Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/36/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 26.7.2012 v trestnej veci proti obž. H. V., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný H. V.V., nar. XX.X.XXXX U. Y., bytom Y., Š. XXXXX/X, Ž., M.. Č.. U. Ú.U. Ž.,

rozhodol:

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 23. 01. 2012 asi o 21.30 hod. v mieste trvalého bydliska v Y. W. Š. X, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov prišiel do kúpeľne za svojou družkou K. N., nar. XX. XX. XXXX, zatvoril jej tečúcu vodu do vane, najprv ju chytil rukami za vlasy a krk a kričal po nej, že nebude používať vodu, za ktorú platil on a potom ju chytil oboma rukami za krk, vulgárne jej nadával a kričal na ňu, že je „čierna hadica, suka, kurva čierna“ a že ju zaškrtí, zabije, že jej podreže krk, pričom poškodenej sa podarilo z jeho zovretia uvoľniť a z dôvodu obavy o svoj život a zdravie vzhľadom na z minulosti sa opakujúce vyhrážky a fyzické útoky privolala telefonicky hliadku OO PZ Martin - Východ, ktorý pri obmedzovaní osobnej slobody museli použiť hmaty a chvaty, pretože obžalovaný kládol aktívny odpor,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal na chránenej osobe - osobe blízkej,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 3.4.2012 na tunajšom súde na obvineného H. V. obžalobu pod sp. zn. zo dňa 2.4.2012, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného H. V.; výsluchom svedkyne poškodenej K. N. a svedkov X. Á., X. Š.; prečítaním výpovedí svedkov U. V.N., T. N., Y. N., Q. F. E. L. Y. z prípravného konania podľa so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného vypracovaného súdnymi znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie Y.. E. L. E. Y.. R. V., znaleckých posudkov znalkyne z odboru psychológie Y.. A. M.V. č. XX/XXXX E. XX/ XXXX podľa so súhlasom obžalovaného a prokurátora; ako i prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa

