Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/51/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zast. Mgr. Vladimír Ľupták, advokát, so sídlom M. Mišíka I 2752/4A, 974 01 Prievidza proti žalovanému Mesto Bojnice, Sládkovičova 1, 972 01 Bojnice, IČO: 00 318 001, zast. JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová, advokátka, so sídlom Družstevná 1363/10, 900 27 Bernolákovo a Mgr. Igor Šumichrast, advokát, so sídlom Družstevná 1363/10, 900 27 Bernolákovo, ako účastníci združenia advokátov VICOVÁ & ŠUMICHRAST, advokátska kancelária, so sídlom Družstevná 1363/10, 900 27 Bernolákovo o zaplatenie sumy 28.491,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. -483 zo dňa 24. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. -483 zo dňa 24. novembra 2022 v prvom výroku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. -483 zo dňa 24. novembra 2022 v štvrtom výroku m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 31,2 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.800,- Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 07.05.2016 do zaplatenia. V druhom výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V treťom výroku napadnutého rozhodnutia konanie čiastočne zastavil o zaplatenie sumy 16.191,99 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 20.08.2015 do zaplatenia. V štvrtom výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 90 % voči žalovanému.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 28.491,99 Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov z dôvodu ich rekonštrukcie ku dňu skončenia nájmu, ktorých bol žalobca nájomcom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej so žalovaným dňa 30.06.2009 (ďalej aj „Zmluva“). Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v priebehu súdneho konania po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku Ing. Bogára č. 2/2020 zo dňa 03.08.2021 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 28.491,99 Eur a sumou 12.300,- Eur vyčíslenou znalcom ako všeobecná hodnota zhodnotenia nebytových priestorov.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov, pretože žalovanému tento nárok nevznikol z dôvodu, že po ukončení nájomného vzťahu medzi stranami sporu ostal predmet nájmu značne poškodený a niektoré časti stavby dosahovali havarijný stav vyžadujúci si vykonanie sanácie objektu. Nesúhlasil so znaleckým posudkom Ing. Pavla Jurkoviča č. 105/2015 predložený žalobcom na určenie hodnoty stavebných prác na rekonštrukcii predmetu nájmu z dôvodu, že znalec neurčil protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu ku dňu jeho skončenia, ale hodnotil náklady spojené s rekonštrukciou nájmu, t.j. investície vynaložené žalobcom do predmetu nájmu. Žalovaný zároveň uplatnil voči žalobcovi na započítanie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur podľa čl. 3. bod 2 Zmluvy z dôvodu porušenia čl. 7. bod 1 Zmluvy.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na námietky žalovaného voči znaleckému posudku predloženého žalobcom vypracovaného Ing. Pavlom Jurkovičom č. 105/2015, ktorý neurčil protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu ku dňu jeho skončenia, ale náklady spojené s rekonštrukciou predmetu nájmu, a to vo výške 28.491,99 Eur, predložil žalovaný znalecký posudok Ing. Petra Lehockého č. 23/2015 zo dňa 10.11.2015, v ktorom boli ocenené stavebné práce vykonané pri rekonštrukcii verejných WC žalobcom na sumu 17.936,74 Eur bez DPH. Žalobca tento znalecký posudok neakceptoval a navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, s čím žalovaný súhlasil.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého úlohou bolo určiť hodnotu podzemného WC, t.j. predmetu nájmu, ku dňu 30.06.2009, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o nájme, a hodnotu podzemného WC ku dňu 30.04.2015, kedy bol nájom skončený. Znalec Ing. Peter Lehocký v Znaleckom posudku č. 2/2018 určil všeobecnú hodnotu predmetu nájmu k 30.06.2009 vo výške 14.736,83 Eur a v Znaleckom posudku č. 3/2018 zo dňa 19.02.2018 určil všeobecnú hodnotu predmetu nájmu k ukončeniu nájmu ku dňu 30.04.2015 vo výške 25.349,51 Eur, a rozdiel medzi týmito všeobecnými hodnotami potom predstavoval sumu 10.612,68 Eur.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obidve strany sporu namietali závery uvedeného znaleckého posudku. Na preukázanie opodstatnenosti námietok voči tomuto znaleckému posudku žalovaný predložil znalecký posudok Ing. Miloslava Ilavského, PhD. č. 86/2017 zo dňa 05.05.2017, ktorý všeobecnú hodnotu predmetu nájmu k 01.05.2009 určil sumou 9.000,- Eur vrátane pozemku a k 30.04.2015 sumou 1.850,- Eur (odvolací súd konštatuje, že uvedená suma 1.850,- Eur predstavuje všeobecnú hodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti, ako to vyplýva zo záverov tohto posudku v spise na č.l. 202). Podľa okresného súdu znalec konštatoval, že na predmete nájmu nebola zrealizovaná zásadná zmena z titulu posudzovania zásadnej zmeny stavby a stavebnými prácami boli čiastočne zasiahnuté vybrané prvky krátkodobej životnosti – všetky v interiéri stavby zrekonštruovanej časti.

7. Vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu k záverom znaleckého posudku ako Ing. Lehockého, ako aj Ing. Ilavského, podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia strany sporu zhodne navrhli nariadenie kontrolného znaleckého posudku, ktorému návrhu okresný súd vyhovel. Vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác a úlohou znalca Ing. Pavla Bogára bolo určiť hodnotu podzemného WC ku dňu 30.6.2009 a ku dňu 30.4.2015 ako aj posúdiť obsahovú správnosť znaleckých posudkov Ing. Petra Lehockého č. 2/2018, č. 3/2018 a posudku Ing. Miloslava Ilavského, PhD. č. 86/2017, pokiaľ išlo o metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nebytových priestorov a určiť, v ktorom zo znaleckých posudkov bola použitá správna metodika výpočtu a na základe čoho znalci dospeli k odlišným hodnotám výpočtu všeobecnej ceny nebytových priestorov.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že znalec Ing. Pavol Bogár v kontrolnom znaleckom posudku č. 2/2020 určil všeobecnú hodnotu zhodnotenia predmetu nájmu v sume 12.300,- Eur k 30.04.2015. Pri hodnotení obsahovej správnosti znaleckých posudkov Ing. Petra Lehockého a Ing. Miloslava Ilavského, PhD. uviedol, že znalci vychádzali z rôznych podkladov, keď v znaleckom posudku Ing. Miloslava Ilavského, PhD. č. 86/2017 bolo konštatované, že nemal k dispozícii žiadnu dokumentáciu stavu predmetu nájmu k rozhodujúcim dátumom a v posudkoch Ing. Lehockého č. 2/2018 a č. 3/2018 boli doložené fotografie zo stavu pred rekonštrukciou, ako aj po ukončení nájmu a z tohto dôvodu pravdepodobne určili znalci pri určení technických hodnôt rôzne sumy miery poškodenia stavby, čo malo vplyv na výslednú hodnotu stavby. Vo vzťahu k priemerným koeficientom polohovej diferenciácie

