Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 107/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť primátora mesta K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa a 3

Slovenskej republiky v spojení s a ,

ako aj práva podľa čl. 8 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. -43 z 26. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť primátora mesta K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2010 doručená a 17. februára 2010 doplnená sťažnosť primátora mesta K. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., v ktorej namietal porušenie svojho

základného práva podľa a 3 (ďalej len „“) v

spojení s a , ako aj práva podľa Európskej charty

miestnej samosprávy rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-43 z 26. novembra 2009 (ďalej aj „rozsudok z 26. novembra 2009“ alebo

„napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd rozhodoval vo veci žalobcu T. G.,

K. (ďalej len „žalobca“), proti žalovanému Mestu K. Žalobca sa podanou žalobou domáhal

ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 244 a násl.

(ďalej aj „OSP“) v spojení s 250v . Krajský súd

rozsudkom z 26. novembra 2009 žalobe podanej žalobcom v plnom rozsahu vyhovel, keď

Mestu K. zakázal pokračovať v porušovaní práva žalobcu uplatňovať mandát poslanca

Mestského zastupiteľstva mesta K. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) na základe

upovedomenia č. 09/04037 zo 7. septembra 2009 o zániku mandátu poslanca mestského

zastupiteľstva 28. augusta 2009 a prikázal mu umožniť žalobcovi uplatňovanie mandátu

poslanca mestského zastupiteľstva, zároveň priznal ďalším výrokom žalobcovi náhradu trov

v sume 120,88 €. Rozsudok krajského súdu z 26. novembra 2009 bol Mestu K. doručený 18.

decembra 2010.

V rámci odôvodnenia rozsudku z 26. novembra 2009 krajský súd uviedol, že za

nezákonný zásah orgánu verejnej správy zameraný priamo proti žalobcovi považoval list

č. 09/04037 zo 7. septembra 2009 označený ako „Upovedomenie o zániku poslaneckého

mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K.“. Uvedeným listom Mesto K.,

v zastúpení primátora Mgr. J. B., upovedomilo žalobcu v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2

písm. g) o obecnom zriadení v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) v spojení s § 7 ods.

5 rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva o zániku jeho mandátu poslanca

mestského zastupiteľstva 28. augusta 2009, pretože sa žalobca 28. júla 2009, 3. augusta

2009 a 27. augusta 2009 bez riadneho ospravedlnenia trikrát po sebe nezúčastnil riadneho

rokovania mestského zastupiteľstva a do 7. septembra 2009 nepredložil doklad preukazujúci

dôvod ospravedlnenia svojej neúčasti.

Krajský súd sa v rozsudku z 26. novembra 2009 zaoberal predpokladmi zániku

mandátu poslanca obecného zastupiteľstva podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom

zriadení a dospel k záveru, že na zánik mandátu poslanca obecného zastupiteľstva je

potrebné, aby sa poslanec obecného zastupiteľstva bez vážneho dôvodu a bez

ospravedlnenia trikrát po sebe nezúčastnil riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

V napadnutom rozhodnutí sa však krajský súd nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že

k zániku mandátu žalobcu došlo zo zákona v dôsledku naplnenia všetkých podmienok

vyplývajúcich z § 25 ods. 1 písm. g) zákona o obecnom zriadení a § 7 ods. 5 rokovacieho

poriadku mestského zastupiteľstva z 31. mája 2007, pričom krajský súd nemá právomoc

zaoberať sa zánikom mandátu.

S námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nepredložil spolu so svojím

ospravedlnením neúčasti na zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného 26. augusta 2009

aj dôkaz preukazujúci dôvod jeho neúčasti, ktorý by mohol byť uznaný, krajský súd

uviedol, že vzhľadom na závažnosť zásahu do práv žalobcu bolo povinnosťou Mesta K.

vyžiadať si od neho potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti ešte pred zaslaním

upovedomenia zo 7. septembra 2009.

Na základe uvedeného krajský súd následne žalobe žalobcu v celom rozsahu podľa

ustanovenia vyhovel.

