Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-57-2011.pdf
PDF · 113.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanej Ing. C. G., nar. XX.X.XXXX v C., pre dvojnásobný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.8.2003, o odvolaní obžalovanej Ing. C. G. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.12.2010, sp. zn. 2T/73/2007, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. júna 2012, takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o vine pod bodom 2./ a celý výrok o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaná Ing. C. G., nar. XX.X.XXXX v C. pri neznemenom výroku o vine v bode 1./ napadnutého rozsudku
o d s u d z u j e
Podľa § 158 ods. 1 Tr.zák., § 53 ods.1, ods.2 písm.a/, ods.3 Tr.zák. účinného do 31.8.2003 k peňažnému trestu vo výmere 2.000,- Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.8.2003 sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.
II.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaná Ing. C. G. podľa § 285 písm. b) Tr.por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, sp.zn. 1Pv 535/2004 zo dňa 29. marca 2007 pre skutok pod bodom 2./ obžaloby, právne posúdený ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr.zák. účinného do 31.8.2003, ktorého sa mala dopustiť tak, že
v postavení starostky obce R. G., okres A., dňa 22. júla 2002, oznámila poslancom obecného zastupiteľstva Ing. M. G., N. O., O. G., Mgr. D. C., Mgr. H. A., W. C. a O. P., že v zmysle § 25 ods. 2
písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov im dňom 19. júla 2002 zanikol mandát poslanca Obecného zastupiteľstva v R. G. preto, že sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastnili 3krát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva v dňoch 16. júla, 17. júla a 19. júla 2002, napriek tomu, že takáto právomoc jej nevyplýva zo zákona ani štatútu obce a rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, pričom konala s vedomím, že v dňoch 16. júla, 17. júla a 19. júla 2002 zvolala mimoriadne zasadnutia obecného zastupiteľstva a v úmysle takýmto konaním spôsobiť uvedeným poslancom škodu, a následne v období od 22. júla 2002 až do skončenia ich volebného obdobia, teda do 16. decembra 2002, im znemožnila výkon ich poslaneckých mandátov,
pretože skutok nie je trestným činom
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 8.12.2010, sp. zn. 2T/73/2007, bola obžalovaná Ing. C. G. uznaná vinnou v bode 1/, 2/ pre dvojnásobný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.8.2003 (ďalej Tr.zák.), na skutkovom základe, že
1/ v postavení starostky obce R. G., okres A., v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2001, bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom, vydala mzdovej účtovníčke, ako zamestnankyni Obecného úradu R. G., ústny pokyn na pozastavenie vyplácania odmien poslancom obecného zastupiteľstva Ing. M. G., N. O., O. G., O.. D. C., Mgr. H. A., W. C., O. P., Z. A. a O. Z. za obdobie od 1. januára 2001 do odvolania, udelenie ktorých schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 37/99 zo dňa 2. februára 1999 vo výške 700,- Sk mesačne predsedom komisií a zapisovateľom, 500,- Sk mesačne členom komisií a 200,- Sk mesačne aktivistom, napriek tomu, že takáto právomoc jej nevyplývala zo zákona ani štatútu obce, ktorý v § 38 stanovil, že obecné zastupiteľstvo spravidla na návrh starostu môže udeliť z obecných prostriedkov odmeny, a to najmä poslancom, v dôsledku čoho neboli v dobe od 1. januára 2001 do 16. decembra 2002 vyplatené odmeny Ing. M. G., Mgr. H. A. a Z. A., ako predsedom komisií, každému vo výške 16.461,- Sk, N. O., O. G., Mgr. D. C., W. C. a O. P., ako členom komisií, každému po 11.758,- Sk a O. Z., ako členovi komisie, 4.500,- Sk za obdobie od 1. januára do 30. septembra 2001, kedy vykonával funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, pričom takto konala v úmysle spôsobiť týmto poslancom škodu,
2/ v postavení starostky obce R. G., okres A., v presne dňa 22. júla 2002, oznámila poslancom obecného zastupiteľstva Ing. M. G., N. O., O. G., Mgr. D. C., Mgr. H. A., W. C. a O. P., že v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov im dňom 19. júla 2002 zanikol mandát poslanca Obecného zastupiteľstva v R. G. preto, že sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastnili 3 krát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva v dňoch 16. júla, 17. júla a 19. júla 2002, napriek tomu, že takáto právomoc jej nevyplýva zo zákona ani štatútu obce a rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, pričom konala s vedomím, že v dňoch 16. júla, 17. júla a 19. júla 2002 zvolala mimoriadne zasadnutia obecného zastupiteľstva a v úmysle takýmto konaním spôsobiť uvedeným poslancom škodu, a následne v období od 22. júla 2002 až do skončenia ich volebného obdobia, teda do 16. decembra 2002, im znemožnila výkon ich poslaneckých mandátov.
