Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/25/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľa: J. zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721 a manželka navrhovateľa: U., zastúpená: JUDr. Dana Martinková, advokátka so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, IČO: 31 772 501, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: S., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov J. a U. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletá sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je oprávnený v rámci bežného styku stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň vždy od piatku od 14:30 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 08.00 hod. a každý týždeň vždy v stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod. Počas prázdnin a sviatkov platí osobitná úprava stretávania sa otca s maloletou, ktorá má prednosť pred úpravou v rámci bežného styku v nasledovnom rozsahu:

Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny rok od piatku pred začiatkom jarných prázdnin od 14:30 hod. do nasledujúceho piatku počas jarných prázdnin do 18:00 hod.

Počas Veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok od soboty od 10:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. a v nepárnom roku od stredy pred Veľkonočnými sviatkami od 14:00 hod. do nasledujúcej soboty do 10:00 hod.

Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok od 01.7 od 10:00 hod do 15.7 do 18:00 hod. a od 01.8 od 10:00 hod. do 15.8 do 18:00 hod. a v nepárnom roku od 16.7 od 10:00 hod do 31.7 do 18:00 hod a od 16.8 od 10:00 hod. do 31.8 do 18:00 hod.

Počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom roku od posledného dňa školskej dochádzky pred zimnými prázdninami od 14:30 hod. do 25.12 do 10:00 hod. a od 02.1 nasledujúceho párneho roku od 10:00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky po zimných prázdninách do 08:00 hod. Otec je zároveň oprávnený stretávať sa s maloletou počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 25.12 od 10:00 hod. v párnom roku do 02.1 nasledujúceho nepárneho roku do 10:00 hod.

Preberanie maloletej a jej odovzdávanie sa bude v čase kedy maloletá realizuje školskú dochádzku realizovať v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. V prípade, že maloletá z nejakého dôvodu nebude v čase dohodnutého prevzatia respektíve odovzdania navštevovať školskú dochádzku bude sa prevzatie a odovzdanie realizovať v mieste bydliska matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne vždy k 15 -tému dňu v mesiaci k rukám matky vopred.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 24.07.2023 sa navrhovateľ (ďalej aj ako „otec“ alebo „manžel“) domáhal, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzavrel s manželkou (ďalej aj ako „matka“) dňa 28.03.2015, v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Zároveň žiadal, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať jej majetok budú oprávnení obaja rodičia, a aby súd zaviazal navrhovateľa povinnosťou prispievať na výživu maloletej v sume 180,- eur mesačne. Taktiež žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletou tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý tretí víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý týždeň v stredu od 15. 