Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-250-2000.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/250/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu T. L., X. Š. - B. Š., J. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Poprad, Mnoheľova 840/8, proti žalovaným ad 1/ Y. L. - C., L., O., X. P. I., O. XXX/X, N.: XXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Marošom Ježíkom, advokátom, Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, pracovisko Poprad, Nám. sv. Egídia 95, ad 2/ L. Š., X. I., W. T. XX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 7.302,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný v 2. rade L. Š. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.203,08 eur so 17,6 % úrokom z omeškania odo dňa 23.12.1999 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 1. rade Y. L. - C. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 99,58 eur so 17,6 % úrokom z omeškania odo dňa 23.12.1999 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania a trovách právneho zastúpenia súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu o zaplatenie 7.302,66 eur (220.000,- Sk) s príslušenstvom so 17,6 % úrokom z omeškania od 23.12.1999 do zaplatenia, a to od žalovaných v 1. rade Y. L. - C. S. a žalovanému v 2. rade L. Š.. V predmetnej žalobe uviedol, že so žalovaným v 1. rade v zastúpení predávajúceho Y. O. uzavreli dňa 26.3.1999 kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej žalobca kúpil ojazdené osobné motorové vozidlo Škoda Felícia Q. XXX, rok výroky 1998, ŠPZ: Z.-XXXAC, výrobné číslo O., výrobné číslo motora XXXXXXX, za dohodnutú kúpnu cenu pôvodne 220.000,- Sk, v súčasnosti 7.302,66 eur, ktorú navrhovateľ v ten istý deň aj odporcovi v 1. rade, t.j. Y. L. - C. S. vyplatil. Rozhodnutím Colného úradu v Poprade zo dňa 23.12.1999 zn. 266/37/99 o zaistení tovaru, bolo toto predmetné motorové vozidlo žalobcovi odňaté z dôvodu, že nie je colne prejednané, hoci v technickom preukaze vozidla je uvedený údaj o colnom prejednaní vozidla. Ďalším dokazovaním Colného úradu v Poprade bolo zistené, že predmetné vozidlo nebolo preclené, neprešlo hranicu, ale bolo ukradnuté na území Slovenskej republiky s pôvodnou ŠPZ X., pričom osoba, ktorá uzavrela Zmluvu o obstaraní predaja s Y. L. - C. S., Y. O. v skutočnosti nebol predávajúci, ale pre tento účel boli zneužité jeho osobné doklady. Motorové vozidlo zapísal do evidencie motorových vozidiel na Dopravnom inšpektoráte Žarnovica L. Š., t.č. žalovaný v 2. rade. Takýmto konaním vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 7.302,66 eur (220.000,- Sk), ktorú vyplatil ako kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo, a ktoré mu ako ukradnuté bolo odňaté.
Okresný súd Poprad rozhodol v konaní 7C/250/2000-224) zo dňa 6. júna 2007 tak, že zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných Y. L. - C. S. a L. Š. zaplatiť sumu 7.302,66 eur (220.000,- Sk) istiny so 17,6 % úrokom z omeškania od 23.12.1999 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 292,11
eur (8.800,- Sk) na účet žalobcu a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.556,01 eur (77.002,50 Sk) na účet právneho zástupcu žalobcu.
Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného v 1. rade Y. L. - C. S..
Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove poukázal, že z doteraz vykonaného dokazovania je možné ustáliť, že všetky zmluvy, t.j. Kúpna zmluva zo dňa 26.3.1999, ako aj Zmluva o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla zo dňa 26.3.1999, sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.302,66 eur je preto dôvodný. Z dokazovania taktiež vyplýva, že uvedenú sumu žalobca vyplatil ako kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo Škoda Felícia, rok výroky 1998, EVČ Z. XXX H.. Podľa príjmového dokladu zo dňa 26.3.1999 sumu 7.302,66 eur (220.000,- Sk) mal žalobca vyplatiť Autobazáru C. S. - Y. L., L.. Krajský súd ďalej poukázal, že je potrebné zistiť, kto je zodpovedný a kto má zákonnú povinnosť uvedenú sumu žalobcovi vyplatiť. Taktiež je potrebné vyjasnenie, či žalobca žaluje nárok z dôvodu náhrady škody, ako to uviedol v žalobe, alebo ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to ďalej bolo odprezentované v konaní. Zároveň Krajský súd v Prešove žiadal doplniť dokazovanie o vypočutie účastníkov konania a o vypočutie navrhnutých svedkov, príp. vykonať ďalšie dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu veci.
Vo svojej výpovedi právny zástupca navrhovateľa poukázal na predmetný návrh a žiadal, aby žalobcovi bola vyplatená suma 7.302,66 eur, a to s poukazom jednak na doposiaľ vykonané dokazovanie, ako aj na konštatovanie Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 2Co/163/2007 ustálil, že všetky zmluvy, t.j. aj kúpna zmluva z 26.3.1999, ako aj zmluva o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla zo dňa 26.3.1999, sú absolútne neplatné. Ďalej uviedol, čo sa týka vypočutia svedka Y. O., tento nikdy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, čo vyplýva aj z pripojenej časti trestného spisu, v ktorom sa nachádza dôkaz o tom, že predmetné motorové vozidlo patrí Y. Y. a tejto bolo ukradnuté, boli na ňom zbrúsené čísla podvozku - VIN a prerazené nové. Toto bolo zistené na základe šetrení daných v trestnom konaní, z ktorých vychádza súd aj v tomto konaní. V súčasnosti už svedka Y. O. nemožno ani vypočuť, pretože tento zomrel. Navyše krajský súd nikdy nespochybnil zodpovednosť žalovaného v 1. rade. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že aj z výpovede žalovaného v 2. rade vyplýva jeho zodpovednosť, keďže sám priznal, že s pánom L., t.j. žalovaným v 1. rade, bol v jednaní, do jeho autobazáru nosil autá priebežne, a teda podieľal sa aj na vzniku ujmy, ktorá vznikla žalobcovi. Okrem toho bolo preukázané, že zo strany žalovaných sa nachádza v spise čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že pán Š. toto auto doviezol žalovanému v 1. rade a prehlásil, že nemá žiadne vady, pre ktoré by nemohlo byť predané ďalšiemu zákazníkovi. Z toho vyplýva že žalovaný v 1. aj 2. rade konali spoločne a nerozdielne. Ďalej vyplýva, že Zmluva o obstaraní veci je neplatná od počiatku, teda obstarávateľ v tomto prípade nie je krytý platnou zmluvou o obstarní predaja. Predávajúci, ktorý je uvedený v kúpnej zmluve, t.j. Y. O. nie je skutočným predávajúcim, tento uvedené vozidlo nikdy nevlastnil. Kúpnu zmluvu vyhotovoval C. S. - Y. L., a tento uviedol do kúpno-predajnej zmluvy údaje, ktoré sú tam uvedené. Teda zodpovedá aj za to, že tam uviedol vlastníka, ktorý vlastníkom predmetného motorového vozidla nikdy nebol. Taktiež bolo preukázané, že Zmluvou o obstaraní predaja si C. S. neplnil svoje povinnosti tak ako má, lebo sa nepresvedčil o identite Y. O., ktorého tam uviedol ako obstarávateľa predaja, nebola riadne vyplnená kolónka týkajúca sa čísla občianskeho preukazu a zistenia totožnosti. Je zrejmé, že teda žalovaný v 1. aj 2. rade konali takto spoločne. Podľa čestného prehlásenia pána Š. zo dňa 14.1.2000 bolo toho dňa dodané aj predmetné motorové vozidlo, pričom Zmluva o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla je zo dňa 26.3.1999 a z toho istého dňa je aj zmluva o predaji tohto vozidla. Ak teda malo byť vozidlo dodané 14.1.2000, tak nemohli byť obstarávateľská a kúpna zmluva uzatvorené 8 mesiacov po skutočnom predaji tohto vozidla.
