Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/41/2020

Potvrdené rozhodnutím 9Co/4/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXXXX, D. B., 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, G. – D., obaja žalobcovia zastúpení: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanova 1243/18, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., L. M., 2/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., L. M., 3/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, G., L. M., 4/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, L. M., 5/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H. XX, B., L. M., 6/ neb. J. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/X, G., L. M., 7/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, G., L. M., všetci žalovaní (okrem žalovanej 6/) zastúpení: Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/164/2004, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/41/2020-121 zo dňa 16.10.2023, takto rozhodol: I. O d m i e t a odvolanie proti výroku I. II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania okrem žalovanej v 6. rade. III. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 5. rade a 7. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade povinným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X a 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, obaja právne zastúpení: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., J., K. XX, 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., J., K. XX, 3/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., C., J. XX, 4/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., C. B., M. XX, 5/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., B., O. F. XX, 6/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. I., C., P. X, 7/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., C., J. XXX/XX, žalovaní právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., IČO: 47 251 654, so sídlom 058 01 C., K. XXX/XX, v spore o obnove konania s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu z a m i e t a.

II. Konanie voči žalovanej v 6/ rade z a s t a v u j e.

III. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a.

IV. Žalovaní v 1/ až 7/ rade majú voči žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd povolí obnovu konania vedeného Okresným súdom Poprad pod s. zn. . Uviedli, že syn žalobcov, K. K. B.'an je podielovým spoluvlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. reg. C-KN parc. č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie B. Q., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica. lde o rodinný dom, ktorý pôvodne patril manželom A. B. a R. B., ktorí ho nadobudli spolu so spornými nehnuteľnosťami, na základe kúpnej zmluvy uzavretej s A. I. a N. S., dňa 1.2.1962 (kúpna zmluva I). Od predmetnej kúpnej zmluvy sa odvíjal pôvodný spor vedený na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Žalobcovia uviedli, že v pôvodnom konaní nemohli použiť (nakoľko o nich nevedeli) a môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, listiny, o ktorých existencii sa dozvedeli náhodne pri vypratávaní podkrovia rodinného domu K. B., pričom podkrovie nebolo doposiaľ žalobcami ani K. B. využívané a boli objavené pri rekonštrukcii strechy rodinného domu. Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa 5.8.2020 K. B. ohlásil oddeleniu výstavby Mesta Vysoké Tatry uskutočňovanie udržiavacích prác na rodinnom dome, medzi ktoré bolo zahrnuté aj odstránenie nepodstatných stavebných konštrukcií v podkroví, oprava nadstrešnej časti komína, oprava plechovej (strešnej) krytiny. Dňa 7.8.2020 si K. B. objednal kontajner na odvoz odpadu, ktorý plánoval využiť pri vypratávaní odpadu z podkrovia rodinného domu. Dňa 10.8.2020 obdržal K. B. stanovisko od mesta

