Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/145/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX C., zastúpená JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX E., t. č. bytom G. XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.08.2023, č. k. -72, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že na čas do právoplatnosti rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. , je otec oprávnený sa stretávať s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si v určenom čase maloleté dieťa vyzdvihne a odovzdá v školskom zariadení a v stredu každého kalendárneho týždňa maloleté dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, počas školských prázdnin, sviatkov a dní, kedy maloleté dieťa nebude v školskom zariadení, bude miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa miesto bydliska matky.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.

II. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 160 eur mesačne, p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne upravil styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX každý tretí víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si v určenom čase maloletú vyzdvihne v školskom zariadení a v určenom čase ju odovzdá v mieste bydliska matky, počas školských prázdnin a dní, kedy maloletá nenavštívi školské zariadenie, bude miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa miesto bydliska matky a matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a vo výroku III. napokon deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , (ďalej „C. m. p.“), ,

(ďalej „“), dospejúc k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu uložiť mu povinnosť prispievať dočasne na výživu maloletej výživným vo výške 160 eur mesačne, upraviť jeho styk s maloletou dcérou na každý tretí víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod. s tým, že v určenom čase preberie a odovzdá maloletú do školského zariadenia (s výnimkou školských prázdnin a dní, kedy maloletá nenavštívi školské zariadenie, kedy si maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky) a uložiť matke povinnosť v stanovenom čase dieťa odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča pripravené s jeho osobnými vecami a druhého rodiča informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Po oboznámení sa s návrhom otca dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v predbežnom určení výživného na maloleté dieťa, keďže z návrhu otca a aj vyjadrenia matky zo dňa 24.08.2023 vyplýva, že otec uhrádza na výživu maloletého dieťaťa sumou 160 eur, ktorá je primeraná potrebám maloletého dieťaťa a odzrkadľuje nevyhnutnú mieru, ktorou je otec povinný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, čím mu budú zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na školu, stravu, oblečenie, drogériu, dopravu a pod.. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v predmetnej veci nebola splnená požiadavka neodkladnej úpravy pomerov (výživné je pravidelne platené otcom) a v prípade, ak matka požadovala dočasné výživné vo vyššej sume, mala možnosť podať si svoj vlastný, riadne odôvodnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. V rozhodnutí ďalej uviedol, že základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti, je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. V časti týkajúcej sa dočasnej úpravy styku otca s maloletou mal súd prvej inštancie osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, aktuálne sú vzťahy medzi nimi vážne narušené, podľa otca sa matka odmieta dohodnúť na stretávaní otca s maloletou dcérou, alebo len za podmienok, ktoré určí, avšak nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali žiadosť matky, aby styk otca s maloletou prebiehal len za jej prítomnosti. Z predložených vyjadrení nevyplýva, že by maloletá bola objektom konfliktu, ktorý vznikol medzi matkou a otcom, a kvôli ktorému podala matka na otca trestné oznámenie. Súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia upravil dočasnú intenzitu stretávania zohľadňujúc, že rodičia sa nevedia dohodnúť na pravidelnom realizovaní styku, ktorý by vyhovoval obom rodičom ako i maloletej, je potrebné, aby bol styk otca s dcérou dočasne upravený a stretávanie prebiehalo intenzívnejšie ako doposiaľ, v pravidelných intervaloch, a to i s možnosťou prespatia. Súčasný stav vyhodnotil za nežiaduci, nakoľko v systéme stretávania sa maloletej s otcom je potrebné upraviť presne stanovené pravidlá formou súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že dieťa má právo na styk so svojimi rodičmi ( SR) a na zachovanie vzťahu s nimi, právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov (čl. 8 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa). Úprava styku rodiča s dieťaťom má byť v súlade so záujmom dieťaťa a nie v súlade s predstavami a názormi rodičov maloletých. Mal za to, že na strane otca neboli zistené žiadne nedostatky v jeho starostlivosti o dieťa, a teda nie je dôvod mu obmedzovať právo spolupodieľať sa na výchove maloletej, pričom dočasná úprava styku otca s dcérou môže výraznou mierou prispieť k upevneniu vzťahu otca s jeho maloletým dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval nemožnosť prespatia maloletej u otca i s poukazom na to, že vek dieťaťa je dostatočný na to, aby prespatie v inej domácnosti zvládlo. Z vyjadrenia matky mal za zrejmé, že matka nie je schopná adekvátne akceptovať a podporovať rolu druhého rodiča v živote dieťaťa, z nepochopiteľných dôvodov vystavuje maloletú postupnému odcudzeniu sa od svojho biologického rodiča, jej argumenty, aby styk prebiehal len za jej prítomnosti nemohol akceptovať, nakoľko otec je rovnakým rodičom ako matka, taktiež má svoje predstavy o starostlivosti o dieťa, ktoré sa nie vždy musia zhodovať s predstavami matky. Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o dcéru nedokázal náležite postarať, resp. že by jej pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma. Tvrdenia, že dcéra je enormne naviazaná na svojho brata a pod., súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, s úmyslom zamedzovať pravidelnému kontaktu otca a dcéry bez prítomnosti tretej osoby. V rozhodnutí napokon zdôraznil potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. Pôsobenie oboch

rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že podmienky na nariadenie otcom požadovaného neodkladného opatrenia sú čiastočne splnené, keď širšia úprava styku ako žiadal v návrhu, nezodpovedná dočasnému a preventívnemu charakteru neodkladného opatrenia.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C. m. p.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že pri rozhodovaní o úprave styku otca súd prvej inštancie nezohľadnil názor maloletého dieťaťa, deklarovaný v správe kolízneho opatrovníka priloženej k vyjadreniu matky z 24.08.2023. Dieťa bolo bezprostredne prítomné konfliktu rodičov a staršieho nevlastného brata, čo bolo pre neho traumatizujúcim zážitkom. Nespochybňuje, že otec má dcéru rád, avšak je nutné prihliadať a reflektovať aj na potreby dieťaťa. Rozhodnutie súdu o predbežnej úprave styku v stredu rešpektuje, avšak žiada, aby bol styk otca a dcéry každý tretí týždeň zmenený tak, že bude ukončený už v nedeľu o 16,00 hod. z dôvodu, že dieťa nechce u otca prespávať tri noci a zohľadní sa potreba riadnej prípravy dieťaťa do školy a jeho skľudnenia sa po víkendovom voľnejšom režime. Matka uviedla, že vníma nezohľadnenie názoru dieťaťa na styk s otcom ako vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o výživné, otec od odchodu zo spoločnej domácnosti za obdobie jún – september uhradil výživné vo výške 160 eur len dvakrát, v komunikácii s matkou uvádza, že o výživnom súd nerozhodol a má byť rada, že jej nejaké poslal. Keďže súd má chrániť záujem maloletého dieťaťa, je jeho zamietajúce rozhodnutie v tejto časti nesprávne. Matka napokon uviedla, že výšku výživného žiada určiť na sumu 200 eur mesačne od 05.06.2023, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti.

6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rodičovský konflikt medzi rodičmi zo dňa 18.08.2023 žiadnym negatívnym spôsobom neovplyvnil vzájomný vzťah s dcérou, v minulosti sa dcére venoval (vrátane pomáhania pri učení) a má všetky osobnostné predpoklady, aby dcére vytvoril podmienky na riadnu prípravu do školy. Otec vyslovil obavy, že matka negatívne ovplyvňuje dcéru voči otcovi, a to aj k rozsahu stretávania sa s otcom, Dieťa je v jeho prítomnosti spokojné a rado s ním trávi čas.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k nasledujúcim záverom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi rodičmi je na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol.

10. V prejednávanej veci, začatej na návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 24.07.2023, napadla matka odvolaním výrok I., ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletým dieťaťom (v odvolaní navrhla určený styk otca s maloletým dieťaťom každý tretí víkend v mesiaci ukončiť v nedeľu o 16.00 hod.) a časť výroku II., v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 160 eur mesačne, keď matka v podanom odvolaní navrhla výšku výživného v nevyhnutnej miere určiť na sumu 200 eur mesačne, a to od 05.06.2023.

11. Podľa C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 366 C. m. p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

19. Zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

20. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

21. Odvolací súd vo vzťahu k neodkladnej úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce (o.i.) aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy nie je o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov rozhodnuté, resp. kedy rodičia nie sú schopní

dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo pri rozhodovaní vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, so súčasným primeraným zohľadnením veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa.

22. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 C. m. p., je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pomery determinujúce spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Základným a charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 C. m. p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.

23. V prejednávanej veci sa odvolací súd (vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase jeho rozhodovania) zhoduje so súdom prvej inštancie v jeho záveroch o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy styku otca maloletým dieťaťom. Obsahom spisu má osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi, z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodilo maloleté dieťa (dcéra A.), manželka má syna z predchádzajúceho vzťahu (A. H., nar. XX.XX.XXXX), najneskôr od 01.07.2023 (podľa matky od 05.06.2023) nežijú manželia v spoločnej domácnosti (odsťahoval sa manžel) a od toho času faktickú starostlivosť o maloleté dieťa narodené z manželstva zabezpečuje matka. Styk otca s maloletým dieťaťom do rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzene prebiehal, podľa otca za podmienok určovaných matkou (bez prespávania maloletého dieťaťa u otca a len v I.), podľa matky maloleté dieťa k styku s otcom pobáda a podporuje, maloleté dieťa je však ovplyvnené negatívnym vývojom vzťahov v rodine, najmä po incidente dňa 18.08.2023 vzniknutého pri odovzdávaní maloletého dieťaťa (otec mal napadnúť matku, starší syn matku bránil a bol vystavený fyzickému ataku zo strany otca a matky otca), ktorého bolo svedkom. Matka vo vyjadrení sa k návrhu žiadala návrh otca v tejto časti zamietnuť, resp. upraviť ho na každý piatok a nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v jej prítomnosti, v odvolaní navrhla určený styk otca s maloletým dieťaťom každý tretí víkend v mesiaci ukončiť už v nedeľu o 16.00 hod. a akceptovala styk v každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Odvolací súd konštatuje, že okamžité rozhodnutie v otázke rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom tak predstavuje, do rozhodnutia vo veci samej (o úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, zo zákona spojeného s konaním o rozvod manželstva), nutný spôsob zastabilizovania rodinnej situácie a pomerov rodičov a maloletého dieťaťa.

24. Pokiaľ ide o rozsah súdom prvej inštancie predbežne upraveného styku otca s maloletým dieťaťom, plne odkazuje na závery súdu prvej inštancie prezentované v ods. 13 -18 odôvodnenia rozhodnutia, s ktorými sa bez akýchkoľvek výhrad stotožňuje. Má za to, že predbežne nastavený rozsah styku otca s maloletým dieťaťom zodpovedá možnostiam, potrebám, citovým väzbám maloletého dieťaťa k obom rodičom a aj skutočnosti, že do rozpadu spoločnej domácnosti rodičov, vykonávali osobnú starostlivosť o maloleté dieťa obaja rodičia. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namieta neprihliadnutie na názor maloletého dieťaťa prezentovaný v priebehu pohovoru dňa 19.07.2023 (záznam z ktorého pripojila k vyjadreniu sa k návrhu otca) a súčasne navrhuje víkendový styk v každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci skrátiť do nedele podvečer (t. j. o jednu noc), jej vyjadrenia vzbudzujú oprávnené pochybnosti o objektivite ústretového postoja matky k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom. Aj napriek uvedenému odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že najlepší záujem dieťaťa nie je možné stotožniť s názorom (želaním) maloletého dieťaťa a v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k ich maloletým deťom, je to práve súd, komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa komplexne, so zohľadnením všetkých individuálnych okolností toho ktorého

prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 04. 2020 sp. zn. ). S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že predbežný rozsah styku otca s maloletým dieťaťom, určený vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, majúceho právo na výchovu a kontakt aj s druhým rodičom. S poukazom na vek maloletého dieťaťa, okolnosť, že maloleté dieťa je na otca zvyknuté, že na strane otca neboli osvedčené okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o jeho schopnosti sa o potreby maloletého dieťaťa riadne postarať (tieto nevyplynuli ani z pohovoru s maloletým dieťaťom), odvolací súd dospel k záveru, že nastavenie styku otca každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatka od 15.00 hod.do pondelka do 8.00 hod. zodpovedá charakteru neodkladného opatrenia a predstavuje pre otca a dcéru možnosť stráviť raz v mesiaci úplný víkend, so spolupodieľaním sa otca na školskej príprave maloletého dieťaťa do školy a s odvedením ho do školského zariadenia (v pondelok ráno). Zdôrazňuje, že námietky matky prezentované k úrovni starostlivosti otca o maloleté dieťa a jeho riadnej prípravy do školy, nie sú obsahom spisu osvedčené.

25. Len v záujme formálnej správnosti výrok I. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie proti návrhu otca, upravil odovzdávanie maloletého dieťaťa výlučne v mieste bydliska matky (t. j. aj po ukončení víkendového styku v pondelok o 8.00 hod.), tento podľa zmenil a zosúladil miesto odovzdávania maloletého dieťaťa jednak návrhu otca, potrebám maloletého dieťaťa a zároveň aj možným situáciám, ktoré pri odovzdávaní maloletého dieťaťa môžu v budúcnosti vzniknúť. Zároveň deklaroval naviazanie nariadeného neodkladného opatrenia na vec samu, ktorou je v tomto prípade konanie vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX. Uvedené znamená, že účinky nariadeného neodkladného opatrenia v časti styku otca s maloletým dieťaťom, majú trvať do právoplatnosti rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie (zo zákona spojené s konaním o rozvod manželstva) je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. .

26. So súdom prvej inštancie sa zhoduje aj v tom, že v danej veci neboli osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 C. m. p., t. j. uloženia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Obsahom spisu má osvedčené, že otec uhrádza titulom výživného na maloleté dieťa od mesiaca august 2023 výživné v sume 160 eur mesačne (platby poukázal matke 04.08.2023, 12.09.2023), ktoré čo do výšky zodpovedá charakteru výživného v nevyhnutnej miere. Pokiaľ matka vo vyjadrení sa k návrhu a aj v podanom odvolaní žiada určiť výživné v sume 200 eur od 05.06.2023, musí jej dať do pozornosti, že pri rozhodovaní o návrhu podaného rodičom podľa § 366 C. m. p. je súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by aj vyhovenie návrhu otca zo dňa 24.07.2023 v tejto časti, resp. odvolacieho návrhu matky, znamenalo, že uložiť povinnosť otcovi platiť na výživu maloletého dieťaťa by bolo možné až dňom 28.08.2023. V tomto čase však otec na výživu maloletého dieťaťa už prispieval v miere nevyhnutnej na uspokojenie základných potrieb dieťaťa, a podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané.

27. S poukazom na uvedené odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 160 eur mesačne, podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

28. O trovách konania rozhodol podľa , C. m. p.,

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C. m. p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).