Žalobca poukázal na výpoveď svojho zástupcu a žiadal vyhovieť návrhu.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C/332/2001, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 7Co/109/2006-73) zo dňa 27.9.2007 s tým, že tento stav v tomto konaní je totožný so skutkovým stavom, ktorý sa riešil vo vyššie označenom konaní pred Okresným súdom Kežmarok. V tomto rozhodnutí súd žalobu voči žalovanému v 1. rade C. S. - Y. L. zamietol. Bolo konštatované, že zmluvy sú neplatné podľa § 39 OZ, avšak z hľadiska pasívnej legitimácie žalovaný Y. L. - C. S., nie je pasívne legitimovaný na vrátenie kúpnej ceny, pretože jeho činnosť súvisela s činnosťou obstarávateľa
predaja veci. Ak by súd riešil otázku uplatneného nároku titulom zodpovednosti za škodu, tak bez právoplatného rozhodnutia súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1T/109/2008, kde jedným z obžalovaný je aj žalovaný v 1. rade, nie je možné vôbec o zodpovednosti za škodu hovoriť, pričom v trestnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté a ani v tomto konaní nebolo preukázané, akú zákonom uloženú právnu povinnosť mal žalovaný v 1. rade, v spojitosti s obstaraním predaja vozidla, ktoré sa dodatočne ukázalo, že je kradnuté, porušiť. Preto pokiaľ bude daná vec posudzovaná ako vydanie bezdôvodného obohatenia, je daná zodpovednosť žalovaného v 2. rade. Bez rozhodnutia súdu v Banskej Bystrici nie je možné preukázať, resp. hovoriť o zodpovednosti, resp. porušení právnej povinnosti žalovaného v 1. rade, čo je jednou z podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyvodenie zodpovednosti z neplatného právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tento bol účastníkom zmluvy o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla číslo 162/1999 zo dňa 26.3.1999, ktorá z právneho hľadiska určovala jeho postavenie v danom vzťahu, pokiaľ išlo o predaj motorového vozidla, ktoré zakúpil žalobca a ktorý zaňho zaplatil kúpnu cenu vo výške 7.302,66 eur (220.000,- Sk). Naďalej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/109/2006 zo dňa 27.9.2007, ktorý rozhodol tak, že pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, žalobu vo vzťahu k Y. L. - C. S. zamietol, pričom bolo konštatované, že kúpna zmluva o predaji vozidla je neplatným právnym úkonom, avšak nárok z takto určenej neplatnej kúpnej zmluvy nie je možné uplatňovať voči žalovanému v 1. rade, ktorý mal postavenie len obstarávateľa predaja veci. Toto rozhodnutie súdu vyššieho stupňa a vyslovený právny názor je aj v tomto prípade záväzný a z tých dôvodov žiada, aby žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahu. Suma 7.302,66 eur (220.000,- Sk) bola na základe už uvedenej zmluvy číslo 91 zo dňa 26.3.1999, vyplatená priamo žalovanému v 1. rade, ako podnikateľovi, z ktorej v ten istý deň žalovaný v 1. rade vyplatil k rukám pána Š., ako splnomocnenca Y. O., sumu 7.203,08 eur (217.000,- Sk) a sumu 99,58 (3.000,- Sk) tvorila obstarávateľská odmena.
Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil, jeho neprítomnosť ospravedlnil z pracovných dôvodov právny zástupca s tým, že menovaný súhlasí s pojednávaním vo veci bez jeho prítomnosti. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade.
