Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-127-2012.pdf
PDF · 98.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 27.11.2013 v Martine takto
rozhodol:
obžalovaný
O. H., nar. XX.XX.XXXX I. S., trvale bytom S. - Ľ., W.. Š. Č.. XXXXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v bode 1/
v presne nezistené dni v mesiaci január a február 2011 v byte č. XX v bytovom dome č. XXXXX/X na W.. Š. v Martine viackrát fyzicky napadol svoju družku F. X., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udieral päsťami a dlaňami do tváre a celého tela, pričom sa jej opakovane vyhrážal zabitím,
v bode 2/
dňa 01.03.2011 v čase okolo 19.00 hod. v byte č. XX v bytovom dome č. XXXXX/X na W.. Š. v Martine vulgárne nadával svojej družke F. X., nar. XX.XX.XXXX a opakovane sa jej vyhrážal tým, že ju zabije, pričom nohou kopal do kresla sedacej súpravy, až kým sa toto neprevrátilo, pričom poškodená F. X. v obave o svoj život a zdravie na konanie obvineného nereagovala,
v bode 3/
dňa 15.03.2011 v čase okolo 16.00 hod. v byte č. XX v bytovom dome č. XXXXX/X na W.. Š. v Martine vulgárne nadával svojej družke F. X., nar. XX.XX.XXXX a vyhrážal sa jej tým, že ju zabije, aj celú jej rodinu, v dôsledku čoho poškodená F. X. v obave o svoj život a zdravie z bytu odišla a konanie obvineného oznámila polícii,
t e d a
v bode 1/, 2/, 3/
pokračovacím konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
v bode 1/, 2/, 3/
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za použitia § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., lebo pokladá trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Martin z 26. 07. 2012, sp. zn. 23T/36/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 27. 09. 2012, sp. zn. 3To/103/2012, právoplatným 27.09. 2012 vo výmere 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 10.07.2012 pod spisovou značkou 3Pv/129/2011 obžalobu na O. H. pre čiastkové útoky v bode 1, 2, 3, kvalifikované ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom 27.11.2013 vypočul obžalovaného O. H., svedkyňu poškodenú F. X., svedkyňu K. X., svedka Z. X., prečítal výpovede zomrelých svedkýň I. X. a I. Z., prečítal listinné dôkazy najmä znalecký posudok z inej trestnej veci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), sexuológia, zmluvu o nájme bytu, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odpis z registra priestupkov a odpis z registra trestov, a pripojené spisy Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/23/2011, 23T/36/2012.
Obžalovaný O. H. k podanej obžalobe vypovedal, že v uvedenom období dochádzalo často k vzájomným hádkam, ku kriku i k vzájomným urážkam a vulgárnym nadávkam medzi ním a jeho družkou, s ktorou spolu žili 13 rokov. Obžalovaný však poprel, že by sa družke vyhrážal zabitím. S F. X. sa rozišli sa v januári 2012, keď bol zadržaný políciou a vzatý do väzby. Odvtedy spolu nežijú. K svojej osobe vypovedal, že naposledy bol odsúdený v roku 2012 pre nebezpečné vyhrážanie voči svojej družke. Nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal väzbou. V minulosti bol odsúdený pre lúpež v spolupáchateľstve, ale iba k podmienečnému trestu. Bol taktiež odsúdený pre falšovanie a v súčasnosti je trestne stíhaný pre podvod.