Za to bola odsúdená podľa § 158 ods. 1, § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení Ing. M. G., O. G., Mgr. D. C., W. C., N. O., O. P., Mgr. H. A., Z. A. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občiansko-súdne konanie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaná prostredníctvom obhajcu ihneď po vyhlásení napadla odvolaním.
V písomných dôvodoch obhajca uviedol, že pre posúdenie veci je nutné ustáliť, či obžalovaná v postavení starostky, ktorá je verejným činiteľom, pri plnení úloh obce realizovala zverenú právomoc. Právomocou verejného činiteľa pre účely trestného zákona je potrebné rozumieť rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom zdrojom takejto právomoci môže byť Ústava SR, resp. zákon. Každá právomoc musí obsahovať moci a prvok rozhodovania. V tejto súvislosti ústny pokyn, ktorý opisuje obžaloba v skutku pod bodom 1/, smerujúci voči mzdovej účtovníčke Obecného úradu R. G., sa nedá považovať za rozhodnutie verejného činiteľa, ktoré by v sebe obsahovalo prvok moci a prvok rozhodnutia. Tento záver je zrejmý aj z toho, že ústny pokyn mzdovej účtovníčke nie je vynútiteľný donucovacou mocou štátu. Rovnaký záver platí vo vzťahu k údajnému oznámeniu zo dňa 22.7.2002, na ktoré sa odvoláva obžaloba v bode 2/ obžaloby a ktorým mala obžalovaná poslancom obecného zastupiteľstva Ing. M. G. a spol. oznámiť zánik mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva R. G.. Ani takéto oznámenie v sebe neobsahuje prvok moci a prvok rozhodovania, nakoľko tiež nebolo vynútiteľné donucovacou mocou štátu. Poslancom Ing. M. G. a spol. nič nebránilo v tom, aby v práci poslancom pokračovali naďalej, pričom obžalovaná v postavení starostky Obce R. G. im v tom nemohla, ani nemala ako zabrániť. Z uvedeného vyplýva, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je naplnený ak sú splnené tri základné podmienky objektívnej stránky skutkovej podstaty a to: 1. musí ísť o rozhodovanie o práve fyzickej alebo právnickej osoby, 2. oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané ústavou alebo zákonom, 3. rozhodovanie v sebe musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania, čo v praxi znamená vynútiteľnosť rozhodnutia štátnou mocou. Podľa názoru obhajoby v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pod bodom 2. a 3., teda obžalovaná v konaní, v ktorom zastavila vyplácanie odmien poslancom obecného zastupiteľstva a pri oznámení zo dňa 22.7.2002, kedy poslancom oznámila zánik ich mandátu, nemala oprávnenie rozhodovať o tomto, nakoľko jej to nevyplýva z Ústavy SR ani zákona a takéto konanie v sebe neobsahovalo prvok moci a rozhodnutia, ktoré by bolo následne vynútiteľné štátnou mocou. Napokon obhajca poukázal na skutočnosť, že pre naplnenie znakov žalovaného trestného činu musí byť páchateľovi preukázaný úmysel spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Takéto skutočnosti však preukázané neboli. Poukázal pri tom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co 145/2007 z 9.10.2007, ktorým bolo rozhodnuté tak, že návrh poslancov obecného zastupiteľstva Ing. M. G. a spol., na zaplatenie odmien za výkon poslaneckých mandátov, bol zamietnutý. Taktiež ich nárok o náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslený na sumu 490.000,- Sk im bol všeobecnými súdmi zamietnutý. Teda ich akékoľvek nároky v prejednávanej veci sú pred všeobecnými súdmi neuplatniteľné, nakoľko existuje stav právoplatne rozhodnutej veci. Preto v tomto smere považuje za nesprávne rozhodnutie, ktorým boli poškodení odkázaní na občiansko-právne konanie so svojimi nárokmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. d) Tr.por. účinného do 31.12.2005 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 3 obžalovanú v zmysle ustanovenia § 226 písm. b) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutky pod bodmi 1. a 2. obžaloby nie sú trestnými činmi.