Z výpovede žalovaného v 2. rade L. Š. vyplýva, že tento nesúhlasí s predmetnou žalobou, pretože uvedené motorové vozidlo nevlastnil, auto bolo odovzdané na sprostredkovanie predaja, a to žalovanému v 1. rade, z ktorých provízia z predaja tvorila časť splátky pôžičky, ktorú poskytoval Y. I.. Predmetné vozidlo odpredával na základe splnomocnenia, na presný obsah daného splnomocnenia si nespomína. So žalovaným v 1. rade bol v osobnom jednaní, do tohto autobazáru priviezol viac áut na predaj týchto motorových vozidiel. Dané auto Škodu Felíciu on osobne neevidoval na žiadnych úradoch, kompletné auto aj s dokumentmi, značkami a splnomocnením prevzal od pána I..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s Kúpnou zmluvou zo dňa 26.3.1999, Zmluvou o obstaraní predaja veci zo dňa 26.3.1999, oboznámil sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, podanou obžalobou, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný v 2. rade uzatvoril dňa 26.3.1999 ako splnomocenec predávajúceho Y. O. s Autobazárom Y. L. - C. S. Zmluvu o sprostredkovaní predaja ojazdeného osobného motorového vozidla Škoda Felícia, typ EFF 613, rok výroby 1998, ŠPZ Z. XXX H., číslo motora XXXXXXX, číslo podvozku O. s tým, že sprostredkovateľ je oprávnený ponúknuť na predaj uvedené motorové vozidlo. Žalovaný v 1. rade ako sprostredkovateľ v ten istý deň ponúkol uvedené vozidlo na predaj, a to kupujúcemu Y. L., t.j. v tomto prípade žalobcovi, za dojednanú kúpnu cenu 7.302,60 eur (220.000,- Sk). Táto suma bola žalobcom vyplatená v hotovosti v deň podpísania kúpnej zmluvy sprostredkovateľovi.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal vo veci obžalobu na obvinených L. Š., Y. V., G. W.V., L. W., Y. L., Ľ. W. H. Y. I. pre trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti, podvodu, skrátenia dane. Trestné konanie sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1T/181/2007, ktoré doposiaľ nie je ukončené. Zo skutku číslo 11/ obžalobného návrhu vyplýva, že T. L. vozidlo zakúpil prostredníctvom C. S. L., ktorého majiteľom je Y. L., za sumu 7.302,66 eur (220.000,- Sk), pričom bola spísaná aj Zmluva o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla. Ďalej z uvedenej obžaloby vyplýva, že obvinený L. Š., Y. I., Y. V. H. Y. L., po vzájomnej dohode s Ľ. L., dňa 23.31999 zlegalizovali osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia EVČ X. XXX X., ktoré bolo odcudzené dňa 4.3.1999, patriace Y. Y. tým spôsobom, že Y. I. zadovážil osobné motorové vozidlo a L. Š. s doposiaľ nestotožnenou
osobou, ktorá zabezpečila nepravé doklady z Colného úradu Štúrovo o dovoze vozidla Škoda Felícia 1,4 LXi, na ktorých bolo pozmenené výrobné číslo motora a výrobné číslo karosérie, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia Okresného úradu Žarnovica o vyhovení a schválení technickej spôsobilosti dovezeného vozidla na meno držiteľa Y. O., T. XX, B. X.. Na základe toho bol aj vydaný technický preukaz k motorovému vozidlu série U. XXXXXX, pričom následne prihlásili vozidlo do evidencie vozidiel v ten istý deň prostredníctvom vedúceho Dopravného inšpektorátu Žarnovica, a ktorý k tomuto uvedenému vozidlu pridelil evidenčné číslo Z. XXX H. bez toho, aby tam bol držiteľ vozidla, resp. ním splnomocnená osoba a následne L. Š. odpredal motorové vozidlo prostredníctvom Autobazáru C. S. T. L. za sumu 7.302,66 eur (220.000,- Sk). Ďalej z uvedenej obžaloby vyplýva, že svedok Y. O. vo svojej výpovedi uviedol, že uvedené motorové vozidlo nikdy nevlastnil, nebol jeho majiteľom, ani držiteľom, o tomto počul prvý krát, nikto za ním nebol, nikomu nepožičal ani svoj občiansky preukaz, na predložených tlačivách a dokladoch, t.j. na Žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie, vykonanie zmeny vozidla, rozhodnutie OÚ v Žarnovici, nie sú jeho podpisy, jeho podpis musel niekto sfalšovať. Taktiež kúpno- predajnú zmluvu nepodpisoval. Pôvodná vlastníčka motorového vozidla Y. Y. si uplatnila poistené plnenie v Ergo poisťovni, ktorá jej vyplatila finančnú hotovosť za poistené plnenie a vlastnícke práva prešli na Ergo poisťovňu, a.s., Bratislava. Ďalej si nenárokovala vrátenie vozidla, preto v súčasnosti vlastníkom tohto vozidla je Ergo poisťovňa.