00 hod. do piatka do 8.00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, počas ktorých je otec oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou tak, že počas letných prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a v mesiaci august od 15.8. od 9.00. hod. do 31.8. augusta do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 2. januára do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 15.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin každý nepárny roku od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec si v určenom čase preberie maloletú dcéru v školskom zariadení a v určenom čase maloletú odovzdá do školského zariadenia s výnimkou, keď sa maloletá nenavštívi školské zariadenie, otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a do miesta bydliska matky maloleté dieťa matke odovzdá v určený čas.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli asi po 1,5 ročnej známosti. Manželka mala vtom čase už dieťa z predchádzajúceho vzťahu, syna, ktorý má 14 rokov. Ich vzťah bol spočiatku bezproblémový, dobre si rozumeli. Obľúbil si jej syna a venoval som sa mu. Problémy medzi nimi začali po narodení ich dcéry. S manželkou sa dohodli, že on bude ekonomicky zabezpečovať rodinu a manželka svoj čas bude venovať starostlivosti o dcéru a jej syna z prvého vzťahu a deti budú spoločne vychovávať. Navrhovateľ je X. a s jeho pracovným zaradením bola nevyhnutne spojená i pracovná doba, kedy často v práci musel zotrvať i dlhšie. Manželka mu vyčítala, že len ona sa musí o deti pravidelne starať a dcéru vyberať zo školského zariadenia. Často dochádzalo medzi nimi ku konfliktom a hádkam i napriek tomu, že sa aktívne zapájal do domácich prác a starostlivosti o deti. Doma varil on, ráno sa postaral o deti, pripravil deťom raňajky aj desiatu. Tiež pomáhal s domácimi prácami. Manželka jeho snahu žiadnym spôsobom nevedela oceniť. Často ho urážala, ponižovala a nevážila si ho. Opakovane dochádzalo medzi nimi k hádkam. Situáciu často riešil tak, že na pár dní z domu odišiel, avšak následne sa vždy vrátil k rodine. Celá komplikovaná situáciu sa vyhrotila potom, ako manželka od 01.03.2023 prestala chodiť do práce / tri mesiace bola doma, ale poberala mzdu/ a následne z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa, zamestnávateľ ukončil s ňou pracovný pomer s výplatou odstupného. Napriek tej skutočnosti, že manželka v čase od 01.03.2023 nechodila do práce, pomáhal s domácimi prácami, ako aj starostlivosťou o deti, avšak manželka bola stále nespokojná. Často čakala na jeho príchod z práce, aby sa podieľal sa na domácich prácach. Potom, čo sa vrátil z práce domov, musel sa postarať o večeru deťom a pomáhať s hygienou detí. Napriek jeho snahe manželkine urážky a znevažovanie jeho osoby neprestávali. Dlhodobé nedorozumenia medzi nimi viedli k tomu, že ich komunikácia sa obmedzila výlučne na deti, ich potreby. Prestali spolu komunikovať, zdieľať zážitky, spolu tráviť voľný čas až došlo k úplnému odcudzeniu medzi nimi. K odcudzeniu došlo i v intímnej oblasti. Intímne spolu dlhodobo nežijú. Mal záujem, aby ich dcéra a jej syn vyrastali v úplnej rodine, avšak dlhodobo pretrvávajúce problémy a hádky medzi nimi mali za následok, že sa citovo odcudzili. Aby predišiel opakovaným hádkam, svedkom

