Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/33/2011

Potvrdené rozhodnutím 14Co/316/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právne veci navrhovateľky N. R., nar. X.XX.XXXX, bytom Q., K. XX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Brezno, Moyzesova 12 proti odporcovi IG Exkluziv, s.r.o., so sídlom Lučenec, Jókaiho 20, IČO: 44 158 360 zastúpeného Viktóriou Hellenbart, advokátkou, Lučenec, Martina Rázusa 32, v konaní o zaplatenie sumy 1 368,36 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/33/2011-285 zo dňa 19.6.2012 takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní 79,- Eur na účet advokáta JUDr. Petra Šramku, so sídlom Brezno, Moyzesova 12 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci navrhovateľky N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Peter Šramko, advokát, AK so sídlom Brezno, Moyzesova 12, proti odporcovi IG Exluziv, s.r.o., so sídlom Lučenec, Jókaiho 20, IČO: 44158360, zast. Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka, AK so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 32, v konaní o zaplatenie sumy 1 368,36 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1 368,36 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, počnúc od 01.09.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 82,02 Eur a trovy právneho zastúpenia advokáta navrhovateľky JUDr. Petra Šramka vo výške 1 179,-- Eur na účet vedený v Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 292,66 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi zaplatenia pôvodne sumy 1 429,22 Eur s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostávala z nevyplatenia mzdy za mesiac máj roku 2010 vo výške 266,60 Eur, za mesiac jún 2010 vo výške 275,03 Eur, za mesiac júl 2010 vo výške 198,24 Eur, z náhrady nemocenského za 9 dní v mesiaci júl 2010 vo výške 41,54 Eur, z nevyčerpanej dovolenky 3,5 dňa vo výške 48,10 Eur, z náhrady nemocenského za 1 deň v mesiaci august 2010 vo výške 5,65 Eur, z náhrady za stravné lístky za mesiac apríl, máj 2010 vo výške 60,86 Eur a z dvojmesačnej náhrady mzdy z titulu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa (ďalej ) vo výške 533,20 Eur.

Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 06.06.2011 vzala návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 60,86 Eur voči odporcovi ako náhradu za stravné lístky za mesiace apríl, máj 2010 späť a navrhla konanie zastaviť. Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania -145 zo dňa 04.08.2011 konanie v časti zaplatenia sumy 60,86 Eur zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2011.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že u odporcu pracovala na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, počnúc od 01.06.2008 ako predavačka. Dňa 16.08.2010 doručila odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy za obdobie máj, jún 2010 v zmysle . Mzdu jej vyplácala konateľka odporcu niekedy naraz celú za mesiac, niekedy na dvakrát, niekedy na trikrát. Mzdu jej nepoukazovala na účet, hoci o to žiadala, ale tak ako sa rozhodla, niekedy jej dala mzdu z tržby priamo do ruky, inokedy zatelefonovala do práce a povedala akú čiastku z pokladne si môže zobrať ako mzdu. Konateľka odporcu však predajňu navštevovala aj vtedy, keď ona

tam nebola prítomná a zobrala si určitú finančnú hotovosť z pokladne, pričom jej nechala papier, že bola si pre tržbu a peniaze, ktoré nechala v pokladni, aby si zobrala ako zálohu. Ona konateľke podpisovala na papier každú korunu, ktorú si zobrala v rámci mzdy. Výplatné pásky bol vždy problém, zozačiatku pracovného pomeru odporca jej ich ani nedával, neskôr jej boli dodatočne vytlačené na jej žiadosť a za posledné mesiace pracovného pomeru ich vôbec nedostala.

Čo sa týka čerpania dovolenky, odporca neuznával dovolenkové lístky z dôvodu, že si musia dôverovať, avšak ona si sama zakúpila tlačivá na vypísanie dovolenky, ktorú keď si vypísala dala si odporcom podpísať. Dovolenku na dovolenkový lístok si vypísala dňa 31.05.2010 na obdobie od 07.07.2010 do 22.07.2010, s dátumom čerpania dovolenky od 01.07.2010 do 06.07.2010 a následne s dátumom čerpania dovolenky od 01.06.2010 do 30.06.2010.