Zo Zmluvy o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla číslo zmluvy 168/1999 uzavretou medzi Y. O., X. B. X.H., T. XX a C. S., zastúpená Y. L., L., O. D., mal súd preukázané, že táto zmluva bola podpísaná 26.3.1999, pričom predmetom obstarania je motorové vozidlo Škoda Felícia, typ EFF 613, rok výroky 1998, ŠPZ Z. XXX H., číslo motora XXXXXXX, číslo podvozku O., technický preukaz číslo a séria U.. Na základe zápisu o technickom stave motorového vozidla sa objednávateľ a obstarávateľ dohodli, že predmetné motorové vozidlo bude predané za kúpnu cenu 7.302,66 eur (220.000,- Sk). Obstarávateľ sa zaväzuje prevziať od odberateľ osobné motorové vozidlo, ktoré mu obstarávateľ zveruje za účelom jeho odpredaja.
Z pripojenej kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 26.3.1999 medzi predávajúcim Y. O., T. XX, B. X. a kupujúcim Y. L., B. Š. XXX vyplýva, že predmetom kúpy je osobné motorové vozidlo vyššie označené a kúpna cena bola stanovená dohodou na 7.302,66 eur (220.000,- Sk), ktorú vyplatil kupujúci sprostredkovateľovi pri podpise zmluvy.
Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalobcom dňa 26.3.1999 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade Y. L., prevzal sumu od T. L. vo výške 7.302,66 eur (220.000,- Sk) za sprostredkovanie predaja osobného motorového vozidla. Ako vyplýva z výpovede právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, tento vyplatil sumu 7.203,08 eur (217.000,- Sk) L. Š. a sumu 99,58 eur (3.000,- Sk) si ponechal ako obstarávateľskú odmenu, za účelom sprostredkovania predaja predmetného motorového vozidla.
Pokiaľ sa týka výsluchu svedka Y. O., tento v danej veci nebol možné vykonať. Podľa matričného záznamu, menovaný zomrel dňa XX.X.XXXX P. L. XX v Českej republike a oznámenie o úmrtí je zapísané na Osobitnej matrike v Bratislave OÚ/4 rok 2005, strana 143, pod poradovým číslom 570. Úmrtný list bol vystavený až v roku 2007. Preto súd pre účely tohto konania podporne použil svedeckú výpoveď Y. O. už z vyššie označeného trestného spisu, z ktorej vyplýva, že uvedené motorové vozidlo nikdy nevlastnil, nebol jeho majiteľom a držiteľom a o tomto počuje prvý krát. Nikomu ani nepožičal svoj občiansky preukaz a na predložených tlačivách a dokladoch, t.j. na Žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie, vykonanie zmeny vozidla, rozhodnutie OÚ v Žarnovici, nie sú jeho podpisy, niekto jeho podpis musel sfalšovať a taktiež kúpno-predajnú zmluvu videl prvý krát a nepodpísal ju.