ktorých bola aj ich dcéra a manželkin syn, dňa 01.07.2023 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a býva v prenajatom byte, pretože byt na adrese T. je vo výlučnom vlastníctve manželky. Vzťahy medzi nimi sú už tak vážne narušené, že nie je predpoklad obnovy ich spolužitia, o ktoré už nemá záujem.

3. Podaním doručeným súdu dňa 24.08.202 manželka k návrhu uviedla, že s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasí. Manželka sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že obnovenie ich manželského zväzku je vzhľadom na uplynulé udalosti už nemožné. Manželia spolu nezdieľajú spoločnú domácnosť od 05.06.2023, kedy manžel zo spoločného bydliska definitívne odišiel. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu narodenému z manželstva, manželka si taktiež želá a súhlasí s manželom, aby maloletá bola súdom zverená do jej osobnej starostlivosti. Matka rovnako súhlasí s tým, aby obidvaja rodičia maloletú zastupovali a spravovali jej majetok. K otázke výšky výživného na spoločné dieťa manželka uviedla, že po odchode manžela zo spoločnej domácnosti sa rodičia ústne dohodli, že otec bude platiť k rukám matky na dcéru výživné vo výške 200,- eur mesačne. Napriek tomu otec doposiaľ matke uhradil za tri mesiace (jún, júl, august 2023) len 160,- eur. Na výzvy matky k doplateniu výživného otec nereagoval, a to napriek tomu, že matka boal v tom čase nezamestnaná. Ohľadom styku otca s dieťaťom, sa matka vyjadrila, že otec podal na Mestský súd Bratislava II okrem návrhu na rozvod i návrh na nariadenie neodkladného patrenia na úpravu práv a povinností k maloletej na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je vedené pod sp. zn. . V tomto návrhu otec tvrdil, že mu manželka bráni stretávať sa s maloletou. Matka toto tvrdenie popiera, otec sa s dcérou stretával i po jeho odchode zo spoločnej domácnosti na začiatku júna 2023 a matka dcéru verbálne opakovane k styku s otcom pobádala a podporovala ho. Je však pravda, že dieťa je ovplyvnené negatívnym vývojom vzťahov v rodine (začalo preto navštevovať psychológa) a odmieta u otca prespávať. Matka by sa rada dohodla s otcom na pravidelnom, fixnom režime styku otca s dcérou tak, aby bol predvídateľný pre rodičov i dcéru a aby si mohli všetci zariadiť svoj čas, povinnosti a na styk sa riadne pripraviť. Je to však podľa vyjadrenia matky práve otec, ktorý sa dohodnúť na určitom režime nechce a nechápe, že živelnosť v konaní v danej napätej situácii v rodine nikomu neprospieva. Otec sa dožaduje styku s maloletou na jeho požiadanie s krátkym časovým predstihom a neberie ohľad na to, či sa to práve dieťaťu a matke hodí. Ďalším dôvodom, prečo sa rodičia nevedia dohodnúť na styku otca a dcéry je problém navrhovateľa so synom manželky. Vzťahy otca a syna manželky boli v minulosti dobré, avšak postupne sa s vyvíjajúcim sa napätím v rodine zhoršili a v súčasnosti možno konštatovať, že sú veľmi zlé. Maloletá má s „nevlastným“ bratom veľmi blízky a intenzívny vzťah, brat na ňu dohliada, pomáha jej, trávi s ňou veľa času a dokonca v škole ju pravidelne kontaktuje. Maloletá si želá chodiť navštevovať otca s bratom, ale otec sa v poslednej dobe vyjadril, že syna manželky si už brávať do opatery nechce. Z uvedeného vznikajú problémy. Medzi rodičmi a tiež synom manželky došlo k roztržke, do ktorej sa zamiešala i matka navrhovateľa. Otec vzal obe deti von, aby sa zahrali a vzal aj dcéru bývalej susedy. Pri návrate dňa 18.08.2023 v poobedňajších hodinách, keď mal navrhovateľ deti odovzdať matke, pri odovzdávaní detí bezdôvodne napadol fyzicky manželku zozadu, pričom jej syn ju šiel brániť. Navrhovateľ fyzicky napadol i syna manželky, ktorý spadol a udrel si hlavu. Navrhovateľova matka dala synovi manželky facku. Matka musela ísť so synom do nemocnice na vyšetrenia a neskôr dňa 19.08.2023 podala na navrhovateľa a jeho matku trestné oznámenie.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

5. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2023 vyplýva, že manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 01.06.2023 (č.l. 57 v spise).

6. Matka vyčíslila výdavky za jún 2023 v celkovej sume 879,- eur (6,- eur na TV, 30,- eur na elektrinu, 180,- eur na nájom, 10,- eur na telefón, 110,- eur za nedoplatok na byt, 30,- eur za daň bytu, 100,- eur na stoličky, 413,- eur na výdavky na stravu a domácnosť) (č.l. 66 v spise).

7. Matka vyčíslila výdavky maloletej za jún 2023 vo výške 150,- eur (20,- eur na fotky, 15,- eur na školu

- dar, 30,- eur na topánky, 10,- eur na obedy, 40,- eur na družinu, 25,- eur na kolotoče, 10,- eur na zmrzlinu) (čl. 66 v spise).

8. Matka vyčíslila výdavky na maloletého syna (ktorý nie je synom navrhovateľa) za jún 2023 v sume 130,- eur (40,- eur mesiac, 10,- eur na štartovné, 30,- eur na vybavenie, 20,- eur na benzín, 20,- eur na výlety, 10,- eur na učebnice) (č.l. 66 v spise).

