Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: G.. U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. J.. D. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát, so sídlom Námestie M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina proti žalovaným: 1/ U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX S. XXX, 2/ X. O., A.. XX.XX.XXXX, W. P.. A.F. XXXX/X, XXX XX O. A. P., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana 16, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, o uplatnenie práva na zľavu z kúpnej ceny, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 24.06.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť (každému z nich) zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.500,-eur. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 kúpil od žalovaných podiel vo veľkosti 1/2 v pozemku parcela CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2 v k.ú. S., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX za kúpnu cenu 12.900,-eur. Následne po kúpe pozemku žalobca zistil, že sused F. I. s manželkou, bytom S. XXX si postavili novostavbu rodinného domu tak, že je jeho rodinný dom iba pol metra od hranice pozemku teraz žalobcu a obývačkové okno má situované do jeho pozemku, čo je v rozpore so Stavebným zákonom a ( ). Z uvedeného dôvodu sa žalobca obrátil na Obec Turie za účelom zjednania nápravy. Obec Turie, stavebný úrad sa v liste označenom ako „Vyjadrenie zo dňa 06.05.2021 č.s.: 440/2020/ HL výsledok po ŠSD“ vyjadril, že stavebné povolenie p. I. F. bolo vydané 26.07.2017 pod č. 157/2017/ HI-SP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi v konaní o umiestnenie stavby a stavebného povolenia neprináležalo postavenie účastníka stavebného konania, pretože on nadobudol stavebný pozemok až 25.06.2018, preto sa voči nesprávnemu osadeniu stavby a nesprávnemu umiestneniu okna obývačky mali brániť žalovaní, ale oni tak neurobili. V čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 je uvedené, že predávajúci 1 a predávajúci 2 týmto vyhlasujú, že im nie sú známe také vady a poškodenia nehnuteľnosti, na ktoré by mali kupujúceho osobne upozorniť. Uvedené potvrdzuje, že žalovaní žalobcu zavádzali a oklamali, keď ho na vady osadenia stavby a nesprávne umiestnenie obývačkového okna neupozornili. Nesprávne osadenie rodinného domu F. I. znehodnotilo pozemok a to nadmerným tienením a iným, preto žalobca dva mesiace po kúpe pozemku na to upozornil žalovaných a žiadal od nich zníženie kúpnej ceny o 1.500,-eur. Najskôr žalovaní so žalobcom o tom komunikovali a následne odmietli s ním komunikáciu, potvrdzujú to SMS správy. Žalobca poukázal na ust. a . Pred podaním žaloby na súd vyzval žalovaných

výzvou zo dňa 10.06.2021, aby mu v lehote do troch dní odo dňa doručenia výzvy vrátili (každý z nich) zníženú kúpnu cenu o 1.500,-eur. Žalovaní odmietli vrátiť zníženú kúpnu cenu, preto sa žalobca domáha svojho práva cestou súdu.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe podaním zo dňa 13.09.2021, v ktorom a uviedli, že žalobca sa žalobou domáha uplatnenia práva na zľavu z kúpnej ceny a to z nasledujúcich dôvodov: že „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 žalobca od žalovaných kúpil podiel vo veľkosti 1/2 v pozemku CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2 v k.ú. S. za kúpnu cenu 12.900,-eur.“ Toto tvrdenie žalobcu je potrebné uviesť do súladu so skutkovým a právnym stavom veci: titulom kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi kúpil žalobca spoluvlastnícky podiel 1 od žalovaného v rade 1/ a spoluvlastnícky podiel 1/2 od žalovaného v rade 2/ na nehnuteľnosti registra „C“ parcela č. XXXX/X o výmere 516 m2, tohto času zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. S., obec S., okres Žilina. Vklad vlastníckeho práva ku kúpnej zmluve zo dňa 25.06.2018 bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 26.07.2018 pod č. V 239/2018. Žalobca uvádza, že „následne po kúpe pozemku zistil, že sused F. I. s manželkou si postavili novostavbu rodinného domu tak, že je jeho rodinný dom iba pol metra od hranice pozemku a obývačkové okno má situované do jeho pozemku, čo je v rozpore so stavebným zákonom a .“ Žalobca súčasne uvádza, že „žalovaní žalobcu zavádzali a oklamali, keď ho na vady osadenia stavby a nesprávne umiestnenie obývačkového okna neupozornili“, že „nesprávne osadenie rodinného domu F. I. znehodnotilo pozemok a to nadmerným tienením a iným....“ Uvedené tvrdenia žalobcu, žalovaní výslovne popierajú a uvádzajú, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými došlo na základe doporučenia p. I., vlastníka rodinného domu, na ktorý poukazuje v žalobe žalobca. Žalobca osobne poznajúc stav na mieste samom, stav pozemku a lokality vyhľadal a navštívil osobne žalovaných a nástojil na žalovaných, aby mu pozemok odpredali. Bezprostredne pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy bol žalobca niekoľkokrát na predmetom pozemku na ohliadke, a to nielen za prítomnosti žalovaných, ale aj sám, nakoľko v danom čase predmetný pozemok nebol oplotený. Pán F. I. s manželkou P. I. boli stavebníkmi a v súčasnosti sú vlastníkmi susediaceho rodinného domu so súp. č. 706 postaveného na pozemku CKN č. XXXX/X, v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX k.ú. S.. F. I. realizoval stavbu svojho rodinného domu na základe právoplatného stavebného povolenia č. 157/2017/H1-SP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2017, pričom v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu (dôkaz predložil samotný žalobca) bolo zo strany príslušného stavebného úradu konštatované, že stavba rodinného domu p. I. bola zrealizovaná plne v súlade so stavebným povolením. Žalovaní uvádzajú, že v čase, keď žalobca realizoval ohliadku pozemku pred uzavretím kúpnej zmluvy a v samotnom čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pozemku, susedný rodinný dom vlastníkov F. I. s manželkou už na susednom pozemku CKN č. XXXX/X, k.ú. S. bol už vystavaný a to do štádia vytiahnuté múry, osadené všetky okná tohto rodinného domu, stavba zakrytá strechou. Teda žalobcovi bol v čase realizácie kúpy pozemku jednoznačne známy stav pozemku aj stavby umiestnenej na susediacom pozemku, jeho umiestnenie od hraníc pozemku, umiestnenie okien. Žalovaní výslovne popierajú, že by pozemok vykazoval vady. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca, že obývačkové okno je situované do pozemku žalobcu a že rodinný dom je „pol metra“ od hranice pozemku, nie je možné kvalifikovať ako vady pozemku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že „žalovaní žalobcu zavádzali a oklamali, keď ho na osadenie stavby a nesprávne umiestnenie obývačkového okna neupozornili“, aj toto tvrdenie žalovaní výslovne popierajú. Žalovaní ďalej výslovne popierajú aj tvrdenie žalobcu, že by do pozemku (parcela č. XXXX/X, k.ú. S.) bolo vôbec „osadené obývačkové okno“, ako aj výslovne popierajú tvrdenie, že je rodinný dom osadený „pol metra“ od hranice pozemku. Rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku parcela č. XXXX/X má do pozemku (parcela č. XXXX/X, k.ú. S.) osadené dve menšie okná a to: a) okno garáže a b) okno povaly tak ako vyplýva z priloženej fotodokumentácie. Žalobca v súčasnosti na pozemku začal výstavbu rodinného domu, pričom vzdialenosť medzi rodinným domom žalobcu a rodinným domom p. Chovanca je 10 metrov. Skutočnosť, že samotní žalovaní v čase vedenia stavebného konania nemali námietky v rámci stavebného konania k rodinnému domu p. I., nie je možné považovať za vadu pozemku, pričom pokiaľ, ako tvrdí žalobca, mal byť porušený stavebný zákon, potom žalobca zvolil nesprávny postup a mal svoje námietky a výhrady uplatniť voči konajúcemu stavebnému úradu vo vzťahu k vydanému a právoplatnému stavebnému povoleniu. Žalobca ďalej uvádza, že „dva mesiace po kúpe pozemku na to upozornil žalovaných a žiadal o zníženie kúpnej ceny o 1.500,-eur.“ Aj toto tvrdenie žalovaní výslovne popierajú, pričom uvádzajú, že priamo pri kúpe pozemku upozornili žalobcu, že žalovanému v rade 1/ bola diagnostikovaná v máji 2018 vážna choroba a podrobuje sa rádioterapii, pričom následne v októbri 2018 žalovaný v rade 1/ absolvoval aj vážnu operáciu v nemocnici v Ružomberku, teda žalovaní popierajú tvrdenie žalobcu, že by ich dva mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy kontaktoval s uplatnením