Okamžité skončenie pracovného pomeru odniesla do práce a odovzdala ho pracovníčke pani J., ktorá je zamestnaná u odporcu a taktiež ho ešte následne poslala poštou doporučene.

Na odporcu podala aj trestné oznámenie dňa 05.05.2011 a taktiež podnet na Inšpektorát práce.

K vzájomnému návrhu odporcu na započítanie sumy 1 277,13 Eur uviedla, že v pracovno-právnych vzťahoch nie je možné započítať pohľadávku zamestnávateľa s pohľadávkou zamestnanca, a to najmä na príslušné ustanovenia , 132 , kde sú taxatívne vymenované prípady, kedy je možné bez súhlasu zamestnanca zraziť, teda vlastne započítať. Z logického aj gramatického výkladu príslušných ustanovení v spojení s procesnými ustanoveniami a 98 vyplýva, že v danom konaní nemôže odporca uplatniť svoju prípadnú pohľadávku na započítanie voči navrhovateľke, a takýto prejav nemôže byť preto posudzovaný ani ako jeho obrana proti návrhu. Ohľadne nemožnosti započítania v pracovnoprávnom vzťahu poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu spisová značka 5M .

K námietke odporcu, ktorým spochybňuje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy zo dňa 16.08.2010 bolo odporcovi doručené poštou doporučene, ako to je zrejmé aj z podacej pečiatky pošty a naviac dňa 30.08.2010 oznamuje zamestnávateľ navrhovateľke listom, že jej výpoveď prijíma a zároveň zadržiava jej výplatu kým nezaplatí škodu, a taktiež aj podľa zápočtového listu zamestnávateľa zo dňa 20.08.2010 vyplýva, že pracovný pomer skončil dňom 17.08.2010 podľa , 70 .

K námietke odporcu, že si svojvoľne vypísala dovolenku uviedla, že dovolenkové lístky sú riadne potvrdené zamestnávateľom a dovolenka bola vždy vopred schválená zamestnávateľom. U navrhovateľky nebol žiadny právny dôvod na krátenie dovolenky, odporca nikdy nevykazoval žiadne absencie voči nej, a taktiež aj zo samotných výplatných lístkov, ktoré vystavil sám odporca ako zamestnávateľ žiadna absencia nevyplývala.

Odporca považoval návrh navrhovateľky v celom rozsahu za nedôvodný. Namietal, že nedošlo a ani nemohlo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu, ktorý uviedla navrhovateľka, nakoľko nedoručila odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto suma 533,20 Eur z titulu dvojmesačnej náhrady mzdy z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľky jej nepatrí. Čistú mzdu si navrhovateľka počas celého trvania pracovného pomeru vyplácala sama z pokladne v predajni, nebola jej poukazovaná na účet. Dňa 31.05.2010 si navrhovateľka svojvoľne, prekročiac svoje oprávnenia zamestnanca vyplnila dovolenkový lístok a udelila si čerpanie dovolenky v období od 01.06.2010 do 22.07.2010, následne po skončení dovolenky sa stala práceneschopnou a do zamestnania mala údajne nastúpiť 17.08.2010, avšak do zamestnania nenastúpila.

V zmysle ustanovenia sa odporca na základe správania navrhovateľky rozhodol krátiť jej dovolenku z dôvodu neospravedlneného zmeškania pracovnej zmeny. K 31.05.2010 mala navrhovateľka nárok na 15 a ? dňa dovolenky za rok 2010 a štyri týždne dovolenky za rok 2009. Navrhovateľka si svojvoľne vypísala čerpanie dovolenky nepretržite v rozsahu 37 dní. Pokiaľ by odporca uznal čerpanie dovolenky v rozsahu 10 pracovných dní, aj bez súhlasu, navrhovateľka bez ospravedlnenia nenastúpila do práce počas 27 pracovných dní. Za toto obdobie jej preto neprináleží náhrada mzdy ako ani náhrada za čerpanie dovolenky, jedná sa o neospravedlnenú absenciu

navrhovateľky v práci. Za každý deň absencie jej kráti dovolenku o jeden deň, teda navrhovateľka vôbec nemá nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. V júni by mohla mať nárok na preplatenie náhrady mzdy za čerpanie dovolenky v rozsahu 10 pracovných dní.

