Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/85/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného právnym zástupcom advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanej: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom J. U. X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.898,10 Eur s príslušenstvom, a to v časti o povolenie splátok a o trovách konania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -166 zo dňa 05.01.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -166 zo dňa 05.01.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu istiny 1.898,10 Eur spolu s úrokom vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1.163,47 Eur odo dňa 10.07.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.163,47 Eur odo dňa 10.07.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 512,89 Eur odo dňa 10.07.2008 do zaplatenia, podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -104 zo dňa 15.04.2010, právoplatného dňa 07.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 20.10.2011, v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa so splatnosťou čo i len jednej splátky stáva sa splatným celý dlh naraz, a to splatnosťou omeškanej splátky. Žalovanú zaviazal tiež povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 263,63 Eur a povolil žalovanej splácať trovy konania v mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa so splatnosťou čo i len jednej splátky, stávajú sa splatné celé trovy konania naraz, a to splatnosťou omeškanej splátky.

Okresný súd poukázal na svoj predchádzajúci rozsudok č.k. -104 zo dňa 15.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 20.10.2011, v zmysle ktorých bola žalovaná zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.898,10 Eur spolu s úrokom vo výške 12,9 % ročne zo sumy 1.163,47 Eur odo dňa 10.07.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.163,47 Eur odo dňa 10.07.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 512,89 Eur odo dňa 10.07.2008 do zaplatenia a ktorým vo zvyšku bola žaloba

zamietnutá. V týchto dvoch výrokoch nadobudol predmetný rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť dňa 07.12.2011. V zmysle uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho zo dňa 20.10.2011, sp.zn. došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -104 zo dňa 15.04.2010 v napadnutom výroku o povolení splácať celú dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- Eur a o ich zročnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania a k vráteniu veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a s poukazom na záväzné závery zrušujúceho rozsudku odvolacieho súdu z 20.10.2011, opätovne vo veci rozhodol. Išlo o postup a rozhodovanie podľa , podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Okresný súd po vyhodnotení doplneného dokazovania dospel k záveru, že pri výške príjmu starobného a vdovského dôchodku žalovanej podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie (č.l. 154 spisu), t.j. spolu 399,10 Eur mesačne a pri výške priznávaného plnenia žalobcovi len pri istine vo výške 1.898,10 Eur + príslušenstvo, nie je v platobnej schopnosti žalovanej zaplatiť celú dlžnú sumu naraz. Okresný súd vyhodnotil minimálnu výšku splátky aj vo vzťahu k celkovému priznanému dlhu, vo väzbe na argumentáciu žalobcu, že mesačná splátka 50,- Eur nemôže pokryť ani mesačný nárast príslušenstva pohľadávky. Žalobca v podaní zo 16.12.2011 uviedol, že vzhľadom na výšku priznanej pohľadávky s príslušenstvom, ktoré naďalej narastá o úroky z úveru a o úroky z omeškania, aby došlo k celkovej úhrade dlhu, súhlasil so splácaním dlhu v mesačných splátkach v minimálnej výške 100,- Eur. Pri určení výšky mesačnej splátky priznanej pohľadávky s príslušenstvom okresný súd vychádzal z tohto vyjadrenia žalobcu a určil výšku splátky 100,- Eur mesačne. Z rovnakých dôvodov, ako okresný súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu istiny a príslušenstva v mesačných splátkach, určil, že žalovaná môže plniť v splátkach aj trovy konania po 50,- Eur mesačne. Mal za to, že určené splátky 100,- Eur mesačne za priznanú pohľadávku s príslušenstvom a 50,- Eur na náhradu trov konania, t.j. spolu 150,- Eur mesačne, tvoria primeranú výšku splátok k príjmu žalovanej vo výške 399,10 Eur mesačne, pričom mesačná splátka 50,- Eur na náhradu trov konania je primeraná aj k výške priznaných trov konania - pri splátke 50,- Eur mesačne trovy konania budú uhradené maximálne v lehote do 6 mesiacov a v prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou sa stanú splatnými naraz. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na , pričom rozhodoval tak o trovách prvostupňového ako aj predchádzajúceho odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietla, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore so zákonom, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôsledkom čoho bol predmetný rozsudok nezákonný a neobhájiteľný. Žalovaná bola tiež názoru, že rozsudok „je nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi“. Podľa žalovanej splátka 100,- Eur je neprimerane vysoká, vzhľadom na majetkové, osobné a rodinné pomery žalovanej, ako aj vzhľadom na okolnosti uzavretia a samotný charakter úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej, o ktorej bolo rozhodnuté v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -104 zo dňa 15.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 20.10.2011. Žalovaná poukázala na to, že ona a jej zomrelý manžel boli pri podpise predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy uvedení do omylu. Spotrebiteľskú zmluvu o úvere uzavreli za predpokladu, že v prípade choroby alebo úmrtia jedného z manželov táto bude krytá z poistného plnenia. Žalovaná je vdova, je poberateľkou starobného dôchodku, má značné zdravotné problémy, je diabetička, pravidelne si musí kupovať veľké množstvo liekov. Sociálna situácia žalovanej je vzhľadom na to, že je vdova a je na všetko sama, nepriaznivá. Žalovaná má nedoplatky na platbe za plyn, elektrickú energiu a vodu, býva sama, celá starostlivosť o domácnosť a výdavky sú len na nej. Splátka 100,- Eur stanovená súdom, je pre žalovanú likvidačná. Žalovaná má záujem uhradiť žalobcovi dlžnú sumu v plnom rozsahu, avšak aj pri vynaložení všetkého úsilia nie je schopná splácať dlžnú sumu splátkou vo výške 100,- Eur mesačne. Do nepriaznivej situácie sa žalovaná nedostala svojou vinou. Spolu so zosnulým manželom sa správala pri uzatvorení spotrebiteľskej úverovej zmluvy zodpovedne a spotrebiteľský úver si zobrali len na základe ubezpečenia pracovníčky bankového ústavu o krytí úveru poistným plnením. Žalovanej zdravotný stav ako diabetičky sa aj pod vplyvom stresujúcich udalostí stále zhoršuje. Má zvýšené výdavky na lieky. Preto sa domnieva, že v danom prípade, berúc do úvahy všetky individuálne okolnosti na jej strane (sociálne, rodinné a zdravotné), je namieste, aby bolo rozhodnuté o znížení splátky dlhovanej sumy stanovenej na 100,- Eur. Nie je tiež spravodlivé, aby súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s povolením splátok uplatnil

