniť. Jeho tvrdenia neboli pred súdom vyvrátené. S p. I. nemal žalobca problém do času, kedy sa p. B. zamestnaneckej dôverníčke mal opýtať, prečo trávi čas v práci od 6.30 hod do 21.00 hod denno-denne, či je to v poriadku.

15. Za daných okolností bol súd toho názoru, že pre preukázanie skutkov bolo potrebné súdu poskytnúť minimálne priame dôkazy v podobe výpovede priamo dotknutých osôb, aj za stavu, že im to je nepríjemné, s poukazom na to, že skutky sa mali stať bez prítomnosti svedkov. Hodnotením dôkazov však súd nenadobudol istotu (bezvýhradné presvedčenie) o tom, že sa skutky stali bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Skutky, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu, boli preukázané iba v rovine tvrdení.

16. Vzhľadom na konštatovanú preklúziu nemal súd dôvod vykonávať výsluch p. O. a p. P.a a z tohto dôvodu odročovať pojednávanie.

17. S poukazom na ustanovenie , , súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 29.4.2021 z dôvodu je neplatné.

18. Návrh žalovaného, aby súd pre prípad určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa určil, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu, posudzoval súd ako vzájomnú žalobu podľa , ktorú zamietol. Vzhľadom na nepreukázanie skutkov nemožno žalovanému vyhovieť.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , 255 ods. 1 . Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

20. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. In concreto žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o

márnom uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Pani B. ako personálna dôverníčka nie je vedúcim zamestnancom podľa ani zástupcom zamestnancov. Jej vedomosť o skutkoch preto nie je prvotnou vedomosťou žalovaného. K tej došlo najskôr dňa 10.03.2021, keď boli vypočuté dané zamestnankyne a spísané protokoly. Vzhľadom na uvedené, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené v rámci plynutie subjektívnej lehoty. (04.05.2021) Vo vzťahu k záverom súdu o nepreukázaní skutkov žalovaný uviedol, že dotknuté zamestnankyne nepredvolával z legitímnych dôvodov, v snahe zabrániť ich emocionálnemu stresu. Súd vysvetlenie žalovaného akceptoval, pritom ho v tejto súvislosti nijako nepoučil, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný je presvedčený, že výpovede ostatných svedkov, ako aj vyhotovené protokoly sú dostatočným preukázaním skutkového stavu. Súd však neadekvátne zľahčuje konanie žalobcu a jeho následky, tiež nesprávne vyhodnocuje potrebu okamžitej reakcie zo strany p. T.. Na základe uvedeného navrhol navrhuje žalovaný rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť, súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

21. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( , ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , za splnenia podmienok uvedených v ustanovení , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa ako vecne správny.

23. Podľa obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalovaný so žalobcom dňa 29.04.2021 okamžite skončil pracovný pomer, uzavretý so žalobcom dňa 16.10.2020 na pracovnú pozíciu pracovník prevádzky obchodu, s miestom výkonu práce Svidník, s nástupom do práce dňa 19.10.2020. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, kvalifikované žalovaným ako sexuálne obťažovanie, porušujúce čl. 1.3, čl. 2.16 písm. t), čl. 2.18.2 písm. l) Pracovného poriadku žalovaného. Konkretizácia správania žalobcu vyplýva z protokolov, spísaných dňa 10.03.2021 a 15.03.2021 s dotknutými zamestnankyňami, p. T. a B., ktoré sú obsahom súdneho spisu. Okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádzalo upozornenie žalovaného zo dňa 16.04.2021 na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a oprávnenie žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom.

24. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.04.2021. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel, s odôvodnením, že žalovaný ako zamestnávateľ neskončil pracovný pomer okamžite v subjektívnej prekluzívnej lehote podľa , súčasne neboli preukázané dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny.

25. S výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (, ). Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

26. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že skutkový stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani v tejto súvislosti však odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky nezistil.

28. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

29. Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry súdov by bolo možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj v prípade, že by v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skončenia pracovného pomeru, skončil by sa tiež dňom doručenia.

31. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2008)

32. V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie prednostne vyhovel žalobe z dôvodu, že žalovaný neskončil okamžite pracovný pomer so žalobcom v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa dozvedel o dôvode, ktorý predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny ( ). Počiatočnú vedomosť žalovaného pritom odvodzoval súd prvej inštancie od vedomosti pani Jakubskej, zamestnaneckej (personálnej) dôverníčky. Jej sa mali dotknuté zamestnankyne žalovaného, pani T. a B., niekedy vo februári roku 2021 zveriť o svojich problémoch na pracovisku, ktoré súviseli so správaním žalovaného, vnímaným ako sexuálne obťažovanie. Žalovaný však rozporuje zistenia súdu prvej inštancie, odvodzujúce vedomosť zamestnávateľa od pani B., a to s argumentáciou, že zamestnanecký dôverník nie je vedúcim zamestnancom podľa ani zástupcom zamestnancov. V jeho kompetencii nie je riešiť disciplinárnu pracovnoprávnu problematiku u zamestnávateľa, narozdiel od vedúceho zamestnanca, ktorým je p. I.. Tá s dotknutými zamestnankyňami promptne spísala protokoly v dňoch 10.03.2021 a 15.03.2021, preto je potrebné určiť vedomosť žalovaného najskôr dňa 10.03.2021. V takom prípade by bola dvojmesačná subjektívna lehota zachovaná, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 04.05.2021.

33. Odvolací súd v súvislostiach vyššie uvedeného považuje odvolaciu argumentáciu žalovaného za neopodstatnenú. v ustanovení celkom zrejme nepristupuje k určeniu konkrétnej osoby, od vedomosti ktorej možno odvodzovať vedomosť zamestnávateľa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. Interpretácia a aplikácia daného zákonného ustanovenia tak spočíva na okolnostiach konkrétneho sporu, s ohľadom na organizačnú štruktúru zamestnávateľa a pracovnú náplň konkrétneho pracovného miesta.

34. Charakteristika pracovného miesta personálneho dôverníka podľa jeho pracovnej zmluvy nebola v konaní preukázaná. Pani B. však v konaní vypovedala a svoje kompetencie bližšie popísala. Odvolací súd pritom upriamuje pozornosť na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 18.11.2022 (č. l. 121 a nasl. spisu), na ktorom pani B. vypovedala o tom, že je personálnym dôverníkom, ľudia za ňou prichádzajú s otázkami, ak ich niečo ťaží, sú to veci dôverné, je kompetentná na ich riešenie. Dotknuté zamestnankyne si vypočula, jej úlohou potom bolo informovať riaditeľku filiálky C. I., ktorá však bola v tom čase na dovolenke, rozprávali sa potom neskôr. Kontaktovala ju aj telefonicky.

35. Z výpovede pani B. je pritom relevantné, že je osobou kompetentnou na riešenie problémov na pracovisku. V predmetnej veci získala výpoveďami dotknutých zamestnankýň potrebné penzum informácii, ktoré dôvodili situáciu na pracovisku prešetriť, s tým, že pani B. mala priamu povinnosť vo veci postupovať ďalej. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, odvolací súd prezumuje, že personálny dôverník odvodzoval svoju kompetenciu riešiť vzťahy na pracovisku v zmysle jeho pracovnej zmluvy, teda bol zamestnávateľom poverený touto činnosťou. Pri výkone svojich pracovných povinností konal zamestnanecký dôverník v mene zamestnávateľa, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď stotožnil vedomosť dôverníka s vedomosťou zamestnávateľa pre účely aplikácie ustanovenia .

36. V predmetnej veci nie je podstatné, ktorý zamestnanec bol podľa interných predpisov zamestnávateľa oprávnený začať disciplinárne konanie voči žalobcovi. Ustanovenie je koncepčne postavené na vedomosti zamestnávateľa, ktorá ťaží z informácie o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. V predmetnom prípade bolo pritom ustálené, že vedomosť zamestnávateľa je potrebné odvíjať od vedomosti personálneho dôverníka. V zmysle jeho pracovného zaradenia mu dotknuté zamestnankyne predniesli podstatné informácie o ich údajnom sexuálnom obťažovaní, s menovaním spôsobu sexuálneho obťažovania a určenia konkrétnej zodpovednej osoby. Dôverný rozhovor, ktorý sa medzi nimi uskutočnil, predpokladal ďalšie riešenie situácie na pracovisku, ku ktorému bola priamo povinná personálna dôverníčka, a to informovaním vedúcich zamestnancov. Promptnosť jej konania či správnosť vyčkávania na príchod vedúceho zamestnanca z dovolenky nie je predmetom súdneho skúmania, pretože na plynutie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty nemá vplyv.

37. Súd prvej inštancie zároveň ustálil, že personálna dôverníčka sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom dozvedela už vo februári roku 2021. Dany skutkový záver žalovaný v odvolaní nespochybňuje, dokonca na pojednávaní zo dňa 18.11.2022 pripúšťa, že pani B. sa mohla dozvedieť o závažnom porušení pracovnej disciplíny aj vo februári 2021. Neodporujú tomu ani závery ostatného dokazovania, keďže p I. vypovedala, že p. B. bola na filiálke koncom februára, začiatkom marca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež správne konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného vyvrátiť nastolené pochybnosti ohľadne dňa, určujúceho jeho vedomosť o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom. Žiaden dôkaz v tomto konaní vo vzťahu k vedomosti p. B., ktorý by preukazoval opak, predložený nebol, preto dôkaznú situáciu je potrebné vykladať v prospech slabšej sporovej strany

- žalobcu.

38. Ak s ohľadom na vyššie uvedené nadobudol žalovaný vedomosť o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcu vo februári 2021, dvojmesačná prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru uplynula najneskôr dňa 30.04.2021. V tejto lehote bolo povinnosťou žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi aj doručiť do vlastných rúk. V konaní je však nesporné, že žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi až dňa 04.05.2021. Oneskorené konanie žalovaného má pritom za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.04.2021, čo súd prvej inštancie správne právne posúdil.

39. Skutkové závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne, vychádzajúce z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho skončil pracovný pomer neplatne. Konanie žalovaného v rozpore s ustanovením je pritom dostatočným samostatným dôvodom pre vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.04.2021. V konaní nie je preto potrebné ani hospodárne ďalej skúmať hmotnoprávny predpoklad závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorý by vo svojich dôsledkoch neviedol k zmene právneho záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. .

40. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd uplatnené odvolacie dôvody o nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci za neopodstatnené. Keďže rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania je vecne správny, odvolací súd ho postupom vyplývajúcim z ustanovenia potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s . Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).