Koncom mesiaca máj 2010 pri kontrole pokladne zistil, že navrhovateľka počas celého trvania pracovného pomeru svojvoľne vyberala z pokladne peniaze, a to vo výškach, ktoré nemala z jeho strany ako zamestnávateľa schválené. Navrhovateľka prehlasovala, že si z pokladne vybrala peniaze na stravné lístky, ktoré jej zo zákona mal zamestnávateľ preplatiť. V tomto smere však vzniklo dôvodné podozrenie, že si navrhovateľka vyberala z pokladne vyššie sumy, mesačne v priemere okolo 60,-- Eur. Za trvania pracovného pomeru by sa mohlo jednať o celkovú čiastku takmer 700,--Eur, ktoré si navrhovateľka prisvojila z pokladne pod touto zámienkou. Má za to, že pohľadávka navrhovateľky zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu voči navrhovateľke a v tomto smere si v tomto konaní uplatňuje od navrhovateľky sumu 1 277,13 Eur a žiada ju započítať. Suma 1 277,13 Eur pozostáva zo sumy 567,-- Eur, ktorú požaduje od navrhovateľky z titulu náhrady škody podľa , ktorú si navrhovateľka svojvoľne odcudzila z pokladne odporcu, zo sumy 220,64 Eur ako náhrady škody za nepredloženie účtovných dokladov za zakúpenie stravných lístkov za mesiace marec 2010, január 2010 a november a december 2009 a zo sumy 489,49 Eur podľa ako pohľadávku z titulu vrátenia neprávom vyplatených súm z dôvodu, že navrhovateľke počas celého obdobia trvania pracovného pomeru nebol zúčtovaný jej príspevok k stravnému lístku vo výške 45 %, takže stravné jej bolo hradené vo väčšom rozsahu než na to mala nárok.

Z peňažných nárokov, ktorých podaným návrhom sa od neho navrhovateľka domáha uznáva len nárok na zaplatenie mzdy za mesiac máj 2010 vo výške 266,60 Eur netto, v júni by mala mať nárok na náhradu mzdy za vyčerpanie len 10 dní dovolenky, teda sumu 144,24 Eur v hrubom a nemocenské vo výške 39,38 Eur a jeden deň plateného sviatku vo výške 13,99 Eur v hrubom a v auguste uznáva len náhradu nemocenského vo výške 5,35 Eur.

Odporca ďalej uviedol, že všetku personálnu agendu mala na starosti pani J. Š. ako aj účtovnú, vystavovanie výplatných pások a všetkých dokumentov, ktorá mala jeho plnú dôveru, pretože konateľ odporcu neovláda slovenský jazyk a je štátnym občanom Maďarska a ani právne predpisy platné na Slovensku.

Mzdu navrhovateľke vyplácal proti jej podpisu. Listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru dostal až spolu s návrhom na začatie tohto konania. So skončením pracovného pomeru však súhlasil, na čo reagoval aj listom zo dňa 30.08.2010. Myslel si, že navrhovateľka dala výpoveď a nie okamžité skončenie pracovného pomeru, skutočný dôvod rozviazania pracovného pomeru sa dozvedel až od advokátky, keď si dal preložiť obsah listu do maďarského jazyka. Zápočtový list aj všetky dokumenty s tým spojené vyhotovovala jeho účtovníčka a konateľa neinformovala o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru.