Obžalovaný H. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že dňa 23.1. bol doma s tým, že požívali alkohol spolu s kamarátom U. V., nakoľko XX.X. má narodeniny. Stretli sa niekde v Priekope, kamarát si chcel niečo pozrieť na počítači, tak ho zavolal k sebe, sedeli pri počítači, hrali poker, popíjali. Družka prišla do bytu okolo pol deviatej až deviatej večer. Prišla za nimi do kuchyne, potom boli všetci fajčiť na balkóne. V kuchyni došlo k hádke ohľadne financovania domácnosti, s tým, že on všetko platil, jej 16 ročná dcéra porodila, tak sa mal starať ešte aj o nich. Družka mu vynadala, že mu nič dávať nebude a potom odišla asi do izby alebo do kúpeľne. On išiel na záchod, počul, že na neho niečo vykrikovala. Potom sa vrátil naspäť do kuchyne. Medzitým, nevie či bola družka v izbe alebo v kúpeľni. On s kamarátom boli stále v kuchyni. Potom len počul ako družka otvárala dvere, prišli policajti. Títo od neho pýtali občiansky preukaz, oznámili, že volala družka, že ju mal napádať. Na to im povedal, že to nie je pravda, že sa ničoho nedopustil, nedošlo k žiadnej trestnej činnosti, teda akým právom od neho pýtajú občiansky preukaz, že tento im je ochotný ukázať pred dverami bytu. Je pravda, že boli voči nemu políciou požité donucovacie prostriedky. Policajtom hovoril, aby sa spýtali toho kamaráta, ktorý bol s ním v kuchyni, a ktorý by dosvedčil, že sa ničoho nedopustil. Taktiež si chcel zobrať bundu, kľúče od bytu, čo mu však tiež nechceli dovoliť. Bundu mu potom dal kamarát spolu s telefónom. Je pravdou, že bol pod vplyvom alkoholu, mali kúpenú sedmičku asi Trenčianskej Hradnej, zostalo tam jeden - dva deci. Celý priebeh si však pamätá. Predtým ako prišli do bytu s V., alkohol nepili. Alkohol nejako často nepožíva, tak raz za tri mesiace, keď ide na pivo. Pokiaľ bol na WC, družka bola v kúpeľni, bola to len chvíľa, nakoľko bol len na malej potrebe, potom išiel naspäť do kuchyne. Nevie čo družka robila v kúpeľni, či sa chcela okúpať alebo osprchovať, nevie či púšťala vodu. Deti boli počas hádky v izbe, myslí, že dvere tam boli zatvorené. Družka vtedy prišla z práce, pracovala na dohodu v krčme F. T. Ľ.. Keď vyšiel z WC, tak poškodená vyšla z kúpeľne dve - tri sekundy za ním, niečo na neho kričala. On jej len povedal, nech mu dá pokoj, že sa s ňou nebude baviť a šiel do kuchyne. On bol spolu s kamarátom po celý čas v kuchyni, až kým neprišli policajti. Čo sa týka detí, tieto boli v izbách, je tam spálňa a detská izba, nevie či boli v jednej izbe, taktiež nevie či družka išla do spálne alebo do detskej izby, nakoľko k týmto priestorom sedel chrbtom. Nepamätá si čo na neho družka kričala, nadávala mu, on jej len povedal, že sa s ňou nebude rozprávať, že to nemá cenu. Že zavolala policajtov zistil až vtedy, keď ten policajt prišiel do kuchyne. S V. sa nebavili o tom, ako by mal vypovedať, nakoľko sa nič nestalo. Myslel si, že družka išla spať, vôbec nevedel, že volala policajtov. Keď títo prišli, zostali prekvapení. On nevidel, že by sa policajti rozprávali s niektorou dcérou. Jeden policajt sa rozprával s družkou na chodbe a ten druhý s nimi v kuchyni. S družkou žili v spoločnej domácnosti asi 13 rokov. Počas celej tejto doby zabezpečenie financovania domácnosti bolo prakticky výlučne jeho starosťou. Družka väčšinou nepracovala, keď tak len veľmi krátko. Pracoval aj v zahraničí, vážnejšie problémy začali vtedy keď prišiel z Holandska, čo bolo koncom roku 2010. Vtedy družke povedal, že to už ďalej takto nejde, aby sa podieľala na financovaní bytu, nakoľko hoci peniaze zo zahraničia posielal, nájom neplatila, potom musel vyrovnávať nedoplatky. Už vtedy vykrikovala, že ho z toho bytu dostane, že jej stačí len písknuť, aby prišli policajti. Družka na Matre zisťovala, ako by sa mohla stať výlučnou nájomníčkou bytu, ukazovala tam aj trestné oznámenie, ktoré na neho podala. Dňa 23.1. bol zadržaný a už 25.1. si podala žiadosť na výmenu bytu, pričom o

tomto sa bola informovať už týždeň predtým. Voči poškodenej sa nedopustil žiadneho vyhrážania ani fyzického napadnutia, jej výpovede sú vymyslené, nepravdivé.