Svedkyňa F. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným už nežije v spoločnej domácnosti dva roky. Má nového priateľa. S obžalovaným nekomunikuje, iba keď sa niečo týka dcéry. Nemá k nemu blízky vzťah. Svedkyňa ďalej vypovedala, že vo veci volala policajtov, pretože obžalovaný bol opitý, agresívny, mala z neho strach a obavu, že ju bude znovu „mlátiť“ pred deťmi. Väčšinou sa to stávalo, keď mal obžalovaný vypité a boli hádky. V opitosti jej nadával, hádali sa, mala strach a preto volávala políciu. Raz pri hádke kopol do fotelky, lebo sa chcel vybúriť na niečom inom. Hádky boli stále. Obžalovaný jej nadával, ponižoval ju, robil rasistické útoky. Nadával jej, že je cigánka, nadával jej do špín, čo počuli aj deti. Používal proste vulgarizmy. Pri hádke jej dal raz, alebo dvakrát facku. Obžalovaný ju v januári alebo februári 2011 fyzicky napadol, udrel ju a skoro jej zlomil nos. Možno dvakrát utiekla z domu. Keď prišli policajti, povedali mu, aby prestal s tým, že ak sa to bude opakovať, tak ho potom zoberú. Mala vedomosť o tom, že bol aj v cele policajného zaistenia, ale pustili ho domov. Následne bol určitý čas pokoj, ale potom si znova obžalovaný vypil. Keď prišla domov z roboty a chcela sa ísť okúpať, tak nadával, že to všetko platí. Strašne kričal. V januári 2012 volala políciu, lebo ju ponižoval a obmedzoval. Či sa jej aj vtedy vyhrážal, to si už nepamätala. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla prečítať predchádzajúcu výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania. Súd návrhu prokurátorky na prečítanie predchádzajúcej výpovede vyhovel, pretože poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala a obžalovaný ju mal tak možnosť vypočúvať v priebehu trestného konania. Pred výsluchom v prípravnom konaní bola poučená podľa § 130 Trestného poriadku a po poučení neodoprela vypovedať, ale vyhlásila, že vypovedať chce a bude. Obžalovaný mal tak možnosť v priebehu trestného konania vypočúvať svedkyňu poškodenú F. X. a klásť jej otázky, čím boli zachované jeho práva v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala a obžalovaný jej aj kládol otázky. Svedkyňa vypovedala, že v januári a februári 2011 ju obžalovaný v mieste bydliska viackrát fyzicky napadol, udieral ju päsťami do tváre, vyhrážal sa jej zabitím a nadával jej, že je špinavá cigánka, ktorú treba zabiť. Mala narazený nos, ale na ošetrení nebola, lebo sa ho bála. Dňa 1.03.2011, asi o 19.00 hod., jej obžalovaný pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, rozkričal sa po nej a vyhrážal sa jej, že ju zabije. V rozčúlení kopol do fotelky sedacej súpravy, ktorá sa následkom jeho kopania prevrátila. Dňa 15.03.2011, asi okolo 16.00 hod., jej opätovne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Z tohto dôvodu odišla k susede I. Z., ktorej všetko vyrozprávala, pretože bola z obžalovaného psychicky zrútená. Obžalovaného sa bála a preto išla podať oznámenie na polícii. Svedkyňa k prečítanej výpovedi vypovedala, že na polícii vypovedala pravdu. Obžalovaného sa bála, pretože bol agresívny. Mala obavu o svoj život a zdravie, lebo sa bála, čo v tej agresivite urobí. Opätovne potvrdila na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný vtedy kopol do fotelky a vyhrážal sa jej zabitím. Policajtom pri výpovedi určite neklamala. S obžalovaným spolu nežijú od roku 2012, kedy bol vzatý do väzby.
Svedkyňa K. X. (dcéra poškodenej, ale nie je dcérou obžalovaného) vypovedala, že matka nemá žiadny dôvod obžalovaného nepravdivo obviňovať. Podľa nej všetko, čo sa dialo, skôr zakrývala. Z obžalovaného mala aj ona v tom období strach a stres. Potvrdila fyzické útoky zo strany obžalovaného na matku, ktoré sa stali viackrát. Matka niekedy išla na políciu podať oznámenie, ale nie v každom prípade. Obžalovaný povedal matke, že je z cigánskej bandy a túto bandu vypáli. Keď sa obžalovaný s mamou hádali, tak to vyústilo až do toho, že ju bil. Pri bitkách osobne nebola, ale bola väčšinou so sestrou vo vedľajšej izbe. Pribehla väčšinou až vtedy, keď mama už bola na zemi a plakala s tým, že ju zbil, alebo jej strelil. Bývalo to dosť často a viackrát. Z vedľajšej izby počula buchot, počula všetko aj vtedy, keď mama spadla. Samozrejme jej potom matka povedala, že obžalovaný ju udrel. Väčšinou bola matka len červená na tvári, ale raz jej videla aj modriny na ruke. Mama si to však nechcela dať ošetriť. Všetky tieto veci, o ktorých vypovedala, sa mohli odohrať v rokoch 2010 až 2011. Nezhody medzi obžalovaným a poškodenou však trvali asi tri roky. Matka jej taktiež hovorila, že sa jej obžalovaný vyhrážal s tým, že ju zabije, alebo že ju podreže. Matka viackrát chodila, v priebehu týchto rokov, na políciu podávať trestné oznámenia na obžalovaného. Veľmi o tom nehovorila, ale aj susedia, ktorí volávali policajtov jej hovorili, aby to riešila a nenechala to tak. Podľa nej matka mala tendenciu skôr konanie obžalovaného zakrývať a neoznamovať kvôli tomu, že vtedy spolu žili a on bol živiteľom rodiny. Pamätala si, že v tom období boli k nim privolaní policajti najmenej päťkrát. Volávali ich najmä susedia, ale aj mama.