Konateľka odporcu uviedla, že v predajni mali knihu dochádzok a účtovníčka doniesla do predajne každý mesiac výplatnú pásku, ktorú však navrhovateľka odmietla podpísať a ona jej vyplácala na základe výplatnej pásky celkovú sumu v hotovosti. Čo sa týka dovolenkových lístkov, vyzerá to, že ich podpisovala ona, avšak nevie sa skutočne vyjadriť, či to podpísala. Nevie prečo sa absencia navrhovateľky v práci neprejavila aj na výplatnej páske, nakoľko to robila účtovníčka. Navrhovateľke mzdu vyplácala každý mesiac bez podpisu, pričom mzdu za mesiac máj 2010 jej nevyplatila z dôvodu, že jej dlží peniaze.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne J. Š., prečítaním Pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2008, Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 16.08.2010, Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 26.07.2010, listu odporcu navrhovateľke (č. l. 41 spisu), Zápočtového listu zo dňa 20.08.2010, Dovolenkových lístkov na čerpanie dovolenky od 07.07.2010 do 22.07.2010, od 01.06.2010 do 30.06.2010 a od 01.07.2010 do 06.07.2010 (prílohová obálka), výplatných listín za mesiac máj, jún, júl, august 2010, výplatných lístkov za mesiace máj, jún, júl, august 2010, potvrdenia o podaní trestného oznámenia navrhovateľkou na odporcu, oznámenia zo Slovenskej pošty, a. s. (č. l. 137 spisu), správy o prešetrení podnetu Inšpektorátom práce Banská Bystrica (č. l. 161 spisu), záverov Znaleckého posudku č. 1/2012 znalkyne Ing. J. N., označeného ako Doplnenie znaleckého posudku číslo 46/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.06.2008 medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola uzatvorená pracovná zmluva s nástupom práce od 01.06.2008, pričom navrhovateľka sa prijala na výkon práce predavačky s miestom výkonu práce IG Exkluziv, s.r.o., Železničná 1, Lučenec s hrubou mzdou 8 100,--Sk. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 2 mesiace a s pracovným časom 40 hodín týždenne.

Dňa 16.08.2010 navrhovateľka vypracovala okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré osobne doručila dňa 17.08.2010 do miesta výkonu práce a odovzdala ho pracovníčke odporcu pani J. a odporcovi ho aj doporučene poštou odoslala. Z oznámenia Slovenskej pošty, a. s. (č. l. 137 spisu) vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru osobne konateľka odporcu prevzala dňa 27.08.2010.

Od 25.07.2010 do 17.08.2010 bola navrhovateľka pracovne neschopná (č. l. 5 spisu).

Z dovolenkových lístkov (prílohová obálka), ktoré predložila navrhovateľka, a ktoré sú podpísané konateľkou odporcu a opatrené pečiatkou odporcu je zrejmé, že dňa 31.05.2010 si navrhovateľka požiadala o dovolenku na zotavenie za kalendárny rok 2010, a to počnúc od 01.06.2010 do 30.06.2010, vrátane, t. j. 22 pracovných dní, od 01.07.2010 do 06.07.2010, vrátane, t. j. 3 pracovné dni a od 07.07.2010 do 22.07.2010, vrátane, t. j. 12 pracovných dní.

Konateľka odporcu listom zo dňa 30.08.2010 (č. l. 41 spisu) navrhovateľke oznámila, že jej výpoveď prijíma, avšak zadrží jej výplatu kým jej nezaplatí spôsobenú škodu, pretože jej zmizli bankové výpisy, denný príjem si nosila domov, otvárala a prečítala úradné listy a počas dovolenky sa zistilo, že jej spôsobila vážnu finančnú škodu.

Zo zápočtového listu zo dňa 20.08.2010 (č. l. 43 spisu) vystaveného J. Š., účtovníčkou odporcu vyplýva, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 01.06.2008 do 17.08.2010 a dôvodom skončenia pracovného pomeru bol , 70 .

Z výplatných listín a výplatných lístkov za mesiace máj, jún, júl, august 2010 predložených odporcom je zrejmé, že navrhovateľke za mesiac máj 2010 mala byť vyplatená suma 266,60 Eur, za mesiac jún 2010 suma 275,03 Eur, za mesiac júl 2010 suma 198,23 Eur a náhrada príjmu - nemocenské 39,38 Eur a za mesiac august 2010 náhrada príjmu - nemocenské vo výške 5,35 Eur. Z výplatného lístku za mesiac august 2009 vyplýva aj skutočnosť, že zostatok tak novej ako aj starej dovolenky u navrhovateľky nebol.

Dňa 05.04.2011 navrhovateľka podala trestné oznámenie z dôvodu nevyplatenia mzdy a odstupného poukazujúc na podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa na odporcu.

Okresný súd uznesením číslo konania -145 zo dňa 04.08.2011 konanie v časti zaplatenia sumy 60,86 Eur z titulu stravného zastavil z dôvodu návrhu navrhovateľky na zastavenie konania a späťvzatia návrhu v uvedenej čiastke. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2011.