9. Matka vyčíslila výdavky za júl 2023 v celkovej sume 841,- eur (15,- eur na mobil, 180,- eur na nájom, 30,- eur na elektrinu, 10,- eur na cvičenie, 6,- eur na TV, 50,- eur na batériu, 120,- eur na právnika, 430,- eur na bloky - výdavky na domácnosť a stravu) (č.l. 67 v spise).

10. Matka vyčíslila výdavky maloletej za júl 2023 vo výške 118,- eur (60,- eur na oblečenie, 15,- eur na knihu, 13,- eur na lieky, 30,- eur na topánky) (čl. 67 v spise).

11. Bežné mesačné výdavky maloletej matka vyčíslila na sumu 565,- eur (60,- eur na bývanie - alikvotná časť, 10,- eur na energie - alikvotná časť, 10,- eur na obedy, 10,- eur na TV a internet, 150,- eur na stravu doma - alikvotná časť, 15,- eur na drogériu, kozmetiku - alikvotná časť, 40,- eur na školský klub, 30,- eur na záujmové činnosti - kino, múzeum, 30,- eur na dopravu, 30,- eur na obuv, 20,- eur na zdravie - vitamíny, lieky, ortopedické vložky, 50,- eur na ošatenie, 40,- eur na dovolenku - počas letných prázdnin, 20,- eur na školu v prírode, 40,- eur na tanečnú, 10,- eur na školské pomôcky) (č.l. 98 v spise).

12. Mimoriadne výdavky maloletej pozostávajú zo zubného röntgenu v sume 25,- eur, nedoplatku za školský klub za rok 2023 v sume 160,- eur, zubára - maloletá má tri kazy, ktoré je nutné opraviť, cena ešte nie je určená, psychológa (č.l. 98 v spise).

13. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.11.2023 vyplýva, že matke zanikol od 04.10.2023 nárok na dávku v nezamestnanosti (č.l. 109 až 110 v spise).

14. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R., obec U. - R. vyplýva, že matka je spoluvlastníčkou bytu č. XX na ulici Y. s podielom 1 (č.l. 113 až 114 v spise).

15. Z potvrdenia o mzde za obdobie 10/2023 až 1/2024 spoločnosti R.6 vyplýva, že za dané obdobie priemerná mesačná mzda matky bola 803,41 eur (č.l. 123 až 124 v spise).

16. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2024 právny zástupca navrhovateľa zotrval na návrhu na rozvode manželstva. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletej po rozvode, momentálne je situácia taká, že navrhovateľ sa stretáva s maloletou iba cez týždeň v stredu, cez víkendy styk neprebieha. Napriek tomu, že dcéra otcovi komunikuje, že sa na neho teší, že chce k nemu ísť a prespať u neho, matka mu dieťa na víkendy neodovzdáva, vždy s výhovorkami, že je buď chorá alebo je tam iný dôvod. Posledný víkend tiež bolo dôvodom, že dcéra je chorá a styk nemohol prebehnúť. Matka pritom bola v práci, dcéra bola sama. Otec má podmienky, má prenajatý byt. Navrhli cez víkend upraviť styk každý nepárny týždeň od piatku do nasledujúceho pondelku, a stredu, tak ako je upravené neodkladné opatrenie s tým, že vyzdvihovanie a odovzdávanie bude v školskom zariadení, resp. odovzdávanie u matky. Aj teraz sa stáva, že matka dcéru vyberie zo školy a otec si musí pre ňu ísť k nej domov. Otec to vníma ako problém, keď je dcéra u matky, dcéra nechce ísť s ním. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, otec teraz platí 200, - eur, navrhol, aby takto bola aj naďalej.

17. Právny zástupca matky uviedol, že medzi manželmi pretrváva animozita, nepoklesla ani postupom konania. Z ich pohľadu je potrebné hľadať východisko, dcéra potrebuje oboch rodičov, z pohľadu matky sa otec musí správať tak, aby sa vzťahy ukľudnili. Matka má vedomosť, že otec s dcérou preberá okolnosti konania. Matka má aj staršieho syna, ktorý nie je dieťaťom manžela, obe deti navštevujú psychológa. Pokiaľ ide o výživné, vidia priestor na určenie vyššieho výživného.