v uvedených znaleckých posudkoch znalec konštatoval, že jeho stanovenie je zodpovednosťou znalca, ktorí musia upraviť tento koeficient podľa vývoja cien na trhu s nehnuteľnosťami a ak ide o samostatnú obec, ktorá tvorí obytnú časť mesta alebo oblasť so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, je možné priemerný koeficient polohovej diferenciácie zvýšiť maximálne o hodnotu 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu k pôvodnému zaradeniu. Pri posudzovaní správnosti metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nebytových priestorov poukázal na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.05.2017, podľa ktorého pre určenie zhodnotenia nehnuteľností stavebnými prácami, je potrebné stanoviť 5 technických hodnôt stavby: 1. technickú hodnotu stavby k termínu začiatku užívania alebo k termínu začiatku opravných prác (pôvodný stav stavby), 2. technickú hodnotu stavby k termínu ukončenia opravných prác bez uvažovania zrealizovaných opravných zásahov (predpokladaný pôvodný stav), 3. technickú hodnotu stavby k termínu ukončenia opravných prác so zrealizovanými opravnými zásahmi (nový stav), 4. technickú hodnotu stavby k termínu, ku ktorému je požadované stanoviť technické zhodnotenie bez uvažovania zrealizovaných opravných zásahov (predpokladaný pôvodný stav) a 5. technickú hodnotu stavby k termínu, ku ktorému je požadované stanoviť technické zhodnotenie so zrealizovanými opravnými zásahmi (nový stav). Na základe vyššie citovanej metodiky znalec určil všeobecnú hodnotu zhodnotenia predmetu nájmu sumou 12.300,- Eur k 30.04.2015. Po preskúmaní obsahovej stránky znaleckých posudkov Ing. Petra Lehotského a Ing. Miloslava Ilavského, PhD. určil, že správny postup pre zodpovedanie súdom položenej znaleckej úlohy bol postup použitý v znaleckom posudku č. 86/2017 Ing. Miloslava Ilavského, PhD.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku č. 2/2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 28.491,99 Eur a požadovanou sumou 12.300,- Eur vyčíslenou znalcom ako všeobecnej hodnoty zhodnotenia predmetu nájmu.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku žalovaný trval na tom, že správny bol znalecký posudok Ing. Ilavského, PhD., ktorý konštatoval zhodnotenie predmetu nájmu k 30.04.2015 v sume 1.850,- Eur. Poukázal aj na použitý koeficient polohovej diferenciácie, ktorý tento znalec určil vo výške 0,23 oproti koeficientu použitého Ing. Bogárom v kontrolnom znaleckom posudku vo výške 0,5. Namietal aj to, že Ing. Bogár v kontrolnom znaleckom posudku určil neprimeranú životnosť stavby, ktorá bola predmetom nájmu.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že znalec Ing. Bogár sa vyjadril k výhradám žalovaného tak, v znaleckom posudku uvedený pozemok parc. č. CKN 2498, k. ú. F. pod stavbou Verejné WC s. č. 1667 bol súčasťou nehnuteľnosti, preto bol aj v posudku ohodnotený. Na určenie zhodnotenia alebo znehodnotenia stavby hodnota pozemku nemala vplyv, preto ohodnotenie pozemku pod stavbou treba brať ako informatívne. V znaleckom posudku bolo súčasťou nehnuteľnosti okrem samotnej stavby Verejné WC s. č. 1667 aj príslušenstvo nehnuteľnosti, kam patrí: - prípojka NN, - prípojka vody, - prípojka kanalizácie a o inom príslušenstve nemal informáciu. Toto príslušenstvo patrí k stavbe a preto bolo aj súčasťou stanovenia zhodnotenia/znehodnotenia stavby. Pri výpočte opotrebenia vychádzal z počítačového programu HYPO, spoločnosti KROS Žilina. Doporučená životnosť prvkov v programe HYPO je nastavená podľa Metodiky ÚSI Žilina, konkrétne kapitola 10.4 Analytická metóda. (Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v Žiline, EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3). Predpokladaná životnosť stavebných prvkov používaná pri výpočte opotrebenia analytickou metódou je pri každej konštrukcii uvedená ako doporučený interval životnosti, v znaleckom posudku vychádzal z priemerných hodnôt uvedených intervalov. Predpokladaná životnosť jednotlivých konštrukcií je stanovená za predpokladu primeranej starostlivosti a údržby a z vyššie uvedených dôvodov ju pokladal za reálnu. K stanoveniu priemerného koeficientu polohovej diferenciácie znalec uviedol, že hodnotené verejné WC sa nachádzajú v kúpeľnom meste Bojnice ležiacom v tesnom susedstve okresného mesta Prievidza. Mesto má cca 5000 obyvateľov, štatút kúpeľného mesta a dobrú občiansku vybavenosť. Je významným turistickým centrom Slovenska najmä vďaka historickým pamiatkam, športovým a iným atrakciám. V rámci občianskej vybavenosti má mesto kultúrne stredisko, požiarnu zbrojnicu, mestskú políciu, základnú a materskú školu, zdravotné stredisko a lekáreň, nemocnicu s poliklinikou, termálne kúpele, kúpalisko, ZOO, dominantou mesta je zámok. Ohodnocovaná nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti najväčších atrakcií mesta. Stanovenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie vykonal podľa Metodiky ÚSI Žilina z roku 2003, ktorá poskytuje orientačné hodnoty pre okresné mestá a mestá so zvláštnym štatútom, pre nebytové budovy a stavby, občianskej výstavby v rozsahu hodnôt 0,4 - 0,5. Stanovenie priemerného koeficientu je

na zodpovednosti znalca. Z uvedených dôvodov považoval stanovený priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,5 za zodpovedajúci polohe predmetu nájmu.

12. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu okresný súd konštatoval, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.06.2009 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom podzemného verejného WC na parkovisku pod hotelom Régia v Bojniciach. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie podzemného verejného WC a na nadzemnej časti WC vybudovanie jednopodlažnej nadstavby výrobne kúpeľných oblátok. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú 20 rokov od 01.05.2009 do 30.04.2029. V čl. 4. Zmluvy bolo dojednané nájomné v sume 1,- Euro za celý predmet nájmu. V čl. 3. bod 2. Zmluvy bola medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 5.000,- Eur pre prípad porušenia čl. 7., bodu 1., 2. Zmluvy žalobcom. V čl. 7. bod 1. bol dohodnutý záväzok žalobcu, ktorý sa zaviazal predmet nájmu zrekonštruovať, vybudovať jednopodlažnú nadstavbu - výrobňu kúpeľných oblátok do 31.12.2009. Súčasne sa zaviazal v rámci rekonštrukcie objektu preinvestovať do predmetu nájmu finančné prostriedky minimálne v sume 16.000,- Eur a predložiť bezodkladne po rekonštrukcii žalobcovi doklady preukazujúce požadovanú výšku preinvestovaných finančných prostriedkov. Žalovaný dňa 24.02.2015 upozornil žalobcu, že povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v čl. 7. bod 1. nesplnil a vyzval ho, aby si tieto povinnosti splnil najneskôr do 09.03.2015, inak vypovie nájom nebytových priestorov a bude požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 5.000,- Eur. Žalobca výzvu prevzal dňa 26.02.2015. Dňa 25.03.2015 žalovaný vypovedal nájom nebytových priestorov z dôvodu nedodržania čl. 7. bod 1. Zmluvy žalobcom, súčasne si uplatnil voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Eur a vyzval ho na jej zaplatenie do 30.04.2015. Okresný súd konštatoval, že nájom nebytových priestorov skončil uplynutím 1-mesačnej výpovednej doby ku dňu 30.04.2015. Na základe rozkazu na plnenie zo dňa 07.07.2015 vydaného Okresným súdom v Prievidzi vo veci vedenej pod sp.zn. žalobca v priebehu mesiaca september 2015 predmet nájmu vypratal.

13. Okresný súd zistil, že na predžalobnú výzvu žalobcu dňa 19.8.2015 na zaplatenie sumy 28.491,99 Eur žalovaný v liste zo dňa 27.08.2015 uviedol, že žalobcovi zaplatí protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania predmetu nájmu. Súčasne upozornil žalobcu na jeho povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu v sume 5.000,- Eur a potvrdil, že žalobca dostal od žalovaného súhlas so zmenami veci

- k rekonštrukcii WC vo výške minimálne 16.000,- Eur.

14. Podľa okresného súdu sporné nebolo ani to, že žalovaný ako prenajímateľ dal žalobcovi súhlas ako nájomcovi so zmenou predmetu nájmu s jeho rekonštrukciou, ktorú bol povinný vykonať podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobca na vlastné náklady preinvestovaním sumy 16.000,- Eur, avšak žalovaný sa nezaviazal na úhradu týchto nákladov. Okresný súd potom dospel k záveru, že po skončení nájomného vzťahu medzi stranami sporu vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnotu predmetu nájmu v dôsledku rekonštrukcie. Konštatoval, že za účelom určenia výšky tejto protihodnoty boli vo veci vypracované dva znalecké posudky na základe znaleckého dokazovania nariadeného súdom, jeden znalecký posudok predložil žalobca, dva znalecké posudky predložil žalovaný.