Podľa § 37 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vozidlo Škoda Felícia s predmetným evidenčným číslom bolo na Dopravnom inšpektoráte v Žarnovici prihlásené na Y. O., B.. XX.X.XXXX, X. T. XX, B. X., zomrelom dňa XX.X.XXXX. Tento vo výsluchu pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici vypovedal v tom smere, že nikdy nebol vlastníkom, ani držiteľom vyššie uvedeného motorového vozidla, taktiež mu nikdy nebola vyplatená suma za odpredaj motorového vozidla. Vlastníkom tohto motorového vozidla bola pani Y. Y., ktorej bolo toto vozidlo ukradnuté a na základe čoho si uplatnila voči poisťovni Ergo poistené plnenie. Toto sa aj stalo a vozidlo je dnes vlastníctvom tejto poisťovne. Vyplýva to aj z unesenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 13.1.2004, vedené pod číslom ČV:KUV-18/OVEK-2000, ako aj z obžaloby, ktorá bola zaslaná príslušnému súdu, a ktoré konanie prebieha na Okresnom súde Banskej Bystrici 1T/181/2007. Trestné konanie doposiaľ nebolo ukončené. Y. O. teda nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a nemohol uzatvoriť ani zmluvu o sprostredkovaní o predaji veci, ani kúpno-predajnú zmluvu medzi ním a Y. L., pretože iba vlastník môže so svojim vlastníctvom nakladať a predať ho. V zmysle ustanovenia § 123 OZ, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Z uvedeného teda vyplýva, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom T. L. a predávajúcim Y.B. O., hoci spĺňa po formálnej stránke všetky zákonom predpísané náležitosti, je neplatná, nakoľko Y. O. ako predávajúci, nebol oprávnený disponovať s predmetom kúpnej zmluvy, keďže nebol vlastníkom motorového vozidla a o danej skutočnosti taktiež nevedel a túto zmluvy nikdy neuzatvoril a nikdy nikoho na uzatvorenie takejto zmluvy nesplnomocnil. Žiaden subjekt nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Právny úkon v tomto prípade je teda absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého pre účastníkov nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Uvedená skutočnosť bola taktiež konštatovaná v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove.
Podľa § 737 OZ, zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.
Z dokazovania ďalej vyplýva, že Y. O. nemohol byť v tomto prípade ani objednávateľom, nakoľko uvedené zmluvy, t.j. ani kúpno-predajnú zmluvu, ani zmluvu o obstaraní predaja veci vôbec nepodpisoval, nemohol vystupovať ani ako predávajúci, nakoľko nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a ani nikdy nesplnomocnil nikoho na podpis zmluvy o obstaraní predaja veci. Je teda zrejmé, že aj táto zmluva je teda od počiatku neplatná a jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, z ktorého pre účastníkov nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Žalovanému v 1. rade Y. L. bola vyplatená aj obstarávateľská odmena, ktorú aj v tomto prípade možno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie.
