Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-184-2023.pdf
PDF · 76.42 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/184/2023
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zast. D. E. F. G., C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 9.10.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v podobe zákazu nakladania s nehnuteľným majetkom žalovanej.
2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 25.1.2023 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorej predmetom bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 16.000 EUR (ďalej aj ako „Pôžička“). Žalovaná sa zaviazala Pôžičku vrátiť do dvoch týždňov od požičania.
2.1. Po uplynutí lehoty na vrátenie Pôžičky žalobkyňa telefonicky kontaktovala žalovanú s tým, že peniaze má vrátiť. Žalovaná v každom telefonáte ubezpečovala žalobkyňu o tom, že peniaze budú zajtra resp. do budúceho týždňa vrátené. Neskôr žalobkyňa kontaktovala žalovanú aj prostredníctvom SMS správ, vždy s podobným obsahom, že peniaze potrebuje vrátiť. Na tieto SMS správy jej žalovaná odpisovala spôsobom, že peniaze budú večer, resp. zajtra, resp. v krátkom čase.
2.2. Na základe uvedeného žalobkyňa stratila dôveru k žalovanej a rozhodla sa vzniknutú situáciu riešiť prostredníctvom súdnej cesty. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 27Up/1495/2023 zo dňa 26.09.2023 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu Pôžičky istinu v sume 16.000 EUR spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania (ďalej aj ako „Platobný rozkaz“).
2.3. Vzhľadom na to, že žalobkyni nie je známa finančná situácia žalovanej ani vlastníctvo hnuteľného majetku, avšak z voľne dostupných zdrojov má žalobca vedomosť, že žalovaná disponuje nehnuteľným majetkom, a pretože existuje obava, že žalovaná môže obštrukčne scudzovať svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby, alebo bude zaťažená, aby sa tak vyhla povinnosti vyplývajúcej z Platobného rozkazu.
3. Žalobkyňa na osvedčenie ňou tvrdených skutočností k návrhu pripojila aj listinné dôkazy, a to (-) Zmluva, (-) Platobný rozkaz, (-) Sobášny list žalobkyne z 12.9.2023 a (-) SMS komunikácia s účastníkom „Gabiho mama“ z obdobia od 8.8.2023 do 2.9.2023.
4. Podľa 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.1. Na túto vec súd ďalej aplikoval aj tieto právne normy: (-) § 324 ods. 3 CSP, (-) § 326 CSP a (-) § 344 CSP.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP platí, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo dňa 4. augusta 2020). Ústavný súd poukazuje tiež na to, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 257/2010).
7. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije Občiansky zákonník.
8. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.
9. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hľadiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne.
10. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách.
11. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť nenakladať s jej nehnuteľným majetkom. Žalobkyňa pritom žiadnym spôsobom nekonkretizovala, a aký nehnuteľný majetok by malo ísť a obmedzila sa len na tvrdenie „žalobkyni nie je známa finančná situácia žalovanej ani vlastníctvo hnuteľného majetku, avšak z voľne dostupných zdrojov má žalobca vedomosť, že žalovaná disponuje nehnuteľným majetkom“.
12. S odkazom na vyššie uvedené a v nadväznosti na skutočností uvedené žalobkyňou v návrhu dospel súd k záveru, že zabezpečovacím opatrením možno dosiahnuť účel sledovaný návrhom (posilnenie postavenia žalobkyne v prípadnej exekúcií a minimalizovanie ohrozenia samotnej exekúcie).
13. Nakoľko dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie je vylúčené, tak bolo povinnosťou súdu posúdiť aj individuálne okolnosti prípadu. Žalobkyňa pritom v návrhu neuviedla žiadne skutočností, resp. iné konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali možnosť pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj za situácie, keď sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, teda súdu nie sú známe žiadne iné dôvody, ktoré by odôvodňovali možnosť pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi.
14. V tomto smere súd opätovne poukazuje na to, že bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov žalobkyňou nie je spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt žalovanej, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sama osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené.
15. Záver súdu, resp. jeho konštatovanie, že zabezpečovacím opatrením možno dosiahnuť účel sledovaný podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je bez toho, aby súd akokoľvek judikoval dôvodnosť a opodstatnenosť prípadného ďalšieho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže súd v tomto konaní neposudzoval podmienky a predpoklady na jeho zriadenie.
16. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že zariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, a tak samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 CSP zamietol v celom rozsahu.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, a preto by mala vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže však žalovanej žiadne trovy konania v tejto fáze nevznikli, tak jej ich súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa v zmysle § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.