18. Kolízny opatrovník uviedol, že šetrili pomery, aj u matky, aj u otca. Vždy bola prítomná aj maloletá, tá sa vyjadrila, že by chcela u otca prespať, avšak zatiaľ jednu noc, chýbal by jej starší brat, aj matka. Samotná maloletá má tendenciu vytesňovať čo sa deje doma, nehovoriť o tom, aj otec však priznal, že bol vulgárny na adresu matky, a to aj pred maloletou. Toto určite situácii neprospieva. Na ich otázku prečo nespala dcéra doposiaľ u otca, táto uviedla, že to bolo buď z dôvodu, že mala pre ňu matka iný program, resp. mala výhrady spôsobu prípravy na vyučovanie u otca. A teda jej matka stretnutie s otcom nedovolila. Matka im uvádzala, že sa jej dcéra pýtala, čo znamená slovo bastard, nakoľko sa

takto mal vyjadriť otec o jej staršom bratovi. V rámci rodiny je nevyhnutné, aby rodičia upravili vzájomnú komunikáciu, čo by nepochybne prospelo aj samotnej maloletej.

19. Navrhovateľ sa na danom pojednávaní vyjadril, že manželstvo dlhší čas nefungovalo, vnímal ponižovanie, manželka si ho nevážila. V júni 2023 sa odťahoval zo spoločnej domácnosti. Býva v prenajatom byte na H. Pracuje v bistre F. ako pizzár v X., s príjmom okolo 1.200,- eur netto mesačne. Výdavky má na nájom 670,- eur, výživné platí 200,- eur, na stravu pre seba okolo 100-120,- eur, na ošatenie a obuv okolo 20,- eur, hygiena 10,- eur, lekár prípadne zubár ho stojí v priemere 10-20,- eur mesačne, pohonné hmoty 50, -eur mesačne, telefón 35,- eur mesačne, telefón kúpil aj maloletej, ten jej matka zobrala. Poistenie auta ho stojí 120,- eur ročne. Jeho matka zaplatila v septembri 2023 470,- eur tanečnú, teraz treba doplatiť 54,- eur, kupoval topánky, zošity, perá. Nehnuteľnosť nevlastní, vlastní staršie auto Chevrolet rok výroby 2007, aj tam má niekedy výdavky na servis. Dcéra mala byť u neho od septembra spolu 5 víkendov, nebola ani jeden, matka si vždy nájde nejaký dôvod, stále mu hovorí, že dcéra s ním nechce ísť alebo už majú nejaký program - návšteva kina, deda. Samotná dcéra by pritom s ním chcela ísť, aj u neho prespať. Matka na neho podala trestné oznámenie ešte minulý rok za fyzické napadnutie a znova v novembri 2023, pretože dcéru priniesol o hodinu neskôr, dcéra pritom chcela byť vtedy s ním.

20. Matka sa vyjadrila, že za rozvratom manželstva vidí manželov nezáujem o rodinu, väčšinu času trávil v práci, nepomáhal doma, za závažný dôvod považuje opakované fyzické násilie, po ktorom nasledovali jeho odchody, vždy hovoril, že sa rozvedie, mávala modriny. V júni 2022 sa už sama rozhodla, že nechce v manželstve pokračovať, manžel napokon odišiel 11.06.2023. Manželka býva v byte na Y., polovicu vlastní ona, polovicu jej matka. Býva tam s deťmi, pričom jej matka s nimi nebýva. Náklady na stravu, na domácnosť ju stojí 450,- eur mesačne. Je pravdou, že tanečnú zaplatila otcova matka, matka teraz zaplatila 150,- eur za polovicu za školu v prírode. Má teraz vyššie náklady na zubnú starostlivosť, stojí ju to okolo 70,- eur každý druhý mesiac. Do domácnosti kúpila notebook za 450,- eur z druhej ruky. Auto nevlastní, ak uvádzala náklady na pohonné hmoty, boli to príspevky známym, ak boli výlety. Dcéra k otcovi nechce ísť cez víkendy, ona jej nebráni, nevie ju však presvedčiť. Pokiaľ ide o výhrady otca, že dcéra je doma sama, nikdy to tak nebolo, vždy bola so synom, ktorý už má 14 rokov. S návrhom, aby bola u otca až do pondelka nesúhlasí, aby sa mohla riadne pripraviť do školy.