Inšpektorát práce Banská Bystrica prešetril podnet navrhovateľky na odporcu a dňa 05.10.2011 vypracoval správu o prešetrení podnetu (č. l. 161 spisu). Zo správy vyplýva, že odporca porušil príslušné predpisy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov ustanovené , navrhovateľke nevyplatil mzdu pri okamžitom skončení pracovného pomeru, najneskôr vo výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru a taktiež jej nevyplácal mzdu za mesiace január až august 2009 do doby jej splatnosti, ktorá bola uvedená v bode 7 pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2008.

Vypočutá svedkyňa J. Š. uviedla, že vedie pre odporcu účtovníctvo od roku 2008, teda od začiatku keď došlo k založeniu firmy, aj v súčasnosti. Uviedla, že zápočtový list pre navrhovateľku vystavovala ona, nakoľko došlo k skončeniu pracovného pomeru. Do predajne ju zavolala zamestnankyňa odporcu pani J., z dôvodu že navrhovateľka dala výpoveď, ktorú tam aj prevzala. Samú výpoveď prečítala aj konateľke odporcu a uviedla jej, že ide o zrušenie pracovného pomeru, a že mzdu treba zaplatiť navrhovateľke za tri mesiace. Všetky podklady pre výpočet mzdy aj výplatné pásky, aj listinu pripravovala každý mesiac ona osobne. Čo sa týka evidencie navrhovateľky v práci, toto jej nahlasovala konateľka odporcu koľko

dní robila a podľa tohto ona mesačne spravila mzdu. Túto informáciu jej dávala ústne. Ona viedla aj dochádzkovú knihu na základe toho, čo jej ústne oznámila konateľka odporcu. Výplatné pásky aj listiny vždy mesačne prichystala a buď ich odniesla sama do predajne, alebo ich odovzdala konateľke odporcu. Čo sa týka vyplácania mzdy, k tomuto sa vyjadriť nevedela. Čerpanie dovoleniek do výplatných listín, ktoré sú predmetom sporu zapracovala na základe skutočnosti, ktoré jej oznámila konateľka odporcu. Keď jej konateľka odporcu oznámila, že má navrhovateľka dovolenku, tak jej napísala dovolenku, o žiadnej absencii navrhovateľky nič nevie.

Z dôvodu, že oprávnenosť ako aj výška jednotlivých nárokov z pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľky bola odporcom spochybňovaná, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. J. N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling. Uvedená znalkyňa vypracovávala Znalecký posudok číslo 46/2011 aj pre potreby trestného konania vedeného pod číslom ČVS: B.-XXX/LC-W.-XXXX (č. l. 177 a nasl. spisu) vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa voči odporcovi. V predmetnom konaní preto znalkyňa označila Znalecký posudok číslo 1/2012 ako Doplnenie k znaleckému posudku číslo 46/2011, aj keď nešlo o doplnenie znaleckého posudku v predmetnom konaní. V znaleckom posudku znalkyňa odpovedala na súdom položené otázky. Zo záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka má právo za mesiac máj 2010 na mzdu netto 266,60 Eur, táto však nebola spochybňovaná odporcom, za mesiac jún 2010 mzdu netto 275,03 Eur a za mesiac júl 2010 mzdu netto 237,61 Eur. V mesiacoch júl 2010 až august 2010 mala byť vyplatená navrhovateľke odporcom náhrada mzdy za dočasnú práceneschopnosť vo výške 47,19 Eur, a to za mesiac júl vo výške 41,54 Eur a za mesiac august vo výške 5,65 Eur. Navrhovateľka má právo na vyplatenie náhrady mzdy za dovolenku za tri a pol dňa, čo predstavuje sumu 50,09 Eur. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky v zmysle je 311,14 Eur brutto.

Znalecký posudok Ing. J. N. číslo 1/2012 nebol účastníkmi konania namietaný. Navrhovateľka i napriek skutočnosti, že znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že by jej prináležalo právo na zaplatenie vyššej sumy, než ako požaduje v tomto konaní nerozšírila návrh na začatie konania a trvala len na zaplatenie žalovanej sumy v celkovej výške 1 368,36 Eur s príslušenstvom.