Svedkyňa poškodená K. N. pred súdom vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní ( výpoveď zo dňa 24.1.2012 - zápisnica na č.l. 89-91 spisu ). Potvrdila, že s obžalovaným žili ako druh a družka, pričom majú i spoločnú dcéru Y., nar. XX.X.XXXX. Toho dňa 23. januára prišla okolo 21.00 - 21.15 hod. z práce domov do bytu na ul. Š. X, Č.. F. XX. V byte sa nachádzali staršia i mladšia dcéra, obž. V. a jeho kamarát U. V.. V. s V. sedeli v kuchyni a popíjali. Nevie aký alkohol pili, bola to nejaká tmavá pálenka. Nepamätá si, či tam bola jedna fľaša a aká, nevenovala tomu pozornosť. Keď prišla do bytu, išla do kuchyne a potom na balkón fajčiť. Počas toho prišli na balkón aj V. a V.. Z balkóna sa potom vrátila do kuchyne, V. išiel do obývačky do kresla, kde si podriemal a obžalovaný si sadol do kuchyne ku stolu. Začala slovná hádka, kde jej druh povedal, kedy mu mieni dať peniaze za byt a za Vianoce, na čo mu povedala, že žiadne peniaze mu nedá, keď spolu žijú a že polovicu za byt pôjde osobne zaplatiť na Matru. Medzitým si išla napustiť vodu do vane. Staršia dcéra vychádzala z WC, išla si umyť ruky do kúpeľne a opýtala sa, čo sa deje, na čo jej povedala, že znova do nej vyrýva, ako každý deň. Dcéra potom išla do detskej izby k malému. Keď vyšla z kúpeľne, V. v kuchyni zase do nej vyrýval, kedy mu dá peniaze, kričal po nej, že je suka, že má ísť k nemu, že sa chce s ňou porozprávať. Ona mu povedala, že sa s ním rozprávať nechce, je unavená z roboty a išla naspäť do kúpeľne. V kúpeľni si dopustila vodu do vane a dnu vošiel V., privrel dvere a zastavil vodu. Začal jej nadávať do kuriev, že je piča, že sa tu kúpať nebude, že je čierna hadica. Ona si znova pustila vodu, avšak v tomto jej zabránil odstrčením ruky. Ona mu dva alebo tri krát povedala, nech ju nechá na pokoji, ale on ju chytil jednou rukou vlasy na zadnej časti hlavy a druhou rukou ju chytil pod krkom a nadával, že je suka, kurva čierna a pritom ju škrtil 3 alebo 4 minúty. Ona sa od neho odstrčila s tým, že nech jej dá pokoj, nech ju neprovokuje, že zavolá žandárov. Keď ju držal za krk tak sa jej vyhrážal, že ju zaškrtí, zabije, že jej podreže krk, pričom to zopakoval viackrát. Vyslobodila sa tak, že mu chytila ruku, ktorou ju škrtil a odstrčila sa od neho. Z kúpeľne išla do kuchyne, kde z mobilu zavolala políciu. V. potom z kúpeľne išiel do kuchyne, kde si sadol za stôl. Ako vyšli z kúpeľne, hádka ešte prebiehala, boli tam nadávky. Toto počula dcéra Y.. Medzitým vyšla z izby staršia dcéra a spýtala sa, čo sa deje. Keď povedala čo jej spravil v kúpeľni, na to dcéra povedala, nech zavolá políciu. Ona jej odvetila, že už volala, nech ide naspäť do izby, aby sa nezobudil malý. Nevie povedať, či V. mohol počuť tie vyhrážky, ale krik pri hádke myslí, že počuť mohol. Keď prišli policajti, otvorila im dvere, vošli do bytu. S jedným policajtom sa rozprávala na chodbe a druhý ostal pri V.. V. sedel v obývačke a do kuchyne si prišiel sadnúť vtedy, keď sa rozprávala s policajtom. V. odmietol policajtovi ukázať občiansky preukaz, opakoval, že nevidí dôvod prečo by im ho mal ukazovať. Policajtom hovoril, že sa v byte nič nestalo. V. na V. kričal, nech mu dá občiansky, že on mu to dosvedčí. Obidvaja boli opití. Obžalovaný sa bránil, nespolupracoval, nakoniec sa ocitol na zemi, keď mu chceli nasadiť policajti putá. V minulosti už k podobnej situácii došlo, obžalovaný ju minulý rok i fyzicky napadol. Toto sa opakuje tak 3-krát do mesiaca, i viac, agresia obžalovaného sa prejavuje nadávkami, krikom, pri predmetnom skutku došlo i k vyhrážkam zabitím. Ona pociťuje strach, bojí sa o život. Obžalovaný keď dostane amok tak sa nevie ovládať, nevie čo môže spraviť. V kúpeľni ju obžalovaný škrtil vtedy ako stála pred vaňou, pričom sa zrovna načahovala rukou, aby zavrela vodu s tým, že obžalovaný stál bokom vedľa nej a jednou rukou ju chytil za krk spredu a druhou zozadu, hovoril pritom „zaškrtím ťa ty suka pojebaná, ťa zarežem“. Toto ju bolelo, modriny na krku však nemala, na ošetrení nebola. Vnímala to ako silnú intenzitu škrtenia, nemohla sa riadne nadýchnuť, ale nedusila sa.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný H. V. sa dopustil trestného činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keďže inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - svojej družke K. N. ako osobe blízkej v zmysle ust. 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 5 Tr. zák. Súd sa nestotožnil s kvalifikáciu skutku aj podľa § 360 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. tzn. „z osobitného motívu“ podľa § 140 písm. f/ Tr. zák., nakoľko motívom konania obžalovaného zjavne nebola príslušnosť poškodenej k inej etnickej skupine či rasový pôvod. Jednalo

