Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/162/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: AX MERLIN, s.r.o., Dlhé Lúky 4, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 36 533 033, zastúpenej advokátom: Mgr. Oldřich Vdoleček, Babiná, Za uličkou 22, proti žalovanej: F. L., nar. XX. V. XXXX, bytom G., G. XX alebo K. XX, zastúpená spoločnosťou: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 36 851 710, o zaplatenie 1.975,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. júna 2011 č. k. - 149, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Nariaďuje sa súdu prvého stupňa vykonanie opravy v označení sudcu v záhlaví rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 767,45 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v B. Z. M., a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením , , , , a O. z. ( - z. č. v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.z.“), vecne potom dôvodil, že v konaní bolo síce preukázané, že žalobkyňa v prospech žalovanej vykonala dielo (ktoré ešte nie je protokolárne odovzdané), ale k dokončeniu diela, resp. jeho viacerých častí prišlo oneskorene a keď žalobkyňa vyúčtovala žalovanej sumu 59 050 Sk s dňom splatnosti 28. novembra 2008, ako poslednú časť splátky za zhotovenie diela, žalovaná ju nezaplatila a listom zo dňa 25. júna 2010 oznámila započítanie svojej pohľadávky vo výške 2 620 eur a pohľadávky vo výške 7 238,50 eur + príslušenstvo voči žalovanej pohľadávke žalobkyne. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že žalovaná má nárok na uplatnenie sankcií, ktoré súd považoval za zmluvnú pokutu, bez ohľadu na skutočnosť, že v zmluve o dielo bola nazvaná ako poplatok z omeškania, pričom z výkladu pre súd úplne zreteľne vyplynulo, že za oneskorenie s dokončením diela zmluvné strany dohodli sankciu (zmluvnú pokutu) vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela denne. Nestotožnil sa s obranou žalobkyne spočívajúcej v tom, že k omeškaniu prišlo z dôvodov rozhodnutí rôznych správnych orgánov, nakoľko nepreukázala priamy súvis omeškania so zhotovením jednotlivých častí diela s rozhodnutím toho-ktorého správneho orgánu; aj v prípade, že by tomu tak bolo, mala si žalobkyňa uplatniť náhradu prípadnej škody priamo voči tomuto orgánu, žalovaná na omeškaní žalobkyne nenesie žiadnu vinu, preto považoval za nelogické, aby jej bolo odopreté právo na uplatnenie zmluvnej pokuty pre rozhodnutie - nečinnosť štátneho alebo správneho orgánu. K vznesenej námietke premlčania v súvislosti so započítaním pohľadávok, ktorú vzniesla žalobkyňa, súd prvého stupňa neprihliadol, nakoľko pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej (započítavanej) pohľadávky považoval za rozhodnú dobu stretnutia pohľadávok a nie dobu, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil , (

- v znení neskorších predpisov, ďalej len „“) a ustanovení , , , a vyhlášky č. , vecne plným úspechom žalovanej v konaní.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu, ktorou by bolo v plnom rozsahu vyhovené žalobe, prípadne napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ale najmä vec nesprávne právne posúdil. Podstata sporu spočívala podľa nej v tom, že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z neuhradenia poslednej splátky z ceny diela žalovanou podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi, mala zaniknúť započítaním, z čoho vyplýva, že žalovaná pohľadávku žalobkyne ako takú nepopierala, ale namietala, že zanikla, a to z dôvodu jednostranného započítania údajnej pohľadávky žalovanej voči pohľadávke žalobkyne, pričom úkon jednostranného započítania mala urobiť žalovaná formou listu v lete 2010. Podľa názoru žalobkyne bolo potrebné vyhodnotiť, či pohľadávka žalobkyne naozaj zanikla započítaním, a teda či jednostranné započítanie bolo platne vykonané - či k nemu došlo. V čase, kedy žalovaná urobila údajný úkon započítania, objektívne nemohla vedieť, či a v akej výške jej vznikol nárok na poplatok z omeškania za príslušnú časť diela, keďže až počas konania bolo preukázané, aké boli „hodnoty“ jednotlivých častí diela a teda v žiadnom prípade nemohla žalovaná s určitosťou vedieť, či a v akej výške mala pohľadávku voči žalobkyni. Žalovaná ešte na pojednávaní tvrdila, že jej pohľadávka v časti pozostávajúcej z poplatku z omeškania bola vo výške určenej z celej hodnoty diela, napriek tomu, že zmluva o diele hovorí, že poplatok z omeškania je určený z hodnoty jednotlivých častí diela a sama žalovaná vedela, že niektoré časti diela neboli vôbec v omeškaní, prípadne nie v takom období ako deklarovala žalovaná. Samotné znenie zápočtového listu žalovanej hovorí o pohľadávke, ktoré zloženie a existencia je stále pochybná, keďže sa má jednať o pohľadávku zloženú zo sumy 2 620 eur údajne potvrdenej bývalým konateľom žalobkyne, ako sume ktorú žalobkyňa obdržala od poskytovateľov médií za jednotlivé potrubia/vedenia, pričom žalovaná vytvorila konštrukciu, podľa ktorej má nárok na takúto údajnú sumu (keďže súd nebral do svojej úvahy existenciu tejto pohľadávky, ani jej existencia nebola riadne preukázaná, žalobkyňa sa ňou ďalej nezaoberala), čiže žiadna takáto suma nebola preukázaná, ďalej mala pozostávať zo sumy 7 238,50 eur, ktorá bola žalovanou určená ako poplatok z omeškania z celej hodnoty diela podľa zmluvy o dielo až do 2. októbra 2008. Žalovaná nikdy nemala ňou deklarované pohľadávky voči žalobkyni, resp. ani do dnešného dňa nevie s určitosťou preukázať, aké pohľadávky by mala mať voči žalobkyni. Konanie žalovanej považuje žalobkyňa za účelové, keď do dnešného dňa si žalovaná svoju údajnú pohľadávku neuplatnila na súde a používa ju len ako zámienku na nezaplatenie poslednej splátky ceny diela podľa zmluvy o dielo.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla, ktorý dôkaz navrhovala vykonať a súd prvého stupňa ho nevykonal, teda tvrdenie žalobkyne o neúplnom zistení skutkového stavu veci podľa názoru žalovanej neobstojí. K odovzdaniu diela alebo časti diela nedošlo v zmluvne dohodnutom termíne, ale až s podstatným oneskorením. Podľa článku VI. bod 7 Zmluvy o dielo bol pre prípad oneskorenia dokončenia diela dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v slovenských korunách denne. Z čoho podľa názoru žalovanej vyplýva, že zmluvnú pokutu je možné uplatňovať aj z celej ceny diela. Tvrdenia žalobkyne o tom, že pohľadávka žalovanej nebola presne a jasne identifikovateľná a bola neurčitá sa nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce, nakoľko započítanie žalovanej zo dňa 25. júna 2010 spĺňalo všetky zákonné náležitosti, pohľadávka žalovanej bola vyčíslená na základe objektívne prístupných informácií, a to od konateľa žalobkyne a naviac značne prevyšovala sumu, ktorú si žalobkyňa uplatňovala a tak došlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobkyne a žalovanej vo výške žalobkyňou uplatnenej sumy. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu, preto je námietka údajného premlčania irelevantná. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré potvrdzuje správnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý inštitút poplatku z omeškania správne vyložil ako sankciu za nedodržanie zmluvných podmienok, teda ako zmluvnú pokutu. Taktiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v zmysle ktorého je potrebné brať pri výklade zmluvy do úvahy aj vôľu zmluvných strán. Žalobkyňa nemala z uzatvorenej zmluvy o dielo žiaden zmluvný nárok na ponechanie si sumy získanej z predaja sietí, ktorej minimálna výška v pomere 1/57 (tak ako to pripadá na žalovanú) prevyšuje sumu, ktorú si uplatňuje žalobkyňa a to presne o 328,94 eur. Preto žalovaná eviduje voči žalobkyni aj túto pohľadávku, ktorej presnejšie vyčíslenie nebolo v minulosti zo strany žalovanej

objektívne možné, nakoľko iba žalobkyňa vedela sumu, za ktorú jednotlivé siete previedla správcom sietí. Žalovaná svoju pohľadávku vyčíslila na sumu minimálne 2.303,98 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), prihliadol na vady konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko mali za následok nesprávne rozhodnutie o veci ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bolo zaplatenie sumy 1 975,04 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej poslednej splátky ceny diela. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobu zamietol.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), ďalej tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu nižšie popísané vady, ktorými bola účastníkom odňatá možnosť riadne konať pred súdom a ktoré boli príčinou zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v ustanovení citovanom zhora je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

O tom, ako v tej - ktorej veci prebiehalo konanie (vrátane dokazovania) na súde prvého stupňa, môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach ( a ).

Podľa ,, a po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (1). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (2). Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca (3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené (4).

Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v . Z dôvodovej správy k vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.

V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup ( ), keďže ani jedna zo zápisníc o pojednávaniach uskutočnených súdom prvého stupňa nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle , a odvolací súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní zohľadnil. V nedodržaní postupu podľa treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci () viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. tiež prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Postačujúcimi pre zrušenie napadnutého rozsudku boli už i dva vyššie uvedené dôvody, ktorými v podstate došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. V predmetnej veci však prišlo aj k nesprávnej aplikácii právnych noriem, a to ust. § 580 O. z. a § 544 O. z. a § 35 ods. 2 O. z..

Podľa § 580 O. z. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítanie podľa ustanovenia § 580 O. z. je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Rozlišujeme jednostranné započítanie upravené v tomto ustanovení a dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3O. z.). Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. O. z..

Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

Odvolací súd považoval za predčasný právny záver súdu prvého stupňa, že došlo k započítaniu pohľadávky jednostranným právnym úkonom žalovanej a tým k zániku záväzku žalovanej. V predmetnej veci totiž zo započítacieho prejavu zo dňa 25. júna 2010 zn. Započítanie vzájomných pohľadávok (č. l. 20 spisu) nemožno vyvodiť, že žalovaná urobila prejav, ktorým sledovala započítanie voči veriteľovi

- žalobkyni. Uvedený započítací prejav je vyhotovený na hlavičkovom papieri spoločnosti LANSKY, GANZGER + partner Rechtsanwälte, spol. s r. o., Bratislava, strojom podpísaný Mgr. O. K. (ako fyzickou osobou), chýba na ňom vlastnoručný podpis, podľa textu ho napísal Mgr. K. ako „právny zástupca jednotlivých objednávateľov (ako sú uvedení v liste zo dňa 21.9.2009 a tiež p. Ing. X. Y., p. Ing. V. W. a p. Ing. W. W. rod. T. a s výnimkou p. O., p. T., p. N. a p. Z.) zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi jednotlivými objednávateľmi“ a žalobkyňou ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola výstavba inžinierskych sietí pre IBV Pekné Pole II. List z 21.9.2009 sa v spise nenachádza a nebol ani navrhnutý ako dôkaz. Doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovanej (resp. ňou splnomocneného právneho zástupcu

- určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, sa musí udiať uvedením osobných údajov konajúcej osoby, pri právnickej osobe oznámením údajov obsahujúcich jej názov (obchodné meno), pod ktorým je táto osoba zapísaná v príslušnom registri) prišlo k platnému písomnému prejavu vôle - jednostrannému právnemu úkonu - započítaniu voči žalobkyni, keďže predložený písomný právny úkon zo dňa 25.6.2010 nie je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 O. z.). Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný prejav platí až od podpisu. Podpis právnickej osoby sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý pre jej podpisovanie predpisujú osobitné právne predpisy. Podpis právnickej osoby zvyčajne vyžaduje, aby obsahoval jej plný názov a vlastnoručný podpis osoby, ktorá je ako orgán oprávnená ju podpisovať.

Podľa § 544 ods. 1,2,3 O. z.: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1)

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). (3) Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti.

Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia.

Platnosť dohody o zmluvnej pokute je ešte podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle .

V predmetnej veci žalovaná tvrdila započítanie svojich pohľadávok v sumách 2 620 eur a 7 238,50 eur voči žalovanej pohľadávke žalobkyne, z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaná doposiaľ v konaní nepreukázala, že by mala pohľadávku voči žalobkyni v sume 2 620 eur, čo sa týka pohľadávky v sume 7 238,50 eur uplatnenú titulom omeškania žalobkyne s vyhotovením diela odvolací súd uvádza:

Súd prvého stupňa neodôvodnil na základe čoho dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá dohoda o zmluvnej pokute, keď len snaha žalovanej vydávať za takúto dohodu zmluvné dojednanie v čl. VI bod 7 zmluvy o dielo je nepostačujúca a nehodnoverná.

Z uvedeného zmluvného dojednania podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že účastníci konania si dohodli pre prípad oneskorenia dokončenia diela poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v slovenských korunách denne. Zmluvnú sankcie teda nazvali presným terminologickým pojmom v zmysle platného práva - poplatok z omeškania a nepochybne tak uzavreli presné dojednanie so zvolenou formuláciou o tomto druhu sankcie. V konaní nebola preukázaná nezhoda medzi navonok prejavenou vôľou zmluvných strán uzavrieť dohodu o poplatku z omeškania a ich vnútornou vôľou. Dojednanie účastníkov konania o povinnosti platiť poplatok z omeškania je určité z hľadiska obsahu, poznateľné z jeho textu a nevzbudzuje pochybnosti, že bola uzavretá dohoda práve o poplatku z omeškania, obsah dohody tak smeroval k právnej kvalifikácii uplatnené nároku podľa O. z.. Z ustanovenia vyplýva celkom jednoznačne právo na zaplatenie poplatku z omeškania len v zákonom stanovených prípadoch, preto dohoda účastníkov konania o poplatku z omeškania pre prípad oneskorenia s dokončením diela obsiahnutá v zmluve o dielo sa javí byť neplatná pre rozpor so zákonom podľa ust. O. z..

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, v ďalšom konaní súd prvého stupňa procesným postupom podľa ust. po vykonaní úkonov uvedie skutočnosti podľa , opätovne posúdi nárok žalobkyne, vykoná navrhované dôkazy alebo rozhodne o ich nevykonaní, a vo veci spravodlivo rozhodne. Svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodní tak, aby z odôvodnenia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.