Vysoké Tatry, v ktorom mu bolo oznámené, že oznámené práce ani nie sú prácami, pri ktorých by sa vyžadovalo ohlásenie v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a začal s vypratávaním podkrovia rodinného domu, počas ktorého náhodou a nečakane našiel nové dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia nemohli použiť v pôvodnom konaní (keďže o nich nevedeli) a ktoré môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Od získania listín žalobcovia majú za to, že podmienka dodržania objektívnej aj subjektívnej lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania, bola splnená. Žalobcovia majú za to, že tu existujú nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré boli náhodou nájdené pri vypratávaní podkrovia rodinného domu, a o ktorých existencii nemali žalobcovia vedomosť v pôvodnom konaní, ktoré teda nemohli použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobcovia naďalej trvajú na tom, že sporné nehnuteľnosti nerušene užívali ako vlastné, a to od roku 1961, nakoľko ich predchodcovia za nich riadne zaplatili kúpnu cenu vo výške 50.000,- Kčs, avšak vzhľadom na to, že nedošlo k formálnej registrácii tohto prevodu na príslušnom úrade, dohodli sa na opätovnom prevode vlastníctva na predchodcov žalobcov, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.1975 (kúpna zmluva II) (kde opätovne došlo k riadnemu zaplateniu celej kúpnej ceny + ceny za drevo), aby sa formálne uviedli veci na poriadok. Podľa žalobcov doklady k úhrade kúpnej ceny svedčia o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva v predmetu sporu vedeného pod sp. zn. , minimálne v rozsahu parcely parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2, pričom poctivým spôsobom nadobudli aj zvyšné parcely a zaplatili za nich.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili a majú za to, že v návrhu na obnovu konania sa neobjavujú nové skutočnosti, ktoré by v pôvodnom konaní neboli známe. Predložené dôkazy považujú doklady o výške a spôsobe úhrady kúpnej ceny, čím chcú preukázať poctivosť pri nadobúdaní nehnuteľnosti, avšak táto skutočnosť nie je ani nová a ani nie je spôsobilá privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V pôvodnom konaní žalobcovia nerozporovali zaplatenie kúpnej ceny, pretože táto skutočnosť pre konanie ani nebola podstatná. Navyše ani žalobcovia nespochybňovali zaplatenie kúpnej ceny. Právny predchodcovia žalobcov nemohli byť objektívne presvedčení o tom, že vec poctivým spôsobom nadobudli, a to jednak preto, že vedeli, že kúpne zmluvy boli registrované iba v rozsahu 800 m2, a jednak do notárskej zápisnice uviedli, že „z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré naďalej nepovoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov“. Pokiaľ teda zaplatenie kúpnej ceny nebolo sporné, listy predložené v rámci konania o povolení obnovy len preukazujú zaplatenie kúpnej ceny, nejde o novú skutočnosť ani dôkaz. Takáto situácia by nastala iba v prípade, ak by súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia (v pôvodnom konaní žalovaní) v pôvodnom konaní nevedeli preukázať zaplatenie kúpnej ceny. V pôvodnom konaní žalobcovia vôbec zaplatenie kúpnej ceny nespochybňovali. Na druhej strane žalovaní vôbec neargumentovali tým, že zaplatením kúpnej ceny splnili všetky potrebné podmienky na vydržanie, len nevedia predložiť dôkaz o zaplatení kúpnej ceny. Poukázali na existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej: Pre obnovu konania platí, že pokiaľ účastník konania zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je v rámci obnovy konania vylúčený z predloženia dôkazov, ktoré túto skutočnosť preukazujú ( R 72/1954). Súd prvej inštancie v pôvodnom konaní žalobe vyhovel z iných dôvodov a zaplatenie kúpnej ceny nie je dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať poctivosť predchodcov pri nadobudnutí nehnuteľnosti. Uviedli, že žalobcovia asi zámerne nepoukazujú na notársku zápisnicu zo dňa 19.1.2000, kde právna predchodkyňa žalobcov pred notárom uviedla, že dôvodom vydržania je skutočnosť, že z dôvodu vtedy platných právnych predpisov registrácia zmlúv nebola zrealizovaná. To bez akýchkoľvek pochybností objektívne vylučuje vstup do dobromyseľnej držby. Právni predchodcovia žalobcov vedeli, že sa nestali vlastníkmi nehnuteľností, na ktoré sa pôvodné zmluvy vzťahovali a vedeli tiež, v akom rozsahu nadobudli vlastníctvo a v akom nie. Len samotná detencia na vydržanie nestačí. Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že list zo dňa 5.9.1974 nie je takým dôkazom, ktorý môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súčasne namietli, že po povolení obnovy konania by nebolo možné ani vyhovieť návrhu, ktorým by súd určil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetu sporu majú byť žalobcovia (pôvodne žalovaní), nakoľko žalobcovia nie sú oprávnení meniť žalobný návrh žalobcov v pôvodnom konaní. Navyše samotní žalobcovia v žalobe uvádzajú, že medzičasom došlo k prevodu sporných nehnuteľností a poukázali na ust. Navrhli žalobu zamietnuť.