sa o konanie, ktoré bolo motivované zrejme presvedčením obžalovaného o nedostatočnom prispievaní poškodenej na náklady bývania v spoločnej domácnosti a ovplyvnené i účinkami požitého alkoholu. Zo záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného vypracovaného súdnymi znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie Y.. E. L. E. Y.. R. V. Č.. X/XX/XXXX mal súd preukázané, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania činu nenarušené. Nebolo u neho zistené duševné ochorenie retrospektívne ani aktuálne. Jedná sa o duševnú poruchu, diagnosticky o neharmonicky štruktúrovanú osobnosť, emočne nezrelú, labilnú s rysmi impulzivity, nezdržanlivosti s asociálnymi tendenciami a maladaptívnymi prejavmi. Ďalej bol zistený abúzus alkoholu - pijáctvo bez chorobného návyku. Trestná činnosť nebola chorobne motivovaná, znalci nezistili syndróm závislosti na alkohole na úrovni choroby a preto nedoporučujú žiadnu formu ochrannej liečby.

Obžalovaný sa k spáchaniu činu nepriznal. Uviedol, že poškodenú nijakým spôsobom fyzicky nenapadol ani sa jej nevyhrážal zabitím. Výpovede poškodenej považuje za nepravdivé a účelové, urobené v úmysle dostať ho do väzby resp. do výkonu trestu, aby získala nájomný mestský byt od Matra, n.o. Obrana obžalovaného však bola bez pochybností vyvrátená dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného zo spáchania činu usvedčuje predovšetkým výpoveď svedkyne poškodenej K. N., ktorú súd vo vzájomných súvislostiach s ďalšími vykonanými priamymi či nepriamymi dôkazmi vyhodnotil ako vierohodnú. Výpoveď poškodenej je potvrdzovaná i výpoveďou maloletej svedkyne Y. V., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola zákonným spôsobom vypočutá v prípravnom konaní dňa 16.2.2012 ( č.l. 99