voči žalovanej hrozbu straty výhody splátok. Bolo by spravodlivé a účelné, aby súd zaviazal žalovanú platením dlžnej sumy v splátkach do určitého obdobia bez toho, aby tento spôsob obmedzil hrozbou straty výhody splátok. Pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania okresný súd podradil svoje rozhodnutie pod nesprávne ustanovenie zákona. V danom prípade sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu odôvodňujú uplatnenie ust. voči žalovanej vo vzťahu k trovám konania vo výške 263,63 Eur, ktorých úhradou súd žalovanú zaviazal voči žalobcovi. Žalovaná sa v predmetom súdnom konaní účinne bránila voči žalobcovi, správala sa hospodárne, všetky dôkazy a skutočnosti predložila súdu v predstihu. Žalobca ako účastník konania, vo vzťahu ku ktorému mal rozhodnúť okresný súd o nepriznaní trov konania, je právnickou osobou, ktorá podniká na úseku bankovníctva. Pomery žalobcu a žalovanej sú neporovnateľne odlišné, pričom odvolateľka mala za to, že práve dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane odôvodňujú uplatnenie , a tým nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. V súvislosti s výškou splátky, ktorou súd povolil žalovanej splácať priznané trovy konania poukázala na vyššie uvedené sociálne, rodinné a zdravotné pomery žalovanej. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalovanej povoľuje splácať dlžnú sumu istiny 1.898,10 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania v mesačných splátkach 50,- Eur, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom žalobcovi sa náhrada trov nepriznáva. Pokiaľ odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa nezmení, žalovaná alternatívne navrhla, aby v zmysle , bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu z 02.03.2012. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení o tom, že minimálna splátka dlhu má byť mesačne 100,- Eur, keďže vzhľadom na výšku priznanej pohľadávky s príslušenstvom, ktoré naďalej narastá o úroky z úveru a o úroky z omeškania, aby došlo k celkovej úhrade dlhu, je nevyhnutné, aby žalovaná splácala dlh v mesačných splátkach minimálne po 100,- Eur mesačne, až do úplného zaplatenia dlhu. Pokiaľ by súd povolil žalovanej splácať dlh v nižšej sume ako 100,- Eur mesačne, tak nižšia splátka by nepokryla ani mesačný nárast príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z úveru, úrokov z omeškania a nedošlo by ani k zníženiu samotnej istiny úveru a ani k samotnému splateniu úveru žalovanej. Žalobca navrhol, aby odvolanie žalovanej bolo zamietnuté v celom rozsahu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia zákonných podmienok podľa , v spojení s rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd poukazuje, že výzvou z 11.04.2012 č.k. -185 v zmysle vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k tej časti odvolania žalovanej, ktorá sa týkala návrhu na nepriznanie trov konania žalobcovi, ako prevažne (čiastočne) úspešnému účastníkovi konania za aplikácie ust. . Žalobca sa na výzvu krajského súdu vyjadril v písomnom podaní jeho právneho zástupcu zo 17.04.2012. Uviedol, že vo vzťahu k (ne)aplikácii okresným súdom žalovaná sa odvolávala na sociálne, rodinné a zdravotné pomery. Podľa jej tvrdení je v zlej sociálnej situácii, je vdova, žije sama a je diabetička a musí si platiť lieky. Zároveň však v odvolaní uviedla, že je poberateľkou starobného dôchodku, a teda má pravidelný príjem. Z odvolania nie je zrejmé, či žalovaná vlastní hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, či má iné príjmy, prípadne či poberá vdovský dôchodok. Pokiaľ teda žalovaná opakovane vo svojom podaní tvrdí, že je v zlej sociálnej situácii, tak svoje tvrdenia nepreukázala. Uvedené tvrdenia nemôžu byť podľa žalobcu pokladom pre posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . Žalobca uviedol, že podľa ustálenej judikatúry aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi má byť len celkom výnimočné a existencia dôvodov musí byť riadne a presvedčivo odôvodnená. Mal za to, že konajúci súd zohľadnil sociálne pomery žalovanej, keďže bola zaviazaná na náhradu trov konania v mesačných splátkach.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o povolení splátok dlhu žalovanej a o jeho zročnosti a tiež o náhrade trov konania (prvostupňového a predchádzajúceho odvolacieho) po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. dospel k záveru, že nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Bolo zrejmé, že predmetom napadnutého rozsudku okresného súdu bolo rozhodovanie podľa vo vzťahu k právoplatne priznanej pohľadávke žalobcu s príslušenstvom vo výške 1.898,10 Eur s úrokmi a úrokmi z omeškania a trovami konania, ako vyjadril v napadnutom rozsudku okresný súd. Pokiaľ okresný súd mesačnú splátku žalovanej stanovil na 100,- Eur a 50,- Eur (u trov konania) so splatnosťou vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa so splatnosťou čo i len jednej splátky, stáva sa splatný celý dlh naraz, a to splatnosťou omeškanej splátky, tak odvolací súd sa s takýmto rozhodnutím stotožnil a rovnako i s dôvodmi, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku.