3. Na pojednávaní dňa 10.10.2023 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia sa domáhajú obnovy konania, nakoľko majú za to, že sú splnené podmienky na pripustenie obnovy konania, žalobcovia predložili súdu nové dôkazy, ktoré z vlastnej viny v pôvodnom konaní nemohli predložiť. Jedná sa o listinné dôkazy, listy A. A. S. pre A. B. zo dňa 5.9.1974 a 24.10.1974, pričom obidva dôkazy preukazujú, že právny predchodca reálne zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti minimálne v rozsahu kúpnej zmluvy z roku 1975 týkajúcej sa parcely XXX/X o výmere X.XXX m2. Z listov vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov zaplatili pred podpisom kúpnej zmluvy 20.000,- Kčs a zároveň potvrdzujú, že kúpna zmluva sa mala podpísať až po tom, keď osobne sa právny zástupca dostaví na podpis kúpnej zmluvy a doplatí zvyšok kúpnej ceny do 30.000,- Kčs a až následne bude podpísaná kúpna zmluva a môže prebehnúť prevod nehnuteľnosti. Z uvedeného majú žalobcovia za to, že bola to podmienka na to, aby sa kúpna zmluva podpísala, a teda nie je pravda to, čo je uvedené v kúpnej zmluve z roku 1975, kde sa uvádza, že kúpna cena sa uhradí až po podpise. Nakoľko v pôvodnom konaní nebol dôkaz o úhrade kúpnej ceny, predložený, žalobcovia majú za to, že uvedený dôkaz by pre nich privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a mjú za to, že táto okolnosť preukazuje poctivosť a dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti minimálne vo vzťahu k parcele parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2, pretože dva nové dôkazy jasne preukazujú, že bola za nich zaplatená celá kúpna cena.

4. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobcami deklarované skutočnosti a dôkazy, ktoré majú zmeniť zásadným spôsobom alebo smerujú k tomu, aby zásadným spôsobom menili rozhodnutie v pôvodnom konaní, neexistujú. Uviedol, že žalobcovia sa doloženými listami snažia preukázať, že ide o nový dôkaz, avšak už v pôvodnom konaní úhradu kúpnej ceny nikto nerozporoval, pôvodný právny zástupca žalobcov úhradu kúpnej ceny uvádzal opakovane v pôvodnom konaní a ani vtedy nebolo toto tvrdenie sporným. Za takýchto okolností sa nemôže jednať o nový dôkaz spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. B. Q. súd zistil, že K. K. B. a K. N. B. sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp č. XX postaveného na parcele parc. č. XXX/X, ako aj parciel parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X.

7. Z ohlásenia udržiavacích prác zo dňa 5.8.2020 súd zistil, že K. K. B. a K. N. B. K. R. B. oznámili zámer vykonať udržiavacie práce na rodinnom dome súp. č. XX, pričom sa malo jednať o malé opravy fasádnej omietky, opravy plechovej strešnej krytiny a odkvapových žľabov, ako aj odstránenie nepodstatných častí stavebných konštrukcií v podkroví a pod.

8. Z objednávky zo dňa 7.8.2020 súd zistil, že K. K. B. si objednal veľkoobjemový kontajner na odvoz odpadu.

9. Z fotodokumentácie súd zistil, že v neoznačených priestoroch na podlahe medzi množstvom zrejme elektrikárskeho materiálu sa nachádza drevená debnička, v ktorej majú byť uložené listiny.

10. Z odpovede Mesta Vysoké Tatry na ohlásenie udržiavacích prác zo dňa 10.8.2020 súd zistil, stavebný úrad K. B. B. (zrejme omyl v mene) oznámil, že udržiavacie práce nepodliehajú ani ohlasovacej povinnosti. Súčasne stavebníka poučil o BOZP a povinnostiach pri nakladaní s odpadmi.

11. Z vážneho lístka zo dňa 10.8.2020, záznamu o prevádzke vozidla a faktúry č. 7000604 súd zistil, že spoločnosť VPS Vysoké Tatry, s.r.o. zabezpečila odvoz odpadu na skládku v Žakovciach, kde bol odpad zlikvidovaný.