V doplnení dôvodoch odvolania obžalovaná Ing. C. G. poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To 11/2009 zo dňa 6.10.2009, ktorý otázku zániku mandátu poslancov vrátane miery zavinenia a pohnútky vo svojom odôvodnení riešil. Ďalej uviedla, že o zložitosti celého právneho problému svedčí skutočnosť, že sa niekoľkokrát menila zákonná úprava zasadnutia obecného zastupiteľstva v Zákone o obecnom zriadení, pričom Zákonom č. 102/2010, ktorým sa menil a dopĺňa Zákon o obecnom zriadení, boli zrušené, resp. vypustené ustanovenia o mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, čo bol dôsledok riešenia neustále vznikajúcich problémov a sporov v obecnej samospráve. V ustanovení § 25 ods. 9 boli do zákona zavedené ustanovenia o odmeňovaní poslancov, podľa ktorých možno poslancom poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov. Táto úprava bola rovnako reakciou na skutočnosť, že miestnej samosprávy sa z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy vyskytlo množstvo sporov, týkajúcich sa nárokov poslancov obecného zastupiteľstva na poskytovanie odmien. V prejednávanej veci, nevyplatenie odmien poslancom obecného zastupiteľstva, nevystupovala ako verejný činiteľ a nemohla sa dopustiť prekročenia právomoci verejného činiteľa. V zmysle § 13 Zákona o obecnom zriadení v znení platnom v roku 2001 je starosta obce štatutárnym orgánom v majetkovo právnych vzťahov obce a vykonáva obecnú správu vrátane hospodárenia s finančnými prostriedkami obce. Zodpovednosť za hospodárenie s finančnými prostriedkami obce jej prikazovala povinnosť, postupovať pri platení finančných prostriedkov maximálne opatrne a v prípade spornosti akýchkoľvek finančných pohľadávok voči obci, tieto až do odstránenia pochybností neuhrádzať. Rovnako postupovala aj v prípade odmien poslancov, ktoré z hľadiska absencie právnej úpravy po porade s právnikom považovala za sporné a nedala súhlas na ich zaplatenie tak, ako sa to veľakrát stalo u iných sporných finančných pohľadávok voči obci. Konala teda tak, ako osoba zodpovedná za hospodárenie s finančnými prostriedkami obce, nie ako
verejný činiteľ vykonávajúci svoju právomoc. Nikto nebol na svojich právach ukrátený a nikomu nevznikla škoda, pretože nikomu neodňala právo domáhať sa zaplatenia spornej pohľadávky v občiansko- právnom konaní. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a spod obžaloby ju oslobodil.
K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrili prostredníctvom Ing. G. aj poškodení. V písomnom vyjadrení sa podrobne zaoberajú skutkovými okolnosťami, právnym posúdením veci. K náhrade škody uviedli, že konaním obžalovanej pod bodom 1/, 2/ obžaloby, im bola spôsobená majetková aj nemajetková škoda, ktorú si uplatnili v trestnom konaní, pričom nemajetkovú ujmu si doteraz neuplatnili v žiadnom inom konaní. Navrhli, aby krajský súd odvolanie obžalovanej zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že považuje rozhodnutie Okresného súdu v Prievidzi za správne a zákonné vo všetkých smeroch, t.j. vo výroku o vine, treste aj náhrady škody. Z uvedených dôvodov navrhla odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a návrhu, ktorý tam uviedol s tým rozdielom, aby odvolací súd rozhodol s použitím Trestného poriadku účinného od 1.1.2006. Poukázal na ustanovenie § 13 Zákona o obecnom zriadení, kde je rozdiel v tom, či v prejednávaných prípadoch vystupovala starostka ako štatutárny orgán alebo ako správy orgán. Vo vzťahu k skutku pod bodom 1./ podľa jeho názoru žiadna škoda poslancom nevznikla a vo všeobecnosti možno uviesť, že išlo o komplikovaný právny problém pri riešení otázky zániku mandátu poslancov. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia európskeho súdu v tomto smere zastávajú názor, že v takomto prípade nie je vhodné postihovať osoby, ktoré v takýchto prípadoch rozhodujú. Preto navrhol, aby krajský súd rozhodol v intenciách jeho návrhu uvedeného v odvolaní, len s použitím Tr.por. účinného od 1.1.2006.