zľavy z ceny. Od uzavretia kúpnej zmluvy žalobca žalovaných nenavštívil a žalovaní nemali akúkoľvek vedomosť (až do júna 2021), že by žalobca považoval pozemok za vadný. Žalobca prvýkrát oslovil žalovaných s požiadavkou na uplatnenie zodpovednosti a zľavu z kúpnej ceny žalovaných až v júni 2021, pred podaním žaloby, dôkaz o tejto skutočnosti predložil žalobca spolu so žalobou. Žalobca odkazuje v rámci právnej argumentácie na ust. , a . Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a tiež nepreukázal ako v rámci kúpy pozemku a pri jeho užívaní má dochádzať k porušeniu ust. . Pokiaľ by aj došlo k porušeniu povinností podľa , pasívne legitimovaným na toto konanie nie sú žalovaní v rade 1/ a 2/. Pokiaľ žalobca poukazuje na , toto ustanovenie je na danú situáciu neaplikovateľné, keďže jednak nešlo o vadu a ani nešlo o vadu, ktorá by dodatočne vyšla najavo. Žalobca poznal stav pozemku v čase pred kúpou, ako aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobca si vykonal ohliadku pozemku na mieste samom a to v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy, keď už rodinný dom p. I. na susednom pozemku bol vystavaný, v zmysle fotodokumentácie. Žalovaní navrhujú výsluch svedka, vlastníka rodinného domu postaveného na pozemku č. XXXX/X, k.ú. S. F. I.. Žalovaní zotrvávajú na tvrdení, že pozemok nemá vady a poškodenia a skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe nie je možné definovať ako vady pozemku a teda žaloba žalobcu je absolútne nedôvodná. Pokiaľ by sa konajúci súd s argumentáciou žalovaných nestotožnil a mal za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe sú vadou pozemku, potom platí, že: a) žalobca/kupujúci môže úspešne uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie dodatočne najavo vyjdené vady kúpenej veci, ktoré v tej dobe neboli ešte zistiteľné, čo však nie je daný prípad, nakoľko žalobca o stave pozemku a tiež stave susediaceho pozemku a o stave na ňom postavenom rodinnom dome p. I. vedel v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Je vylúčená zodpovednosť žalovaných za vady predanej veci (ak by súd mal za to, že ide o vadu), pretože vada by nevyšla pre kupujúceho najavo dodatočne, ale bola známa, zistiteľná v čase uzavretia zmluvy a žalobca ako kupujúci sa napriek tomu slobodne rozhodol kúpnu zmluvu na pozemok uzavrieť; b) nebola splnená podmienka ods. l a to, že žalobca ako kupujúci si (ak by súd mal za to, že ide o vadu) u žalovaného v rade 1/ a žalovaného 2/ mal uplatniť vady bez zbytočného odkladu, pričom práva zo zodpovednosti sa môže domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Žalobca prvýkrát vytkol skutočnosti uvádzané žalobcom až v júni 2021, t.j. po uplynutí 24 mesačnej lehoty, t.j. žalovaní v rade 1/ a 2/ v záujme opatrnosti vznášajú aj námietku „nevčasnosti“ uplatnenia vád. Na základe uvedeného, žalovaní v rade 1/ a 2/ majú za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.

3. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11.11.2021, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalovaných nesúhlasí. Poukázal na to, že: a) pozemok - parcela CKN č. XXXX/X orná pôda o výmere 516 m2, na LV č. XXXX, k.ú. S. („pozemok“ bol v čase vydávania územného rozhodnutia a stavebného rozhodnutia pre F. I. Y. P. I. na ich rodinný dom postavený na pozemku CKN č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. S., schválený obecným zastupiteľstvom ako stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu a to i napriek tomu, že je to pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce a bol vedený ako orná pôda, b) pozemok žalovaní predali ako stavebný pozemok a nie ako ornú pôdu mimo zastavaného územia obce, pokiaľ by ho boli predali ako ornú pôdu mimo zastavaného územia obce, potom by bola jeho cena cca 10x nižšia ako za stavebný pozemok, c) pokiaľ pozemok žalovaní chceli predať ako stavebný pozemok mali v rámci územného a stavebného konania stavebníka F. I. donútiť k tomu, aby osadením jeho stavby nedošlo k jeho znehodnoteniu, mali v súlade s Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. trvať na tom, aby stavba p. I. bola umiestnená dva metre od pozemku a neboli tam okná na strane k pozemku a tým mohla byť vzdialenosť medzi domom p. I. a jeho domom menšia ako 7 metrov, d) žalovaní v územnom konaní (rozhodnutie č. 286/2016-HL-ÚR právoplatné 22.12.2016) stavebnom konaní (rozhodnutie č. 157/2017 HL-SP právoplatné 28.08.2018) nevzniesli voči osadeniu stavby p. I. námietky, ak nevzniesli námietky, potom Stavebný úrad Turie o nich nerozhodoval, pretože mal za to, že s tým žalovaní súhlasia. Žalobca nie je voči stavebnému úradu aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože v čase územného a stavebného konania boli účastníci konania žalovaní. Taktiež preto, že on pozemok od nich kúpil v júni 2018. Žalobca navrhol, aby súd zabezpečil dôkaz, t.j. aby z Obce Turie, stavebný úrad vyžiadal kompletný spis územného konania číslo: 286/2016/I-IL-ÚR a stavebného konania číslo: 157/2017/HL-SP, e) tým, že dom p. I. je od jeho pozemku 85 cm (má byť najmenej 2 metre) znehodnocuje jeho pozemok tienením, ktoré má vplyv na úrodnosť pozemku, na osadenie jeho stavby rodinného domu a iné, čo je v rozpore s , Stavebného zákona a vyhlášky č. Jeho pozemok je na jednej strane dvakrát lomený, preto to spôsobilo problém pri osadení rodinného domu v nadväznosti na nesprávne osadenie rodinného domu p. I.. Kúpna zmluva zo dňa 25.06.2018, V 5890/2018, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými

mala právne vady, t.j. nebola v predmete zmluvy uvedená parcela registra „C" a bonita pôdy, preto kataster konanie prerušil. Následne si dal žalobca geodetovi zamerať pozemok a ten zistil, že stavba rodinného domu p. I. je od hranice pozemku vzdialená 85 cm (najmenej mala byť 2 metre) a tým zistil jeho vadu, ktorá dodatočne vyšla najavo až po uzavretí zmluvy. Pre uvedené pochybenie na koniec zmlúv V 5890/2018, ktoré boli na katastri napísal doložku, ktorú museli podpísať žalovaní. Preto žalovaných osobne spolu s G.. X. L. navštívil a oni mu doložku podpísali dňa 26.07.2018, čo potvrdzuje posledná strana zmluvy V 5890/2018. Pri podpise doložky žalovaných upozornil na vady pozemku a žiadal ich o zníženie kúpnej ceny od každého žalovaného 1.500,-eur. Navrhol, aby súd vyžiadal z Okresného úradu, katastrálneho odboru overenú kópiu zmluvy č. V 5890/2018. Žalobca uviedol, že uvedené tiež potvrdzuje čestné vyhlásenie zo dňa 12.11.2021, ktoré urobil G.. X. L.. Žalovaní najskôr s uvedenou zľavou na cene pozemku súhlasili, najskôr s nimi telefonicky komunikoval, ale následne prestali komunikovať. O tom. že s nimi telefonicky komunikoval potvrdia výpisy z hovorov, o ktoré požiadal mobilného operátora O2. Pri kúpe pozemku ho žalovaní neupozornili na jeho vady. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo na základe odporučenia p. I., ale na základe odporučenia p. Ľ. X., čo potvrdzuje SMS komunikácia, preto navrhuje, aby ho súd k tomuto vypočul. Žalovaní vôbec neboli na ohliadke pozemku, na ohliadke bol s bratom G.. P. O., ktorého tiež navrhol k tomu vypočuť. Keď namietal vady pozemku (okná p. I. do pozemku) u žalovaných, oni najskôr tvrdili, že je to garáž a v podkroví fitness a následne, že je to technická miestnosť. Až pri územnom a stavebnom konaní zistil, že v podkroví je obytná miestnosť, a aj preto musel svoju stavbu rodinného domu umiestniť inak nevýhodne, ako pôvodne plánoval. V žiadnom prípade žalovaných pri kúpe pozemku viackrát nenavštívil a nenastolil, aby mu ho predali, ako oni tvrdia. Žalovaných navštívil s p. B. O., čo potvrdzuje SMS komunikácia. Pri kúpe pozemku nevedel, kde je hranica medzi pozemkom p. I. a hranica pozemku, pretože p. I. mal na pozemku (cca 3 metre od svojho domu) uskladnený stavebný materiál, čo potvrdzuje fotografia, a preto bol presvedčený, že hranica pozemku p. I. je až za uskladneným stavebným materiálom. Skutočnosť bola taká, že uvedený stavebný materiál bol uskladnený na jeho pozemku. Pána I. v čase kúpy pozemku nepoznal, spoznal ho až o rok, t.j. v roku 2019, preto nemohol byť' pri ohliadke pozemku. To, že vady pozemku u žalovaných uplatnil prvýkrát dňa 26.07.2018 už v tomto podaní preukázal, preto sa nebude opakovať.

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ k vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili podaním zo dňa 13.12.2021, v ktorom uviedli, že zotrvávajú na tvrdení, že pozemok CKN č. XXXX/X, orná pôda o výmere 516 m2, k.ú. S. nemá vady a poškodenia a okolnosti uvádzané žalobcom nie je možné, podľa ich názoru, definovať ako vady pozemku, žaloba žalobcu je absolútne nedôvodná. Žalobca pri jednaní so žalovanými neuvádzal na aký účel pozemok chce kúpiť. Žalovaní predmetný pozemok nemohli predávať ako stavebný pozemok, nakoľko podľa ich vedomosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, tento pozemok ani nemal charakter stavebného pozemku a to z dôvodu, že územný plán Obce Turie v danom čase neexistoval a ani neexistovalo územné rozhodnutie na pozemok. V zmysle Stavebný zákon, sa stavebným pozemkom rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Žalobca si ako kupujúci v kúpnej zmluve ani nevymienil skutočnosť, že pozemok nadobúda za účelom výstavby rodinného domu. Táto skutočnosť je o to podstatnejšia, že návrh kúpnej zmluvy na pozemok vypracovával a predkladal žalovaným sám žalobca. Žalovaní zotrvávajú na tom, že žalobca si zrealizoval ohliadku pozemku pred uzavretím kúpnej zmluvy a v samotnom čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pozemku, susedný rodinný dom vlastníkov p. F. I. s manželkou už na susednom pozemku CKN č. XXXX/X, k.ú. S. bol vystavaný, a to do štádia vytiahnuté múry, osadené všetky okná tohto rodinného domu, stavba zakrytá strechou. Žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy, ako aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, že na pozemku susediacom s pozemkom je umiestnená stavba rodinného domu. Uvedené vyplýva nielen z fotodokumentácie, ktorú predložili žalovaní, ale aj z prílohy č. 6 vyjadrenia žalobcu. Obsahom prílohy č. 6 je fotodokumentácia, ako uvádza samotný žalobca vyhotovená ku dňu 25.06.2018 (kúpna zmluva na pozemok uzavretá 25.06.2018). Z tejto fotodokumentácie vyhotovenej samotným žalobcom jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že stavba domu p. Pavla Chovanca na susednom pozemku bola dňa 25.06.2018 vystavaná a bolo zrejmé umiestnenie stavby a osadenie okien tejto stavby. Žalobca uvádza, že žalovaní v územnom konaní a stavebnom konaní mali „stavebníka p. F. I. donútiť k tomu, aby osadením stavby nedošlo k jeho znehodnoteniu, mali trvať na dodržaní vyhlášky č. MŽP č. a trvať na tom, aby stavba p. I. bola umiestnená dva metre od pozemku C KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere 516 m2, zapísaná na LV č. XXXX k.ú S.. Žalovaní s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasia a toto tvrdenie výslovne popierajú, nakoľko majú za to, že nie je povinnosťou účastníka stavebného konania, aby preveroval postup príslušného stavebného úradu, t.j. konania, ktoré sa spravuje verejnoprávnymi predpismi, konkrétne Stavebným zákonom. To,