12. Z listu T. A. S. zo dňa 5.9.1974 súd zistil, že pánovi B. oznamuje, že sa jeho klient pán S. rozhodol predať celú parcelu za kúpnu cenu 65.000,- Kčs, pričom sumu 20.000,- Kčs už obdržal. Súčasne upozorňuje, že je vhodné uzavrieť dve zmluvy. Jednu na parcelu parc. č. XXX/X a následne o dva mesiace na parcely parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, aby sa dosiahlo ich schválenie na MNV v Starom

Smokovci jednoduchšie. Navrhol, aby kupujúci priniesol zmluvu a zvyšok kúpnej ceny do Brna, kde mala byť zmluva podpísaná.

13. Z listu T. A. S. zo dňa 24.10.1974 súd zistil, že pánovi B. oznamuje, že pre uzavretie kúpnej zmluvy je potrebné doplatiť zvyšok kúpnej ceny v sume 10.000,- Kčs a 1.000,- Kčs za drevo od TANAP-u a prísť podpísať zmluvu do Brna. Súčasne ho upozornil, že je potrebné vypracovať odhad hodnoty porastov na prevádzanom pozemku, pričom bez tohto odhadu nebude zmluva schválená.

14. Z úmrtného listu zo dňa 5.9.2017 súd zistil, že pôvodne žalovaná v 6/ rade K. I. dňa XX.X.XXXX, t.j. pred podaním žaloby, zomrela.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod sp. zn. súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -615 zo dňa 26.10.2017 súd prvej inštancie určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. Q., patria do dedičstva po nebohej R. K., rodenej S., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. Q., patria do dedičstva po nebohom L. I., a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 z celku na parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere X.XXX m2, parcele č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. B. Q., patria do dedičstva po nebohom H. I.. Rozsudkom Krajského súdu Prešov ako súdu druhej inštancie č.k. -667 zo dňa 29.1.2019, v spojení s uznesením č.k. zo dňa 19.3.2019, súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

17. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

18. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Podľa žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

23. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

24. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

25. Podľa rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

26. Podľa , ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

27. Podľa účinného k 1.2.1962, neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.

28. Podľa § 44 cit. zákona ak dôvod neplatnosti postihuje len časť právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť zvyšujúcej časti, okrem ak z povahy alebo z obsahu právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, je zrejmé, že sa jedna časť nemá oddeľovať od druhej.

29. Podľa o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie.

30. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, okresný národný výbor privolenie odoprie.

31. Podľa § 2 cit. zákona privolenie podľa § 1 nie je potrebné, 1. ak sa prevádza nehnuteľnosť do štátneho socialistického vlastníctva, 2. ak najíma poľnohospodársku alebo lesnú pôdu orgán štátnej správy alebo socialistická právnická osoba alebo 3. ak sa prevádza alebo ak sa prenajíma národný majetok.

32. Podľa , v znení účinnom k 2.6.1975 (druhá kúpna zmluva), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

33. Podľa § 41 cit. zákona ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Podľa § 47 cit. zákona ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.

35. Podľa § 134 ods. 2 cit. zákona k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

36. Podľa § 200 ods. 1 cit. zákona výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

37. Podľa § 200 cit. zákona najvyššia prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku.

38. Podľa § 490 ods. 2 cit. zákona nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134 .

39. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

40. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

41. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

42. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. júna 2020)“

43. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

44. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

45. K samotnému inštitútu obnovy konania súd uvádza, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v ustanovení , sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná a uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby z dôvodu neprípustnosti. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žaloba na obnovu konania je prípustná predovšetkým proti právoplatnému rozsudku súdu, nakoľko proti právoplatnému uzneseniu je prípustná jedine vtedy, ak takýmto uznesením bol schválený zmier. Okrem uvedeného je žaloba na obnovu konania prípustná už len voči právoplatnému platobnému rozkazu.

46. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú obnovy konania vedeného na tunajšom súde, a to z dôvodov uvedených v ust. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania je dvojfázové, kedy najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či návrh bol podaný z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia , či smeruje proti takému rozhodnutiu, ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec opätovne prejedná. Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. ide o rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.