21. Na pojednávaní konanom 25.03.2023 navrhovateľ avizoval, že vo vzťahu k maloletej by mohol vzniknúť v N., kde pracuje, nárok na výplatu rodinných prídavkov, v sume 150 eur mesačne, pričom by zároveň bola možnosť jednorázového vyplatenia sumy okolo 1.700 eur za predchádzajúci rok.

22. Z Oznámenia o zárobku otca z N. zo dňa 18.03.2024 vyplýva, že otcov čistý priemerný mesačný príjem za obdobie júl 2022 až december 2022 dosahoval výšku 291,50 eur (č.l. 160 v spise).

23. Z výplatných pások vystavených spoločnosťou G. vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od júla 2022 do januára 2023 dosahoval výšku 512,36 eur (č.l. 161 až 167 v spise).

24. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že aktuálne sa realizuje styk každý druhý víkend od piatku do pondelku a jeden deň v týždni v popoludní (streda) v tomto smere sa vedia rodičia dohodnúť aj do budúcna. Videl aj priestor aj na dohodu rodičov pokiaľ ide o prázdniny. Pokiaľ ide o výživné, prídavky na deti z N. zatiaľ neboli doriešené. Otec dostal posledný doklad od matky, ktorý potreboval, až 05.06.2024. Nárok by na neho mal byť od marca minulého roku a malo by to byť aj spätne vyplatené za celé obdobie. Otec by preto navrhoval výšku výživného v sume 150,- eur mesačne.

25. Manželia zhodne uviedli, že majú záujem uzavrieť rodičovskú dohodu ohľadne zverenia maloletej, správy jej majetku a styku otca s maloletou, ktorú na pojednávaní aj napokon v tomto rozsahu aj uzavreli.

26. Titulom záverečnej reči právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otec okrem toho, že aktuálne uhrádza dobrovoľne 200,- eur mesačne, s maloletou sa stretáva a počas styku má tiež náklady súvisiace s maloletou. Apeluje teda, aby to súd zobral do úvahy a pri rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti vychádzal z možností otca a zohľadnil aj skutočnosť, že otec má vysoké náklady s bývaním, ktoré nevie znížiť.

27. Právny zástupca matky titulom záverečnej reči trval na výške vyživovacej povinnosti v sume 200,- eur mesačne. Nenamietal skutočnosť, že nebude zohľadnená dovolenka z dôvodu, že tieto náklady má aj otec, aj s ohľadom na rozvrh starostlivosti a styku s dieťaťom. Zdôraznil náklady na dentálnu starostlivosť. Apeloval na rodičov, aby zlepšili vzájomnú komunikáciu a vytvárali priestor pre šťastné detstvo maloletej, ktorému aktuálne inak nič nebráni a bolo by veľkou škodou, ak by sa to pokazilo.