že žalovaní nevyužili svoje právo na námietky, nie je porušením ich povinností, a nie je to ani vada pozemku. Tvrdenie žalobcu o tom, že nebol „aktívne legitimovaný na podanie námietok v stavebnom konaní ohľadom rodinného domu p. I.“ nerozporujú, žalovaní však argumentujú tým, že pokiaľ mal stavebný úrad vydať nezákonné rozhodnutie - stavebné povolenie na stavbu, potom je potrebné sa domáhať prostriedkami verejného práva nápravy daného stavu a nie žalobou o zaplatenie zľavy z kúpnej ceny voči žalovaným. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalobca nevedel, kde je hranica pozemku s pozemkom CKN č. XXXX/X, k.ú. S. vo vlastníctve p. F. I., pretože p. I. mal na pozemku uskladnený stavebný materiál, a z toho usudzoval žalobca, že hranica pozemku je až za uvedeným stavebným materiálom, táto skutočnosť resp. nedbalosť žalobcu ako kupujúceho nemôže ísť na ťarchu žalovaných. Žalovaní uvádzajú, že poskytli žalobcovi ešte pred uzavretím zmluvy pri obhliadke informáciu, kde sú hranice pozemku, t.j. žalobcovi boli zrejmé hranice pozemku pred uzavretím kúpnej zmluvy. Hranica pozemku od stavby p. I. bola ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy vyznačená drevenými stĺpami od strany p. I., preto navrhujú výsluch p. I. ako svedka k tejto okolnosti. Žalobca ďalej uvádza, že „dom p. I. je od pozemku CKN č. XXXX/X vzdialený menej ako 2 metre, znehodnocuje pozemok žalobcu tienením, má vplyv na úrodnosť pozemku...“ Žalovaní toto tvrdenie žalobcu výslovne popierajú. Žalobca vo vyjadrení uvádza že „pri podpise doložky žalovaných upozornil na vady pozemku a žiadal ich o zníženie kúpnej ceny od každého z nich o 1.500,-eur.“ Žalovaní aj toto tvrdenie žalobcu výslovne popierajú a uvádzajú, že pri podpise doložky ku kúpnej zmluve, ktorou sa odstraňovala formálna vada kúpnej zmluvy, boli prítomní len žalobca a žalovaní. Nemajú vedomosť o tom, že by pri podpise tejto doložky ku kúpnej zmluve bola prítomná akákoľvek tretia osoba. Žalovaní sa dozvedeli o uplatňovanej vade zo strany žalobcu až na základe písomnej výzvy žalobcu pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mal o uplatnení zľavy upovedomiť žalovaných pri podpísaní doložky, nie je žalovaným potom zrejmé, prečo táto skutočnosť nebola zachytená v doložke ku kúpnej zmluve, žalobca mal faktickú aj právnu možnosť tak urobiť. Uvedené tvrdenie žalobcu sa javí ako nelogické. Žalovaní tiež popierajú tvrdenie žalobcu, že najskôr s uvedenou zľavou na cene pozemku súhlasili. Na základe uvedeného, žalovaní majú za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhujú, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca doručil súdu dňa 19.09.2023 podanie, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovaných, že mu nepredali stavebný pozemok CKN č. XXXX/X, nie je pravdivé, čo potvrdzuje znalecký posudok č. 41/2023, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Martina Čičkánová. Žalovaní priznali, že doložku ku kúpnej zmluve podpísali dňa 26.07.2018, ale pri podpise údajne nebola iná osoba, s uvedeným tvrdením žalovaných nesúhlasí. Preto navrhuje vypočuť svedka G.. X. L., ktorý bol pri podpise doložky kúpnej zmluvy, čo potvrdil v čestnom vyhlásení zo dňa 12.11.2021, vypočuť k tomu, či žalovaných upozornil na vady predávaného pozemku a k tomu či sa so žalovanými nejako dohodol o znížení kúpnej ceny. Navrhol vypočuť brata G.. P. O.Š.. Trvá na podanej žalobe.

6. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.09.2023. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe, zotrval na skutkovej a právnej argumentácii ako bolo uvedené v žalobe. Ďalej poukázal na to, že pozemok, ktorý kupoval žalobca bol stavebný, pretože tam bolo aj rozhodnutie obce, obecného zastupiteľstva, že všetky tieto pozemky v danej lokalite sú určené na individuálnu bytovú výstavbu. Tým, že tento pozemok, ktorý bol taktiež určený na bytovú výstavbu ako bol pozemok p. I., teda suseda, bol nesprávne umiestnený, tak tento pozemok žalovaných bol znehodnotený. Znehodnotený v tom zmysle, že tá stavba na tomto pozemku nemohla byť umiestnená tak, ako si to želal žalobca a mal s tým problémy, pretože musel odstúpiť potom od tej hranice až 15 m, v opačnom prípade mu stavebný úrad nechcel dať povolenie. Na preukázanie tvrdení, že žalobca nebol žalovanými upozornený na toto všetko, svedčí jednak kúpna zmluva a aj to, že keď si dal geodetovi urobiť geometrický plán, tak zistil, že tá hranica je skutočne veľmi blízko, teda rodinný dom p. I. je veľmi blízko k jeho hranici. Z uvedených dôvodov potom, keď to dal zamerať, najskôr rokoval s obidvoma žalovanými a dohodli sa, nebolo to dva mesiace potom, ako uzavreli tú zmluvu, ale jeden mesiac. Žalovaní súhlasili s tým, že sa zníži tá cena, teda každý z nich vráti časť kúpnej ceny vo výške po 1.500,- eur, nestalo sa tak, tak podal žalobu. Predložil znalecký posudok, aby preukázal, či to bol stavebný pozemok v čase predaja a mal takú kúpnu cenu, ako zaplatil, navrhol vypočuť brata G.. P. O., ktorý bol prítomný pri ohliadke pozemku. V priebehu pojednávania právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že o stavebný pozemok sa jednalo aj z toho dôvodu, že tieto pozemky v danej lokalite boli obcou Turie určené na individuálnu bytovú výstavbu, čo preukazuje aj územné rozhodnutie jednak suseda I., taktiež žalobcu. Čo sa týka doložky ku kúpnej zmluve, že nebola prítomná žiadna iná osoba, bol p. G.. L.. Čo sa týka nesplnenia včasnosti výzvy na vrátenie časti kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, táto výzva tam bola a bola aj dohoda. K výsluchu svedka na pojednávaní p. I. uviedol, že jeho svedecká výpoveď nie