47. Súd preskúmal žalobu na obnovu konania a zistil, že táto je dôvodná. Súd má za to, že dôkazy, na ktoré žalobcovia predložili nie sú dôkazmi, ktoré by nemohli bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa podanou žalobou domáhajú. Súd predovšetkým konštatuje, že predložené listiny mali byť nájdené v podkroví rodinného domu súp. č. XX v B. Q., pričom žalobkyňa v 2/ rade na pojednávaní dňa 10.8.2020 sama uviedla, že v roku 1984 bol v dome požiar a potom bol dom dlhšie neobývateľný. Nájdenie dokumentov sa tak súdu javí ako málo pravdepodobné, avšak ich existencia ani nie je pre rozhodnutie o žalobe na povolenie obnovy konania podstatná.

48. Súd mal za to, že žalobcami predložené dôkazy nespĺňajú ani predpoklad pravdepodobnosti, že by boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu v pôvodnom konaní bolo zistenie súdu, že dňa 19.1.2000 právna predchodkyňa žalobcov R. B. osvedčila vlastnícke právo vydržaním, na základe notárskej zápisnice N 13/2000, v ktorej vyhlásila, že od roku 1961 nerušene, v dobrej viere ako vlastné užívala nehnuteľností v k.ú. B. Q., zapísané na LV č. XXX, parcela parc. č. XXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, parcela parc. č. XXX/X – in á plocha o výmere X.XXX m2, parcela parc. č. XXX/X – iná plocha o výmere XXX m2 v celosti ako priľahlé domové pozemky k parcele parc. č. XXX. Ďalej vyhlásila, že nehnuteľnosti začali užívať spolu s nebohým manželom po dohode s pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi A. I. a N. S., ktorí nehnuteľností vlastnili podľa pôvodného zápisu vo vložke č. XXX v k.ú. R. Q. ako parcelu č. XXXX/ X – záhrada o výmere XX.XXX m2 a parcelu č. XXXX/X – dom o výmere XXX m2. Užívanie týchto nehnuteľností mali B. s predávajúcimi A. I. a N. S. v úmysle vlastnícky usporiadať kúpnou zmluvou. Dňa 30.1.1962 uzavreli a odkúpili za kúpnu cenu 50.000,- Kčs parcelu č. XXXX/X v celosti a polovicu parcely XXXX/X. Táto zmluva bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. bývalým Štátnym notárstvom v Poprade registrovaná pod č. Pr 303/62 dňa 20.5.1969 len do výmery XXX m2 v znení jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým podľa geometrického plánu č. 10-25/205-920-62 z pôvodných parciel bola vytvorená parcela č. XXX – dom, dvor o výmere 800 m2. Nehnuteľnosti po dohode s vlastníkmi užívali ale v rozsahu pôvodnej dohody tak, ako ich aj do zmluvy zo dňa 30.1.1962 pojali a v roku 1961 ich im vlastníci do užívania vydali. Opätovne sa pokúsili o usporiadanie vlastníctva podľa skutočného užívania kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná jednak pre úmrtie pôvodných vlastníkov a neukončeného dedičského konania a aj z dôvodu úmrtia

zástupcu dedičov Q. S., ktorý mal plnú moc na uzavretie tejto zmluvy a aj z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré naďalej nepoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov. Kúpna cena bola zaplatená vo výške 30.000,- Kčs. Vyhlásila, že po celú dobu užívania nebola rušená vlastníkmi a nikto sa nedomáhal vydania týchto nehnuteľnosti. V bode 3 osvedčenia bolo vyhlásené, že sa vydáva osvedčenie Vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti užíva v dobrej viere R. B. viac ako 10 rokov a nadobudla tieto pozemky do vlastníctva v pomere k celku titulom vydržania vlastníctva. Vo vyhlásení z osvedčenia možno zdôrazniť tú časť, kde R. B. uviedla, že sa opätovne pokúsili o usporiadanie vlastníctva podľa skutočného užívania, a to kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.1975, ktorej registrácia nebola zrealizovaná z dôvodu platnosti právnych predpisov, ktoré v tej doby nepovoľovali prevod takýchto nehnuteľnosti do vlastníctva občanov. Z uvedenej formulácie vyhlásenia má súd za to, že R. B. ako právna predchodkyňa žalobcov (v pôvodnom konaní žalovaných) nemohla byť so zreteľom k žalovaným nehnuteľnostiam v právnym omyle a už vôbec nie v ospravedlniteľnom, že jej žalované nehnuteľnosti patria. Z uvedeného vyhlásenia vyplýva, že si bola vedomá, čo nadobudli spolu s nebohým manželom a v akom rozsahu. Je pravdou, že právni predchodcovia žalovaných mali žalované nehnuteľnosti v držbe, ale v držbe neoprávnenej, ktorá nemôže viesť k vydržaniu, resp. nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Následne teda ani R. B. nemohla platne previesť žalované nehnuteľnosti na žalobcov (v pôvodnom konaní žalovaných). Súd teda uzavrel, že u právnych predchodcov súčasných žalobcov sa nejednalo o držbu dobromyseľnú, ich dobrá viera bola narušená, keďže tu existujú okolnosti, ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť o ich vlastníctve.