- 102 spisu ). Zo znaleckých posudkov znalkyne z odboru psychológie Y.. A. M. Č.. X/XXXX E. XX/XXXX vyplynulo, že u poškodenej ako i mal. Y. V. je zachovaná všeobecná i špecifická vierohodnosť výpovede. U maloletej znalkyňa nezistila prejavy sugestibility ani ovplyvnenie výpoveďou matky. Mal. Y. je dcérou obžalovaného a poškodenej, pričom bola prítomná v byte počas celého priebehu predmetného konfliktu. Uviedla, že otec s V.Á. doma pozerali niečo na počítači, pili v kuchyni rum. V byte bola i sestra T. s malým synom, ktorému sa venovala lebo bol chorý. Keď už bola doma aj matka, táto išla do kúpeľne a otec išiel za ňou. Povedal, aby vypla vodu, že to nie je jej voda, že ju používať nebude, že to je jeho voda. Ona odpovedala, aby ju nechal, že sa chce okúpať, aby išiel von z kúpeľne. Potom zatvoril dvere a hovoril jej, aby vypla vodu, lebo ťa zarežem. Ona bola pri chodbových dverách, ktoré majú rozbité okno. V. bol vtedy v obývačke, ale keď prišli policajti bol už s otcom v kuchyni. Mama volala políciu, otec išiel do kuchyne a V. začal vravieť, aby nič nepovedal, že sa nič nestalo, že nebol v kúpeľni. V. povedal, jasné, nič nepovie, že je jeho kamarát. Keď prišli policajti, otec im nadával, povedal, že do bytu vstúpiť nemôžu, vyháňal ich von, bol agresívny. Chcela, aby policajti otca zobrali preč, aby bol kľud. Ona nevidela, že otec matku udrel, iba videla, že mala rozcuchané vlasy, keď vyšla z kúpeľne. Zranenie na nej nevidela. Matka potom čo vyšla z kúpeľne povedala otcovi : „už som ti povedala, aby si sa ma nedotkol.......“. Otec pije dosť často, potom je agresívny. Svedok X. Á. T. T. potvrdil, že niekedy v januári okolo 22.00 hod. dostali hlásenie, že má dochádzať k domácemu násiliu a nebezpečnému vyhrážaniu v byte na ulici Š.. Keď prišli, zazvonili na bytovke, otvorila im oznamovateľka K. N.. Z jej vyjadrení vyplynulo, že obžalovaný jej mal obmedzovať kúpanie, zastavovať vodu, pričom vznikla hádka a padli tam nejaké slová vyhrážanie smrťou, mal ju tiež chytať, ťahať za vlasy. Poškodená pôsobila rozrušene, doslova prosila, aby to nejako riešili. Čo sa týka toho „riešenia“, hovorila, že sa bojí o život, chcela, aby V. vzali preč. Tiež hovorila, že by rada odišla, ale nemá kde, tiež nemá kde zobrať dcéru a deti. Teda hovorila, že sa bojí, že bude v takom konaní pokračovať. Obž. V.Á. bol v kuchyni, sedel pri stole s V.N., na stole mali alkohol. V. začal vykrikovať, že tam nemajú čo robiť. Potom ako sa podrobnejšie rozprávali s poškodenou, pričom tam bola aj jej 12 ročná dcéra, ktorá stála pri nej, usúdili, že vzhľadom na okolnosti, rozrušenie oznamovateľky, okolnosť, že sa tam nachádza maloleté dieťa, správanie obžalovaného, požívanie alkoholu, bude potrebné, aby ho predviedli. Obž. sa správal arogantne, stále vykrikoval, opakovane hovoril, že tam nemajú čo hľadať, aby vypadli. Keď ho vyzvali, aby išiel dobrovoľne, zjavne sa mu to nepáčilo, kládol aj aktívny odpor, takže museli obmedziť jeho osobnú slobodu, boli mu dané putá. Je pravdou, že už v minulosti boli v tomto byte riešené nejaké konflikty obžalovaného a poškodenej. Pri rozhovore bola prítomná aj 12-ročná dcéra, táto nejako samostatne nehovorila, ale v podstate pritakávala na vyjadrenia jej matky - poškodenej. Podľa jeho názoru však dieťa situáciu plne vnímalo a uvedomovalo si čo sa stalo. Na vyslovenú otázku či chce, aby otec odišiel s nimi, odpovedala áno, zoberte ho. V. stále sedel pri stole v kuchyni, bol tam po celý čas aj počas zákroku voči obžalovanému. Tento bol značne pod vplyvom alkoholu, pokiaľ sa ho niečo pýtali tak si len mrmlal popod nos, niečo v tom zmysle, že nechajte to tak, v podstate sa nedalo z neho nič vytiahnuť, nebolo mu rozumieť. V byte bola prítomná ešte staršia dcéra poškodenej, ale táto sa zobudila až vtedy, keď V. brali, vyšla z izby. Počas ich prítomnosti nepočul žiadne vyhrážky, teda ani vyhrážky zabitím. Počul len nadávky zo strany obžalovaného. Svedkyňa T. N. ( výpoveď zo dňa 24.1.2012 na č.l.