Podľa názoru sťažovateľa zánik mandátu poslanca obecného (mestského)

zastupiteľstva, resp. právne účinky § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení nastanú

okamžite po splnení podmienok v ňom uvedených. Žiadny štátny orgán podľa sťažovateľa

nie je splnomocnený na to, aby mohol rozhodnúť o zániku mandátu poslanca alebo aby

mohol ukladať povinnosti orgánu územnej samosprávy, prípadne obci (mestu) v súvislosti

s uplatňovaním mandátu poslanca.

Mestské zastupiteľstvo prijalo v súlade s § 51 ods. 2 zákona Slovenskej národnej

rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

uznesenie č. 53 z 29. októbra 2009, ktorým na uprázdnené mandáty poslancov nastúpili

náhradníci, pričom zákonnosť tohto uznesenia, ktoré dosiaľ nebolo zrušené, nemožno podľa

sťažovateľa preskúmavať na základe žaloby podľa ani v inom správnom

konaní.

Krajský súd v rámci predmetu napadnutého konania podľa sťažovateľa riešil otázku

zániku mandátu poslanca mestského zastupiteľstva podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona

o obecnom zriadení, zaoberal sa podmienkami potrebnými na takýto zánik, ako aj otázkou,

či v danom prípade tieto podmienky boli naplnené napriek tomu, že ho na to ani

žiaden zákon nesplnomocnil, a preto konal v rozpore s , ako aj s

ods. 2 a 3 .

Podľa sťažovateľa sú skutkové a právne závery krajského súdu uvedené

v napadnutom rozsudku zjavne arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň majú za následok neústavného zasahovania do činnosti orgánu

územnej samosprávy.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým odloží

vykonateľnosť rozsudku krajského súdu z 26. novembra 2009. Svoj návrh na vydanie

dočasného opatrenia odôvodnil tým, že na krajskom súde v súčasnosti prebiehajú konania

v obdobných veciach na návrh poslancov mestského zastupiteľstva, v ktorých sa „rieši

problematika zániku mandátu poslanca obdobným postupom súdu, ktorý sťažovateľ pokladá

za neústavný“. Podľa sťažovateľa vzhľadom na potrebu zabezpečenia rozhodovania

o dôležitých záležitostiach Mesta K. mu vykonaním napadnutého rozsudku vznikne väčšia

ujma, než tá, ktorá by bola spôsobená nevykonaním napadnutého rozsudku žalobcovi.

V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukázal taktiež na to, že aj samotný výkon

napadnutého rozsudku je „problematický“, pretože v konaní na strane žalovaného

vystupovalo - Mesto K., ktoré je právnickou osobou, avšak „povinnosti boli uložené

Mestskému zastupiteľstvu K., ktorý je v zmysle orgánom

samosprávy mesta“.

Svoju argumentáciu sťažovateľ doplnil podaním doručeným ústavnému súdu

17. februára 2010, v ktorom doplnil svoju argumentáciu týkajúcu sa arbitrárnosti

napadnutého rozsudku krajského súdu. V uvedenom podaní uviedol, že krajský súd sa

v napadnutom rozsudku nezaoberal skutočnosťou, z akých dôvodov sa žalobca nezúčastnil

predchádzajúcich dvoch riadnych zasadnutí mestského zastupiteľstva, napriek tomu, že

sťažovateľ v konaní uviedol, že oznámenie o zániku mandátu poslanca bol povinný

uskutočniť, pretože je orgánom samosprávy a potreboval zabezpečiť zákonný chod

mestského zastupiteľstva. V doplnení svojej sťažnosti sťažovateľ ďalej poukázal na to, že

žalobca sa spolu s ďalšími poslancami nezúčastnil na 46. zasadnutí mestského

zastupiteľstva konaného 28. júla 2009, programom ktorého bolo prerokovanie upozornení

Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. Pd 83/09-4, Pd 87/09-5 a Pd 88/09-4 na porušovanie

zákona o obecnom zriadení a návrh prokurátora na zrušenie už prijatých uznesení. Žalobca

spolu s ďalšími poslancami mestského zastupiteľstva písomne v dokumente označenom ako