49. V konaní o povolení obnovy konania žalobcovia preukazovali, že v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 2.6.1975 došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny, v dôsledku čoho možno považovať riadnu kúpu pozemku parc. č. XXX/X za preukázanú, pričom dôkaz o úhrade kúpnej ceny nebol v pôvodnom konaní predložený. Napriek predloženým listom právneho zástupcu A. B. nemožno konštatovať existenciu dôvodu pre povolenie obnovy konania.

50. Žalobcovia preukazujú úhradu kúpnej ceny, avšak úhrada kúpnej ceny v pôvodnom konaní, vedenom pod sp. zn. , nebola sporná. Súd uvedenú nespornú skutočnosť opakovane v rozhodnutiach vo veci konštatuje a doloženie podporných dokladov k úhrade nie sú dôkazy spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

51. V čs. právnom poriadku bola zakotvená všeobecná zásada voľnej dispozície s nehnuteľným majetkom, ktorý občan vlastnil (§ 130 ods. 1 O.z.), s možnosťou prevodu na nadobúdateľov podľa vlastnej voľby. Výnimkou boli iba prípady, v ktorých zákon činil prevod veci závislým od splnenia určitých podmienok, v zákone výslovne uvedených, ako tomu bolo napr. pri prevode určitých nehnuteľností len na určitých nadobúdateľov v zmysle ustanovenia , alebo s podmienkou predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu. Žalobcovia predovšetkým ignorujú skutočnosť, že prevod parcely parc. č. 272/3 v celosti nebol možný vôbec, a to bez ohľadu na skutočnosť, či uzavreli jednu či viacero kúpnych zmlúv.

52. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že nezastavaný pozemok bolo v roku 1975 možné prevádzať medzi občanmi len za podmienok uvedených v ustanovení , veta druhá, vtedy účinného . Štátne notárstvo preto muselo mať pri každom prevode pozemku alebo jeho časti preukázané úplným a jednoznačným vyjadrením príslušného územnoplánovacieho orgánu, či tento prevod je v súlade s týmto ustanovením. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že prevod nehnuteľnosti v roku 1962 aj 1975 bol obmedzený nie len čo do výmery, ale predovšetkým bol podmienený rozhodnutím národného výboru, či už to bol MNV Starý Smokovec, alebo ONV Poprad.

53. Národné výbory ako základné orgány štátnej moci a správy poverené vo svojich územných obvodoch výkonom štátnej moci a organizovaním plánovitého rozvoja hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej výstavby, spájali vo svojej činnosti uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami občanov so zreteľom na miestne podmienky. Mali nezastupiteľné miesto aj pri prevodoch nehnuteľností na základe zmlúv, pre účinnosť ktorých zákon vyžadoval registráciu štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 O.z.). Práve úzka súčinnosť štátneho notárstva s národnými výbormi a ich pomoc pri plnení úloh štátnych notárstiev v konaní o registrácii zmlúv vyplývala z ustanovenia § 3 a § 63 ods. 3 Notárskeho poriadku. Národný výbor sa vyjadroval ku každej zmluve ktorá podliehala registrácii, okrem prípadov, v ktorých bol národný výbor sám účastníkom zmluvy. Toto stanovisko sa v zmysle ustanovení § 78 ods. 1

písm. a) a § 79 Spravovacieho poriadku pre štátne notárstva pripájalo k návrhu na registráciu zmluvy v dotazníku a čestnom vyhlásení k registrácii a k spoplatneniu zmluvy, v časti B (§ 78 ods. 3 Spravovacieho poriadku pre štátne notárstva).