je pravdivá, pretože na fotografii, ktorú predložili, príloha č. 6, nie je žiaden stĺpik železný. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že tam boli stĺpiky 2 m vysoké, drevené a svedok uviedol, že to boli rúrky železné zabetónované, je tu rozpor vo výpovediach, nie je to pravda. Fotografia, ktorá je z roku 2018 je, má aj dátum a preto má výpovednú hodnotu, jeho klient má túto fotografiu uloženú v mobile a pri tej fotografii je aj dátum, kedy bola urobená. To znamená, že žiadne takéto stĺpiky železné alebo drevené 1,70 m alebo 2 m tak neboli. Pretože fotografie, ktoré predložili žalovaní, tak tie nemajú výpovednú hodnotu, nemajú dátum. Právny zástupca žalobcu v závere pojednávania uviedol, že je tu územné rozhodnutie zo dňa 27.01.2020 č.k. 260/2019/HL-UR, ktoré vydal stavebný úrad obec Turie, stavebný úrad, kde je na piatej strane uvedené: vzhľadom k tomu, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky navrhnuté na zastavanie predmetnou stavbou, je spracovaná a schválená územná plánovacia dokumentácia a pomery v území sú jednoznačne stavebné, stavebný úrad upustil podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania a stanovil, že v lehote do 7 dní došlo odo dňa doručenia tohto oznámenia môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky. To uznesenie obce Turie, stavebného úradu, sa jedná práve o tento stavebný pozemok žalobcu a z tohto vyplýva, že tam bolo územné rozhodnutie a schválené bolo obecným zastupiteľstvom, že všetky tieto pozemky, že tam bolo viacej stavieb, to znamená, že stavebný pozemok, ktorý mali žalovaní, bol teda v tom čase stavebným pozemkom. Toto územné rozhodnutie to potvrdzuje, pretože celá tá lokalita, kde má stavbu p. I. a ďalší traja bola určená na výstavbu týchto rodinných domov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že tento pozemok nebol stavebným pozemkom.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaných kontaktoval na základe toho, že zháňal stavebný pozemok, po Turí poroznášal lístočky, že kúpi stavebný pozemok. Kontaktoval ho p. O., ten mu chcel predať svoj pozemok, ale zistilo sa, že on ho mal mimo, kde nemôže stavať. Bývalý kolega Ľ. X. mu spomenul, že je tam na predaj tento pozemok. P. O. išiel s ním za žalovanými a sa rozprávali, že tam chce postaviť dom. Pri ohliadke pozemku bol sám a so svojím bratom, nie ako tvrdia žalovaní, že tam boli s ním. Pozemok nebol ohraničený, nebol vytýčený, nebolo možné určiť hranicu toho pozemku, dokazuje to aj fotodokumentácia, ktorú urobil v deň, keď pozemok kúpil. Nebolo presne určiť podľa m2, kde pozemok začína a kde končí. A bolo to aj s tým stavebným materiálom, že bol zložený tri metre od domu p. I., kde bol upravený ten pozemok a ostatná časť bola zarastená vysokou trávou. Nie je pravda, že sa nestretli, stretli sa, bol s ním aj p. X. L., ktorý mu vybavil, že sa mohli zobrať z katastra tie zmluvy, bola tam chyba, chýbala tam „C“ parcela. A p. L. mu to vybavil u tej pani I.Ň., že mu dá originál zmluvy z toho katastra, to mu nemohli dať, lebo oni nechceli prísť na kataster, tak prišiel on za žalovanými a p. L. bol vtedy so žalobcom, lebo aj tie zmluvy musel v ten deň vrátiť, aby prebehol vklad do katastra. A keď tvrdia, že pozemok nebol stavebný, v jeho územnom rozhodnutí je vyjadrenie stavebného úradu, že daná lokalita bola uznesením určená na IBV výstavbu. Keď žalovaní tvrdia, že nie sú zodpovední, ako konal stavebný úrad, ale oni boli aktívni v tom stavebnom konaní, lebo oni dali súhlas p. I., aby mohol ten dom umiestniť meter od hranice pozemku aj s oknom do obývacej izby. Oni tvrdia, že to je povala, ale povala je obývacia izba. Keby mu to žalovaní nedovolili, tak stavebný úrad mu nedovolí takto umiestniť stavbu na pozemku. Bol to majetok žalovaných a oni mu to dovolili takto umiestniť. Vtedy ho na to neupozornili. Kúpnu zmluvu doniesol žalovaným týždeň pred tým, ako ju podpísali a dal im peniaze za pozemok a ešte im povedal, dobre si ju preštudujte, doplňte tam skutočnosti, ktoré chcete, nedoplnili tam nič. Žalobca poukázal na čl. III kúpnej zmluvy. Peniaze dal kupujúcim v ten deň, keď sa podpísala zmluva. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že žalovaní neboli prítomní na ohliadke pozemkov pred jeho kúpou, bol tam on a jeho brat. Neboli tam žiadne drevené koly osadené medzi pozemkom p. I. a pozemkom, ktorý kúpil, boli tam osadené, ale až na fotke z roku 2021. Že tá hranica pozemku je iná, sa dozvedel až na základe vytýčenia geodetom X. L., ktoré sa uskutočnilo 2 alebo 3 dni pred podpisom doložky na kúpnej zmluve. Potom kontaktoval žalovaných, stretli sa, podpísali doložku. Pri podpise doložky upozornil na vadu pozemku žalovaných a požadoval zľavu z kúpnej ceny, s ktorou súhlasili, svedok je X. L., ktorý mu vybavoval aj na katastri, že mohol zobrať tie zmluvy. Nebola dodržaná vzdialenosť domu p. I. od hranice pozemku, aj situovanie toho okna, mu spôsobilo, že podľa stavebného zákona nedostane stavebné povolenie, už by musel od tej hranice odstúpiť 7 m, ten pozemok je 2x kosený z druhej strany, mal jedinú možnosť osadiť ten dom iba z druhej strany pozemku. Na ten pozemok č. XXXX/X žiadal o vydanie územného rozhodnutia v roku 2019 z dôvodu, že tam chcel postaviť dom. V roku 2019 bolo rozhodnutie obecného zastupiteľstva o územnom rozhodnutí, že sa tam môže stavať, územný plán sa riešil až neskôr. V čase kúpy pozemok bol určený na individuálnu bytovú výstavbu územnou plánovacou dokumentáciou, toto stanovisko vydal stavebný úrad. Že pozemok bol stavebný, vychádzal z územnoplánovacej informácie, ktorá bola na obecnom úrade. Stretnutia ohľadne podpísania doložky ku kúpnej zmluve sa uskutočnili dve, so žalovaným v rade 2/ v Kysuckom Lieskovci a so žalovaným v rade 1/ pri nemocnici v Žiline, p. L. bol pri obidvoch stretnutiach.

8. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadrenia, uviedla, že predmetom kúpnej zmluvy bola parcela registra C parcela č. XXXX/X o výmere 516 m2, ktorá sa nachádzala v k.ú. S.. Žalovaní obaja zhodne vyhlasujú, že tento predmet kúpy, pozemok v čase kúpy nebol stavebným pozemkom. Ani obsah samotnej kúpnej zmluvy, žiadnu takúto vymienenú vlastnosť alebo takúto charakteristiku pozemku neobsahuje. To, čo sa považuje za stavebný pozemok je definované v § 43h Stavebného zákona. V danom čase v júni 2018 obec Turie nemala územný plán v tejto časti, čomu zodpovedá tvrdenie na strane žalobcu, nakoľko pozemok, susedný pozemok, teda pozemok vo vlastníctve p. I., na ktorý poukazuje samotný žalobca, si k tejto stavbe potreboval vybaviť územné rozhodnutie. To, ale sa vzťahovalo výlučne na pozemok č. XXXX/X, predmetom tohto konania je pozemok č. XXXX/X. Pozemok nevykazuje žiadne vady, ani žiadne poškodenia. Žalobca si vykonal ohliadku tohto predmetu kúpy a teda pozemok videl, poznal jeho stav, vedel, že teda na susednom pozemku na pozemku č. XXXX/X je postavená stavba, nakoľko v júni 2018 už tá susedná stavba stála, bola vystavaná, boli vytiahnuté múry, bola zastrešená, bol žalobcovi jasný a známy stav pozemku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na vedľajšom pozemku bol uložený nejaký stavebný materiál a v dôsledku toho nevedel aké sú hranice pozemku, namietajú toto tvrdenie, ten vedľajší pozemok v čase výstavby bol riadne zameraný na mieste samom a samotná skutočnosť, že teda ten stavebný materiál sa tam niekde nachádzal, nemôže ísť na ťarchu žalovaných v tom smere, že bolo povinnosťou aj žalobcu si v rámci tej ohliadky zistiť stav pozemku a o tomto stave pozemku bol riadnym spôsobom upovedomený. Žalovaní popierajú aj tvrdenie, že by pri podpise doložky, ako je aj uvedené v písomných vyjadreniach, bola prítomná nejaká ďalšia tretia osoba, a že by žalobca vyzval žalovaných na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 1.500,-eur niekedy ešte mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy, ako bolo na pojednávaní uvedené, hoci pôvodne v žalobe sa uvádzalo, že to mali byť dva mesiace. K takémuto úkonu nedošlo, k takému úkonu došlo až v júni 2021. Popierajú skutočnosť, že by súhlasili s tým, že bude vrátená žalobcovi akákoľvek časť kúpnej ceny, nakoľko mali za to, že pozemok ako predmet kúpy, neobsahuje žiadne vady ani poškodenia, nejde o vadu. V prípade, ak by súd mal za to, že predmet kúpy vady vykazoval, tak namietajú, že došlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady pre nesplnenie včasnej notifikačnej povinnosti vád, nakoľko je potrebné teda aj tieto vady uplatniť v lehote do 24 mesiacov, podľa písomnej výzvy zo strany žalobcu táto výzva bola adresovaná žalovaným až v júni 2021. Pokiaľ žalobca navrhuje vykonanie dôkazu jednak znaleckým posudkom, ale aj výpoveďami svedka Ing. X. L. Y. G.. P. O., namietajú uvedené, tieto dôkazné prostriedky mali byť predložené v rámci lehoty, ktorú poskytol súd pri vyjadrení ku žalobe, resp. k vyjadreniu žalovaných, v rámci koncentrácie dôkazov majú za to, aby súd tieto dôkazy nevykonal, nakoľko žalobca ich mohol predložiť teda v čase, keď sa vyjadroval k danej veci. Kúpna cena alebo samotná výška kúpnej ceny neznamená alebo neurčuje charakter toho pozemku, cena medzi žalobcom a žalovanými bola určená výslovne dohodou zmluvných strán. Pokiaľ mal žalobca za to, že by mal kupovať stavebný pozemok, bolo aj na jeho strane, aby teda si vymienil túto vlastnosť. Návrh kúpnej zmluvy bol predložený práve zo strany žalobcu, ten predmet kúpy v čase kúpy, v čase ohliadky a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal charakter stavebného pozemku. Uviedla, že navrhujú výsluch svedka p. I., ktorý je vlastníkom susedného pozemku parcely CKN č. XXXX/X a to najmä k tej skutočnosti, na preukázanie toho, či existovala stavba v júli 2018 na tomto pozemku, či boli vytýčené hranice tohto pozemku, teda pozemku v jeho vlastníctve a tiež k okolnosti, aké izby má umiestnené do pozemku CKN č. XXXX/X. Právna zástupkyňa žalovaných v závere pojednávania uviedla, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami, bola dohodnutá kúpna zmluva a teda došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva. Bolo preukázané, že bola vykonaná zo strany žalobcu ohliadka predmetu kúpy pred uzatvorením kúpnej zmluvy, to znamená, poznal stav na mieste samom. Predmetom kúpy nebol stavebný pozemok. V prípade, ak by aj išlo o stavebný pozemok, to, že žalovaní v danom čase, keď boli vlastníkmi predmetného pozemku, nevyužili svoje práva na podanie odvolania voči územného rozhodnutia, neznamená alebo nie je príčinnou súvislosťou, že by mohlo ísť o vadu predmetného pozemku. Čo sa týka zdôvodnenia žalobcu, že dodatočne vyšla najavo vada, na ktorej teda postavil svoju žalobu, uplatniť právo zo zodpovednosti je možno len za tie dodatočne najavo vyjdené vady, ktoré v tej dobe neboli ešte zistiteľné, predmetný pozemok vady a poškodenia nevykazoval, tak v danom prípade nie je možné uplatniť toto ustanovenie o dodatočne nájdených vadách a takisto nebola splnená lehota na včasné uplatnenie alebo notifikačná povinnosť vád, nakoľko žalobca mal vyzvať žalovaného na vrátenie časti kúpnej ceny až v júni 2021, to znamená po uplynutí 24 mesačnej lehoty. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že neexistuje vada na pozemku a nie sú splnené zodpovednosti, resp. nároky z vád a zodpovednosť žalovaných, navrhujú žalobu zamietnuť.