15. Okresný súd ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že závery kontrolného znaleckého posudku Ing. Bogára žalobca nenamietal, proti nemu vzniesol výhrady žalovaný, ku ktorým sa znalec písomne vyjadril, pričom okresný súd výhrady žalovaného voči kontrolnému znaleckému posudku nepovažoval za opodstatnené. Podľa okresného súdu znalec Ing. Pavol Bogár v kontrolnom znaleckom posudku odborne, jasne a zrozumiteľne zodpovedal na súdom určenú úlohu, zhodnotil obsah znaleckých posudkov Ing. Lehotského a Ing. Ilavského, PhD., vyjadril sa aj k ich obsahovej správnosti, ako aj k posúdeniu rozdielov v záveroch týchto posudkov, k ich príčinám a posúdil aj správnosť metodík výpočtu hodnoty zhodnotenia predmetu nájmu. Kontrolný znalecký posudok konštatoval, že správny metodický postup bol ten, ktorý použil v znaleckom posudku č. 86/2017 Ing. Miloslav Ilavský, PhD. Na základe použitej metodiky v kontrolnom znaleckom posudku znalec určil všeobecnú hodnotu zhodnotenia predmetu nájmu vo výške 12.300,- Eur k 30.04.2015. Pretože okresný súd nemal pochybnosti o odbornosti a komplexnosti kontrolného znaleckého posudku, pričom znalec sa dostatočne vysporiadal aj s výhradami žalovaného voči jeho posudku, vychádzal práve z obsahu tohto kontrolného znaleckého posudku, na základe čoho v zmysle štvrtá veta (ďalej aj „“) patrí podľa nárok žalobcovi vo výške 12.300,- Eur predstavujúcej protihodnotu toho, o čo sa zvýšila

hodnota predmetu nájmu ku dňu jeho skončenia v dôsledku vykonaných rekonštrukčných prác žalobcom so súhlasom žalovaného.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa zaoberal aj žalobcom uplatnenou započítacou námietkou voči nároku žalobcu, a to zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur podľa čl. 3. bod 2. Zmluvy z dôvodu porušenia článku 7. bod 1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov. V tomto článku bol uvedený záväzok žalobcu predmet nájmu zrekonštruovať, vybudovať jednopodlažnú nadstavbu – výrobňu kúpeľných oblátok do 31.12.2009 a v rámci rekonštrukcie objektu preinvestovať do predmetu nájmu finančné prostriedky minimálne vo výške 16.000,- Eur a predložiť bezodkladne po rekonštrukcii žalobcovi doklady preukazujúce požadovanú výšku preinvestovaných finančných prostriedkov. Okresný súd sa zaoberal aj obranou žalobcu voči takto uplatnenej započítacej námietke, keď žalobca tvrdil, že určenú lehotu do 31.12.2009 nedodržal z objektívnych dôvodov, pretože žalovaný zamlčal dôležité skutočnosti týkajúce sa technického stavu predmetu nájmu, v ktorom sa nachádzali nefunkčné odpadové rúry, prepadnutá podlaha a narušené stropy a hoci žalobca tieto predmetné priestory videl pred uzavretím nájomnej zmluvy, ale keďže sa jednalo o skryté nedostatky, prichádzal na ne postupne. Podľa žalobcu ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol dodržať určenú lehotu, bol postoj Pamiatkového úradu, ktorý nesúhlasil s tým, ako žalobca navrhoval vybudovanie nadstavby. Žalobca ďalej tvrdil aj to, že rekonštrukciu vykonával bez vypracovania projektu, bez stavebného povolenia a bez rozpočtu, materiál nakupoval výlučne sám a stavebné práce vykonával buď sám alebo prostredníctvom oslovených stavebných firiem, avšak nedisponoval žiadnymi dokladmi o výške vložených investícií. Podľa žalobcu za celú dobu trvania nájmu žalovaný len asi dvakrát zisťoval, prečo nevybudoval jednopodlažnú nadstavbu v roku 2015. Tvrdil, že bolo nereálne, aby v lehote 6 mesiacov od uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov nehnuteľnosť zrekonštruoval v rozsahu, ku ktorému sa zaviazal podľa článku 7. bod 1. Zmluvy, pretože nadstavba nehnuteľnosti sa nedala reálne v určenej lehote postaviť s vybavením všetkých povolení. Žalobca potvrdil, že nepredložil žalovanému po rekonštrukcii predmetu nájmu doklady preukazujúce výšku preinvestovaných finančných prostriedkov, pretože nedisponoval dokladmi o ich výške. Nepožiadal však žalovaného o predĺženie lehoty na ukončenie rekonštrukcie nehnuteľností a vybudovanie nadstavby v písomnej forme. Podľa okresného súdu tieto tvrdenia žalobcu o objektívnej nemožnosti dodržať lehotu určenú v Zmluve na vykonanie rekonštrukcie predmetu nájmu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal, že v primeranom čase nebol schopný zabezpečiť potrebné povolenia pre začatie rekonštrukcie predmetu nájmu, písomné výhrady Pamiatkového úradu k jeho projektovej dokumentácii nepredložil, nepreukázal ani ďalšie objektívne prekážky, ktoré mu bránili po rekonštrukcii predložiť žalovanému doklady o výške preinvestovaných finančných prostriedkov. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca si svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal v čl. 7. bod 1. Zmluvy porušil a nejedná sa o porušenie objektívne, nezávislé od jeho vôle a ním nespôsobené. Pretože žalobca dôkazné bremeno neuniesol, okresný súd nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za dôvodný.

17. Okresný súd konštatoval, že žalovaný preukázateľne prvýkrát voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu až vo výzve dňa 24.02.2015, ktorá predchádzala výpovedi z nájmu zo dňa 25.03.2015, hoci nárok na zaplatenie vznikol k 01.01.2010. O zmluvnej pokute sa zmienil aj v liste zo dňa 27.08.2015. Okresný súd však poukázal na to, že žalovaný sa nevedel vyjadriť, z akých dôvodov voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Eur neuplatnil včas, keď tvrdil, že žalobca nedodržal povinnosť podľa čl. 7. bod 1. Zmluvy a do 31.12.2019 nepreinvestoval do nehnuteľnosti minimálne 16.000,- Eur, nehnuteľnosť nezrekonštruoval a nepredložil doklad bezprostredne po rekonštrukcii preukazujúci výšku preinvestovaných finančných prostriedkov a urobil tak až v roku 2015 potom, ako voči nemu žalobca prvýkrát uplatnil nárok na zaplatenie sumy 28.491,99 Eur.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd posúdil nárok na zmluvnú pokutu podľa a s tým, že nárok na zmluvnú pokutu žalovanému vznikol. Okresný súd však výšku zmluvnej pokuty v sume 5.000,- Eur považoval za neprimerane vysokú k hodnote záväzku, ktorý zabezpečoval. Podľa okresného súdu zmluvná pokuta dosahuje takmer 1/5 z hodnoty tej časti zabezpečovaného záväzku, ktorá bola vyjadrená finančným plnením v sume 16.000,- Eur. Okresný súd ako ďalší dôvod na zníženie pokuty považoval aj postoj žalovaného, resp. jeho nekonanie, ktorý si nárok na jej zaplatenie voči žalobcovi uplatnil až s odstupom viac ako 5 rokov od porušenia povinnosti žalobcu, a to vo výzve zo dňa 24.02.2015. Okresný súd preto považoval za primeranú výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti sumu 2.500,- Eur, t.j. zníženú o jednu polovicu. V zmysle (ďalej len „“) preto rozhodol o znížení zmluvnej

pokuty a po započítaní pohľadávky žalovaného v zostávajúcej časti 2.500,- Eur z uplatnenej zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie 12.300,- Eur (po čiastočnom späťvzatí) v zmysle potom dospel k záveru, že žalobcovi patrí protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu ku dňu jeho skončenia v dôsledku vykonania rekonštrukčných prác podľa štvrtá veta v sume 9.800,- Eur.

19. Okresný súd posudzoval aj omeškanie žalovaného s úhradou žalobcom uplatneného nároku. Keďže výška úroku z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola, okresný súd ju určil v zmysle a v spojení s a Nariadenia vlády č. 21/2013 v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného, t.j. vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Základná úroková sadzba ECB podľa tohto kritéria bola vo výške 0,05 % a pri jej zvýšení o osem percentuálnych bodov potom predstavuje úrok z omeškania 8,05 % ročne. Okresný súd poukázal na to, že žalobca nevedel odôvodniť, na základe akej právnej skutočnosti uplatňuje úrok z omeškania od 20.08.2015, hoci žalobca v liste zo dňa 19.08.2015 adresovanom žalovanému tohto vyzval, aby sa do 31.08.2015 vyjadril k uplatnenému nároku na bezdôvodné obohatenie, avšak v tejto výzve neurčil konkrétny dátum na zaplatenie uplatnenej pohľadávky. Túto výzvu preto nepovažoval za predžalobnú výzvu relevantnú pre určenie počiatku omeškania žalovaného. Začiatok omeškania žalovaného okresný súd ustálil ku dňu 07.05.2016, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Pokiaľ sa preto žalobca domáhal úroku z omeškania od skoršej doby, t.j. aj pred dátumom 07.05.2016, pôvodne od 20.08.2015, v tejto časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Okresný súd v časti späťvzatia žaloby 16.191,99 Eur s príslušenstvom konanie podľa v treťom výroku zastavil.

20. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa a tak, že žalobca bol vo veci čiastočne úspešný, na základe čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Okresný súd neúspech žalobcu určil v rozsahu 5 %, pretože sa týka iba príslušenstva a v pomere k celku bol nepatrný. Úspech žalobcu potom predstavuje 95 % a jeho čistý úspech predstavuje 90 %, čomu zodpovedá nárok na náhradu trov konania.

21. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný počas celého konania trval na tom, že žalobca svojimi stavebnými úpravami stavbu WC, ktorej zhodnotenie je predmetom konania, viac znehodnotil ako zhodnotil, čo preukazoval znaleckým posudkom č. 86/2017 vypracovaným Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. Tento znalec stanovil všeobecnú hodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti vo výške 1.850,- Eur, pričom použil koeficient polohovej diferenciácie 0,23 a životnosť stavby určil maximálne 80 rokov. Znalec zároveň určil, že žalobcom nebola realizovaná zásadná zmena stavby, zrealizované stavebné práce sa týkali iba prvkov krátkodobej životnosti. Namietal, že súdom ustanovený znalec Ing. Pavol Bogár v kontrolnom znaleckom posudku č. 2/2020 stanovil všeobecnú hodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti v sume 12.300,- Eur, pričom pri stanovení výšky zhodnotenia stavby WC použil priemerný koeficient polohovej diferenciácie nehnuteľnosti 0,5 a životnosť stavby určil na maximálne 175 rokov. Zhodne so znalcom Ing. Ilavským, PhD. konštatoval, že nebola realizovaná zásadná zmena stavby a že zrealizované stavebné práce sa týkali iba prvkov krátkodobej životnosti. Rozdiely v posudkoch v určení všeobecnej hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti vyplývajú z rozdielnych koeficientov polohovej diferenciácie nehnuteľnosti určených znalcami, ako aj z rozdielnych posudzovaní životnosti stavieb WC znalcami. Podľa žalovaného znalec Ing. Bogár v kontrolnom znaleckom posudku vychádzal pri posudzovaní zhodnotenia nehnuteľnosti z extrémne vysokého koeficientu polohovej diferenciácie stavby WC a súčasne stanovil v časti opotrebenia stavby extrémne vysoké hodnoty predpokladanej životnosti stavby, z čoho vyplýva nižšie opotrebenie stavby a vyššia technická hodnota stavby. Podľa žalovaného okresný súd uvedené skutočnosti nesprávne vyhodnotil, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pri hodnotení výsledkov dokazovania neprihliadol na preukázané skutočnosti v konaní pred súdom a v časti prvého výroku napadnutého rozsudku nesprávne posúdil žalobný nárok na zaplatenie.

22. Podľa žalovaného okresný súd ďalej nesprávne právne posúdil nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur. Túto výšku posúdil okresný súd ako neprimerane vysokú vzhľadom k hodnote záväzku žalobcu na zrekonštruovanie predmetu nájmu v sume 16.000,- Eur, t.j. ktorý záväzok zmluvná pokuta zabezpečovala a preto znížil v rámci moderačného práva zmluvnú pokutu na jednu polovicu. S takýmto znížením žalovaný nesúhlasil. Podľa neho výška dohodnutej

zmluvnej pokuty v prípade porušenia predmetného záväzku je primeraná aj vzhľadom k tomu, že žalobcovi bol prenechaný predmet nájmu na dobu 20 rokov za cenu nájmu 1,- Eur, aj za účelom vybudovania jednopodlažnej nadstavby prevádzky – výrobne kúpeľných oblátok, a teda žalovaný poskytol žalobcovi značný benefit, keď mu za symbolické 1,- Eur prenechal predmet nájmu na 20 rokov, avšak s podmienkou zrekonštruovania predmetu nájmu na požadovaný účel. Ak by nájomca nemal v úmysle zrealizovať rekonštrukciu predmetu nájmu na požadovaný účel v stanovenej výške finančných prostriedkov a v stanovenom čase, žalovaný by nemal záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu na predmet nájmu. Podľa žalovaného preto výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia predmetného záväzku je primeraná k hodnote dohodnutého záväzku žalobcu.

23. Žalovaný namietal aj IV. výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania, v ktorom okresný súd rozhodol nesprávne, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 90 %. Podľa žalovaného vychádzajúc z výšky žalovanej sumy 28.491,99 Eur a priznanej sumy 9.800,- Eur bol úspech žalobcu 34,40 %, neúspech žalobcu 65,60 %, a teda žalobca bol úspešný len v nepatrnej časti a súd mu nemal priznať nárok na náhradu trov konania a naopak, mal priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa nároku na náhradu trov konania je nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania.

24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.12.2022. Uviedol, že v odvolaní žalovaný použil rovnaký argument ako na pojednávaniach argumentujúc závermi znaleckého posudku Ing. Miloslava Ilavského. V súdnom konaní nariadené kontrolné znalecké dokazovanie a vypracovaný kontrolný znalecký posudok dospel k záveru, že všeobecná hodnota zhodnotenia predmetu nájmu bola 12.300,- Eur, čo je v rozpore so závermi posudku Ing. Miloslava Ilavského, ktorý uvádza výšku zhodnotenia 1.850,- Eur. Závery kontrolného znaleckého posudku vypracovaného Ing. Bogárom sú jednoznačné. Znova poukazovať v odvolaní na závery znaleckého posudku Ing. Ilavského je podľa žalobcu absurdné, pričom jednoznačné závery kontrolného znaleckého posudku okresný súd akceptoval. Vo vzťahu k námietke použitého koeficientu polohovej diferenciácie, keď Ing. Bogár použil koeficient 0,5 a znalec Ing. Ilavský len 0,23 opomenul žalovaný, že takýto istý koeficient polohovej diferenciácie 0,5 použil aj znalec Ing. Lehocký.

25. K námietkam žalovaného voči záveru súdu o znížení zmluvnej pokuty na jednu polovicu poukázal žalobca opakovane na to, že už pri podpisovaní zmluvy o nájme bolo stranám sporu zrejmé, že záväzok žalobcu prenajaté WC zrekonštruovať a vybudovať jednopodlažnú stavbu do 31.12.2009 bol nereálny. Pripustil, že urobil chybu, keď o tom neinformoval žalovaného, pričom žalovaný sa nezaujímal, či rekonštrukcia bola v stanovenom termíne vykonaná. Správne okresný súd konštatoval vznik nároku na zmluvnú pokutu už k 01.01.2010, avšak prvýkrát sa o zmluvnej pokute žalovaný zmienil až v liste zo dňa 27.08.2015, a to len ako v reakcii na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 19.08.2015. Žalovaný nebol schopný vysvetliť, z akých dôvodov voči žalobcovi zmluvnú pokutu neuplatnil od 01.01.2010 do 27.08.2015. Okresný súd potom správne dospel k záveru, že zmluvná pokuta je neprimeraná k výške záväzku, a teda ju skrátil na jednu polovicu. Vo vzťahu k úspešnosti účastníkov konania žalobca uviedol, že žalovaný opomenul, že nárok žalobcu bol na základe posudku Ing. Bogára upravený na zaplatenie sumy 12.300,- Eur. Navrhol preto podané odvolanie zamietnuť a priznať trovy odvolacieho konania.

26. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.02.2023. K tvrdeniam k znaleckému posudku č. 86/2017 vypracovanom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. a k posudku č. 2/2020 vypracovanom znalcom Ing. Pavlom Bogárom poukázal žalovaný na to, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, vrátane odvolania.

