Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/3/2013

N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenej Ing. H. K. pre dvojnásobný trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. 8. 2003 prerokoval na

neverejnom zasadnutí konanom 30. januára 2013 v Bratislave dovolanie obvinenej Ing. H. K.

podané prostredníctvom obhajcu JUDr. P. Z., advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom na

ul. M. S. č. X. v P., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. júna 2012 sp. zn.

a rozhodol

t a k t o:

Podľa dovolanie obvinenej Ing. H. K.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 8. decembra 2010 sp. zn. uznal

obvinenú Ing. H. K. za vinnú z dvojnásobného trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. 8. 2003

na skutkovom základe v bodoch 1 a 2 rozsudku tak, že

1) v postavení starostky obce Z. K., okres P., v presne nezistenom čase v mesiaci apríl

2001, bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom, vydala mzdovej

účtovníčke, ako zamestnankyni Obecného úradu Z. K., ústny pokyn na pozastavenie

vyplácania odmien poslancom obecného zastupiteľstva Ing. J. K., B. M., M. K., Mgr. N. H.,

Mgr. T. P., D. H., M. O., S. P. a M. S. za obdobie od 1. januára 2001 do odvolania, udelenie

ktorých schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 37/99 zo dňa 2. februára 1999 vo výške

700,- Sk mesačne predsedom komisií a zapisovateľom, 500,- Sk mesačne členom komisií a

200,- Sk mesačne aktivistom, napriek tomu, že takáto právomoc jej nevyplývala zo zákona

2

ani štatútu obce, ktorý v § 38 stanovil, že obecné zastupiteľstvo spravidla na návrh starostu

môže udeliť z obecných prostriedkov odmeny, a to najmä poslancom, v dôsledku čoho neboli

v dobe od 1. januára 2001 do 16. decembra 2002 vyplatené odmeny Ing. J. K., Mgr. T. P. a S.

P., ako predsedom komisií, každému vo výške 16.461,- Sk, B. M., M. K., Mgr. N. H., D. H. a

M. O., ako členom komisií, každému po 11.758,- Sk a M. S., ako členovi komisie, 4.500,- Sk

za obdobie od 1. januára do 30. septembra 2001, kedy vykonával funkciu poslanca obecného

zastupiteľstva, pričom takto konala v úmysle spôsobiť týmto poslancom škodu,

2) v postavení starostky obce Z. K., okres P., dňa

22. júla 2002 oznámila poslancom obecného zastupiteľstva Ing. J. K., B. M., M. K., Mgr. N.

H., Mgr. T. P., D. H. a M. O., že v zmysle o

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov im dňom 19. júla 2002 zanikol mandát

poslanca Obecného zastupiteľstva v Z. K. preto,

že sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastnili 3-krát po sebe riadneho

zasadnutia obecného zastupiteľstva v dňoch 16. júla, 17. júla a 19. júla 2002, napriek tomu,

že takáto právomoc jej nevyplývala zo zákona ani štatútu obce a rokovacieho poriadku

obecného zastupiteľstva, pričom konala s vedomím, že v dňoch 16. júla, 17. júla

a 19. júla 2002 zvolala mimoriadne zasadnutia obecného zastupiteľstva a v úmysle takýmto

konaním spôsobiť uvedeným poslancom škodu, a následne v období od 22. júla 2002

až do skončenia ich volebného obdobia, teda do 16. decembra 2002, im znemožnila výkon

ich poslaneckých mandátov.

Za to jej okresný súd podľa § 158 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.

v znení účinnom do 31. 8. 2003 uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)

mesiacov, výkon ktorého jej podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 uvedeného Trestného

zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa boli poškodení Ing. J. K.,

M... K., Mgr. N. H., D. H., B. M., M. O., Mgr. T. P. a S. P. s nárokom na náhradu škody

odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obvinená Ing. H. K. a Krajský súd

v Trenčíne o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 28. júna 2012 rozsudkom sp. zn.

tak, že I. podľa , zrušil rozsudok Okresného

3

súdu v Prievidzi vo výroku o vine pod bodom 2) a vo výroku o treste a podľa

sám rozhodol vo veci tak, že pri nezmenenom výroku o vine v bode 1)

rozsudku okresného súdu uložil obvinenej podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. a § 53 ods. 1, ods. 2

písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. 8. 2003 peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur.

Podľa uvedeného pre prípad, že by výkon peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený, krajský súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody

na 2 (dva) mesiace.