9. Žalovaní v rade 1/ a 2/ na pojednávaní uviedli, že oni ten pozemok predať nechceli, po všetkých okolnostiach, keď žalobca prišiel za žalovaným v rade 1/ niekoľkokrát, dohodol sa s bratom (žalovaným v rade 2/), že ho predajú. Pozemok predali, pozemok si žalobca pozrel, hovoril im, že sám si ho pozrel, hranica bola jednoznačne vytýčená, boli tam dva koly zahlobené na rohu, tak vedel pokiaľ je hranica, keby pozemok nechcel, tak ho nemusel kúpiť. Na cene sa dohodli, pozemok videl, hranicu videl. Začal ich kontaktovať, nejaké telefonáty boli až v roku 2021, určite nie dva mesiace, alebo mesiac po. Určite nie, lebo žalovaný v rade 1/ mal vtedy dosť ťažké obdobie. Nevie o čo sa jedná, ten dom tam stál, bol postavený, strecha bola postavená, okno z garáže, okno z podkrovia a nevie, či tam je obývačka, absolútne nevie. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci výsluchu uviedli: Čo sa týka podpisu doložky ku kúpnej zmluve, žalovaný v rade 1/ uviedol, že to bolo v nemocnici, bol na vyšetrení, liečbe, tam to podpísal žalobcovi, nikto nebol prítomný. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že to podpísal žalobcovi v Kysuckom Lieskovci na kapote auta, nikto nebol prítomný, nikto iný okrem nich nebol prítomný. Žalobca ich pri podpise doložky ku kúpnej zmluve nevyzval na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny v žiadnom prípade. O tom, že žalobca si od každého uplatňuje vrátenie sumy 1.500,-eur sa dozvedeli, bolo to v roku 2021. Žalovaný v rade 1/ sa nevie presne vyjadriť, skôr to bolo do toho 6. mesiaca, prvý polrok 2021. Žalovaný v rade 2/ uviedol, že mu prišiel nejaký list po 2 alebo po 3 rokoch, nevie presne, kedy to už bolo, odpovedal mu na ten list písomne. V čase, keď sa vykonávala ohliadka pred podpisom kúpnej zmluvy, či existovali nejaké vytýčené hranice medzi pozemkom p. I. a ešte v tom čase ich pozemkom, žalovaní uviedli, že tam boli 2 koly na rohoch, 2 m vysoké, boli na rohoch pozemku p. I.. Keď podpisovali zmluvu, tak neboli oboznámení s tým, že chce žalobca stavať dom. Nepredávali pozemok ako stavebný pozemok, žalobca chcel kúpiť pozemok, cenu určil on alebo trhová cena to bola. Stavba na susednom pozemku už stála a hranica pozemkov už bola určená. Kto vytyčoval hranicu pozemku, žalovaný v rade 2/ uviedol, že nevie, to zabezpečoval p. I.. Bolo im doručené územné rozhodnutie o umiestnení stavby, neodvolali sa voči nemu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či dali súhlas p. I., aby stavba bola umiestnená menej ako 2 m od hranice pozemku uviedli, že nie. Žalovaný v rade 1/ následne k osadeniu stĺpikov na pozemku uviedol, že p. I. povedal, že sú tam rúrky oceľové, on tam nebol v roku 2016, on tam bol v roku 2020 alebo kedy, vtedy tam už mal drevené koly, nemôže povedať, že či tam má tie oceľové stĺpiky alebo nemá, ale určite vedel, vie, že ten pozemok má vytýčený, lebo nemohol by stavať dom.

10. Svedok F. I. na pojednávaní na položené otázky uviedol, že v polovici roku 2018 už mal postavenú hrubú stavbu, bola zakrytá strecha a mal tam už aj umiestnené okná, čo sa týka rodinného domu na parcele CKN č. XXXX/X. Na otázku, aké okná v roku 2018 tam už mal na rodinnom dome a teraz aj v súčasnosti, aké okná smerujú z jeho rodinného domu do pozemku žalobcu, svedok uviedol, že v garáži má pod stropom úzke okno asi pol metra vysoké a asi cca 1,5 metra dlhé a vysoké cca 50 cm a na povale podobné troška menšie. Svedok uviedol, že už v tom roku 2018 mal vytýčené hranice pozemku medzi jeho pozemkom a pozemkom, ktorý nadobudol žalobca, uviedol, že tam mal hraničné stĺpiky zabetónované železné. Uviedol, že o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu požiadal asi v roku 2016, vybavoval to zhruba rok a v roku 2017 dostal povolenie. Svedok v rámci výsluchu ďalej uviedol, že mal na svojom pozemku železné stĺpiky, uviedol, že bolo to v čase, keď prepisoval pozemok, vtedy si to dal vytýčiť a vtedy sa tam dali tie kolíky v roku 2016, možno ešte rok predtým. Svedok sa zároveň vyjadril ku predloženej fotografii (na prílohe č. 6 podania žalobcu a k fotografii na č. 53 v spise, fotografia predložená žalobcom) a na otázku, či mal tie kolíky v roku 2018, svedok ukázal na fotografii, tu je predný stĺpik, tu je stĺpik elektrickej skrinky, vedľa elektrickej skrinky zabetónovaný stĺpik a potom ešte tam na rohu, ale je slabo vidno, to mal ten sused zabetónovaný, čo mal vedľa O. (žalobcu) parcelu, tak to mal on zabetónované. Svedok uviedol, že mal štyri hraničné svoje a on, ten sused, si tri dorábal, teraz tam býva p. W., ale ako sa volal ten majiteľ predtým, to nevie. Svedok na žiadosť PZ žalobcu k fotografii uviedol, tu je taká bodka, taká čiarka hnedá, na tej fotografii, ukázal presné označenie, tak ten druhý stĺpik, uviedol, že ten druhý stĺpik nie je na tejto fotografii riadne vidieť. Na otázku, či boli železné stĺpiky zabetónované svedok uviedol, že áno, vysoké boli 1,60 až 1,70 m cca, klasický stĺpik. Ďalej svedok uviedol, že od hranice pozemku má umiestnený rodinný dom, že má hrubú stavbu zameranie cca 97 cm, geodet mu to zameral. Svedok uviedol, že od hranice pozemku má postavenú garáž, ktorá je spojená s domom, garáž má nižšie osadenie ako dom, má nižšie osadenie hrebeňa, nad garážou má poval na sezónne veci (zimné gumy, deti tam majú lyže, sánky). Podľa projektovej dokumentácie to má vedené ako poval (teda miestnosť nad garážou).

11. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd na pojednávaní dňa 21.09.2023 rozhodol tak, že odročil pojednávanie

na deň 16.10.2023 za účelom vyhlásenia rozsudku. Súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

12. Podľa a : (1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

13. Podľa , kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

14. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Podľa , ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

16. Podľa , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

17. Podľa , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

18. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa a : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa až 3 : (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ od každého z nich zaplatenia sumy 1.500,-eur ako nárok na zľavu z kúpnej ceny z titulu vád predmetu kúpy a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.06.2018 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcele CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2, k.ú. S., okres Žilina, vedenému na LV č. XXXX za kúpnu cenu spolu 25.800,-eur. Žalovaný v rade 1/ previedol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k tomuto pozemku, žalovaný v rade 2/ previedol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k tomuto pozemku na kupujúceho (žalobcu). Žalobca mal za to, že dodatočne vyšla najavo vada, na ktorú ho žalovaní neupozornili a to: na nesprávne osadenie stavby na susednom pozemku 0,5 m od hranice pozemku, neskôr uviedol 85 cm a na nesprávne osadenie obývačkového okna situovaného do jeho pozemku. Žalobca uviedol, že upozornil žalovaných na vady veci dva mesiace po kúpe pozemku, neskôr uviedol, že mesiac po kúpe, vyzval ich výzvou zo dňa 10.06.2021, každého na zaplatenie sumy 1.500,-eur ako nárok z titulu zľavy z kúpnej ceny. Žalovaní v rámci procesnej obrany rozporovali, namietali uplatnený nárok žalobcu. Mali za to, že predmet kúpy nemal žiadne vady, ani dodatočne nevyšla najavo žiadna vada, žalobca bol oboznámený s predmetom

kúpy pred uzatvorením kúpnej zmluvy ohliadkou na mieste samom, ohliadkou pozemku. Mali za to, že uvádzané skutočnosti zo strany žalobcu nemožno posúdiť ako vadu veci. Pokiaľ by to aj bola vada veci, práva zo zodpovednosti za vady neuplatnil žalobca včas.

23. Nesporným medzi stranami sporu bolo: že dňa 25.06.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými ako predávajúcimi, ku kúpnej zmluve bola dňa 26.07.2018 dopísaná doložka, že sa dopĺňa v čl. I zmluvy register „CKN“, označenie kultúry „orná pôda“ s tým, že ostatné časti kúpnej zmluvy zostávajú v platnosti, kúpna zmluva bola vyvkladovaná dňa 26.07.2018 pod č. V 5890/2018. Nesporným bolo, že predmetom prevodu bol pozemok parcela CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2, v k.ú. S., ďalej, že žalobca písomne vyzval žalovaných výzvou zo dňa 10.06.2021 na zaplatenie sumy 1.500,-eur, v tejto výške žiadal zľavu z kúpnej ceny. Nesporným bolo, ako vyplynulo aj z prednesu strán sporu, že žalobca vykonal ohliadku predmetu kúpy (pozemku) pred uzatvorením kúpnej zmluvy, a že pred uzatvorením kúpnej zmluvy bola na susednom pozemku už postavená stavba suseda F. I. (hrubá stavba tak, ako je preukázané z fotografií, ktoré predložila jedna aj druhá strana).