Taktiež z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/163/2007 zo dňa 22.6.2011 vyplýva, že aj Zmluva o obstaraní predaja ojazdeného motorového vozidla zo dňa 26.3.1999 je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Predaj motorového vozidla sa uskutočnil na základe zmluvy o predaji veci upravenej v § 737 a násl. OZ. Na žalovaného v 1. rade ako obstarávateľa predaja neprešlo vlastníctvo k veci zverenému na obstaranie predaja. Čo sa týka zodpovednosti za vady predanej veci, za tieto zodpovedá kupujúcemu obstarávateľ v zmysle § 741 OZ, ktorý s ním uzatvára aj kúpnu zmluvu. Uvedené ustanovenie tak vylučuje zodpovednosť objednávateľa predaja veci za vady a zakladá za tieto vady zodpovednosť obstarávateľa predaja veci. Obstarávateľ predaja nie je však účastníkom kúpnej zmluvy, preto v prípade neplatnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k obstarávateľskému predaju veci, sa môže kupujúci domáhať práva na vrátenie poskytnutého plnenia od predávajúceho, nie však od obstarávateľa predaja veci. V danom prípade však predávajúci nebol vlastníkom danej veci. Na tomto sa výslovne podieľal žalovaný v 2. rade, ktorý vystupoval ako splnomocnenec vlastníka danej veci (predávajúceho). A preto naňho prechádza zodpovednosť za spôsobenú škodu, ktorá vznikla žalobcovi.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ďalej z vykonaného dokazovania tiež jednoznačne vyplýva, že uvedenú sumu žalobca vyplatil ako kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo Škoda Felícia EFF 613, rok výroby 1998, EVČ Z. a podľa príjmového dokladu zo dňa 26.3.1999 sumu 7.302,66 eur (220.000,- Sk) vyplatil Autobazáru C. S. - Y. L., ktorý však následne 7.203,08 eur (217.000,- Sk) odovzdal ešte v ten deň, t.j. 26.3.1999 do rúk žalovaného v 2. rade L. Š. a 99,58 eur (3.000,- Sk) si ponechal ako províziu z predaja uvedeného motorového vozidla, a to na základe zmluvy PPD číslo 91 zo dňa 26.3.1999. Súd má za to, že týmto konaním došlo k plneniu žalovaným t.j. k zaplateniu sumy 7.302,66 eur (220.000,- Sk), a to jednak žalovanému v 1. rade, ktorý následne odovzdal sumu 7.203,08 eur (217.000,- Sk) L. Š., t.j. žalovanému v 2. rade, ktorí sa teda na úkor iného bezdôvodne obohatili. Pre žalobcu vznikla však škoda vo výške 7.302,66 eur (220.000,- Sk) a suma 99,58 eur (3.000,- Sk), ktorá tvorila províziu za predaj, vznikla žalobcovi ako náhrada škody v príčinnej súvislosti s bezdôvodným obohatením a plnením z neplatnej zmluvy.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že niekto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (uznesenie NS SR z 23.11.2010, sp. zn. 5MCdo/17/2009).
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že poskytnuté plnenie z kúpnej ceny prijal v konečnom dôsledku nie predávajúci, ale L. Š.K., čo tento pri svojom výsluchu nepoprel, a preto je povinný plnenie vydať. Navyše tieto peniaze nikdy neodovzdal Y. O., ako predávajúcemu, čo vyplynulo z predloženej obžaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 1T/180/2007 a jednak z výpovede žalovaného v 2. rade pred dožiadaným súdom dňa 24.2.2012. Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal L. Š., t.j. žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 7.203,08 eur (217.000,- Sk), t.j. celú kúpnu cenu. Akým spôsobom naložil s uvedenou sumou ďalej, je pre účely tohto konania právne irelevantné. V zbytku, t.j. čo sa týka sprostredkovateľskej odmeny vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) súd zaviazal na úhradu žalovaného v 1. rade, pretože aj toto bolo plnenie z neplatnej zmluvy.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ak obe zmluvy, t.j. i kúpna zmluva a zmluva o sprostredkovaní predaja veci, sú od počiatku neplatné, je potrebné posudzovať danú vec ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak sa plní z neplatných zmlúv, ako je to v tomto prípade, jedná sa o bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (vládne nariadenie číslo 87/1995 Z.z.)
Výška úrokov z omeškania predstavovala v uvedenom čase 17,6 %, čo predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby. Súd tieto úroky priznal od 23.12.1999, t.j. od doby, kedy bol colnými úradmi zaistený tovar, a to konkrétne Škoda Felícia.
Predmetné vozidlo je v súčasnosti vo vlastníctve Ergo poisťovne. Toto vozidlo nemôže prejsť do vlastníctva žalobcu, a teda nemožno vrátiť vozidlo. V zmysle § 475 OZ zaniká povinnosť vrátenia tohto predmetu konania, pretože plnenie sa stalo nemožným.
O trovách konania bude súd rozhodovať samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.