28. Kolízny opatrovník súhlasil s rodičovskou dohodou a výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

29. Podľa a 19 ods. 1 Z .z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), sú si manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

30. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

31. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

32. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

33. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

34. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

35. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

38. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

39. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. Súd mal v konaní preukázaný rozvrat predpokladaný ustanovením § 23 zákona o rodiny, odôvodňujúci rozvod manželstva. Manželia spolu od mesiaca jún 2023, kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť. V ich vzťahu pretrváva napätie s negatívnym dosahom na kvalitu vzájomnej komunikácie. Ani jeden z manželov nemá žiaden záujem na zotrvaní manželstva a obaja vyslovene uviedli, že nevidia priestor na obnovenie manželského spolužitia. Za týchto okolností súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

42. Hoci sa počas trvania vyskytlo obdobie, kedy sa navrhovateľ len veľmi obmedzene stretával s maloletou, v tomto smere došlo aj bez osobitnej intervencie zo strany súdu k náprave, maloletá aktuálne trávi každý druhý víkend s otcom, okrem toho sa s ním stretáva aj počas pracovného týždňa, a aj z pohovoru s maloletou vyplynulo, že má s otcom vybudovaný pozitívny vzťah, na trávenie času s ním sa teší a chce sa s ním stretávať. Rodičom sa napokon podarilo dosiahnuť dohodu o zverení maloletej do starostlivosti matky, práve oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, ako aj o rozsahu styku otca s maloletou. Túto dohodu súd považuje za súladnú s najlepším záujmom maloletej, a preto ju schválil. Zároveň však súd apeluje na oboch rodičov, aby svoj vzájomný vzťah a vzájomné správanie sa voči sebe upravili, tak, aby sa medzi nimi uzatvorená dohoda mohla realizovať nerušene a bez negatívnych dopadov na maloletú. Jedná sa o otázku vzájomného rešpektu medzi rodičmi, ktorý ak dokážu obaja rodičia akceptovať a pretaviť do vzájomného správania sa k sebe, umožnia tým vytvoriť maloletej pokojné a nerušené prostredie a stav, za ktorého bude môcť plnohodnotne participovať na starostlivosti zo strany oboch rodičov.

43. V otázke výšky vyživovacej povinnosti otca sa rodičom nepodarilo dosiahnuť rodičovskú dohodu, preto o tejto otázke napokon meritórne rozhodoval súd.

43. Výšku výdavkov na úhradu oprávnených potrieb maloletej súdu ustálil na sume najmenej okolo 450 eur mesačne (pričom je možné predpokladať, že mimoriadne výdavky túto sumu môžu navýšiť), keď za oprávnenú považoval sumu 60 eur ako alikvótnu časť výdavkov na bývanie, 10 eur ako alikvótnu časť na elektrickú energiu, 10 eur ako alikvótnu časť výdavkov na telekomunikačné služby v domácnosti (internet a TV), 10 eur na stravu v škole, 150 eur na stravu doma, 15 eur na drogériu a kozmetiku, 40 eur na školský klub, 30 eur na voľnočasové aktivity, 10 eur na dopravu (matka nevlastní motorové vozidlo, aj s ohľadom na aktivity, ktoré maloletá má, je možné uzavrieť, že v rámci hlavného mesta sa za nimi dá dopravovať prostredníctvom MHD), okolo 50 eur na oblečenie a obuv (vrátane sezónneho oblečenia a obuvi, prezúvok, obuvi na telesnú výchovu a pod., matka síce uvádzala v súčte výdavok 80 eur, tento ale súd považoval v pomere k príjmu rodičov za nedôvodne vysoký), 20 eur na zdravotnú starostlivosť, 30 eur na školu (vrátane pomôcok a aktivít v podobe napr. školy v prírode), 40 eur na tanečnú (hoci nebol spor o tom, že naposledy tento výdavok uhradila otcova matka, nemožno sa na to spoliehať automaticky aj do budúcna pri ustaľovaní oprávnených potrieb maloletej). Výdavok 40 eur na dovolenku súd do výdavkov na oprávnené potreby maloletej nezahrnul, v rámci prázdnin má možnosť každý s rodičov stráviť spoločný čas s maloletou v rámci svojich možností, prípadne aj spoločnou dovolenkou, s ohľadom na životnú úroveň oboch rodičov, kedy nebolo v konaní preukázané, že by sa v tomto smere nejako odlišovala, súd nevidel dôvod, aby otec navyše prispieval aj na dovolenky, ktoré maloletá strávi s matkou.