24. Sporným medzi stranami sporu bolo: či skutočnosti uvádzané žalobcom ako nesprávne osadenie rodinného domu na susednom pozemku vo vzdialenosti 0,5 m, resp. 85 cm od hranice pozemku a nesprávne umiestnenie obývačkového okna situovaného do pozemku žalobcu, či ide o vady veci (vady pozemku), či ide o vadu, ktorá dodatočne vyšla najavo. V prípade, ak by išlo o vadu veci, či je daná zodpovednosť za vady zo strany žalovaných v rade 1/, 2/, či vady boli žalobcom uplatnené včas.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobu žalobcu zamietol. Súd má za to, že vec nemala vady, vec (pozemok) nemala vady v čase uzavretia kúpnej zmluvy, nejde o zodpovednosť za vady podľa a nejde ani o vadu veci, ktorá by vyšla najavo dodatočne podľa .

26. Ustanovenia upravuje všeobecnú zodpovednosť za vady a vzťahuje sa na všetky záväzkové právne vzťahy. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy v prípade, keď plnenie zo záväzku (vec) má faktické alebo právne vady. Plnenie je vadné, ak: 1. nemá výslovne vymienené alebo obvyklé vlastnosti prenechanej veci, plnenie je vadné, ak jeho predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v zmluve dohodnuté, 2. predmet plnenia nemožno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si účastníci dohodli, plnenie je teda vadné, keď ho nemožno použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy, 3. predmet plnenia má právne vady, právne vady predmetu plnenia sú také jeho vady, ktoré sú prekážkou, aby ho nadobúdateľ mohol získať v takom rozsahu, ako to vyplýva zo zmluvy (napr. nehnuteľnosť, ktorá je predmetom plnenia, zaťažuje vecné bremeno). K zodpovednosti za vady podľa dochádza len vtedy, keď vec ako predmet plnenia mala vadu v čase plnenia.

27. nevymedzuje pojem vady. Súdna prax vyvodila, že za vadu treba považovať nedostatok takej vlastnosti, ktorá sa u vecí toho istého druhu a veku všeobecne predpokladá (R 24/1990). Ustanovenie vymedzuje zodpovednosť za vady širšie ako ust. , ktoré sa týka iba faktických a právnych vád, ktoré sa vyskytujú na veci v čase jej odovzdania kupujúcemu. Vada veci sa musí týkať predanej veci. Pod pojmom vec má na mysli veci v právnom zmysle, vecou sú predovšetkým hnuteľné veci a nehnuteľnosť ( ).

28. V pôsobnosti sa za vadu považuje nedostatok atribútov uvedených v ust. . V kontexte tohto ustanovenia sa vady členia na faktické a právne. Faktické vady predstavujú fyzické nedostatky viaznuce na veci, ktoré vec znehodnocujú, pričom môže ísť o nedostatky kvality, množstva, hmotnosti, miery a ako aj vady balenia a dokladov. Faktické vady sa teda viažu na samotný predmet kúpy, t.j. na jeho povahové a funkčné vlastnosti, tie môžu byť buď výslovne vymienené kupujúcim alebo vlastnosti obvyklé. Právne vady spôsobia, že oprávnená osoba nenadobudne k veci právne postavenie bez obmedzenia v prospech tretej osoby tak, akoby to v súlade so zmluvou nadobudnúť mala. Za vadu veci v zmysle sa teda považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu veku všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. V ustanoveniach je obsiahnutá úprava vzniku a uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady veci, ktorá je právnym dôsledkom vadného plnenia a kompenzuje ujmu nadobúdateľa spočívajúcu vo vade veci. Zodpovednosť za vady veci je objektívnou a nastupuje bez ohľadu na to, či predávajúca strana o vade vedela alebo

nie. neupravuje pri tejto zodpovednosti žiadne liberačné dôvody a nie je možné sa jej zbaviť. Jej predpokladom je platné uzatvorenie záväzku a uplatňovať ju môže iba nadobúdateľ veci. V až 510 sú obsiahnuté všeobecné ustanovenia zodpovednosti za vady, ku ktorým sú ustanovenia o zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch osobitnými (lex specialis) a majú prednosť bez všeobecnou úpravou a podmieňuje vznik zodpovednosti za vady uzatvorením odplatnej zmluvy. Medzi základné povinnosti predávajúceho patrí predávať len takú vec, ktorá má vlastnosti požadované kupujúcim, resp. vlastnosti, aké možno od veci, ktorá je predmetom kúpy, obvykle očakávať. Pokiaľ vec takéto vlastnosti nemá, ide o vec vadnú.

29. V ustanoveniach až 600 je obsiahnutá špeciálna úprava zodpovednosti za vady pri kúpnej zmluve. Zákon predávajúcemu, u ktorého je predpoklad, že pozná vlastnosti predávanej veci, ukladá povinnosť upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých predávajúci vie. Táto povinnosť sa týka všetkých vád (faktických aj právnych, skrytých i zjavných), o ktorých predávajúci vie, avšak naopak sa netýka tých vád, o ktorých predávajúci nevedel, aj keby pri náležitej starostlivosti a pozornosti o nich vedieť mal. Dôkazné bremeno o tom, že predávajúci o vade vedel, znáša kupujúci. Predávajúci zásadne nezodpovedá za vady: a) na ktoré kupujúceho výslovne upozornil a ktoré sú uvedené v popise predávanej veci, b) ak kupujúci vedome kúpil vadnú vec, c) ktoré mohol zistiť samotný kupujúci pri bežnej ohliadke kupovanej veci (predávajúci nezodpovedá za zjavné vady, ktoré mohol zistiť kupujúci pri bežnej ohliadke kupovanej veci ), d) pri ktorých predávajúci nemá povinnosť kupujúceho na to upozorniť, e) ktoré sa na veci vyskytnú po odovzdaní veci kupujúcemu. Dôkazné bremeno o tom, že predávajúci o vade vedel, znáša kupujúci. Za vady, na ktoré predávajúci kupujúceho upozornil pred predajom veci, predávajúci nezodpovedá, rovnako nezodpovedá ani za vady, ktoré vznikli neskôr ako došlo k prevodu a naopak. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik nároku kupujúceho z vadného plnenia.

30. Predávajúci z hľadiska objektívnej zodpovednosti zodpovedá za všetky vady veci, ktoré mala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a aj za tie, ktoré sa prejavili dodatočne, bez ohľadu, či o nej predávajúci vedel alebo nie. Zbaviť sa zodpovednosti za vady môže iba, ak na ne kupujúceho výslovne upozorní, čo je v podstate vylúčené, pokiaľ ide o skryté vady veci, o ktorých predávajúci nevedel a existovali v čase prevodu, v takomto prípade, ak dodatočne vyjde najavo vada veci, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, môže si kupujúci uplatniť primeranú zľavu z dojednanej ceny, ak je vec použiteľná na daný účel, alebo ak je vec nepoužiteľná a vada je neodstrániteľná, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. V prípade vadného plnenia predávajúcim, upravuje osobitným spôsobom lehoty, v ktorých musí kupujúci uplatniť svoje právo z vadného plnenia (lex specialis k ). Lehota upravená v prvej vete tohto ustanovenia „bez zbytočného odkladu“ má subjektívny charakter a jej márnym uplynutím dochádza k zániku práva a vyjadruje potrebu bezodkladného splnenia povinnosti, to znamená v najkratšom možnom čase z hľadiska objektívnych okolností, tzn. ihneď ako je to len možné, avšak najneskôr do 24 mesiacov.

31. V danej veci predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim bol prevod 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade 1/ k pozemku CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2, k.ú. S., obec S., okres Žilina a prevod 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade 2/ k pozemku CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2, k.ú. S., obec S., okres Žilina. V článku II. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že touto zmluvou predávajúci predávajú zo svojho výlučného vlastníctva kupujúcemu nehnuteľnosť a to za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. IV. zmluvy a kupujúci ich kupuje od predávajúceho v rade 1/ a 2/ do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. IV. zmluvy. V čl. III. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že predávajúci v rade 1/ a 2/ týmto vyhlasujú, že im nie sú známe také vady a poškodenia nehnuteľnosti, na ktoré mali kupujúceho osobitne upozorniť. V čl. IV. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že dohodnutá kúpna cena za predaj predmetu kúpy predstavuje sumu vo výške 25.800,-eur, ktorá bude zaplatená predávajúcemu v rade 1/ vo výške 12.900,-eur a predávajúcemu v rade 2/ vo výške 12.900,-eur bezhotovostným prevodom na ich účty uvedené v záhlaví kúpnej zmluvy a v čl. IV., bode 2 zmluvy bolo výslovne uvedené, že zmluvné strany potvrdzujú, že kúpnu cenu uvedenú v bode 1 dohodli v súlade s ust. .