Stanovisko poslancov mestského zastupiteľstva v K. z 27. júla 2009 vyhlásili, že podľa ich

presvedčenia nedošlo k porušeniu zákona mestským zastupiteľstvom pri „nastúpení

náhradníka Mg. Z. F., Ing. K. P. bol zvolený za hlavného kontrolóra v súlade so zákonom

a nevidia dôvod, aby o tom rokovalo mestské zastupiteľstvo. Požiadali, aby ich stanovisko

bolo prečítané na vyššie uvedenom zasadnutí.“. Uvedení poslanci sa následne nezúčastnili

mestského zastupiteľstva, ktoré z tohto dôvodu nebolo uznášaniaschopné a nezúčastnili sa

ani náhradného zasadnutia s tým istým programom, ktoré bolo nariadené na 3. august 2009.

Zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného 27. augusta 2009 sa žalobca spolu s tou istou

skupinou poslancov opätovne nezúčastnil. Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že «ak

posudzoval súd vážnosť dôvodu neúčasti navrhovateľa (odporcu pozn.) na mestskom

zasadnutí dňa 27. 8. 2009 a okolnosti ospravedlňovania, mal sa zaoberať nimi v priamej

súvislosti s „Upovedomením o zániku poslaneckého mandátu z 7. 9. 2009“ z dôvodu, že

odporca tvrdil, že musel zabezpečiť zákonný chod Mestského zastupiteľstva K. Až následne

súd mal posúdiť, či ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy.».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví, že:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. 11. 2009 č. k. -43 porušil Ústavu

Slovenskej republiky , , 3,

a čl. 8 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy, ktoré zaručujú právo na ochranu

územnej samosprávy. Neústavný rozsudok spočíva v tom, že sa ním uložili orgánu

samosprávy mesta K. povinnosti a obmedzenia pri jeho výkone územnej samosprávy bez

toho, aby tieto povinnosti a obmedzenia boli uložené alebo zákonom, čím došlo k

porušeniu práva na ochranu územnej samosprávy vymedzenú a ods. 1 SR.

2. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -43 v plnom

rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 €, ktorú

je Krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne.“

II.

1. Podľa a ods. 1 ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov

územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému

neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane

nerozhoduje iný súd.

Podľa povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy

možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej

zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.

Podľa štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho

územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 8 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy akýkoľvek správny dohľad

nad miestnymi orgánmi možno vykonávať len takým spôsobom a v takých prípadoch, ktoré

vymedzuje alebo zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

2. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného

práva podľa , a 3, ako aj a

Európskej charty miestnej samosprávy rozsudkom krajského súdu z 26. novembra 2009.

K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia,

v ktorom krajský súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav a konal nad právomoc

zverenú mu zákonom.

Zo znenia a je zrejmé, že ústavný súd je v prípade iniciovania konania

podľa tohto článku povinný preskúmať nielen neústavnosť, ale i nezákonnosť

sťažovateľom namietaného zásahu, pričom podmienkou tohto typu konania je, aby išlo

o zásah do vecí orgánu územnej samosprávy.

Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie ústavnosti a zákonnosti zásahu

krajského súdu do zloženia orgánu územnej samosprávy (mestského zastupiteľstva) počas

plynutia volebného obdobia, ktorý podľa názoru ústavného súdu možno subsumovať pod

pojem zásah do vecí orgánu územnej samosprávy, t. j. že sťažnosť sťažovateľa spĺňa

náležitosti sťažnosti podľa a .

V sťažnosti sťažovateľ argumentoval tým, že krajský súd nemal právomoc

rozhodovať o zániku mandátu poslanca mestského zastupiteľstva, a tým zasahovať svojím

rozhodnutím do vecí územnej samosprávy.

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát ( ).

