Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-23Cb-62-2016.pdf
PDF · 99.73 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-23Cb/62/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: Contesta s. r. o., so sídlom Vyšehradská 4, Bratislava, IČO: 46 106 511, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: N O V, s.r.o., so sídlom Antolská 3721/4, Bratislava, IČO: 31 338 895, zastúpenému: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 9.775,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V 4. marca 2016, upravenou podaním z 30. marca 2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.775,15 eura spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca je spoločnosťou, ktorá na základe zmluvy o výkone správy z 5. decembra 2013 vykonáva správu bytového domu so súpisným číslom XXXX (polyfunkčný objekt Z. X), nachádzajúceho sa na Z. O. D. H., zapísaného na LV č. XXXX, pre kat. územie C.. Žalovaný je vlastníkom/podielovým spoluvlastníkom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v tomto bytovom dome. Žalovaný, napriek jeho zákonnej povinnosti, ako aj povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o výkone správy riadne neuhradil za vlastnené priestory platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ani zálohové úhrady za plnenia. Žalovaný len veľmi sporadicky uhradil nejaké čiastky, ktoré však v pomere k plneniu, na ktoré bol povinný, možno považovať za nepatrné. Žalovaný si v zmysle vyššie uvedeného nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť mesačné platby podľa predpisu z titulu vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome a plnenia spojené s jeho užívaním za obdobie januára 2014 až do februára 2016. Z celkového vyúčtovania tak vyplýva povinnosť žalovaného uhradiť nedoplatok vo výške 9.775,15 eura. Uvedené nedoplatky žalovaný ani napriek opakovaným výzvam do podania žaloby neuhradil. Žalobca sa snažil riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou a listom z 11. novembra 2015 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 17.676,99 eura v stanovenej lehote 7 dní odo dňa doručenia upomienky. Napriek tomu žalovaný svoj dlh uhradil len z časti a vo zvyšnej časti dlhu naďalej zostal nečinný. 2. Súd vydal 1. apríla 2016 platobný rozkaz č. k. 23Cb/62/2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca ako prílohu k žalobe priložil sumárne analýzy platieb k jednotlivým nebytovým priestorom za obdobie od 1. januára 2014 do 9. februára 2016, z ktorých mala vyplývať dlžná suma. Žalovaný však voči vyúčtovaniam a niektorým platbám počas celej doby trvania zmluvy o výkone správy protestoval, tieto reklamoval a žiadal, aby boli preukázané. Jedná sa konkrétne o položky z vyúčtovania, ktoré sú uvedené v jednotlivých vyúčtovaniach pod č. 1/14 (na sumy 9 x 25,15 eura, 27,05 eura, 8.493,15 eura a 812,60 eura), a ktoré žalobca žalovanému nepreukázal. Mal za to,
že žalobca si vyššie uvedené sumy, ktoré tvoria žalovanú istinu (spolu s poplatkami za upomienky) žiada neoprávnene, nikdy žalovanému nepredložil žiadny relevantný doklad resp. dokument, z ktorého by vyplýval nárok žalobcu na vyššie uvedené finančné prostriedky. Poukázal tiež na to, že žalobca sa stal správcom k 1. januáru 2014 a hneď si od žalovaného žiadal túto ničím neodôvodnenú sumu. Medzi stranami sporu prebehlo v januári 2016 rokovanie, kde sa strany dohodli, že žalovaný zaplatí všetky ostatné nedoplatky - okrem vyššie uvedených, neodôvodnených súm, ktoré iné nedoplatky však vznikli z toho dôvodu, že žalobca so žalovaným nekomunikoval a nepreukázal odôvodnenosť a oprávnenosť na vyššie uvedené rozporované sumy. Zároveň bolo dohodnuté, že na vyššie uvedené sumy si žalobca nárokovať nebude a nebude si nárokovať ani poplatky za upomienky.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (v replike) dal do pozornosti súdu, že žalovaný nepredložil k svojmu podaniu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ani žiaden dôkaz nenavrhol v konaní vykonať. Uvedené vedie žalobcu k presvedčeniu, že odpor bol podaný účelovo s cieľom oddialiť plnenie voči žalobcovi. Žalobca sa stal správcom bytového domu dňom 1. januára 2014, pričom správu bytového domu prevzal od pôvodného správcu - JAGA, spol. s r.o. Žalovaným rozporované položky predstavujú počiatočný stav konta, čiže stav vyúčtovania realizovaného predchádzajúcim správcom. Žalobca nemá dôvod pochybovať o opodstatnenosti, úplnosti a správnosti vyúčtovania realizovaného predchádzajúcim správcom a z odovzdanej dokumentácie akákoľvek nezrovnalosť nevyplýva. Je zavádzajúce tvrdenie, že žalobca mu nikdy nepredložil relevantný doklad preukazujúci nárok na uplatnenú dlžnú sumu, keďže práva a povinnosti prešli z pôvodného správcu na žalobcu, pôvodný správca vyúčtovania riadne žalovanému doručil a doposiaľ nebolo nijako preukázané spochybnenie vyčísleného dlhu zo strany žalovaného.