Poškodení Ing. M. G., O. G., M. C., N. O. a Z. A., prítomní na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.
Obžalovaná uviedla, že sa cíti nevinná, nebola si vedomá, že by sa dopúšťala trestného činu porušovania právomoci, resp. zneužívania právomoci verejného činiteľa a preto žiadala, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a súd ju oslobodil spod obžaloby.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z podnetu podaného odvolania obžalovanou krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, tu je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná v postavení starostky obce R. G. v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2001, vydala mzdovej účtovníčke, ako zamestnankyni Obecného úradu R. G., ústny pokyn na pozastavenie vyplácania odmien dotknutým poslancom obecného zastupiteľstva za obdobie od 1. januára 2001 do odvolania, udelenie ktorých schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 37/99 zo dňa 2. februára 1999, v dôsledku čoho neboli v dobe od 1. januára 2001 do 16. decembra 2002 vyplatené odmeny Ing. M. G., O.. H. A. a Z. A., ako predsedom komisií, každému vo výške 16.461,- Sk, N. O., O. G., Mgr. D. C., W. C. a O. P., ako členom komisií, každému po 11.758,- Sk a O. Z., ako členovi komisie, 4.500,- Sk za obdobie od 1. januára do 30. septembra 2001, kedy vykonával funkciu poslanca obecného zastupiteľstva.
Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchala obžalovaná. V tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Napokon ako vyplýva z výpovede obžalovanej a aj samotných dôvodov odvolania, obžalovaná nenamietala skutkové zistenia ale právnu kvalifikáciu.
Čo sa týka samotného právneho posúdenia konania obžalovanej pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, aj v tomto smere odvolací súd musel skonštatovať, že súd prvého stupňa správne posúdil takéto konanie ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.8.2003.
Podľa § 89 ods. 9 Tr.zák. účinného do 31.8.2003 je verejným činiteľom volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, súdny exekútor a člen lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.
Podľa Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákon č. 6/2001 Z.z., účinného v čase skutku, ktorý nadobudol účinnosť 1. februárom 2001 sú podľa § 10 ods.1 orgánmi obce a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce.
Podľa § 13 ods. citovaného zákona
(1) Predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v priamych voľbách na štyri roky. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa končí zvolením nového starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis. 5)
(2) Funkcia starostu je nezlučiteľná s
a) funkciou poslanca obecného zastupiteľstva,
b) funkciou zamestnanca odborného aparátu obce, do ktorej orgánu má byť volený, alebo
c) ďalšími funkciami, ak to ustanovuje osobitný zákon. 10a)
(3) Starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
(4) Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
(5) Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.
(6) Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostom pozastavený z dôvodu, že je pre obec zjavne nevýhodné, môže ho zrušiť obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov do 14 dní potom, čo bolo napadnuté uznesenie zverejnené v obci a upravené podľa
stanoviska obyvateľov obce. Ustanovenie § 12 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='369/1990 Zb. %252312'&ucin-k-dni='31.12.2001'> sa použije aj v tomto prípade.