Rozhodnutie sa opieralo o vykonané dokazovanie, kde dôkazné bremeno bolo na žalovanej, ktorá argumentovala svojou nepriaznivou sociálnou a majetkovou situáciou. Z vykonaného dokazovania zistené skutkové okolnosti, pomery žalovanej vo väzbe na celkový dlh voči žalobcovi (pohľadávku s príslušenstvom) a s prihliadnutím na to, aby priznanie splátok nemalo na jednej strane likvidačný charakter pre žalovanú, no na druhej strane, aby bolo dosiahnuté reálne splatenie dlhu žalobcovi, tak za týchto kritérií bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa plne v súlade so zákonnou úpravou i zisteným skutkovým stavom vo veci. Poukaz na postavenie žalovanej ako spotrebiteľky vo vzťahu k rozhodovaniu podľa nebolo namieste, keďže išlo už o rozhodovanie o možnosti určenia splátok, ich výšky a podmienok zročnosti, pričom spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu účastníkov pri meritórnom rozhodovaní vo veci o dlhu žalovanej voči žalobcovi bol zohľadnený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -104 z 15.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -133 zo dňa 20.10.2011. Práve vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverového vzťahu došlo k zamietnutiu zvyšnej časti žaloby. Odvolací súd podotýka, že existencia spotrebiteľského charakteru záväzkového vzťahu účastníkov, resp. postavenie žalovanej ako spotrebiteľky vo vzťahu k žalobcovi ako banke, neznamená automaticky, že jej dlh má byť „odpustený“, alebo by mali byť stanovené také možnosti jej splácania dlhu, ktoré by znamenali v konečnom dôsledku jeho „nekonečné“ narastanie a nesplácanie v reálnom čase. V tomto smere odvolací súd poukazuje na charakter úpravy rozhodovania podľa vo väzbe na , podľa ktorého zákonného ustanovenia vety prvej a tretej, účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Pre možnosť postupu a rozhodovania súdu podľa , zákonná úprava nestanovuje osobitné kritériá, je však zrejmé, že z formulácie „súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia“ vyplýva, že ide o fakultatívnu právnu úpravu, možnosť súdu, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu usúdil, zvážil, či sú dané podmienky pre určenie splátok. Teda na možnosť splácania dlhu, ktorého existenciu rozsudkom vo vzťahu dlžníka a veriteľa deklaratórne určí, nie je zákonný nárok. Okresný súd v danom prípade postupoval správne, ak zhodnotil na strane žalovanej vo vzťahu k ust. primárne nie jej postavenie spotrebiteľky, ale jej sociálnu, majetkovú