Podľa , účinný k 27.08.2010 (účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru), písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa účinný k 27.08.2010, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa účinní k 27.08.2010, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa , účinný k 27.08.2010, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa účinný k 27.08.2010, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj

zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa účinný k 27.08.2010, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ( ), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa účinný k 27.08.2010, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Podľa , účinný k 27.08.2010, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie , mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2008 ako predavačka. Dňa 27.08.2010 bolo odporcovi platne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle , a účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru možno počítať odo dňa 27.08.2010, keď okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala osobne konateľka odporcu na pošte, čo je zrejmé zo správy Slovenskej pošty, a. s.. Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľkou na pracovisku odporcu nie do rúk konateľa odporcu dňa 17.08.2010, nemohlo podľa názoru súdu ešte vyvolať účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z dôvodu, že odporca v prekluzívnej dvojmesačnej lehote nepodal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, má sa za to, že v zmysle okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Tvrdenie odporcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru prvýkrát mu bolo doručené aj so žalobným návrhom je preto nepravdivé.

Odporca v konaní nenamietal jedine nevyplatenie mzdy navrhovateľke za mesiac máj 2010 vo výške 266,60 Eur ako aj za mesiac jún vo výške 144,24 Eur brutto a nemocenské vo výške 39,38 Eur a platený sviatok 13,99 Eur. Odporca taktiež nenamietal zaplatenie nemocenského navrhovateľke za mesiac august vo výške 5,35 Eur.

Čo sa týka vyplatenia mzdy za mesiace jún, júl 2010 ako aj náhrady za dovolenku a nemocenské, dôkazné bremeno bolo na odporcovi, aby preukázal, že nároky navrhovateľky, ktorých sa podaným návrhom domáhala jej boli vyplatené. Súd poukazuje na rozpory vo výpovediach odporcu, keď v konaní pred súdom uviedol, že navrhovateľke bola vyplácaná mzda proti jej podpisu, čo však v konaní nepreukázal, v podanom odpore proti platobnému rozkazu však tvrdil, že navrhovateľka si vyberala mzdu sama z pokladne a na pojednávaní dňa 27.09.2011 uviedol, že peniaze jej štatutár dával osobne každý mesiac bez podpisu. V tomto smere súd vyhodnotil výpoveď odporcu za rozporuplnú.

Odporca v konaní žiadal započítať jeho pohľadávku v celkovej výške 1 277,13 Eur z dôvodu, že navrhovateľka mu spôsobila škodu, a to v sume 489,49 Eur, v ktorej prispieval stravné počas trvania celého pracovného pomeru v plnej výške, ďalej v sume 220,64 Eur za nepredloženie účtovných dokladov za zakúpenie stravných lístkov za mesiace január, marec, november, december 2010 a v sume 567,-- Eur ako škodu, ktorú mu spôsobila tým, že si svojvoľne vyberala z pokladne peniaze. Súd túto obranu

odporcu v zmysle , 98 nemohol posúdiť v tomto konaní ani ako obranu odporcu, teda ani ako relevantnú kompenzačnú námietku, z dôvodu že nepozná inštitút započítania. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľky, ktorým poukazovala na nemožnosť započítania pohľadávky odporcu, na vylúčenie jeho návrhu na samostatné konanie zamietol (č. l. 153 spisu).

V danom prípade odporca proti pohľadávke navrhovateľky, ktorá má pracovnoprávnu povahu chcel započítať svoj nárok taktiež pracovnoprávnej povahy. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná o nárok odporcu na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu, vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľky z pracovnoprávneho vzťahu nemôže započítaním zaniknúť. Aj keby odporcovi vznikol proti navrhovateľke ním tvrdený nárok, nemôže byť jeho započítanie dôvodom pre zánik pohľadávky navrhovateľky uplatnenej v tomto konaní, nakoľko takýto zákonný postup nie je možný. Nárok z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť, nemožno ho účinne započítať na iný pracovnoprávny nárok, ale ani na takú pohľadávku, ktorá by sama o sebe mohla z dôvodu započítania zaniknúť (napríklad ).