Základy územnej samosprávy sú upravené v a nasl. IV. hlavy , ktorá za jej

základ ustanovuje obec ako samostatný územný a správny celok Slovenskej republiky

združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obce sú spravované

prostredníctvom starostu a obecného zastupiteľstva ( ). Sloboda obce ako

subjektu samosprávy sa prejavuje v tom, že rozsah jej pôsobnosti, resp. rozsah jej práv

a povinností, môže byť stanovený len na základe zákona alebo medzinárodnej zmluvy

podľa ( ).

Rešpektovanie princípu právneho štátu predpokladá, že všetky subjekty v štáte, t. j. aj

orgány územnej samosprávy, sa budú správať zákonom predpokladaným spôsobom, resp.

zosúladia svoje správanie s platným právnym poriadkom. Vzhľadom na túto skutočnosť

priamo v záujme ochrany princípu právneho štátu vo svojom (obdobne

aj čl. 8 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy) dáva priestor na dozor štátu, resp.

ingerenciu štátu do vecí územnej samosprávy, ktorý je však striktne obmedzený

požiadavkou vykonania takého zásahu iba spôsobom ustanoveným zákonom, t. j. vykonania

zásahu do vecí územnej samosprávy len zákonne súladným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že nie každý zásah do výkonu územnej samosprávy musí

nevyhnutne znamenať porušenie práva na samosprávu, resp. zásah do vecí územnej

samosprávy.

Právo na samosprávu je realizované zastupiteľskou formou, t. j. voliči svoje práva

nerealizujú priamo, ale prostredníctvom zvolených zástupcov. Vyhlásením výsledkov volieb

zvolený kandidát nadobúda zároveň aj súbor práv a povinností spojený s výkonom funkcie,

do ktorej bol zvolený. V prípade poslanca obecného zastupiteľstva ide napr. o právo

zúčastňovať sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva a hlasovať na ňom, o právo predkladať

návrhy obecnému zastupiteľstvu, právo interpelovať starostu, práva spojené s kontrolnou

právomocou poslancov obecného zastupiteľstva a pod. Realizáciou svojich práv má teda

zvolený poslanec obecného zastupiteľstva možnosť zúčastňovať sa na správe vecí verejných

v obci na základe mandátu získaného vo voľbách.

Akýkoľvek zásah do mandátu poslanca obecného zastupiteľstva spôsobuje nielen

zásah do jeho práv a povinností nadobudnutých v dôsledku získania mandátu od voličov, ale

v konečnom dôsledku aj mení, resp. zasahuje do samotnej vôle voličov vyjadrenej

v uskutočnených voľbách. Vzhľadom na to zákonodarca možnosti zániku mandátu poslanca

obecného zastupiteľstva taxatívne vymedzil v § 25 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Uprázdnenie mandátu poslanca obecného zastupiteľstva súčasne znamená pre obecné

zastupiteľstvo i starostu obce vznik povinnosti podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do

orgánov samosprávy obcí (povinnosť vyhlásiť nastúpenie náhradníka za poslanca obecného

zastupiteľstva a vydanie osvedčenia o jeho zvolení). Realizácia tohto oprávnenia však

predpokladá utvorenie záveru o uprázdnení mandátu poslanca obecného zastupiteľstva

z dôvodov špecifikovaných v § 25 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. V prípade predčasnej

realizácie tohto oprávnenia môže dôjsť k zásahu do práv poslanca obecného zastupiteľstva,

ktorému by bola znemožnená realizácia jeho práv spojených s výkonom funkcie, do ktorej

bol zvolený, napriek tomu, že k uprázdneniu jeho mandátu nedošlo a v konečnom dôsledku

by takáto situácia zasiahla aj do samotnej vôle voličov prejavenej vo voľbách do orgánov

územnej samosprávy.

V preskúmavanom prípade vznikol spor o to, či v prípade žalobcu došlo k naplneniu

podmienok zániku mandátu podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení, s čím

úzko súvisí aj následný vznik oprávnenia, resp. povinnosti orgánov obce (obecného

zastupiteľstva a starostu) postupovať podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov

samosprávy obcí.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa prvej vety súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Zákonodarca prostredníctvom uvedených ustanovení

v súlade s ustanoveniami a 3 , ako aj Európskej charty

o miestnej samospráve vytvoril priestor, okrem iného aj na kontrolu zásahov orgánov

samosprávy obce do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb prostredníctvom

všeobecného súdnictva. Ústavný súd vzhľadom na uvedené považuje argumentáciu

sťažovateľa súvisiacu s nedostatkom právomoci krajského súdu na rozhodnutie v tejto veci

za nedôvodnú.