Svedkyňa, zomrelá I. Z. v zápisnici, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vypovedala, že F. X. a jej bývalý druh, obžalovaný H., mali medzi sebou nezhody. Všetko vedela iba sprostredkovane od F. X., ktorá sa jej vždy vyrozprávala a vyžalovala. Bola však svedkom toho, že F. bola po takomto výstupe obžalovaného rozrušená a uplakaná, musela ju upokojovať a videla na nej, že sa svojho druha bojí. Taktiež bola svedkom toho, keď jej obžalovaný vulgárne a oplzlo nadával. F. X. sa k nej opakovane utiekala o pomoc, keď ušla pred obžalovaným, ktorý vedel byť veľmi agresívny, zvlášť keď si vypil. F. sa ho bála a verila tomu, že by vyhrážky zabitím mohol aj uskutočniť. Preto sa obrátila na políciu a prenajala si byt s deťmi, pretože bol najvyšší čas, aby sa od obžalovaného osamostatnila.
Svedkyňa, zomrelá I. X. , matka poškodenej v zápisnici z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vypovedala, že obžalovaný - bývalý druh dcéry F., ju fyzicky, opakovane napádal. So svojím manželom vždy skôr videli následky jeho fyzického napádania a vyčíňania, ale samotnú bitku nevideli. Dcéra nikdy nechcela ísť na ošetrenie, lebo sa bála svojho druha. S manželom však boli svedkom toho, že obžalovaný dcére vulgárne nadával, žiarlil na ňu, čo ich bolelo, pretože to vždy bolí človeka, ak ubližujú jeho dieťaťu. H. bol skutočne agresívny, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu a mal by sa ísť určite liečiť. V súčasnosti dcéra žije už vo svojom byte a žije sa jej pokojnejšie, ale v tejto veci sa musela obrátiť na políciu. Vo veci vypovedala pravdu, pretože nemá dôvod klamať a obžalovaného H. považuje za nebezpečného človeka, najmä pre svoju dcéru a jej deti.
Svedok Z. X., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho dcéra mu povedala, že jej obžalovaný dal facku. Keď bol obžalovaný opitý, tak bol nervózny. Mal vedomosť o tom, že dcéra na H. podávala trestné oznámenia. Bál sa o dcéru, pretože H. kričí. Dcéra niekedy po hádke utiekla k nim domov. V súčasnosti dcéra s H. spolu nežije. Obžalovaný H.k bol vždy taký „nervák“ a dcéra sa sťažovala, že sa ho bojí. Keď bol však triezvy, tak bol úplne normálnym človekom. K prečítanej výpovedi z prípravného konania vypovedal, že dcéra nikdy nechcela ísť na ošetrenie, lebo sa hanbila a bála. Obžalovaný, keď mal vypité, bol veľmi agresívny. Dcéra mala obavu, že ublíži jej, aj deťom. Počuli vulgárne nadávky obžalovaného na adresu ich dcéry. Keď bol pod vplyvom alkoholu, hovoril to, čo mu prišlo na jazyk. Potom sa vyhrážal dcére zabitím a vulgárne jej nadával. K prečítanej výpovedi vypovedal, že dcéra im naozaj hovorila o tom, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny z 28.02.2011, sa na úrad dostavila F. X., ktorá okrem iného uviedla, že ich spolužitie s obžalovaným O. H. je veľmi zlé už dlhšie obdobie. O probléme sa skôr nezmienila, pretože sa hanbila a mala strach z obžalovaného, ktorý sa jej vyhráža a fyzicky i psychicky ju napáda, ponižuje a vulgárne nadáva. Všetci sa ho boja. Úrad poškodenej poskytol poradenstvo s tým, že vo veci vyhrážania, psychického i fyzického násilia, sa musí obrátiť na orgány v trestnom konaní. Pri ďalších opakovaných návštevách úradu bola F. X. v zlom psychickom rozpoložení a zo strachu nemala odvahu spolužitie riešiť.
Podľa listinného dôkazu (znaleckého posudku v inej trestnej veci z 12.03.2012, z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) bolo v marci 2012, keď bol obžalovaný vo väzbe v inej trestnej veci, v súvislosti ale s nebezpečným vyhrážaním voči poškodenej zistené, že trpí poruchou osobnosti a je emočne nezrelý, labilný s rysmi impulzivity a nezdržanlivosti, s asociálnymi tendenciami a malodaptívnymi prejavmi. Obžalovaný v tomto období netrpel syndrómom závislosti na alkohole, na úrovni choroby, ale išlo o abúzus z alkoholu - pijáctvo, s návykovou komponentou, ale bez chorobného návyku. Osobnosť menovaného je emočne nezrelá, myslenie aj afektivita sú impulzívne. Napriek snahe o isté sebapoznanie, osobnosť nedokáže využiť vlastné racionálne zdroje na ovládanie sa.