Súd poznamenáva, že výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v uvedený taxatívne. Znamená to, že iným v neuvedeným spôsobom, práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

Na základe vyššie uvedeného súd preto na obranu odporcu, ktorá spočívala v započítaní pohľadávky 1 277,13 Eur voči pohľadávke navrhovateľky neprihliadol, a má za to, že odporcovi neodňal týmto právo možnosť konať pred súdom, nakoľko odporcovi nič nebránilo podať voči navrhovateľke samostatný návrh, v ktorom by si uplatnil svoju pohľadávku vo výške 1 277,13 Eur. Súd na dané právne posúdenie veci upozornil účastníkov konania v zmysle oznámením (č. l. 174 spisu) zo dňa 02.11.2011.

Z vykonaného dokazovania najmä zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. J. N. číslo 1/2012 je zrejmé, že navrhovateľka má právo na zaplatenie mzdy za mesiac máj, jún, júl 2010. Nevyplateným mzdy zo strany odporcu došlo k porušeniu , , pretože odporca ako zamestnávateľ je povinný zaplatiť zamestnancovi, teda navrhovateľke za vykonanú prácu mzdu. Navrhovateľka za mesiac máj 2010 požadovala náhradu mzdy netto 266,60 Eur, pričom táto suma odporcom nebola spochybnená, za mesiac jún 2010 sumu 275,03 Eur, pričom právo na zaplatenie takejto sumy vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. N. a za mesiac júl 2010 navrhovateľka požadovala zaplatenie sumy 198,24 Eur netto, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľka mala právo na zaplatenie sumy 237,61 Eur. Odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a súdu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by navrhovateľke zaplatil mzdu za mesiace máj, jún, júl 2010.

Keďže navrhovateľka bola pracovne neschopná od 25.07.2010 do 17.08.2010 v zmysle 141 ods. 1 , nemá právo na náhradu mzdu, ale na dávky nemocenského poistenia. Za mesiac júl 2010 si navrhovateľka vyčíslila nemocenské vo výške 41,54 Eur a za mesiac august vo výške 5,65 Eur. Aj zo znaleckého posudku znalkyni Ing. N. vyplýva právo navrhovateľky na zaplatenie nemocenského v žalovanej výške. Odporca ani pri tomto uplatnenom práve navrhovateľky na zaplatenie nemocenských dávok neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by nemocenské v žalovanej výške bol navrhovateľke vyplatil.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľke vzniklo právo ešte aj na zaplatenie nevyčerpanej dovolenky, pričom navrhovateľka poukázala na to, že podľa jej vedomostí by mala mať právo na preplatenie nevyčerpanej dovolenky vo výške 3 a ? dňa a podľa tvrdenia odporcu si navrhovateľka vypísala dovolenky sama, bez vedomia odporcu svojvoľne a právo na preplatenie dovolenky nemá.

Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených originálov dovolenkových lístkov navrhovateľky a taktiež aj z výpovede svedkyne J. Š. vyplýva, že dovolenkové lístky v rozsahu 37 dovolenkových dní, boli podpísané osobne konateľom odporcu opatrené aj pečiatkou odporcu a svedkyňa J. Š., ktorá vyhotovovala výplatné pásky a robila účtovníctvo odporcu uviedla, že čerpanie dovoleniek evidovala podľa pokynu odporcu, taktiež v celkom rozsahu 37 dní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka

nemohla mať absenciu za uvedené dni, nakoľko absencia nikde v účtovných dokumentoch nebola zaznamenaná. Z predložených originálov dovolenkových lístkov (prílohová obálka) je zrejmé, že čerpanie dovolenky navrhovateľkou v rozsahu 37 dovolenkových dní bolo riadne odsúhlasené a povolené odporcom ako zamestnávateľom. Keďže zo strany navrhovateľky nemohlo dôjsť k vyčerpaniu dovolenku v rozsahu 3,5 dňa, na ktoré podľa znalkyne má právo, súd s poukazom na ustanovenie , priznal navrhovateľke právo na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku tak, ako to požadovala, teda vo výške 48,10 Eur.