Výrokom pod bodom II. krajský súd podľa a

obvinenú Ing. H. K. oslobodil spod obžaloby pre skutok v bode 2) obžaloby

a rozsudku súdu prvého stupňa kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. 8. 2003 tak, ako je

skutok uvedený vyššie pri citovaní rozsudku okresného súdu, pretože tento skutok nie je

trestným činom.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala obvinená

Ing. H. K. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. Z. dňa

6. novembra 2012 na Okresnom súde v Prievidzi dovolanie, ktoré po postupe podľa

bolo predložené na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

Dovolanie opierala obvinená o dovolací dôvod podľa

s tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku uvedeného

v bode 1) rozsudku okresného súdu. Uviedla, že svojim konaním, ktorým pozastavila

vyplácanie odmien poslancom obecného zastupiteľstva nevydala rozhodnutie, ktoré by

v sebe obsahovalo prvok moci a prvok rozhodnutia, ktoré by následne bolo vynútiteľné

štátnou mocou. Taktiež zdôraznila, že verejnému činiteľovi nemožno priznať právomoc

predpisom nižšej právnej sily ako je zákon, a preto, pokiaľ sa v skutku pod bodom 1)

poukazuje na štatút, ako interný predpis obce, nie je možné na základe tohto interného

predpisu priznať verejnému činiteľovi právomoc, ktorú by mohol prekročiť. Okrem toho

poukázala na to, že podmienkou spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa je úmysel obvineného spôsobiť inému svojim konaním škodu, alebo sebe, či inému,

neoprávnený prospech. Podľa nej nebolo preukázané, že by spôsobila poslancom obecného

zastupiteľstva škodu, alebo že by sebe zadovážila neoprávnený prospech.

Ďalej obvinená v dovolaní uviedla, že pri vydaní ústneho pokynu na nevyplatenie

odmien poslancom konala nie ako štatutárny orgán obce, ale ako správny orgán, u ktorého

prekročenie právomoci verejného činiteľa nie je možné. Napriek tejto skutočnosti však

odvolací súd, podľa nej nesprávne konštatoval, že svojim pokynom, ktorý dala mzdovej

účtovníčke na nevyplatenie odmien pre poslancov, pozastavila výkon uznesenia obecného

zastupiteľstva. Tvrdila, že svojim pokynom pozastavila len vyplácanie odmien pre tých

poslancov, ktorí si neplnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona, o čom svedčila

aj nespokojnosť občanov obce Z. K., ktorí petíciou vyzvali poslancov obecného

zastupiteľstva na odstúpenie z funkcií poslancov. Zdôraznila, že k pozastaveniu uznesenia

obecného zastupiteľstva z jej pozície nedošlo, keďže podľa tohto uznesenia boli naďalej

vyplácané odmeny ostatným poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí sa podieľali na

aktívnej činnosti v prospech obce.

Dovolateľka preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

rozsudkom, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon v jej

neprospech z dôvodu uvedeného v v tej časti, v ktorej krajský

súd ponechal nezmenený výrok o vine pod bodom 1) prvostupňového rozsudku. Ďalej

navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a podľa prikázal Krajskému súdu

v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry

v Považskej Bystrici, ktorá podávala obžalobu na obvinenú na Okresný súd v Prievidzi,

a vo vyjadrení uviedol, že správne sa vo výroku pod bodom 1) rozsudku súdu prvého stupňa

poukazuje na štatút obce, lebo ten má oporu v

o obecnom zriadení v znení účinnom v čase spáchania skutku. Štatút obce Z. K. v

§ 38 vymedzoval právomoc na udelenie odmien výhradne obecnému zastupiteľstvu

a obvinená ako starostka obce prekročila svoju právomoc práve na úkor obecného

zastupiteľstva. Prekročením právomoci verejného činiteľa je aj konanie, ktorým verejný

činiteľ vykonáva činnosť patriacu do právomoci iného verejného činiteľa alebo iného

orgánu.

Pokiaľ ide o obvinenou namietanú otázku spôsobenia škody inému, k tomu

prokurátor uviedol, že je síce pravdou, že odmena poslancom bola dodatočne vyplatená

5

na základe postupu, že dotknutí poslanci podali žalobu na príslušnom súde, ale spôsobenie

škody ako následku ustanovenie § 158 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. 8. 2003 ani

nevyžadovalo ako pojmový znak, keďže pojem „v úmysle spôsobiť inému škodu“ vyjadruje

len pohnútku páchateľa. Podľa prokurátora úmysel obvinenej v tomto smere deklaruje

aj skutočnosť, že vyplácanie odmien pripustila len vo vzťahu k tým poslancom, ktorí

nenamietali spôsob výkonu jej funkcie starostky.