44. Pokiaľ ide o možnosti rodičov, obaja aktuálne pracujú, matka dosahuje príjem okolo 800 eur netto, otec dosahuje príjem okolo 1.200 eur netto. Návrhy rodičov na výšku vyživovacej povinnosti otca sa v priebehu konania menili, otec pôvodne navrhovala výživné vo výške 180 eur mesačne, neskôr akceptoval s matkou predbežne dohodnuté výživné vo výške 200 eur mesačne, a napokon, v spojitosti s možnosťou žiadať o priznanie rodinných prídavkov v Rakúsku navrhoval výživné vo výške 150 eur mesačne. Matka pôvodne videla priestor na určenie vyššieho výživného, napokon v konaní zotrvala na návrhu výživného v sume 200 eur mesačne.

45. Práve v súvislosti s nedoriešenou otázkou možnosti čerpania prídavkov na maloletú v N. súvisela aj skutočnosť, že sa predstavy rodičov o výške výživného otca napokon nezišli. Je však zároveň potrebné uviesť, že prioritne sú kritériom pre určenie výšky výživného oprávnené potreby maloletej, pričom na konečnú výšku výživného majú zároveň vplyv možnosti povinného rodiča. Za stavu, kedy sa oprávnené potreby maloletej pohybujú vo výške od 450 eur mesačne, otec zarába mesačne prakticky o 1/3 viac ako matka (v nominálnom vyjadrení sa rozdiel pohybuje okolo 400 eur, bola požiadavky matky na určenie výživného v sume 200 eur mesačne oprávnená a v súlade so záujmom maloletej. Súd pri takto určenom výživnom zároveň zohľadňoval, že matka poberá prídavky na maloleté dieťa v sume 60 eur a uplatňuje si daňový bonus, ktorý jej navyšuje v súčasnosti príjem o 140 eur mesačne (tu ale treba zdôrazniť, že aj pri tejto daňovej výhody je netto príjem matky stále relevantne nižší ako je príjem otca. Súd sa nemohol stotožniť s argumentom, že príjem otca neumožňuje, aby uhrádzal výživné vo výške 200 eur mesačne. Výživné má prednosť pred osobnými výdavkami povinného rodiča, a to v tomto prípade platí aj o výdavkoch otca. Napokon, samotné výživné v podiele k dosahovanej netto mzde otca predstavuje necelých 17 %, čo pri rodičovi, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť, nemožno považovať za neúmerne vysoké výživné.

46. Ak otec argumentoval, že priznaním výživného v N. by matka mohla získať ďalší pravidelný príjem vo výške približne 150 eur mesačne, hoci by zrejme potom nemohla poberať prídavky na Slovensku, plus by jej mohlo byť spätne vyplatené výživné za obdobie jedného roku, pričom tieto peniaze by boli určené na potreby maloletej, súd uvádza, že v čase rozhodovania vychádzal z aktuálneho stavu, kedy žiadne prídavky v Rakúsku neboli priznané, a nemožno tento stav klásť za vinu výlučne nedostatku súčinnosti matky, samotný otec túto otázku začal riešiť až počas konania, spomenul ju na druhom pojendnávaní. Je možné, že sa túto otázku podarí napokon rodičom doriešiť, a matka bude mať napokon k dispozícii príjem v tak vyššej miere, že táto skutočnosť môže založiť aj dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Takáto situácia ale doposiaľ nenastala, a zohľadňovať jej potencionalitu teraz vo výške vyživovacej povinnosti otca by bolo postupom v rozpore so záujmom maloletej. Preto súd nateraz považoval otcom navrhované výživné vo výške 150 eur mesačne za dostatočné a jeho návrhu preto nevyhovel.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o rodine“).

V Bratislave dňa 17.06.2024

JUDr. Peter Kalata

sudca