Keďže zo strany navrhovateľky došlo k platnému rozviazaniu pracovného pomeru, a to okamžitým zrušením, v zmysle jej vzniká právo na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Priemerný mesačný zárobok znalkyňa vypočítala vo výške 311,14 Eur brutto (311,14 x 2 = 622,28 - 67,04 daň z príjmu a odvody = 555,25 Eur). Navrhovateľka si uplatnila dvojmesačnú náhradu mzdy len vo výške 533,20 Eur z tohto titulu.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd navrhovateľke priznal právo na zaplatenie sumy 1 368,36 Eur, ktorá predstavuje sumu 266,60 Eur ako mzdu netto za mesiac máj 2010, sumu 275,03 Eur ako mzdu netto za mesiac jún 2010 sumu 237,61 Eur ako mzdu netto za mesiac júl 2010, sumu 41,54 Eur ako náhrada nemocenského za 9 dní v júli 2010, sumu 5,65 Eur ako náhradu nemocenského za jeden deň v mesiaci august 2010, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 48,10 Eur a sumu 533,20 Eur ako náhradu mzdy za výpovednú dobu dva mesiace v sume priemerného mesačného zárobku v zmysle , tak ako to požadovala navrhovateľka, nakoľko v tomto smere nerozšírila žalobný návrh s poukazom na závery znaleckého posudku.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, ktorý si uplatnila v súlade s Nariadením vlády č. v znení noviel vo výške 9 %, počnúc od 01.09.2010, pričom súd poznamenáva, že právo na zaplatenie jednotlivých nárokov navrhovateľky vzniklo ešte skôr ako to požaduje, keďže odporca ako zamestnávateľ sa dostával do omeškania nevyplatením jednotlivých nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v najbližšom výplatnom termíne.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd navrhovateľke priznal trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku zo žalovanej sumy vo výške 82,02 Eur a trovy právneho zastúpenia jej advokáta JUDr. Petra Šramka. Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za rok 2010, za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie žaloby) vo výške 157,16 Eur (2 x 71,37 Eur + 2 x režijný paušál po 7,21 Eur), za rok 2011 , za šesť úkonov právnej pomoci (vyjadrenie k odporu dňa 07.02.2011, pojednávanie dňa 29.03.2011, 17.05.2011, 27.09.2011, vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 06.06.2011, právne stanovisko navrhovateľky zo dňa 07.10.2011) vo výške 472,68 Eur (6 x 71,37 Eur + 6 x režijný paušál po 7,41 Eur), za rok 2012, za jeden úkon právnej pomoci (pojednávanie dňa 19.06.2012) vo výške 79,--Eur (1 x 71,37 + 1 x režijný paušál po 7,63 Eur).

Právny zástupca navrhovateľky si vyčíslil aj stratu času za účasť na pojednávaniach dňa 29.03.2011, 17.05.2011, 27.09.2011, 19.06.2012 vo výške 278,16 Eur, a to 6 polhodín za cestu Brezno - Lučenec a späť vo výške 11,59 Eur x 6 = 69,54 Eur (4 x 69,54 Eur).

Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil cestovné za účasť na pojednávaniach dňa 29.03.2011, 17.05.2011, 27.09.2011, 19.06.2012 vo výške 192,-Eur (4 x 48,-Eur). Cestovné na jedno pojednávanie motorovým vozidlom KIA MANGENTIS 2000ccmXX,XX. Cesta Brezno - Lučenec a späť 78 km x 2 = 156

km, podľa technického preukazu priemerná spotreba osobného motorového vozidla je 8,6 km, priemerná cena pohonných látok (benzín 95 rok 2011) 1,45 Eur + 156km = 13,41 litra x 1,45 Eur = 19,45 Eur + paušálna náhrada 0,183 Eur (1 km x 156 km = 28,54 Eur), spolu cestovné za jednu Brezno - Lučenec a späť si uplatnil vo výške 48,-Eur.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľky súd zistil, že sú v súlade s vyhláškou číslo Trovy právneho zastúpenia sú v celkovej výške 1 179,-Eur.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Odporcu súd zaviazal v zmysle s poukazom na úspech v konaní aj k náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu v celkovej výške 292, Eur. Slovenskej republike vznikli trovy konania v súvislosti s vyplatením sumy 2,50 Slovenskej pošte, a. s. za správu o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcovi (č. l. 138 spisu), a to za vystavenú faktúru číslo XXXXXXXXXX, ktorá bola uhradená dobierkou. Slovenskej republike taktiež vznikli trovy konania s vyplatením znalečného za znalecký posudok znalkyni Ing. J. N. v celkovej výške 290,16 Eur, ktorá suma jej bola priznaná uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania -233 dňa 31.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.012.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.