4. Žalovaný v duplike v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odpore. K tvrdeniam uvádzaným žalobcom v replike uviedol, že ak podľa žalobcu existuje pohľadávka voči žalovanému, túto musí preukázať, nie je možné uviesť do sumárnej analýzy platieb akúkoľvek sumu a tvrdiť, že to je záväzok voči predchádzajúcemu správcovi, ktorý prešiel na žalobcu. Mal za to, že žalobca musí preukázať, čo je to za sumu, z čoho sa skladá, za aké služby si ju účtuje. Tvrdil, že žalovaný žalobcovi z titulu platieb predchádzajúcemu správcovi nedlhuje žiadnu sumu.
5. Konanie, pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/62/2016, je od 1. júna 2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-23Cb/62/2016.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami: zmluva o výkone správy č. XXX/XX/XXXX z 5. decembra 2013, sumárne analýzy platieb za obdobie od 1. januára 2014 do 9. februára 2016, upomienky neuhradených platieb k 31. októbru 2015 s podacím lístkom.
7. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
8. Žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe zmluvy o výkone správy z 5. decembra 2013 správu bytového domu na Z. O.. Č.. X D. H., kde je žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XX - XX, nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu a podielovým spoluvlastníkom nebytových priestorov č. X - X (garážové státie č. XX - XX) v suteréne tohto bytového domu.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. augusta 2018 (ďalej tiež „ZVB“), na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.
10. Podľa § 6 ods. 3 ZVB, na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
11. Podľa § 8 ods. 1 ZVB, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý
spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu.12ca) Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
12. Podľa § 8 ods. 3 ZVB, správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
13. Podľa § 8a ods. 1 prvá veta ZVB, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.
14. Podľa § 8a ods. 2 ZVB, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
15. Podľa § 8b ods. 1 prvá veta ZVB, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
16. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ ZVB, pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
17. Podľa § 10 ods. 1 ZVB, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.
18. Podľa § 10 ods. 6 ZVB, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje
najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
19. Podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (ods. 1) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (ods. 2) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. (ods. 3)
20. Podľa § 167 ods. 2 až 4 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (ods. 2) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. (ods. 3) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
21. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore (bremeno tvrdenia) a bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sú v prípade civilného sporového konania upravené v ustanoveniach § 132 CSP a § 167 ods. 3 CSP v prípade žalobcu, a § 167 ods. 2 a 4 CSP v prípade žalovaného, resp. vyplýva aj z ustanovení o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, pričom procesná iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov prináleží zásadne strane. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých rozsah je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, a tiež nositeľa dôkazného bremena. V zásade platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce musí tvrdiť a preukazovať žalovaný. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2012, sp. zn. 1Cdo/78/2010) Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 9. júna 2020, sp. zn. I. ÚS 24/2019 (uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020) v súvislosti s rozložením dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní uviedol, že: „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ V tomto smere je zároveň potrebné zohľadňovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, pretože
od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010).
22. Žalobca ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, si v tomto spore uplatňuje nárok na úhradu nedoplatkov, ktoré mali žalovanému vzniknúť v období od 1. januára 2014 do 9. februára 2016 vo výške 9.775,15 eura. Na základe predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. V danom prípade zo skutkových tvrdení žalobcu a ani z predložených listín, ktoré mali preukazovať dôvodnosť jeho nároku, nemožno zistiť existenciu, či rozsah nároku žalobcu. Skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v tomto konaní sú neurčité a neodôvodnené a zároveň nezodpovedajú predloženým listinným dôkazom. Zo sumárnych analýz predložených žalobcom vyplýva, že počiatočný stav účtu žalovaného k 1. januáru 2014 predstavuje 0 eur, avšak zároveň 1. januára 2014 mali vzniknúť nedoplatky v celkovej výške 9.559,15 eura (9 x 25,15 eura, 27,05 eura, 8.493,15 eura a 812,60 eura) pozostávajúce z položky označenej ako „Zostatok BS“ vo výške 8.493,15 eura a položiek „Vyúčtovanie BS“ v celkovej výške 1.066 eur. Tieto položky v sumárnych analýzach žalobca nijako neodôvodnil, pričom vo vyjadrení k odporu len uviedol, že tieto položky predstavujú počiatočný stav konta, čiže stav vyúčtovania realizovaného predchádzajúcim správcom. Žalobca si tak sám odporuje pokiaľ na jednej strane v žalobe tvrdí, že žalovaná suma predstavuje mesačné platby podľa predpisu z titulu vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome a plnení spojených s jeho užívaním za obdobie od januára 2014 do februára 2016 a následne vo vyjadrení k odporu uvádza, že ide o počiatočný stav konta, čiže stav vyúčtovania realizovaného predchádzajúcim správcom. Z predložených dôkazov v spojení s rozporuplnými tvrdeniami žalobcu preto nie zrejmé, či žalovaná suma má predstavovať nedoplatky za obdobie predchádzajúce roku 2014, teda nedoplatky za iné obdobie než je predmetom tohto konania alebo nedoplatky za obdobie od januára 2014 do februára 2016, tak ako je uvedené v žalobe. Zvyšný nárok, ktorý je žalobou uplatňovaný majú predstavovať poplatky za upomienky vo výške 6 eur za 1 upomienku, hoci z ustanovenia čl. X. bod 1 a 2, ani z ktoréhokoľvek iného ustanovenia zmluvy o výkone správy povinnosť vlastníka uhrádzať poplatky za upomienky, ani výška tohto poplatku, nevyplýva.
23. Z uvedeného je teda možné uzavrieť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému a je otázne, či je existencia nejakého nároku, resp. jeho výška vôbec žalobcovi známa. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
25. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.