113 - 116 spisu ) vypovedala, že spala v izbe s mal. synom, pričom sa zobudila na krik okolo 21.15 hod. Vyšla z izby a matku stretla na chodbe pred kúpeľňou. Táto jej povedala, že otec jej nadáva, vykrikuje veci ohľadne bytu, že jej zakázal sa kúpať a zastavil vodu, že ju v kúpeľni zdrapil za vlasy. Na to jej povedala, aby zavolala políciu, aby s tým niečo robili. Matka odvetila, že už políciu volala. Svedkyňa síce nepočula žiadne vyhrážky obžalovaného voči poškodenej, čo však ani nemohla počuť, keďže spala v detskej izbe a zobudila sa na krik, pričom keď vyšla z izby už bola matka na chodbe. Sama svedkyňa však musela situáciu vnímať ako vážnu, keďže povedala matke, aby zavolala políciu. Svedkyňa tiež potvrdila, že v minulosti už došlo asi 10-krát k podobným situáciám, že otec predtým matku i viackrát zbil, vyhrážal sa im, že ich nechá vypáliť, ale to už bolo šetrené políciou.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka U. V., túto súd považoval za značne nevierohodnú. Jedná sa o kamaráta obžalovaného, pričom tak poškodená ako i svedkyňa Y. V. vypovedali, že počuli ako V. hovoril obžalovanému, že mu dosvedčí, že sa nič nestalo. Vo svojej výpovedi uviedol, že bol stále v kuchyni, mal výhľad na chodbu a teda videl, že obžalovaný ani v kúpeľni nebol. Svedkyne však vypovedali, že v čase keď sa odohral konflikt v kúpeľni bol V. v obývačke. T. T. svedok Á. zase uviedol, že keď sa V. vypytovali čo sa stalo, tento bol pasívny, mrmlal si popod nos a nedalo sa od neho nič zistiť, keďže bol opitý. Tvrdenia obžalovaného, že motívom konania poškodenej bolo len získanie výlučného nájmu bytu súd považuje za vykonštruované. Je celkom pochopiteľné, že poškodená chcela svoju bytovú situáciu riešiť, keďže s obžalovaným majú dlhšiu dobu značne konfliktné spolužitie, o čom svedčia nie len trestné oznámenia podané poškodenou začiatkom roku 2011, ale napr. aj výpoveď sociálnej pracovníčky ÚPSVaR Martin, Q. F. ( č.l. 117 - 120 ). O opakovaných konfliktoch vypovedala poškodená, ale aj jej deti - T. N., Y. V., Č. T. T. Á.. E. výpoveď svedkyne - sestry obžalovaného X. Š. nespochybnila tvrdenia obžaloby, nakoľko svedkyňa nebola osobne prítomná pri predmetnom skutku, a o spolužití obžalovaného s poškodenou mala iba sprostredkované informácie. Samotná skutočnosť, že poškodená sa opakovane informovala o možnostiach výmeny nájomného bytu nepreukazuje, že z jej strany išlo o účelové podávanie trestných oznámení na druha. Vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného nepochybne mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú reálnu obavu o život a zdravie, keďže nešlo o prvý konflikt, obžalovaný bol navyše pod vplyvom alkoholu, pričom aj privolaná hliadka polície vyhodnotila situáciu ako vážnu a obžalovanému obmedzili osobnú slobodu. Obžalovaný pritom slovne napádal poškodenú aj v prítomnosti policajnej hliadky, adresoval jej vulgárne nadávky a museli byť voči nemu použité i donucovacie prostriedky ( putá ). Čo sa týka návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania zistením akú výšku príjmov preukazovala poškodená na ÚPSVaR Martin a aké príjmy dokladovala pri žiadosti o výmene bytu súd tento návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko túto skutočnosť považoval za irelevantnú z hľadiska preukázania skutkových okolností stíhaného trestného činu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka osoby obžalovaného, súd mal preukázané, že obžalovaný H. V. bol doposiaľ 8 - krát súdne trestaný, a to za Pokiaľ ide o osobu obvineného, tento bol v minulosti 8-krát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 28.3.2011, pre trestný čin podľa § 352 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200,-Eur, ktorý zaplatil. V minulosti bol odsúdený o.i. za trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, či trestný čin obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ( rozsudok okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 13.2.2001 ). V prípade predchádzajúcich odsúdení sa však na neho musí hľadieť ako keby odsúdený nebol. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zák. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, a po vyhodnotení osoby obžalovaného dospel k záveru, že na jeho prevýchovu je nutné pôsobiť represívne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko iný druh trestu by zjavne neviedol k dosiahnutiu výchovného účelu. Súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 mesiacov, ktorý považoval za dostatočný na naplnenie účelu trestu. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody. V Martine, dňa 26.7.2012

JUDr. Jozef Medveď

samosudca

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.