Z vyššie citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že obžalovaná, ako starostka obce R. G., pri pozastavení schváleného uznesenia obecného zastupiteľstva č. 37/99 zo dňa 2. februára 2009 vystupovala a konala ako verejný činiteľ v zmysle § 89 ods.9 Tr.zák. a preto neobstojí jej obrana v tomto smere. V súvislosti s právnym posúdením konania je nutné uviesť, že obžalovaná na jednej strane síce mala oprávnenie v zmysle § 13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení pozastaviť výkon citovaného uznesenia obecného zastupiteľstva, avšak v ďalšom nebolo vo veci postupované v zmysle ustanovenia § 13 ods. 6 tohto zákona a uznesenie obecného zastupiteľstva č. 37/99 zo dňa 2. februára 2009 nebolo v predpísanom konaní zrušené trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. Napriek tomu, že obžalovaná vedela, že uznesenie nebolo zrušené, na základe jej pokynu neboli vyplácané odmeny dotknutým poslancom až do 16. decembra 2002, resp. niektorým do 30. septembra 2001 tak, ako je uvedené v skutkovej vete. Neobstojí v danom prípade ani obrana obžalovanej v tom smere, že pozastavila vyplácanie odmien z dôvodu, že títo riadne nepracovali, nakoľko keď sa mala vyjadriť, kto z dotknutých poslancov pracoval v komisiách a akú konkrétne vykonávali činnosť, na toto nevedela odpovedať a z komisií jej neboli predkladané materiály, ako ktorý poslanec pracuje. Naopak významným pre takéto rozhodnutie obžalovanej sa javí skutočnosť, že medzi časťou obecného zastupiteľstva a starostkou boli napäté vzťahy, ktoré vyvrcholili tým, že dotknutí poslanci dňa 4.12.2000 podali na starostku trestné oznámenie. Pritom je tiež potrebné poukázať na to, že ďalšie tri poslankyne, ktoré nespôsobovali obžalovanej „problémy“, mali odmeny vyplácané naďalej. V týchto súvislostiach sa potom tvrdenia obžalovanej o vyplácaní odmien len za aktívnu prácu javí ako nedôveryhodné, najmä s poukazom na už spomínanú skutočnosť, ktorú sama priznala, že nevie, ako ktorí poslanci v komisiách pracovali. Naviac nepochybne obžalovaná poznala ustanovenie § 38 štatútu obce, z ktorého vyplývalo, že orgánom príslušným udeliť poslancom z obecných prostriedkov odmeny, je obecné zastupiteľstvo a napokon v zmysle zákona ho môže zrušiť zasa len obecné zastupiteľstvo. Obžalovaná teda postupovala v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, keď pozastavila vyplácanie odmien, pričom k nevyplácaniu odmien dotknutým poslancom došlo na základe jej pokynu po dobu 9 resp. 12 mesiacov napriek tomu, že uznesenie obecného zastupiteľstva č. 37/99 zo dňa 2. februára 2009 nebolo v ďalšom riadnom konaní obecným zastupiteľstvom zrušené, v predmetnom období naďalej platilo, o čom obžalovaná musela mať vedomosť.
Nepochybne tak naplnila zákonné znaky trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr.zák. účinného do 31.8.2003, pretože ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu prekročila svoju právomoc.
Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku a obžaloby, tu krajský súd na rozdiel od okresného súdu po starostlivom zvážení dospel k záveru, že konanie obžalovanej, ktoré bolo dôkazmi ustálené, nie je trestným činom. Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že obžalovaná skutočne listom oznámila poslancom obecného zastupiteľstva Ing. M. G., N. O., O. G., Mgr. D. C., Mgr. H. A., W. C. a O. P., že v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov im dňom 19. júla 2002 zanikol mandát poslanca Obecného zastupiteľstva v R. G. preto, že sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastnili 3-krát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva v dňoch 16. júla, 17. júla a 19. júla 2002. Nemožno však obžalovanej klásť za vinu, že by zaslaním predmetného oznámenia o zániku mandátov poslancov prekročila svoju právomoc ako starostka obce, pretože jej takéto oprávnenie neprináležalo.