27. K nároku na zmluvnú pokutu žalovaný poukázal na ustanovenie a s odkazom na odbornú literatúru uviedol, že zníženie zmluvnej pokuty je súd oprávnený vykonať iba na základe návrhu niektorej zo zmluvných strán, nie aj ex offo, ale iba ak účastník konania vznesie námietku neprimeranosti a požiada aj o jej zníženie. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalobca uplatnil námietku neprimeranosti a požiadal súd o jej zníženie. Pokiaľ aj žalobca v podaní zo dňa 10.10.2016 namietal neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty, avšak namietal jej samotný právny základ, keď uviedol, že je potrebné ju posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa úpravy , avšak žalobca

v predmetnom vzťahu vystupuje ako podnikateľ, na túto námietku nebolo možné prihliadnuť. Podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd prihliadol aj na postoj žalovaného, ktorý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil až s odstupom viac ako 5 rokov. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. žalovaný uviedol, že pokiaľ okresný súd neposudzoval výšku dohodnutej zmluvnej pokuty s prihliadnutím na povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, došlo k nesprávnej aplikácii a poukázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.07.2019. Podľa žalovaného spôsobom, akým okresný súd aplikoval ustanovenie , založil odvolací dôvod podľa .

28. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania opätovne žalovaný zdôraznil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 28.491,99 Eur, pričom po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku č. 2/2020 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur a nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalobca nesprávne vymedzil predmet svojho súkromného znaleckého posudku a z toho dôvodu následne vzal žalobu späť o zaplatenie 16.191,99 Eur. V tejto súvislosti bolo potrebné aplikovať zásadu zodpovednosti za zavinenie, čo okresný súd neurobil.

29. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.03.2024. V ňom uviedol, že moderácia zmluvnej pokuty podľa platí, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a na všetky okolnosti prípadu až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje predmetná zmluvná pokuta. Poukázal na to, že od momentu, keď žalovaný uplatnil návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur, žalobca namietal zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty a bolo len na rozhodnutí súdu, či zmluvnú pokutu zamietne alebo ju bude modifikovať. Podľa žalobca je preukázané, že určenú lehotu do 31.12.2009 nedodržal z objektívnych dôvodov, na ktoré poukázal už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca nezavinil porušenie zmluvnej povinnosti, pretože nesúhlas Pamiatkového úradu nebolo možné nijakým spôsobom obísť alebo zmeniť, takže nemohol z objektívnych dôvodov dodržať termín dokončenia stavby do 31.12.2009. K určeniu náhrady trov konania v rozsahu 90 % v prospech žalobcu poukázal na to, že okresný súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Argumentácia žalovaného je podľa žalobcu zmätočná. Poukázal na jednotlivo vypracované znalecké posudky v priebehu konania, a to posudok Ing. Pavla Jurkoviča, Ing. Petra Lehockého, Ing. Miloslava Ilavského, PhD., Ing. Bogára, pričom smerodajný pre rozhodnutie okresného súdu bol práve znalecký posudok Ing. Bogára. Vzhľadom na tento znalecký posudok zobral čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur a domáhal sa zaplatenia sumy 12.300,- Eur, od ktorej odpočítal okresný súd modifikovanú zmluvnú pokutu vo výške 2.500,- Eur a teda žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi 9.800,- Eur s príslušenstvom. Okresný súd potom jednoduchým prepočtom dospel k pomeru úspechu a neúspechu, pričom neúspech žalobcu ohodnotil na 5 %, pretože sa týkal iba príslušenstva pohľadávky, takže úspech v príslušenstve pohľadávky predstavoval 95 % a jeho čistý úspech po odpočítaní modifikovanej zmluvnej povinnosti predstavoval 90 % nároku na náhradu trov konania.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému pôvodne na zaplatenie sumy 28.491,99 Eur s príslušenstvom, ktorá suma mala predstavovať zhodnotenie predmetu nájmu, t.j. protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov z dôvodu ich rekonštrukcie vykonanej žalobcom ako nájomcom na objekte predmetu nájmu patriaceho žalovanému ako prenajímateľovi ku dňu skončenia nájmu. Vzhľadom na procesnú situáciu v konaní, keď boli predložené viaceré znalecké posudky stranami sporu, keď bol vypracovaný znalecký posudok znalcom určeným súdom a kontrolný znalecký posudok, potom na základe záverov kontrolného znaleckého posudku o výške zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu skončenia nájmu v sume 12.300,- Eur, žalobca v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur s príslušenstvom vzal svoju žalobu späť a domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy 12.300,- Eur s príslušenstvom. Žalovaný v priebehu konania namietal závery aj kontrolného znaleckého posudku, pričom si uplatnil na započítanie voči nároku žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu ako nájomcu podľa čl. 7 .bod 1. Zmluvy vykonať

rekonštrukciu a nadstavbu predmetu nájmu v hodnote 16.000,- Eur v lehote do 31.12.2009. Okresný súd vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku, keď podľa okresného súdu sa v ňom znalec, ako aj vo vyjadrení k námietkam žalovaného k jeho záveru, podrobne a dostatočne vysporiadal aj s výhradami žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy spočívajúcej v zhodnotení predmetu nájmu vo výške 12.300,- Eur s príslušenstvom. Zároveň konštatoval, že žalovaný oprávnene uplatnil započítaciu námietku na zmluvnú pokutu, keď z vykonaného dokazovania žalobca ako nájomca preukázateľne nesplnil povinnosti uvedené v čl. 7. bod 1. Zmluvy, za porušenie ktorých bola dohodnutá v čl. 3. bod 1. Zmluvy zmluvná pokuta vo výške 5.000,- Eur. Okresný súd však využijúc moderačné právo podľa znížil zmluvnú pokutu zo sumy 5.000,- Eur na jednu polovicu, t.j. na 2.500,- Eur z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty 5.000,- Eur vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného záväzku, t.j. vykonania rekonštručných prác v sume 16.000,- Eur je neprimerane vysoká, t.j. je takmer v 1/5 (podľa odvolacieho súdu sa jedná o zrejmú nesprávnosť, keď pomer hodnoty rekonštrukčných prác v sume 16.000,-Eur a výšky zmluvnej pokuty 5.000,- Eur je takmer 1/3 a teda správne mal byť tento pomer uvedený vo výške takmer 1/3), pričom zohľadnil aj to, že žalovaný po dobu viac ako 5 rokov tento nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi neuplatnil.

32. Sporná preto ostala výška zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu ukončenia nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 30.04.2015 ako aj vznik nároku na zmluvnú pokutu zo strany žalovaného a jej výška.

33. Podľa (ďalej aj „“) zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

34. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

35. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

36. Podľa (ďalej „“) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

37. Podľa na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

38. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania žalovaného. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namietal I. výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 9.800,- Eur s príslušenstvom a IV. výrok o náhrade trov konania. Výrok II. o čiastočnom zamietnutí žaloby, ako aj výrok III. o čiastočnom zastavení konania v sume 16.191,99 Eur s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol a tieto dva výroky preto nie sú predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

39. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým v I. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.800,- Eur s príslušenstvom. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a o započítacej námietke žalovaného (po zohľadnení odvolacích dôvodov) a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky

na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalovanému pri rozhodovaní vo veci samej o uplatnenom nároku žalobcu.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že preskúmal napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov uvedených žalovaným vo včas podanom odvolaní. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle viazaný. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní sa prejavuje vo viazanosti obsahového vymedzenia zákonom určených odvolacích dôvodov, teda tým, ako bol odvolací dôvod v odvolaní opísaný, t.j. uvedením dôvodov, na základe ktorých odvolateľ namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9.800,- Eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie túto sumu posúdil ako ním zistenú výšku zhodnotenia predmetu nájmu k ukončeniu nájomného vzťahu ku dňu 30.04.2015 na základe rekonštrukčných prác vykonaných žalobcom ako nájomcom na predmete nájmu patriaceho žalovanému ako prenajímateľovi, pričom vychádzal z kontrolného znaleckého posudku č. 2/2020 Ing. Bogára. V I. výroku napadnutého rozhodnutia okresný súd zohľadnil žalovaným uplatnenú započítaciu námietku, ktorou uplatnil voči pohľadávke žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur, pričom z dôvodu aplikácie moderačného práva túto zmluvnú pokutu znížil o 50 % na sumu 2.500,- Eur. Na základe uvedeného teda kontrolným znaleckým posudkom zistené zhodnotenie predmetu nájmu žalobcom ku dňu ukončenia nájomného vzťahu určil vo výške 12.300,- Eur, ktorú sumu znížil o 2.500,- Eur, t.j. o polovicu zmluvnej pokuty a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 9.800,- Eur s prísl.