32. Medzi stranami nebolo sporné, potvrdil samotný žalobca, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy bol žalobca na ohliadke predmetného pozemku CKN č. XXXX/X, k.ú. S.. V kúpnej zmluve bol pozemok špecifikovaný ako parcela č. XXXX/X o výmere 516 m2. Do kúpnej zmluvy bola dňa 26.07.2018 dopísaná

doložka v znení: do označenie predmetu prevodu v čl. I sa dopĺňa register „CKN“ a označenie kultúry „orná pôda“, ostatné časti textu zmluvy zostávajú bez zmeny v platnosti. Uvedenú doložku podpísali žalobca, žalovaný v rade 1/, žalovaný v rade 2/, čo je nesporné aj z ich vyjadrení na pojednávaní. V čase ohliadky pozemku zo strany žalobcu pred uzatvorením kúpnej zmluvy, rodinný dom na susednom pozemku už bol postavený (mal osadené múry, osadené okná, strecha). Žalobca bol na ohliadke pozemku pred uzatvorením kúpnej zmluvy, bol mu tak známy stav predmetu kúpy - stav pozemku, že na susednom pozemku už je/bola postavená stavba, bol mu známy stav susediacej stavby, ako aj umiestnenie okien na susednej stavbe, umiestnenie stavby na susednom pozemku od hraníc pozemku. Uvedené bolo žalobcovi známe, mal o týchto skutočnostiach vedomosť ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, a nie až po kúpe pozemku, ako uvádzal v žalobe. To, že rodinný dom na susednom pozemku má byť od hranice pozemku 0,5 m, resp. 85 cm a obývačkové okno je situované do pozemku žalobcu

- uvedené nie je možné kvalifikovať ako vady veci (vady pozemku). Z fotografií vyplýva (fotografií predložených žalobcom, ako aj žalovanými), že rodinný dom na susednom pozemku má do pozemku žalobcu situované dve menšie okná, okno garáže, okno povaly - ako to potvrdil aj svedok F. I. a nie obývačkové okno. Žalobca pred uzatvorením kúpnej zmluvy mal jednoznačne vedomosť o tom, že okná rodinného domu na susednom pozemku sú situované na pozemok, ktorý si vyhliadol, mal záujem kúpiť žalobca, takže nemôže ísť o vadu veci, na ktorú ho predávajúci neupozornili. To, že pôvodní vlastníci

- žalovaní nepodali námietky v územnom/stavebnom konaní voči umiestneniu stavby na susednom pozemku, nie je možné považovať za porušenie ich povinností a uvedené považovať za vadu veci. To, že nepodali námietky, nie je možné vyhodnotiť tak, že dali súhlas p. I. na umiestnenie stavby, ako tvrdil žalobca, ide o irelevantné tvrdenia vo vzťahu k tvrdeným vadám. O umiestnení stavby rozhoduje stavebný úrad na základe Stavebného zákona a príslušných právnych predpisov, o umiestnení stavby na susednom pozemku nerozhoduje vlastník iného pozemku. Nie je povinnosťou vlastníka susediaceho pozemku, aby študoval právne predpisy a preveroval postup príslušného stavebného úradu. Žalobcovi bol jednoznačne známy stav pozemku pred samotnou kúpou a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Skutočnosti uvádzané žalobcom ako nesprávne osadenie stavby na susednom pozemku a nesprávne umiestnenie obývačkového okna nie je možné definovať ako vady pozemku, vada veci sa musí týkať samotnej predanej veci.

33. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nevedel, kde sú hranice pozemku, súd poukazuje na to, bolo nesporné, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy bol žalobca na ohliadke pozemku, výslovne to uviedol, videl teda, že na susednom pozemku je už postavená stavba (boli osadené aj okná). To, že nevedel, kde je hranica pozemku a usudzoval podľa toho, ako mal uskladnený stavebný materiál p. I. na svojom pozemku, uvedené nemôže ísť na zodpovednosť a ťarchu žalovaných. Súd má za to, že bolo na žalobcovi, aby si ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy zistil, preveril, kde sú hranice pozemku, mal na to viaceré možnosti, aj časový priestor. Nikto ho nenútil kúpiť pozemok, ktorý si sám vyhľadal, nikto ho nenútil uzavrieť kúpnu zmluvu, sám sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť so žalovanými zmluvný vzťah. Z vyjadrení strán sporu bolo preukázané, že žalobca sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, mal záujem o kúpu daného pozemku. Žalobca mal možnosť zadovážiť si tieto informácie aj pred uzatvorením kúpnej zmluvy, čiže premerať si pozemok (dať si premerať pozemok geodetovi), mal vedomosť o jeho výmere, zistiť si, kde sú hranice pozemku, či už zameraním v teréne alebo cez katastrálny portál na internete. Súd má za to, že nejde o vadu veci, nejde o vadu, ktorá by dodatočne vyšla najavo. Žalobca uvádzal, že až po kúpe pozemku oslovil geodeta, súd ale poukazuje na to, že žalobca už pred uzavretím kúpnej zmluvy vedel, že je na susednom pozemku postavená stavba, mal si teda zadovážiť všetky potrebné informácie, teda aj to, aká je vzdialenosť stavby na susednom pozemku od hranice pozemku. Toto vôbec nezisťoval, nepreveroval, nedal si premerať, kde je hranica pozemku, až po uzavretí kúpnej zmluvy oslovil geodeta. Tým, že až po uzavretí kúpnej zmluvy oslovil geodeta a zistil vzdialenosť susediacej stavby od hranice pozemku, uvedené nie je možne kvalifikovať ako vadu, ktorá dodatočne vyšla najavo, ako vadu, na ktorú ho kupujúci neupozornili. Bolo na žalobcovi, aby si teda túto informáciu zadovážil aj prípadne v súčinnosti so žalovanými. Žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaných žiadal o uvedenú informáciu. Tvrdenia žalobcu (nesprávne osadenie rodinného domu na susednom pozemku a nesprávne umiestnenie obývačkového okna) nie je možné posudzovať, definovať ako vady veci, nejde o vadu veci, ktorá dodatočne vyšla najavo. To, či hranice medzi pozemkami boli vytýčené/resp. neboli, podľa názoru súdu, nemení nič na tom, že skutočnosti uvádzané žalobcom nie je možné považovať za vady veci v zmysle . Žalobca tvrdil, že pri kúpe pozemku nevedel, kde je hranica medzi pozemkami. Žalovaní sa na pojednávaní vyjadrili, že v čase, keď žalobca vykonával ohliadku pozemku pred podpisom kúpnej zmluvy, existovali vytýčené hranice medzi pozemkom p. I. a pozemkom žalovanými, resp. v súčasnosti pozemku žalobcu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ uviedli, že tam boli dva koly

na rohoch, cca 2 m vysoké, uviedli, že boli na rohoch pozemku p. I.. Svedok pri výsluchu uviedol, že v polovici roku 2018 už mal postavenú hrubú stavbu na pozemku CKN č. XXXX/X, bola zakrytá strecha a mal tam už aj umiestnené okná. Na otázku, aké okná v roku 2018 tam už mal na rodinnom dome, aj v súčasnosti, aké okná smerujú z jeho rodinného domu do pozemku žalobcu svedok uviedol, že v garáži má pod stropom úzke okno asi pol metra vysoké a asi cca 1 a pol metra dlhé a vysoké cca 50 cm a na povale podobné troška menšie. Svedok uviedol, že už v tom roku 2018 mal vytýčené hranice pozemku medzi jeho pozemkom a pozemkom, ktorý nadobudol žalobca, mal tam hraničné stĺpiky zabetónované železné. O stavebné povolenie požiadal asi v roku 2016, v roku 2017 dostal povolenie, stĺpiky na svojom pozemku mal už v čase, keď prepisoval pozemok, vtedy si to dal vytýčiť a vtedy sa tam dali tie kolíky 2016, možno ešte rok predtým. Svedok sa zároveň vyjadril ku predloženej fotografii a ukázal, kde mali byť situované tie stĺpiky. Pokiaľ žalobca, resp. právny zástupca žalobcu namietal, že výpoveď svedka nie je pravdivá, súd poukazuje na to, že svedok pred výsluchom bol poučený o povinnosti vypovedať pravdu, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Súd nezistil žiadne dôvody na spochybnenie jeho výpovede a žalobca žiadne iné dôkazy nenavrhol, nepredložil.

34. Súd teda v konaní nezistil, že by tvrdenia uvádzané žalobcom mali predstavovať vadu predmetu kúpy, nejde o vadu veci, na ktorú predávajúci (žalovaní) kupujúceho (žalobcu) neupozornili. Žalobcovi bol známy predmet kúpy pozemku, jeho druh, bonita, umiestnenie, výmera, bolo v jeho záujme premerať si výmeru, zistiť presne hranice pozemku. Bolo nesporným, uvedené nerozporoval ani žalobca, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ako aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy už na susednom pozemku bola postavená stavba p. I., rodinný dom s garážou a bolo teda žalobcovi jednoznačne zrejmé, preukázané ako má p. I. na svojom pozemku situované okná a že sú tieto okná situované do pozemku žalobcu (okno na garáži, na povale), žalobca mal teda jednoznačne vedomosť o tom, ako sú umiestnené okná na susedovej stavbe - rodinnom dome už pred uzatvorením kúpnej zmluvy.

35. Súd ďalej poukazuje na to, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 bol pozemok CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2, k.ú. S., obec S., druh pozemku v tejto kúpnej zmluve nebol uvedený. Zároveň v tejto kúpnej zmluve nebolo ani uvedené, za akým účelom žalobca ako kupujúci kupuje predmetný pozemok o výmere 516 m2. Nebolo teda v tejto kúpnej zmluve výslovne vymienené kupujúcim, že by mal pozemok kupovať za účelom výstavby rodinného domu. Z predmetnej kúpnej zmluvy vôbec nevyplýva, že by malo ísť o stavebný pozemok. Z doložky ku kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2018 vyplýva, je preukázané, že ku pozemku sa doplnilo označenie registra CKN a označenie druhu pozemku, označenie kultúry - orná pôda, čiže z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že predmetom kúpy nebol stavebný pozemok. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by žalobca kupoval pozemok, ktorý bol výslovne označený v doložke kúpnej zmluvy ako „orná pôda“ za účelom výstavby svojho rodinného domu v budúcnosti. Žalobca si v zmluve (ktorú zabezpečil on) žiadne takéto vlastnosti k pozemku výslovne nevymienil. Súd poukazuje na to, čo nebolo sporným, že návrh kúpnej zmluvy predkladal žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ ako predávajúcim. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaným ako predávajúcim predložil kúpnu zmluvu, aby si ju preštudovali a doplnili, čo chcú - súd má za to, že bolo práve na žalobcovi, aby si vymienil vlastnosti veci, ktoré má mať prevádzaná vec. Tvrdenie žalobcu, že malo ísť o stavebný pozemok, že žalobca vychádzal z územnoplánovacej informácie, ktorá bola na obecnom úrade, že v roku 2019 žiadal o vydanie územného rozhodnutia z dôvodu, že tam chcel postaviť dom, že pozemky v danej lokalite boli obcou určené na bytovú výstavbu, čo má preukazovať územné rozhodnutie p. I., ako aj žalobcu zo dňa 27.01.2020 - uvedené tvrdenia žalobcu neboli obsahom kúpnej zmluvy (že ide o stavebný pozemok, že žalobca kupuje pozemok za účelom výstavby rodinného domu), nepreukazujú uplatnený nárok žalobcu, ktorými by bolo preukázaná, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, mal vady. Uvedené tvrdenia nie sú spôsobilé preukázať uplatnený nárok, žalobca zároveň poukazuje aj na okolnosti, ktoré nastali až po uzavretí kúpnej zmluvy.

36. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaní mu pozemok predali ako stavebný pozemok, a že pokiaľ by išlo o pozemok orná pôda, cena by bola podstatne nižšia. Súd poukazuje na to, že z obsahu kúpnej zmluvy, ani z doložky ku kúpnej zmluvy nevyplýva, že by malo ísť o stavebný pozemok. Súd poznamenáva, že pozemok v doložke ku kúpnej zmluve bol označený ako orná pôda, v súčasnosti podľa LV č. XXXX, k.ú. S. je pozemok CKN č. XXXX/X o výmere 516 m2 vedený ako ostatná plocha. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetom kúpnej zmluvy bol stavebný pozemok a uvedené má preukazovať znalecký posudok znalkyne Ing. Martine Čičkenovej č. 41/2023 zo dňa 12.09.2023, ktorá stanovila hodnotu pozemku CKN č. XXXX/X, k.ú. S., v sume 22.100,-eur. Súd má za to, že predloženie uvedeného znaleckého posudku je bez akejkoľvek relevantnej súvislosti k predmetu sporu, nakoľko v kúpnej zmluve zo dňa 25.06.2018

v čl. II, v čl. IV. kúpnej zmluvy bolo výslovne uvedené, že touto zmluvou predávajúci predávajú zo svojho výlučného vlastníctva kupujúcemu nehnuteľnosť a to za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. IV. a kupujúci ich kupuje od predávajúcich do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. IV. kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, výslovne bolo v kúpnej zmluve uvedené, že kúpna cena je dohodnutá a to vo výške 25.800,-eur. Čiže kúpna cena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá, a preto znalecký posudok predložený žalobcom súdu dňa 12.09.2023 je bezpredmetný, bez relevantnej súvislosti s predmetom sporu, kde predmetom sporu bol nárok žalobcu zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy. Zmluvné strany v kúpnej zmluve neuvádzali pri kúpe pozemku, na aký účel žalobca kupuje pozemok, nie je to uvedené v samotnej kúpnej zmluve, ani v doložke ku kúpnej zmluve, v zmluve nie je uvedené, že ide o stavebný pozemok, žalobca si nevymienil vlastnosti veci (pozemku). Účel kúpy nebol v kúpnej zmluve vôbec uvedený, vymienený, preto predloženie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pozemku je irelevantné pre toto konanie. Súd opätovne poukazuje na to, že kúpnu zmluvu zabezpečoval žalobca, predložil ju žalovaným, čo nebolo sporné a žalobca zmluvu dobrovoľne podpísal, súhlasil s dohodnutou kúpnou cenou, teda s takou, akú si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Ak by s kúpnou cenou nesúhlasil, nemusel podpisovať kúpnu zmluvu, sám žalobca si vyhľadal žalovaných za účelom kúpy pozemku, rozhodol sa dobrovoľne uzavrieť záväzkový vzťah - kúpnu zmluvu. 37. Iba nad rámec súd uvádza, že pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na ust. Stavebného zákona, súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie sa týka vytyčovania stavieb, kto je oprávnený vykonať geodetické, kartografické činnosti, ďalej žalobca poukazoval na Vyhlášky MŽP č. , súd poukazuje na to, že ide o Vyhlášku Ministerstva Životného prostredia SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že ust. upravuje odstupy stavieb. Podľa cit. vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnenie nebude trvalo obmedzené v užívaní susedného pozemku na určený účel. Podľa cit. vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m, vzdialenosť rodinného domu od spoločných hraníc pozemku nesmie byť menšia ako 2 m, podľa ods. 4 v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemku podľa ods. 3. Podľa ods. 5, iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v ods. 3 a 4 možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1 alebo podľa územného plánu zóny. Čiže uvedené ustanovenia upravujú, že stavbu možno umiestniť aj na hranici pozemku, ak jej umiestnením nebude obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, susedný pozemok, teda pozemok žalobcu, predtým žalovaných (pozemok bol vedený ako orná pôda). Vyhláška zároveň v ust. uvádza, že vzdialenosť medzi rodinnými domami možno znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností (ako bolo na pojednávaní uvedené, okná na rodinnom dome p. I. sú situované do pozemku žalobcu, nejde o obytné miestnosti, ide o poval a garáž a v takýchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemku podľa ods. 3). Vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, vydanie stavebného povolenia je výlučne v pôsobnosti stavebného úradu, ktorý rozhoduje na základe Stavebného zákona a príslušných právnych predpisov, o umiestnení stavby na susednom pozemku nerozhoduje vlastník pozemku (susedného pozemku). Nie je povinnosťou vlastníka susediaceho pozemku, aby preveroval postup príslušného stavebného úradu, za rozhodnutia stavebného úradu nemôže niesť zodpovednosť vlastník pozemku.

38. Žalobca v priebehu konania podal návrh na vykonanie dôkazu - vyžiadanie kompletného spisu územného konania č. 286/2016/HL-ÚR a stavebného konania č. 157/2017/HL-SP, vyžiadanie overenej kópie zmluvy č. V 5890/2018 z Okresného úradu, katastrálny odbor, súd uvedené návrhy žalobcu na vykonanie dôkazu zamietol, nakoľko mal za to, že nie sú potrebné, relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné a nehospodárne, bez relevantnej súvislosti s predmetom konania s poukazom na už uvedené odôvodnenie rozsudku. Žalobca ďalej podal návrh na vykonanie dôkazu

- návrh na výsluch svedka Ľ. X. (na pojednávaní uviedol, že na výsluchu tohto svedka netrvajú) a P. O. v podaní zo dňa 11.11.2021, v podaní doručenom súdu pred pojednávaním dňa 19.09.2023 žalobca navrhol výsluch svedka X. L.. Súd na pojednávaní návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedkov P. O., X. L. zamietol. Na otázku súdu, aby sa právny zástupca žalobcu vyjadril, za akým účelom navrhujú výsluch G.. P. O., na preukázanie akej spornej skutočnosti, čo chce výpoveďou tohto svedka žalobca preukázať, právny zástupca žalobcu uviedol, že uvedeného svedka navrhuje vypočuť ku okolnostiam,

že či bol prítomný na ohliadke pozemku a či žalobca kupoval pozemok ako stavebný alebo ako orná pôda a tiež, či nemá ešte nejaké iné vedomosti, skúsenosti k týmto veciam. Súd návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu - návrh na výsluch svedka G.. P. O. zamietol, nakoľko mal za to, že nie je potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné, nehospodárne, nakoľko to, s kým bol žalobca na ohliadke pozemku je irelevantné, nakoľko nebolo sporné, že žalobca vykonal ohliadku pozemku pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Aby sa svedok vyjadril, či žalobca kupoval pozemok ako stavebný alebo ako orná pôda, je taktiež irelevantné s poukazom na predloženú kúpnu zmluvu zo dňa 25.06.2018, kde ku doložke ku kúpnej zmluve bolo jednoznačne uvedené, že ide o druh pozemku orná pôda, z obsahu kúpnej zmluvy nevyplývalo, že by si žalobca vymienil osobitné vlastnosti pozemku a pokiaľ uvádzal, že svedok sa má vyjadriť aj k tomu, či nemá iné vedomosti alebo skúsenosti k týmto veciam, ide o všeobecné konštatovanie, všeobecné tvrdenie bez bližšej špecifikácie konkrétnej spornej skutočnosti, ktorá by mala byť svedeckou výpoveďou preukázaná. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - návrh na výsluch svedka G.. X. L., že či bol prítomný pri doložke ku kúpnej zmluve, či tam bolo niečo riešené zo strany žalobcu ohľadne zníženia kúpnej ceny, či bol p. L. so žalobcom a vypýtal tie kúpne zmluvy - súd návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu zamietol, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, nehospodárne, nakoľko, ako súd už uviedol, v konaní nezistil, že by tvrdenia uvádzané žalobcom mali predstavovať vadu veci (vady pozemku). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, vec (pozemok) nemal vady v čase uzavretia kúpnej zmluvy a nejde ani o vadu veci, ktorá by vyšla najavo dodatočne, čiže vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné (na preukázanie, či a kedy si žalobca uplatnil u žalovaných nárok na zľavu z kúpnej ceny). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vady veci, existenciu vady veci, ktorá mala dodatočne vyjsť najavo, súd považoval tak tento návrh na vykonanie dôkazu za neúčelný, nehospodárny, vzhľadom na vykonané dokazovanie, keď súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Tvrdenia žalobcu nie je možné posúdiť ako vady veci, ktorá dodatočne vyšli najavo. Zároveň súd poukazuje aj na ust. , tento návrh na vykonanie dôkazu nebol zo strany žalobcu ani podaný včas. Zároveň súd poznamenáva, že na územné rozhodnutie zo dňa 27.01.2020, ktoré predložil právny zástupca žalobcu v rámci záverečného vyjadrenia, súd neprihliadal s poukazom na ust. , zároveň je irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej (kúpna zmluva zo dňa 25.06.2018, územné rozhodnutie žalobcu zo dňa 27.01.2020). S poukazom na to, že súd nemal preukázanú existenciu vád (existenciu vady veci, ktorá mala vyjsť dodatočne najavo, a na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil podľa ), súd sa teda následne ani nezaoberal, nevykonával dokazovanie, či údajné vady boli vytknuté včas s poukazom na ust. (bolo by to nadbytočné, bol by tak nadbytočný aj výsluch svedka G.. L.).

39. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , ) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

40. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, boli žalovaní v rade 1/ a 2/ úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa , odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa , podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa 366 , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.