Podľa § 25 ods.2 písm. g/ Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 205/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 8. mája 2002, mandát poslanca obecného zastupiteľstva zaniká, ak sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach riešil otázku zániku mandátu poslancov zmysle § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je nutné poukázať najmä na rozhodnutie I. ÚS 107/2010 z 31.marca 2010, kde konštatoval, že ustálenie záveru o naplnení podmienok uprázdnenia mandátu poslanca obecného zastupiteľstva podľa § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení patrí do právomoci orgánov obce, ktorým následne v súvislosti s touto skutočnosťou vyplývajú dokonca ďalšie povinnosti
a to povinnosť postupovať podľa § 51 ods.2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Vyslovil tiež súhlas s právnym názorom, že upovedomenie primátora (v prejednávanom prípade starostky) o zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nie je rozhodnutím, nemá žiadne právne účinky a je v podstate správno- organizačným aktom. Odvolací súd podotýka, že uvedené vyplýva zo skutočnosti, že k zániku mandátu poslanca v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, dochádza za splnenia tam uvedených podmienok tzv. „zo zákona“.
Vzhľadom na uvedené je potom nutné skonštatovať, že obžalovaná nenaplnila svojím konaním popísanom v bode 2/ obžaloby znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože jednak zaslaním upovedomenia neprekročila svoju právomoc a napokon samotné nesprávne ustálenie záveru o zániku mandátu poslanca v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je síce potrebné považovať za iný zásah orgánu verejnej správy do práva a právom chránených záujmov dotknutej osoby riadne zvolenej za poslanca obecného zastupiteľstva, avšak takéto zaslanie oznámenia o zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v zmysle citovaného ustanovenia nie je rozhodnutím a samo o sebe ani nemá za následok uprázdnenie mandátu poslanca obecného zastupiteľstva. Preto samotným zaslaním predmetného oznámenia nespôsobila a nemohla spôsobiť ani následok v podobe zániku mandátu dotknutých poslancov ani v prípade, že nesprávne ustálila naplnenie podmienok o zániku mandátu dotknutých poslancov v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o obecnom zriadení. Dôsledné preskúmanie uplatňovania uvedeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení práve na zamedzenie účelového zneužívania tohto ustanovenia a k zamedzeniu nezákonnosti pri výkone samosprávy tak, ako to konštatoval aj Ústavný súd je v právomoci správneho súdnictva a to na podklade podanej žaloby dotknutej osoby podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
S poukazom na citované skutočnosti a právne závery odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri právnom posúdení skutku pod bodom 2/ obžaloby nepostupoval v súlade so zákonom a bolo potrebné na základe podaného odvolania zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.por. v napadnutom rozsudku výrok o vine pod bodom 2./ ako aj celý výrok o treste a Ing. C. G. spod skutku pod bodom 2/ obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr.por., pretože tento skutok nie je trestným činom, nakoľko musel skonštatovať, že obžalovaná konaním pod bodom 2./ obžaloby nenaplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr.zák. účinného do 31.8.2003, tak ako jej kládla za vinu obžaloba.
Následne odvolací sú ukladal trest za skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.8.2003. Prihliadol pri tom na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý je určovaný významom chráneného záujmu, okolnosťami a spôsobom spáchania činu, jeho následkom, mierou zavinenia a pohnútkou. Vzal do úvahy priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľky, jej pomery a možnosti nápravy. Obžalovanej poľahčovalo v zmysle § 33 písm. g/ Tr.zák., že doposiaľ viedla riadny život, priťažujúce okolnosti zistené neboli. Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu, poľahčujúcu okolnosť, čas uplynulý od samotného skutku a tiež osobu obžalovanej dospel k záveru, že účel trestu tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 23 Tr.zák. bude splnený aj uložením samostatného peňažného trestu. Preto uložil obžalovanej podľa § 322 ods. 3 Tr.por., 158 ods. 1 Tr.zák., § 53 ods. 1, ods.2 písm.a/, ods.3 Tr.zák. účinného do 31.8.2003 peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur a súčasne podľa § 54 ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.8.2003 pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Čo sa týka výroku o náhrade škody, tento je v súlade so zákonom. Poškodení si voči obžalovanej uplatnili v súvislosti so skutkom pod bodom 1/ vzniknutú majetkovú, ale aj nemajetkovú škodu o ktorých bolo síce rozhodované súdmi už v iných konaniach, avšak nebolo rozhodnuté o celom nároku tak, ako si ho uplatnili v trestnom konaní. Keďže na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, okresný súd správne poškodených v zmysle § 288 ods.1 Tr.por. odkázal na občianske súdne konanie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.