42. Z obsahu odvolania vyplýva, že voči I. výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom, uplatnil žalovaný dva odvolacie dôvody. Na prvom mieste vytýkal okresnému súdu nesprávne skutkové zistenie, keď neprihliadol na preukázané skutočnosti, odôvodňujúc toto tvrdenie rozdielnymi údajmi o výške zhodnotenia predmetu nájmu na základe znaleckého posudku Ing. Ilavského a Ing. Bogára, pričom v odvolaní poukazoval na dôvody tejto rozdielnosti, a to odlišné použitie koeficientu polohovej diferenciácie znalcom Ing. Ilavským vo výške 0,23 a znalcom Ing. Bogárom vo výške 0,5, ako aj na odlišné určenie životnosti stavby, ktorú znalec Ing. Ilavský určil na maximálne 80 rokov a znalec Ing. Bogár na 175 rokov. Na tieto výhrady v odvolaní odvolací súd neprihliadol.

43. Ako uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, tieto výhrady žalovaného voči záverom kontrolného znaleckého posudku uplatnil žalovaný už v priebehu konania pred okresným súdom, pričom na tieto námietky reagoval znalec vypracujúci kontrolný znalecký posudok Ing. Bogár v podaní zo dňa 29.04.2022, v ktorom podrobne odôvodnil ním určenú životnosť ako aj výšku koeficientu polohovej diferenciácie. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že závery kontrolného znaleckého posudku, ako aj vysvetlenie znalca k výhradám žalovaného sú jednoznačné, dostatočne určité, zrozumiteľné a okresný súd postupoval správne pri vyhodnotení vykonaného dokazovania a záverov znaleckých posudkov, keď pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal práve z uvedeného kontrolného znaleckého posudku. Žalovaný v odvolaní len zopakoval tie vecné výhrady voči záverom kontrolného znaleckého posudku, ktoré už boli uplatnené aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom konkrétne dôvody nesprávnosti, postupu a záverov znalca Ing. Bogára v kontrolnom znaleckom posudku č. 2/2020 ani v odvolaní neuviedol. Všeobecné konštatovanie v odvolaní o rozdielnosti použitých koeficientov a údajov o dĺžke životnosti znalcom Ing. Ilavským a znalcom Ing. Bogárom bez toho, aby bola žalovaným konkrétne vymedzená nesprávnosť postupu kontrolného znaleckého posudku, nepostačuje na zmenu správneho postupu okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal práve z tohto kontrolného znaleckého posudku.

44. Žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na rozdiely v posudkoch Ing. Ilavského a Ing. Bogára (vo vzťahu ku koeficientu polohovej diferenciácie nehnuteľnosti a určeniu životnosti stavby), pričom tieto tvrdenia v odvolaní majú povahu konštatovania o rozdielnosti použitých údajov, avšak žiadne dôvody nesprávneho postupu a nesprávnosti záverov kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol pre okresný súd základom a východiskom pri rozhodovaní o nároku žalobcu a ustálení preukázaného zhodnotenia predmetu nájmu vo výške 12.300,- Eur, žalovaný v odvolaní neuviedol. Všeobecný odkaz na rozdielnosť použitých údajov v kontrolnom znaleckom posudku a v posudku vypracovaného Ing. Ilavským nepostačuje na to, aby odvolací súd posúdil postup okresného súdu, ktorý považoval za relevantné závery kontrolného znaleckého posudku, ako nesprávny. Naopak, okresný súd dostatočne zrozumiteľne

odôvodnil, že závery kontrolného znaleckého posudku sú jasné, zrozumiteľné, na požadovanej odbornej úrovni a nebol dôvod pochybovať o záveroch a postupoch kontrolného znaleckého posudku, keď znalec, ktorý ho vypracoval, následne dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnil svoj postup pri použití odlišných údajov v kontrolnom znaleckom posudku od údajov použitých znalcom Ing. Ilavským. Odvolací súd preto na tieto tvrdenia žalovaného vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam pri hodnotení kontrolného znaleckého posudku neprihliadol, pretože žiadne relevantné dôvody zakladajúce pochybnosti alebo preukazujúce nesprávnosť postupu kontrolného znaleckého posudku žalovaný v odvolaní neuviedol.

45. Žalovaný ďalej vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol zaviazaný na zaplatenie sumy 9.800,- Eur s príslušenstvom, poukázal na nesprávne právne posúdenie započítacej námietky pri uplatnení nároku na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Eur a nesúhlasil s jej znížením o jednu polovicu na sumu 2.500,- Eur.

46. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo včas podanom odvolaní žalovaný nenamietal samotnú aplikáciu moderačného práva.

47. Z ustanovenia vyplýva, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, pričom predmetom moderačného práva môže byť len výška zmluvnej pokuty. Zákon neupravuje hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná za neprimeranú a je vecou súdu, vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci, posúdiť neprimeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom pri tomto posudzovaní zákon kogentným spôsobom vymedzil dve kritériá, na základe ktorých neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty posudzuje, a to kritérium hodnoty zabezpečovaného záväzku a kritérium významu zabezpečovaného záväzku. Prvým kritériom je hodnota zabezpečovaného záväzku, v rámci ktorého súd posudzuje, či výška zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečovaný záväzok, nie je neprimeraná vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu tohto zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta môže byť určená rôzne, a to jednorazovou sumou, alebo aj na základe narastajúceho spôsobu, t.j. percentuálnym určením za každý deň alebo iné obdobie porušenia povinností. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. pritom vyplýva, že zmluvná pokuta vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nie je považovaná za neprimeranú. Teda posúdenie výšky zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečeného záväzku, t.j. pomeru výšky zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečeného záväzku, je jedným z dvoch kritérií vyžadovaných zákonom pri uplatnení moderačného práva. Ďalším kritériom pri uplatnení moderačného práva a posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty, je jej posudzovanie z hľadiska významu zabezpečovaného záväzku, ktorý je subjektívnym ukazovateľom na rozdiel od objektívneho kritéria pomeru zmluvnej pokuty a hodnoty zabezpečeného záväzku ( Patakyová a kol.: , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1267). Ustanovenie teda upravuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečovanej povinnosti pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Vzťah medzi prvým a druhým kritériom sa môže prejaviť tak, že pokiaľ by samotná výška zmluvnej pokuty voči hodnote zabezpečovaného záväzku mohla byť posúdená ako neprimeraná, tento záver môže byť potvrdený alebo vyvrátený pri posudzovaní druhého kritéria, t.j. významu zabezpečovaného záväzku (viď vyššie uvedené dielo str. 1267). Jedná sa vždy o rozhodovanie súdu pri zohľadnení individuálnych okolností prejednávanej veci.

48. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okresný súd posudzoval prvé kritérium, a to výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ktorou bol záväzok vykonať rekonštrukciu predmetu nájmu a nadstavbu s výškou investícií 16.000,- Eur, pričom posúdil výšku zmluvnej pokuty 5.000,- Eur k hodnote tohto záväzku na preinvestovanie 16.000,- Eur za neprimerane vysokú, dosahujúcu takmer 1/5 (správne malo byť uvedené 1/3) z hodnoty zabezpečeného záväzku. Ďalším dôvodom pre zníženie zmluvnej pokuty bola aj dĺžka neuplatnenia zmluvnej pokuty po dobu viac ako 5 rokov.

49. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v podanom odvolaní síce nesúhlasil s týmto znížením zmluvnej pokuty, ale pri vymedzení odvolacích dôvodov žiadne tvrdenia a argumentáciu o nesprávnosti záveru okresného súdu pri posúdení neprimeranosti zmluvnej pokuty z hľadiska aplikácie prvého kritéria, t.j. hodnoty zabezpečovaného záväzku k výške zmluvnej pokuty, t.j. k pomeru zmluvnej pokuty a zabezpečeného záväzku neuviedol, teda žiadnu vecnú nesprávnosť súdom prijatého záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty v pomere 1/5 (správne 1/3) k hodnote zabezpečeného záväzku a ani k uplatneniu kritéria dlhodobého neuplatnenia zmluvnej pokuty neuviedol. V odvolaní teda chýba

argumentácia odôvodňujúca nesprávnosť vyhodnotenia objektívneho kritéria (pomeru výšky zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečeného záväzku) okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na obsah Zmluvy, keď žalobcovi bol poskytnutý benefit vo forme dlhodobého poskytnutia nájmu za symbolické nájomné, čím odôvodňoval primeranosť zmluvnej pokuty, jedná sa o konštatovanie vo vzťahu k druhému subjektívnemu kritériu posudzovania primeranosti zmluvnej pokuty, a to k významu zabezpečovaného záväzku zmluvnou pokutou. Okresný súd však toto druhé kritérium ani nepoužil a žiadne závery z tohto druhého kritéria v napadnutom rozhodnutí neuviedol. Nie je úlohou odvolacieho súdu opätovné posudzovanie tvrdení a argumentácie strán sporu použitej už v konaní pred okresným súdom, pretože účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených odvolateľom v podanom odvolaní, ktorými dôvodmi je odvolací súd viazaný. Je povinnosťou odvolateľa, v tomto prípade žalovaného, na také vymedzenie odvolacích dôvodov, ktoré umožňujú prieskum záverov súdu prvého stupňa. V opačnom prípade absenciou odvolacích dôvodov pre ich nedostatočné vymedzenie voči konkrétnemu záveru okresného súdu odvolateľ neumožní odvolaciemu súdu prieskum konkrétnych záverov napadnutého rozhodnutia.

