Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-302-2011.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/302/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. na R. XX, v konaní zastúpený opatrovníkom: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. R. XX, o zaplatenie 862,81 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č.k. 13C/302/2011-11 z 14.10.2011 v celom rozsahu.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 564,26 eur spolu s 0,023 % úrokom z omeškania denne zo sumy 564,26 eur od 21.4.2010 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 564,26 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v hlave 14 § 3 veta druhá a v § 4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ako neodeliteľnej súčasti Úverovej zmluvy č. 3803083704 z 11.3.2008, podľa ktorých: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II., alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. alebo RÚ II., či ich časti dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní“ je n e p r i j a t e ľ n á .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2011 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 843,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,023% denne zo žalovanej sumy od 1.10.2008. Svoj návrh žalobca odôvodnil titulom neuhradených dlžných splátok podľa Úverovej zmluvy č. 3803083704. V návrhu ďalej uviedol, že na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 564,26 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 35,15 eur, teda spolu 843,60 eur. Žalovaný úver nesplácal, a tak mu žalobca uložil pokutu vo výške 15,84 eur, upomienku vo výške 3,32 eur a dňa 30.9.21008 mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 862,81 eur, na ktorú žalovaný nereagoval.
Súd platobným rozkazom z 14.10.2011 návrhu v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému na neznámom mieste, súd žalovanému ustanovil procesného opatrovníka na ochranu práv žalovaného, zrušil platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. a pokračoval v konaní.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a opatrovníka žalovaného.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2008 Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 11.3.2008 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve vo výške 16 999,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 24 splátkami po 1.059,- Sk, pri ročnej úrokovej sadzbe 36,92 % a ročnej priemernej miere nákladov (RPMN) vo výške 44,6 % s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na 11.5.2008 a lehota splatnosti na 20.4.2010.
Je zrejmé, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31.10.2008 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z..
Podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2. V úverovej zmluve účastníkov konania z 11.3.2008 však údaj o priemernej hodnote RPMN chýba, a tak v súlade s § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citovaný zákon teda priamo sankcionuje absenciu zákonom určenej podstanej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na uvedené súd úver poskytnutý žalovanému vo výške 564,26 eur (16.999,- Sk) považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ v danom prípade žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu splátku z čerpaného úveru, nepochybne žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy poskytnutej istiny úveru vo výške 564,26 eur. Z uvedeného dôvodu súd považoval návrh žalobcu v tejto časti za dôvodný.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15,84 eur ako aj upomienky vo výške 3,32 eur. Žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené nevyprodukoval dôkaz o dôvodnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatku za upomienku a nevyprodukoval ani dôkaz o ich splatnosti. Navyše, s poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že by povinnosť platiť poplatok za upomienku bola uvedená v úverovej zmluve účastníkov konania a nepreukázal, že by vôbec upomienku žalovanému zaslal. Preukázal len vyhotovenie výzvy na splatenie celého úveru z 30.9.2008, ktorá podľa názoru súdu nie je ani upomienkou.
Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - žalovaného, v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 8% zo sumy, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania o viac než 7 dní, resp. vo výške 5 % z úveru v prípade omeškania dlhšieho ako 6 mesiacov, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.10.2008, keďže zmluvná pokuta v danom prípade je len jednostranná, zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. „Dojednenia“ o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31.10.2008, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulárových Úverových podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej príslušným právnym predpisom (nar. vlády 87/1995 Z.z.). Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej sumy, s úhradou ktorej sa dostal dlžník do omeškania o viac ako 7 dní, resp. ďalšej zmluvnej pokuty vo výške 5 % zo sumy úveru v prípade omeškania s úhradou splátky (alebo jej časti) o viac ako 6 mesiacov, v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods, 1 a 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spôsobuje v danom prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.10.2008 neplatná ako celok, a preto ju nie je možné ani moderovať podľa § 545a OZ.
Z uvedených dôvodov (absencia zmluvných dojednaní o povinnosti platiť poplatky za upomienky a v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky zahŕňajúcej oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu) súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej sumu čerpanej istiny úveru zamietol ako nedôvodný.
Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo aj na úhradu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie predčasne zosplatnenej sumy úveru z 30.9.2008 žalovanému, keďže poštový podací hárok nie je dokladom o doručení. Navyše ani nepreukázal, že predčasná splatnosť úveru bola medzi účastníkmi úverovej zmluvy dohodnutá v súlade s § 565 OZ. Keďže konečná splatnosť čerpaného úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20.4.2010, súd má za to, že od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti celého čerpaného úveru, teda od 21.4.2010 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením celej úverovej istiny. Žalobcovi potom vznikol nárok na
úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 21.4.2010 bola 1 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne, avšak len zo sumy peňažného záväzku žalovaného prisúdeného týmto rozsudkom. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,023 % denne (8,40 % ročne), ktorý je nižší ako zákonný ročný úrok z omeškania, súd s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. žalobcovi priznal úrok z omeškania v požadovanej výške, avšak len z prisúdenej sumy, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí konečnej splatnosti čerpaného úveru a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamietol ako nedôvodný.
Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ako aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.