tiaživú situáciu. Odvolací súd v tejto rovine akcentuje, že len v odôvodnených prípadoch, keď je plnenie už splatné, a to výnimočne, môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadoch sa posudzuje podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť. V tomto smere krajský súd podporne poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 07.04.1966 (R 87/1966), podľa ktorého, ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.

Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov (prvostupňového a predchádzajúceho odvolacieho) konania, odvolací súd rovnako nezistil opodstatnenosť odvolania žalovanej, ktorá vytýkala okresnému súdu neaplikovanie ust. .

Podľa ust. , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Je zrejmé, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ). Ďalej odvolací súd poukazuje, že ust. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností, súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.zn. ). V ust. je ustanovené moderačné právo súdu, zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach v danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie.

V danom prípade odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolateľka v prvostupňovom konaní nenavrhla aplikáciu ust. vo vzťahu k náhrade trov (prvostupňového a predchádzajúceho odvolacieho konania). Uvedenú námietku v rovine neaplikácie ust. uviedla až v odvolacom konaní. Za tejto situácie odvolací súd postupoval v zmysle , ako zdôvodnil vyššie k postupu v odvolacom konaní. Keďže išlo o právne posúdenie veci, a to za vychádzania z uzavretého skutkového stavu veci, nebolo potrebné doplnené dokazovanie, bolo vychádzané zo zistení súdu prvého stupňa, s poukazom na . Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu vo vzťahu k rozhodovaniu okresného súdu o náhrade trov konania. Bolo zrejmé, že žalobca bol prevažne (čiastočne) úspešným účastníkom prvostupňového i predchádzajúceho odvolacieho konania, čo okresný súd zhodnotil v napadnutom