Vyššie uvedené dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní do seba vzájomne zapadajú, korešpondujú spolu, dopĺňajú sa a utvárajú tak reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých súd dospel k záveru, že obžalovaný O. H. sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výpoveď poškodenej je v súlade s výpoveďou svedkyne K. X., Z. X. a zomrelých svedkýň I. Z. a I. X. Títo svedkovia taktiež usvedčujú v dostatočnom rozsahu obžalovaného zo stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný aj listinným dôkazom - úradnou správou ÚPSaVR Martin z 28.2.2011. Vzhľadom na obsah týchto
Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za použitia § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Obžalovaný sa pokračovacím konaním vyhrážal smrťou a to takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - družke. Z výpovedí poškodenej, svedkov je nepochybné, že poškodená mala z konania obžalovaného strach, utekala k svojej susede, volala policajtov, bola rozrušená a plakala. Obžalovaný sa konania dopustil na chránenej osobe, ktorou je podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona blízka osoba, ktorou je v zmysle ust. § 127 ods. 4,5 Trestného zákona, príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú a na účely trestných činov (...), nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, sa rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobu podľa ods. 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Vyššie uvedenými dôkazmi je preukázané, že v rozhodnom čase, keď sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti, žili s poškodenou F. X. v spoločnej domácnosti ako druh a družka, majú spoločné dieťa S. a v súčasnosti teda je poškodená bývalou družkou obžalovaného. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v ust. § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Súd pri úvahách o druhu a výmere treste vychádzal najmä z ust. § 31, 36, 37, 42 a 44 Trestného zákona. U obžalovaného poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti nezistil, pretože hoci obžalovaný O. H. má v odpise z registra trestov zaznamenané štyri odsúdenia pred spáchaním činu v tejto veci na území Slovenskej republiky, vo všetkých veciach sa na neho v súčasnosti hľadí, ako keby súdom potrestaný nebol. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/36/2012 má súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin z 26.07.2012 sp. zn. 23T/36/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 27.09.2012, sp. zn. 3To/103/2012 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (skutok 23.01.2012, vyhrážanie sa zabitím poškodenej F. X. a jej fyzické napadnutie, pričom privolaní policajti museli použiť hmaty a chvaty, lebo im obžalovaný kládol aktívny odpor), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný uložený trest odňatia slobody vykonal väzbou, v ktorej bol od 23.01.2012 do 23.08.2012. Obžalovaný v súčasnosti s poškodenou už nežije v spoločnej domácnosti a odvtedy, ako vykonal trest odňatia slobody, sa v podstate nestretávajú a nemajú žiadne konflikty. Vo všetkých veciach, v ktorých bol obžalovaný pred spáchaním skutku v tejto veci odsúdený, platí fikcia neodsúdenia. Z týchto dôvodov súd pokladal trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Martin z 26.07.2012, sp. zn. 23T/36/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 27.09.2012, sp. zn. 3To/103/2012, právoplatným 27.09.2012, vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý obžalovaný už vykonal 23.08.2012, na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný a preto postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.
Súd o náhrade škody nerozhodoval, pretože poškodená F. X. si náhradu škody voči obžalovanému neuplatňovala.
Súd na hlavnom pojednávaní 27.11.2013 vykonal dokazovanie odznova, pretože JUDr. Jozef Vančo súdu 27.11.2013 písomne oznámil, že má pozastavenú činnosť advokáta, o čom sa len nedávno dozvedel od sudcu tunajšieho súdu, ale podľa písomného oznámenia Slovenskej advokátskej komory z 28.10.2013 mal pozastavený výkon advokácie s účinnosťou už od 15.7.2013. Túto skutočnosť považoval súd za iný dôležitý dôvod na vykonanie dokazovania odznova (§ 217 ods. 5 Tr. por.). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 27.11.2013 vyhlásil, že sa bude obhajovať sám potom, ako písomné oznámenie súdu o pozastavení výkonu advokácie jeho obhajcu si nevyzdvihol v odbernej lehote do 26.10.2013 na doručovacej adrese. Na druhej strane súd nemal vzhľadom na obsah písomného oznámenia JUDr. Vanča z 27.11.2013 a písomného oznámenia Slovenskej advokátskej komory z 28.10.2013 preukázané, že rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie bolo JUDr. Vančovi pred 10.9.2013 doručené do vlastných rúk (§ 11 ods. 1, 58 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii), preto odpor obžalovaného z 10.9.2013 považoval za podaný včas.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.