50. Žalovaný v odvolaní konkrétne závery okresného súdu vecnou argumentáciou o ich nesprávnosti nenamietal, t.j. nenamietal nesprávnosť záveru okresného súdu (pri posudzovaní prvého objektívneho kritéria primeranosti zmluvnej pokuty), že pomer zmluvnej pokuty a hodnoty zabezpečovaného záväzku v rozsahu 1/5 (1/3) nie je neprimeraný a z akých dôvodov a ani to, že kritérium dlhodobého neuplatnenia nároku na zmluvnú pokutu nezodpovedá kritériám moderačného práva podľa . Žalovaný tým neumožnil odvolaciemu súdu prieskum uvedených záverov okresného súdu a ním vykonaného hodnotenia neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty pri porovnávaní pomeru jej výšky v sume 5.000,- Eur k hodnote zabezpečovaného záväzku 16.000,- Eur, t.j. v pomere takmer 1/3 z hodnoty zabezpečeného záväzku. Žalovaný nenamietal ani to, že okresný súd pri moderačnom práve zohľadnil aj dĺžku neuplatnenia tohto práva zo strany žalovaného po dobu viac ako 5 rokov. Keďže výhrady voči týmto záverom a použitým kritériám žalovaný v odvolaní neuviedol, neumožnil odvolaciemu súdu vecný prieskum správnosti týchto záverov. Dôsledkom neuvedenia odvolacích dôvodov voči konkrétnym záverom okresného súdu v napadnutom rozhodnutí je potom je záver o ich správnosti, keďže pre absenciu odvolacích dôvodov ich nie je možné preskúmať odvolacím súdom.

51. Žalovaný v odvolaní nenamietal ani to, že okresný súd pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty použil len jedno (objektívne) kritérium, a to hodnotu zabezpečeného záväzku, pričom neodôvodnil primeranosť výšky zmluvnej pokuty z hľadiska druhého kritéria, t.j. s ohľadom na význam zabezpečovanej povinnosti. Nie je úlohou odvolacieho súdu, aby namiesto odvolateľa dopĺňal odvolacie dôvody alebo vychádzal z predpokladov, čo odvolateľ v podanom odvolaní mienil namietať, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti konania.

52. V odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd nesprávne znížil zmluvnú pokutu na jednu polovicu a tvrdil, že výška zmluvnej pokuty pre prípad porušenia predmetného záväzku je primeraná. Primeranosť zmluvnej pokuty žalovaný odôvodnil v odvolaní tým, že vzhľadom na obsah zmluvy o nájme, žalobcovi bol poskytnutý značný benefit tým, že mu bol prenechaný predmet nájmu za symbolické 1,- Eur, avšak s podmienkou zrekonštruovania predmetu nájmu na požadovaný účel. Ako už bolo uvedené žalovaný tým poukázal na ďalšie kritérium pri uplatnení moderačného práva a posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty, t.j. na kritérium významu zabezpečovanej povinnosti. V odvolaní poukázal na uvedený účel zmluvy o nájme, t.j. prenechanie predmetu nájmu za symbolické nájomné 1,- Eur pod podmienkou vykonania zrekonštruovania predmetu nájmu na požadovaný účel. Žalovaný však v odvolaní nenamietal nesprávny postup okresného súdu, t.j. nesprávne právne posúdenie, keď okresný súd toto druhé kritérium pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neaplikoval. Žalovaný len všeobecne konštatoval účel uvedenej zmluvy a podľa jeho názoru preto na základe tohto účelu je zmluvná pokuta primeraná k hodnote dohodnutého záväzku. Pokiaľ však žalovaný v odvolaní nenamietal a nevymedzil v odvolacích dôvodoch nesprávny postup okresného súdu, ktorý druhé kritérium primeranosti zmluvnej pokuty, a to posudzovanie významu zabezpečenej povinnosti, neuplatnil, potom len konštatovanie o tom, že účelom zmluvy bolo za symbolické nájomné poskytnúť nájomcovi predmet nájmu za predpokladu jeho rekonštrukcie, nepostačuje na to, aby odvolací súd zmenil záver okresného súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty, keď žalovaný v odvolaní vecnou argumentáciou nenamietal nesprávnosť záveru okresného súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty z dôvodu aplikácie prvého objektívneho kritéria, t.j. určenia pomeru hodnoty zabezpečeného záväzku a zmluvnej pokuty,

ktorý posúdil ako neprimeraný. Voči konkrétnemu záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, pretože jej pomer k hodnote zabezpečeného záväzku dosahuje 1/5 (správne 1/3), žalovaný žiadnu vecnú odvolaciu argumentáciu neuviedol.

53. Vzhľadom na takto vymedzené odvolacie dôvody, preto podľa odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní neuviedol skutkové a právne dôvody, ktoré by boli spôsobilé zmeniť záver okresného súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty vo výške 5.000,-Eur a aplikácii moderačného práva spôsobom vykonaný okresným súdom, ktorý znížil zmluvnú pokutu na 1/2 z dôvodu neprimeranosti jej výšky k hodnote zabezpečeného záväzku.

54. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacieho konania v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného vo svojom podaní zo dňa 28.02.2023 poukazoval na nesprávny postup okresného súdu, ktorý bez toho, aby žalobca požiadal o moderačné právo, sám ex offo uplatnil moderačné právo, na túto výhradu odvolací súd neprihliadol, pretože takto vytýkaný nesprávny postup okresného súdu nebol uvedený v odvolacích dôvodoch vo včas podanom odvolaní ( ).

55. Opätovne až v tomto podaní zo dňa 28.02.2023 žalovaný namietal, že okresný súd sa mal vysporiadať so všetkými kritériami a predpokladmi aplikácie moderačného práva, t.j. okrem iného aj s významom zabezpečovanej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Aj táto výhrada, že okresný súd toto druhé kritérium pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty neaplikoval, bola uvedená až po uplynutí zákonom určenej lehoty na podanie odvolania, a teda tento argument žalovaného bol v rámci odvolacieho konania uplatnený oneskorene, na ktorý odvolací súd prihliadnuť nemohol.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými a vymedzenými vo včas podanom odvolaní, preto dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný vo včas podanom odvolaní neuviedol odvolacie dôvody spôsobilé na zmenu alebo zrušenie prvého výroku napadnutého rozhodnutia.

57. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 9.800,- Eur s príslušenstvom, potvrdil ako vecne správne v zmysle .

58. Žalovaný podal odvolanie aj voči IV. výroku napadnutého rozhodnutia, pričom namietal nesprávne rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, keď okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca pôvodne uplatnil sumu 28.491,99 Eur a súdom mu bola priznaná suma 9.800,- Eur, čo predstavuje 34,40 % a jeho neúspech predstavuje 65,60 %. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovaného stotožnil.

59. Náhrada trov konania je založená podľa na zásade úspechu v konaní a podľa aj na procesnom zavinení pri zastavení konania. Ako správne uviedol žalovaný v podanom odvolaní, predmetom konania bola žalobcom uplatnená suma 28.491,99 Eur s príslušenstvom. Okresný súd zaviazal v I. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného na zaplatenie sumy 9.800,- Eur s príslušenstvom, v III. výroku konanie v časti o zaplatení 16.191,99 Eur s príslušenstvom zastavil a v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na výrok I., II., III. a obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z uvedeného vyplýva, že zo žalobcom uplatnenej sumy 28.491,99 Eur s prísl. bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 9.800,- Eur s príslušenstvom. Uvedená suma istiny, v ktorej bol žalobca úspešný predstavuje 34,40 %. V časti o zaplatenie 16.191,99 Eur s prísl. bola žaloba vzatá späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. K späťvzatiu v tejto časti došlo zo strany žalobcu po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku.