Podľa sťažovateľa k porušeniu v sťažnosti označených práv malo dôjsť aj v dôsledku

toho, že skutkové a právne závery krajského súdu uvedené v napadnutom rozsudku, ktorým

bolo Mestu K. zakázané pokračovať v porušovaní práva žalobcu uplatňovať mandát

poslanca mestského zastupiteľstva a zároveň mu bolo prikázané umožniť uplatňovanie

mandátu poslanca mestského zastupiteľstva, sú „zjavne arbitrárne, z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú následok neústavného zasahovania do

činnosti orgánu záujmovej samosprávy“.

Ústavný súd pri skúmaní legitímnosti zásahu orgánu štátu, v tomto prípade krajského

súdu, do práva na samosprávu obce, preto preskúmal napadnutý rozsudok z pohľadu jeho

ústavnej komformnosti.

Krajský súd v rámci odôvodnenia rozsudku z 26. novembra 2009 uviedol:

„Je pravdou, že navrhovateľ (žalobca, pozn.) sa z neúčastí riadneho zasadnutia obecného

zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 27. 8. 2009 ospravedlnil a svoje ospravedlnenie doručil

odporcovi (sťažovateľovi, pozn.) dňa 27. 8. 2009 o 9.10 hod. ráno. Je pravdou aj to, že

navrhovateľ v predmetnom oznámení uviedol, že sa nemôže zúčastniť zasadnutia mestského

zastupiteľstva zo zdravotných dôvodov dňa 26. 8. 2009, čo však v danom prípade súd

považoval za zrejmý omyl navrhovateľa v dátume. Podstatné je, že sa navrhovateľ

z neúčasti zasadnutia mestského zastupiteľstva ospravedlnil. Taktiež je pravdou, že

v uvedenom oznámení ani na pečiatke Mestského úradu K. v kolónke prílohy nie je uvedené

potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa ako príloha. Odporca však vo

svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa ani netvrdil, že k uvedenému oznámeniu nebolo

pripojené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľom. Podľa názoru

súdu, ak k ospravedlneniu navrhovateľa z neúčasti na zasadnutí mestského zastupiteľstva u

odporcu by nebolo bývalo pripojené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

navrhovateľa, bolo povinnosťou odporcu, vzhľadom na závažnosť zásahu a na to, že

navrhovateľ sa nezúčastnil zasadnutia, zo zdravotných dôvodov vyžiadať si od navrhovateľa

takéto potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti ešte pred vydaním upovedomenia o

zániku poslaneckého mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva, mesta K. vykonané listom

odporcu zo dňa 7. 9. 2009, ktoré potvrdenie navrhovateľ mal a nakoniec ho doručil

odporcovi dňa 8. 9. 2009 v ten istý deň keď si prevzal upovedomenie zo dňa 7. 9. 2009, teda

obratom. Odporcovi predsa od 27. 8. 2009 do 7. 9. 2009 cca 10 dní nič nebránilo v tom,

aby si od navrhovateľa či už telefonicky alebo stručným listom vyžiadal potvrdenie o

dočasnej pracovnej neschopnosti, teda potvrdenie o tvrdenom zdravotnom dôvode, ktorý

dôvod ako dôvod neúčasti na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 27. 8. 2009 o 9.10

hod. odporcovi navrhovateľ výslovne oznámil.

Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu ku dňu zásahu orgánu

verejnej správy (8. 9. 2009), ktorý nebol rozhodnutím, ktorý bol zameraný priamo proti

navrhovateľovi, keďže tento zásah a jeho dôsledky trvajú, aplikujúc naň vyššie citované

zákonné ustanovenie, keďže nezistil že by boli splnené podmienky neprípustnosti návrhu,

pretože navrhovateľ vyčerpal prostriedok ktorého použitie umožňuje osobitný predpis

listom z 10. 9. 2009 návrhu navrhovateľa v súlade s ustanovením

vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“

S argumentáciou sťažovateľa sa možno stotožniť len čiastočne v súvislosti s jeho

tvrdením, podľa ktorého upovedomenie primátora zo 7. septembra 2009 nemá žiadne

právne účinky a je len akýmsi správno-organizačným aktom. Podľa zistenia ústavného súdu

však aj krajský súd v napadnutom rozsudku ako príčinu, resp. dôvod porušenia práv žalobcu

označuje „iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím“. Ako už bolo

povedané, ustálenie záveru o naplnení podmienok uprázdnenia mandátu poslanca obecného

zastupiteľstva (mestského zastupiteľstva) podľa § 25 ods. 2 g) zákona o obecnom zriadení

patrí do právomoci orgánov obce (mesta), ktorým následne v súvislosti s touto

skutočnosťou vznikajú ďalšie povinnosti. Nesprávne ustálenie uvedeného záveru spojené

s predčasnou realizáciou oprávnení podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov

samosprávy obcí je, ako správne vo svojom rozhodnutí ustálil krajský súd, potrebné

považovať za iný zásah orgánu verejnej správy do práva a právom chránených záujmov

dotknutej osoby riadne zvolenej za poslanca obecného zastupiteľstva.

Ústavný súd sa taktiež plne stotožňuje s argumentáciou krajského súdu uvedenou

v odôvodnení rozsudku z 26. novembra 2009, podľa ktorej vzhľadom na závažnosť

dôsledkov uvedeného zásahu orgánu samosprávy obce (ustálenia záveru o zániku mandátu

poslanca a s tým spojené ďalšie dôsledky) je na preukázanie naplnenia podmienok na zánik

mandátu poslanca obecného zastupiteľstva potrebná aj aktivita orgánov samosprávy obce

smerujúca k objektívnemu zisteniu dôvodov neúčasti poslanca obecného zastupiteľstva na

jeho zasadnutí. V prípade, že takýmto spôsobom orgán obce nepostupuje a dospeje

k nesprávnemu záveru týkajúcemu sa naplnenia podmienok zániku mandátu poslanca

obecného zastupiteľstva podľa § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení, poruší

práva a právom chránené záujmy dotknutej osoby. Interpretácia ustanovenia § 25 ods. 2

písm. g) zákona o obecnom zriadení, ktorý aplikoval krajský súd v napadnutom rozsudku,

neobmedzuje ani nepopiera samostatnú pôsobnosť, resp. rozsah právomocí obce, naopak

dôsledné preskúmanie uplatňovania uvedeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení

vedie k zamedzeniu účelového zneužívania uvedeného ustanovenia, t. j. k zamedzeniu

nezákonnosti pri výkone samosprávy, a tým aj ochrane princípov právneho štátu.

Skutočnosť, že sťažovateľ dodatočne v konaní pred ústavným súdom v rámci

doplnenia sťažnosti zo 17. februára 2009 ponúka dôkaz spochybňujúci pravdivosť

tvrdeného dôvodu neúčasti žalobcu na zasadnutí mestského zastupiteľstva, nemožno

považovať za akceptovateľnú. Bolo vecou sťažovateľa v konaní pred všeobecným súdom

včas uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení (§ 246c v spojení s § 120

ods. 4 ). To nemožno obísť v následnom konaní podľa a .

Nemožno akceptovať ani námietku, podľa ktorej sa mal krajský súd zaoberať aj

dôvodom neúčasti žalobcu na predchádzajúcich dvoch riadnych zasadnutiach mestského

zastupiteľstva, a to v súvislosti s tým, že postup sťažovateľa proti žalobcovi bol motivovaný

snahou zabezpečiť uznášaniaschopnosť mestského zastupiteľstva s prihliadnutím na časté

absencie poslancov.