rozhodnutí o náhrade trov, keď žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 263,63 Eur za aplikácie ust. . Odvolací súd nevidel v tých okolnostiach, ktoré žalovaná v odvolaní namietala, také okolnosti, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa, ako základ pre nepriznanie náhrady trov prevažne úspešnému žalobcovi v doterajšom konaní vo veci. Majetková a sociálna situácia žalovanej bola zhodnotená okresným súdom v rámci povolenia splátok podľa po 50,- Eur so stanovením zročnosti i vo vzťahu k priznaným trovám konania žalobcovi. V danej veci ide o štandardný spor o zaplatenie dlhu z poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere medzi bankou ako veriteľom a žalovanou ako (spolu)dlžníčkou. Pokiaľ žalovaná poukazovala na okolnosť, že bola žalobcom uvedená do omylu, keď po udalosti úmrtia jej manžela ako (spolu)dlžníka, malo nastúpiť plnenie poisťovne, tak odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz, vykonaný okresným súdom už vo vzťahu k meritórnemu právoplatnému rozhodnutiu; ide o list ČSOB poisťovňa, a.s., Bratislava z 09.11.2005 (č.l. 79 spisu) v spojení so všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, v ktorom sú uvedené dôvody, pre ktoré poisťovňa nepristúpila k výplate poistného plnenia, a to, že poistený nesplnil podmienky pre plnenie (poistenému D. I. boli diagnostikované také choroby v dobe 5 rokov pred začatím poistenia, že k plneniu zo strany poisťovne mohlo dôjsť, iba ak by k smrti poisteného došlo výlučne následkom úrazu). Uvedené bolo zhodnotené v rámci predchádzajúceho meritórneho rozhodovania súdov, pričom sa nezistila opodstatnenosť takejto obrany žalovanej a žalovaná bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlh 1.898,10 Eur s príslušenstvom. V uvedenom nevidel odvolací súd okolnosti hodné osobitného zreteľa pre ktoré by nemal žalobca ako prevažne úspešný účastník konania mať nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. je výslovne výnimočná. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovanej, že bola uvedená žalobcom do omylu, tak toto zostalo len v rovine tvrdenia. Ak sa aj žalovaná odvolávala na svoju obozretnosť pri uzatváraní úveru tým, že pre prípad poistnej udalosti - smrti alebo plnej invalidity spoludlžníka (D. I.) pristúpila k poisteniu úveru (tzn. bankopoistenie úveru, čl. II, čl. VII Zmluvy o ČSOB Spotrebiteľskom úvere z 10.12.2004), nezbavilo ju to, práve z hľadiska spravodlivo vyžadovanej obozretnosti dlžníka v rámci zmluvného úverového vzťahu, povinnosti platiť dojednaný úverový dlh a nespoliehať sa na poistné plnenie bez zistenia a overenia si, či došlo k splneniu poistných podmienok pre nastúpenie poistného plnenia. Napokon žalovaná podpísaním zmluvy z 10.12.2004 potvrdila, že bola oboznámená s rozsahom poistenia a poistnými podmienkami poisťovateľa (čl. VII bod 9 zmluvy o úvere). Bez vplyvu na uvedenú obozretnosť dlžníka zostáva, že žalovaná mala postavenie spotrebiteľa. Samotnú okolnosť riadneho plnenia si povinnosti žalovanej ako účastníčky konania v rovine jej súčinnosti a aktívneho plnenia si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti k uplatnenej obrane (, , , , ) nemožno tiež vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa a také postoje a postup žalovanej v predchádzajúcich konaniach, ktoré by tvorili dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania prevažne úspešnému žalobcovi. Súčasne ani žalobca nepristupoval vo vzťahu k súdu v konaní alebo k žalobcovi neštandardným spôsobom, čo by malo byť zhodnocované v rámci aplikácie ust. . Z týchto dôvodov i s prihliadnutím, že tá argumentácia žalovanej, ktorá sa týkala jej tiaživej sociálnej a majetkovej situácie, bola zhodnotená okresným súdom v rámci rozhodnutia podľa , nebolo zo strany odvolacieho súdu vyhodnotené odvolanie žalovanej ako opodstatnené v časti rozhodovania o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku okresného súdu a došlo k jeho potvrdeniu rovnako cez ust. , .

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , , . V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.