54. Právna predchodkyňa žalobcov R. B. bola s obmedzením či faktickou nemožnosťou prevodu nehnuteľnosti v požadovanom rozsahu oboznámená, čo v konaní vedenom pod sp. zn. bolo opakovane konštatované. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. opakovanej konštatoval, že v čase podpisu zmluvy z roku 1962 platil zákon č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľnosti a prenájme poľnohospodárskej a lesnej pôdy, kde v § 1 ods. 1 je uvedené, že na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje jej rozdelenie. ONV v Poprade – odbor výstavby uvedené povolenie vydal ale len do výmery 800 m2, čo malo za následok, že kúpna zmluva vyvolala právne účinky len v tejto časti. Táto zmluva bola na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, bývalým Štátnym notárstvom v Poprade registrovaná pod č. Pr 303/1962 dňa 20.5.1969 len do spomínanej výmery v znení jej dodatku zo dňa 24.6.1965, ktorým podľa geometrického plánu č. XX/XX/XXX-XXX-62 z pôvodných parciel bola vytvorená parc. č. XXX - dom, dvor o výmere 800 m2. Pôvodne žalovaná R. B. tak spolu s manželom vedeli, že sa nestali vlastníkmi žalovaných nehnuteľnosti a v roku 1975 uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorá však nebola registrovaná vôbec, napriek tomu, že podľa jej čl. IV, prvá veta bolo potrebné schválenie MNV v zmysle ust. .

55. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. neuznal ani splnenie podmienok vydržania parcely parc. č. XXX/X a z vykonaných dôkazov ustálil, že R. B. vedela aké právne účinky obe zmluvy vyvolali a súčasne vedela, že uvedené zmluvy nemôžu vyvolať žiadne právne následky a ak áno, tak len v povolenom rozsahu. R. B. už v roku 1962 a ani v roku 1975 nemohla byť dobromyseľná, nakoľko k odkúpeniu celej parcely nedošlo. Súd konštatoval, že predmetom kúpy bola len polovica k celku, keďže z obsahu prvej kúpnej zmluvy je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných (v pôvodnom konaní žalobcov) si vymienili ponechanie v užívaní polovice pozemku. Napriek týmto okolnostiam si R. B. v roku 2000 nechala osvedčiť v celosti parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, čo súd vyhodnotil ako nedostatok dobromyseľnosti a určil vlastníckeho právo právnym nástupcom pôvodných vlastníkov - žalovaných.

56. Z uvedených skutočností vyplýva, že prevod nehnuteľností v rozsahu, ako je uvedené v zmluve z roku 1962 aj 1975 nebol možný, nakoľko bol v rozpore so zákonom a na tejto skutočnosti nič nezmení doklad o úhrade kúpnej ceny, nakoľko v súlade s ust. cit. 44 účinného v roku 1962 aj ust. v znení účinnom k 1975, bola zmluva v časti prevyšujúcej výmeru 800 m2 neplatná. Z neplatnej zmluvy, resp. jej časti tak nemohli nastať právne následky v podobe uskutočneného prevodu vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalobcov. Doklad o úhrade kúpnej ceny nie je spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov, preto súd žalobu o povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol.

57. Čo sa týka zmeny žalobného petitu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní o povolení obnovy konania nie sú oprávnení meniť pôvodný žalobný návrh, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. boli žalovanou stranou, s prihliadnutím na ust. súd nepripustil zmenu petitu žaloby.

58. Súd zastavil konanie proti žalovanej v 6/ rade s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná zomrela pred podaním žaloby, nemá tak procesnú spôsobilosť byť stranou sporu a súd voči nej konanie podľa ust. zastavil. Navyše jedinou právnou nástupkyňou po žalovanej v 6/ rade je žalovaná v 7/ rade, ktorá už je sama stranou sporu.

59. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

61. V konaní mali úspech žalovaní v plnom rozsahu, nakoľko súd žalobu žalobcov zamietol, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

62. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.