Zo skutkovej podstaty § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení vyplýva, že

právne relevantná je iba taká skutková situácia, keď dôjde k trom neúčastiam poslanca na

riadnom zasadnutí obecného (mestského) zastupiteľstva nasledujúcim po sebe, a to bez

vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia. Preto, ak sa preukáže, že z tvrdených troch neúčastí

bola čo i len jedna ospravedlnená vážnym dôvodom, javí sa skúmanie neúčasti na ďalších

zasadnutiach jednoznačne ako právne irelevantné.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku

krajského súdu z 26. novembra 2009 dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie

logicky a zrozumiteľne odôvodnil, uviedol v ňom, ktoré skutočnosti považoval na základe

vykonaného dokazovania za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,

akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ustanovenia príslušných právnych

predpisov, podľa ktorých zistený skutkový stav posúdil. Závery krajského súdu uvedené

v napadnutom rozsudku podľa ústavného súdu nemožno považovať za svojvoľné alebo

arbitrárne.

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že účastníkom konania pred krajským súdom na

strane žalovaného je Mesto K., a preto je „problematický i samotný výkon napadnutého

rozsudku“. Problematiku týkajúcu sa pasívnej legitimácie mesta ako právnickej osoby v

konaní pred všeobecnými súdmi už ústavný súd riešil v konaní sp. zn. , v

ktorom v rámci uznesenia o prijatí z 5. novembra 2008 okrem iného uviedol: «sťažovateľ v

2. rade je orgánom obce v súlade so o

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a nie je subjektom práv a povinností, a preto

nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania pred všeobecným súdom alebo správnym

orgánom.

Sťažovateľ v 2. rade má priamo na základe a zvláštnu aktívnu procesnú

legitimáciu výlučne na účely podania tzv. „komunálnej sťažnosti“ ústavnému súdu v mene

obce.»

Ústavný súd nemá dôvod odchýliť sa od uvedeného právneho názoru, ku ktorému

v rámci svojej rozhodovacej činnosti dospel, a preto i túto sťažovateľom uplatnenú

námietku považoval za nedôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti napokon namietal, že vydané osvedčenie o zvolení pre

náhradníka žalobcu nebolo dosiaľ žiadnym orgánom zrušené. Vo vzťahu k tejto námietke

ústavný súd konštatuje, že podmienkou vydania osvedčenia o zvolení, ktoré má len

deklaratórne účinky, je uprázdnenie mandátu poslanca obecného zastupiteľstva (mestského

zastupiteľstva). V preskúmavanom prípade z rozsudku krajského súdu z 26. novembra 2009

vyplýva, že k uprázdneniu mandátu žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva nedošlo,

a preto neboli v danom prípade splnené ani podmienky, aby orgány samosprávy obce mohli

postupovať podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Mesto K. je povinné rešpektovať napadnutý rozsudok a splniť všetky povinnosti, na

ktoré bol ním zaviazaný aj napriek tomu, že splnenie uvedených povinností znamená

znemožnenie realizácie práv osoby, ktorej bolo ako náhradníkovi vydané osvedčenie o

zvolení na miesto poslanca obecného zastupiteľstva. Rozhodnúť o prípadnom porušení práv

uvedenej osoby náhradníka, ktorej bolo vydané osvedčenie o zvolení, je však oprávnený len

všeobecný súd.

Na základe už uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

uvedeného zákona pre zjavnú neopodstatnenosť.

3. Ústavný súd vo vzťahu k vymedzeniu účastníkov tohto konania sťažovateľom

navyše uvádza, že nositeľom subjektívnych práv a povinností, ako aj pasívne

legitimovaným subjektom v konaní pred všeobecným súdom bolo Mesto K. Hoci v konaní

pred ústavným súdom je aktívne legitimovaným subjektom podľa a (

) orgán územnej samosprávy, konanie pred ústavným súdom sa

musí uskutočniť za účasti Mesta K. ako nositeľa subjektívnych práv a povinností, ktoré by

malo byť ako samostatný účastník konania aj v podanej sťažnosti uvedené.

4. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti), ako ani

o navrhovanom dočasnom opatrení nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010