60. Procesné zavinenie na zastavení konania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ preto žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur s prísl., z procesného hľadiska zavinil, že súd musel konanie v tejto časti zastaviť, t.j. je procesne zodpovedný za zastavenie konania v tejto časti. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie však odvolací súd dodáva, že aj II. výrok napadnutého rozhodnutia, t.j. v ktorom v prevyšujúcej časti nad sumu 9.800,- Eur s príslušenstvom okresný súd žalobu zamietol, je treba posudzovať z hľadiska procesného úspechu. Pokiaľ bola žalobcovi priznaná suma 9.800,- Eur s prísl. a pokiaľ v časti 16.191,99 Eur s príslušenstvom bolo konanie zastavené, potom II. výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby sa týka nielen

príslušenstva, tak ako to odôvodnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí (t.j. úrokov z omeškania z priznanej sumy pôvodne uplatnených od 20.08.2015 až do 06.05.2016), ale aj istiny vo výške 2.500,- Eur, pretože v tejto časti okresný súd zohľadnil žalovaným uplatnenú započítaciu námietku z titulu uplatnenia zmluvnej pokuty. Znamená to, že procesný neúspech žalovaného predstavuje zamietnutie žaloby nielen v časti uvedeného príslušenstva, ale aj istiny 2.500,- Eur, pričom žalobca procesne zavinil aj zastavenia konania v časti 16.191,99 Eur s prísl. Procesný neúspech a procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu predstavuje 65,60% a žalobcovi priznaná suma 9.800,- Eur s prísl. predstavuje jeho procesný úspech v rozsahu 34,40 %. Znamená to, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 65,60 % (zamietnutie žaloby v časti 2.500,- Eur a časti príslušenstva, zastavenie konania 16.191,99 Eur s príslušenstvom), neúspešný bol v rozsahu 34,40 % a potom pomer jeho úspechu, t.j. po odčítaní neúspechu žalovaného v rozsahu 34,40 % od jeho úspechu v rozsahu 65,60 %, predstavuje pomer úspešnosti žalovaného v prvoinštančnom konaní v rozsahu 31,20 %.

61. Odvolací súd musí konštatovať, ako to uviedol žalovaný v podanom odvolaní, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti o náhrade trov konania, je nepreskúmateľné, kedy zo stručného odôvodnenia okresného súdu nevyplýva, na základe akých konkrétnych údajov a vyčíslených súm dospel okresný súd k záveru o neúspechu žalobcu v konaní v rozsahu 5 %. Žiadne konkrétne číselné údaje, ktoré by boli overiteľné, z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú.

62. Odvolací súd preto v zmysle s použitím , a zmenil napadnuté rozhodnutie v IV. výroku tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 31,20 %.

63. Aj keď to žiadna zo sporových strán v rámci odvolacieho konania neuviedla, odvolací súd nad rámec uvedeného konštatuje, že v danom prípade nezávisel nárok žalobcu od záverov znaleckého posudku z hľadiska posudzovania pomeru úspechu pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že v danom prípade sa neuplatní zásada podľa predchádzajúcej úpravy o priznaní plnej náhrady trov konania, ak rozhodnutie vo veci záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V danom prípade bola výška žalobcom uplatneného nároku súdom posúdená na základe záverov kontrolného znaleckého posudku. Žalobca však v čase podania žaloby jednoznačne identifikoval svoj nárok voči žalovanému, a to na základe znaleckého posudku č. 105/2015. Znamená to, že zníženie žalobcom uplatnenej sumy nebolo závislé od znaleckého posudku, ale bolo výsledkom procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal jednak závery žalobcom predloženého posudku, od ktorého odvodzoval svoj nárok, ako aj spôsob určenia konkrétnej sumy, keď bola určená hodnota vykonaných prác a nie zhodnotenie predmetu nájmu. V danom prípade teda nebol nárok žalobcu závislý od znaleckého posudku, ale jeho zníženie v dôsledku späťvzatia žaloby bolo výsledkom procesnej obrany a tvrdení žalovaného.

64. Odvolací súd dodáva, že sú mu známe viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , ), podľa ktorých ani nová právna úprava podľa nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nároku na náhradu trov konania, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne podľa predchádzajúcej úpravy podľa (ďalej aj „OSP“). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. -31 vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v . Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nároku na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia podľa súdom nie je v súlade s .

65. Odvolací súd však konštatuje, že v danom prípade uvedené závery nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné. Žalobca bol úspešný v konaní o zaplatenie 9.800,- Eur s príslušenstvom, v časti 2.500,- Eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá a v časti o zaplatenie 16.191,99 Eur s príslušenstvom bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. V časti zastavenia konania žalobca z procesného hľadiska zavinil, že súd musel konanie v tejto časti zastaviť. Zastavenie konania sa posudzuje výhradne z hľadiska procesného zavinenia, t.j. pokiaľ žalobca takýto úkon vykonal, bol súd povinný ho akceptovať a konanie v tejto časti zastaviť, pričom nedošlo zo strany žalovaného k nesúhlasu s čiastočným zastavením konania. Posudzovanie nároku na náhradu trov konania je v súvislosti so zastavením

konania výhradne v rovine procesného práva. Aj keď bolo čiastočné späťvzatie dôsledkom záverov znaleckého posudku, v danom prípade nie je možné aplikovať predchádzajúcu úpravu podľa , kedy bolo možné priznať plnú náhradu trov konania aj v prípade čiastočného úspechu, ak plnenie záviselo od záverov znaleckého posudku. Žalobca už v žalobe jednoznačne vyčíslil svoj nárok na peňažné plnenie na základe ním uvedených skutkových okolností a ním predloženého znaleckého posudku a zníženie jeho nároku bolo výsledkom dokazovania a procesnej obrany žalovaného, keď okresný súd na preukázanie rozsahu nároku žalobcu určil a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Nárok uplatnený žalobcom teda nebol závislý od znaleckého dokazovania, pretože tento nárok v čase podania žaloby bol žalobcom poznateľný, ním určiteľný a vyčíslený a zníženie žalobcom uplatneného nároku na základe výsledku znaleckého dokazovania bolo dôsledkom vykonaného dokazovania na základe procesnej obrany žalovaného. Obdobnú argumentáciu Krajského súdu v Žiline Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. -12 zo dňa 08.02.2017 v bode 21. neposúdil za rozpornú s ústavnými právami sťažovateľky. Aplikácia predchádzajúcej úpravy podľa aj za účinnosti , ktorý takúto úpravu nepozná, podľa rozhodnutia Ústavného súdu pripadá do úvahy hlavne v prípadoch, v ktorých je potrebné rozlišovať, čo je v konaní základné a čo je sprevádzajúce, pričom za základné sa považuje rozhodnutie o zásahu do uplatneného práva (napr. pri ochrane osobnosti) a výška je potom druhotná, nadväzujúca (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.04.2019). V danom prípade však o takéto rozlišovanie medzi základným a druhotným nešlo. Len v dôsledku procesnej obrany žalovaného, ktorej výsledkom bol záver znalca o inej výške zhodnotenia predmetu nájmu, ako uviedol v žalobe žalobca, došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 04.02.2021, ktorý v bode 43. okrem iného uviedol: „Aplikácia označenej výnimky (plná náhrada trov konania) však ani za účinnosti právnej úpravy obsiahnutej v neprichádza do úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa neúspech prejavil iba vo výške plnenia za predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu takúto výšku plnenia presne nepoznal a ani presne poznať nemohol (). ... bod 45. ... Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je zrejme primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.“

66. Podľa odvolacieho súdu preto aj v prejednávanej veci je potrebné uplatniť ustanovenie a s použitím ako bolo uvedené vyššie s prihliadnutím na procesný úspech v spore a procesné zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania.

67. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením s použitím a vychádzal z úspechu strán sporu v odvolacom konaní vo vzťahu k nároku vo veci samej. Pokiaľ preto na základe podaného odvolania žalovaného voči I. výroku napadnutého rozhodnutia (rozhodujúceho vo veci samej), žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, potom rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný vo veci samej. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd neposudzoval zmenu IV. výroku napadnutého rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktorý výrok ja závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej.

68. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).