Za nesprávny považuje prokurátor aj názor obvinenej, že nekonala ako štatutárny

orgán obce, lebo sa nejednalo o majetkové vzťahy obce, ani o pracovnoprávne vzťahy

zamestnancov obce. Jej rozhodnutie o pozastavení vyplácania odmien dotknutým poslancom

bolo rozhodnutím starostky obce vo vzťahu k mzdovej účtovníčke, ktorá sa týmto

rozhodnutím, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie, cítila byť viazaná vo vzťahu

k starostke obce ako štatutárnemu zástupcovi svojho zamestnávateľa.

Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa

dovolanie obvinenej ako nedôvodné zamietol.

K dovolaniu sa vyjadril aj poškodený Ing. J. K. Uviedol, že obvinená sa síce opiera

o dovolací dôvod podľa , avšak len formálne,

lebo v skutočnosti obvinená namieta nedostatočné vyhodnotenie dôkazových materiálov

a nezaoberanie sa dôležitými dôkazmi Krajským súdom v Trenčíne. Takéto dovolanie

považuje za neprípustné a navrhol ho podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) v prvom rade

zisťoval, či dovolanie obvinenej Ing. H. K. spĺňa všetky zákonné náležitosti

a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

6

Zo spisového materiálu možno zistiť, že obvinená Ing. H. K. uložený peňažný trest vo

výmere 2.000,- Eur vykonala dňa 20. septembra 2012 zložením uvedenej sumy na účet

Okresného súdu v Prievidzi.

Podľa v znení neskorších zmien

a doplnkov, ktorý sa v danom prípade v otázke trestnej zodpovednosti vo vzťahu k obvinenej

aplikoval, na páchateľa, ktorému bol uložený peňažný trest ako trest samostatný, sa hľadí,

akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná alebo ak sa od jeho výkonu alebo jeho zvyšku

upustilo. Podobná situácia nastáva i podľa nového 2005 Z. z. v znení

neskorších zmien a doplnkov, keď podľa tohto ak ide

o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až k/, k zahladeniu odsúdenia dochádza ich

vykonaním. V ustanovení o druhoch trestov je peňažný trest uvedený v § 32 písm. d/ Tr. zák.

Výkonom peňažného trestu sa teda na obvinenú Ing. H. K. hľadí, akoby nebola

odsúdená.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom

do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia.

Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia

páchateľa, aby nedošlo k trestno-právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením.

Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného

rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť

dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v trestnom konaní (odhliadajúc od práva ministra

spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi a obvinenému dosiahnuť

vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom na preskúmanie niektorých

právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť podania dovolania len obmedzenému

okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky vymedzených, kvalifikovaných

dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam.

Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom hlavným

proti sebe stojacím stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento inštitút

mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán a to jednak čo do

možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, v konaní o ňom

pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady v trestnom konaní by bolo proti jej zmyslu

i princípu spravodlivosti, aby jedna strana mala možnosť dovolať sa mimoriadnym opravným

prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest vykonaný a zahladený

s účinkami, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Ak by túto možnosť mal

obvinený, nutne by musela byť pripustená i u generálneho prokurátora (odhliadajúc

od ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní).

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré

mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon

neustanovuje inak, ako rozhodnutia podľa odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie.

Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie,

aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia

o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci, ako aj

oslobodzujúci rozsudok.

Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle až treba rozumieť taký, ktorý

obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste

a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim

rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky,

že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného.

Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona, ako je tomu pri upustení

od potrestania ( Tr. , resp. Tr. zák. v súčasnosti

účinného), alebo po výkone niektorých druhov trestov (napr. v predmetnom prípade

Tr. , resp. Tr. zák. v súčasnosti účinného,

v spojení s jeho § 93 ods. 1) alebo na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia,

právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa

ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať

za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená

nebola.

8

Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku,

je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil

s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady

v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie.

Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem

iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov

sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé

následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie,

ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením

odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti.

Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania,

pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo

zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie

prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov,

ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým existovala

prekážka odsúdenia páchateľa.

Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne

vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom

by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej

z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné

zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia spojeného

s fikciou neodsúdenia.

Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo

odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným

subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už

páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor,

eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok

v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie

takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky

pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie,

9

ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej

bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel.

Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá

aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané

a zahladené odsúdenie s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť.

Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu) stav zahladenia

odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho

dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať.

V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvinenej,

predpokladanej v ustanovení , ktorý

sa v posudzovanej veci aplikoval, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje dovolanie

obvinenej Ing. H. K. za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu

rozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo možné podať v zmysle a Preto

dovolanie obvinenej podľa odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová