Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/321/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: O. X., E.. XX.X.XXXX, I. E. I. XXX, zast. JUDr. Petrom Markom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, proti žalovanému: SHELL Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 31 361 081, zast. AK Mikolaj s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v sume 254,06 € k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 26.7.2010 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO s.r.o. vydaného dňa 17.6.2010 pod sp.zn. -110 (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“).

Dňa 9.12.2010 bol spis z dôvodu miestnej príslušnosti postúpený na tunajší súd.

Rozhodcovským rozsudkom bol žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v 2./ rade) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Rybanský Jozef s.r.o. (súčasné obchodné meno HREUS s.r.o.) istinu 92.849,06 eur s príslušenstvom, trovy rozhodcovského konania vo výške 6.608,14 eur, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom bola porušená zásada rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok

vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nemal vecnú pasívnu legitimáciu a preto nemal byť zaviazaný na plnenie peňažnej povinnosti. Dňa 7.9.2009, teda v čase keď podnikal ako fyzická osoba pod obchodným menom Jozef Rybanský SUPERMARKET, IČO: 17 765 803, s miestom podnikania v Topoľčanoch, uzatvoril Zmluvu o predaji podniku s kupujúcim, spoločnosťou DEKOFIN s.r.o. so sídlom v Ostrave, pričom o tejto skutočnosti žalovaného v priebehu rozhodcovského konania písomne informoval. Následne dňa 30.9.2009 svoju podnikateľskú činnosť ukončil. Na základe zmluvy o predaji podniku všetky práva a

záväzky, teda aj záväzok voči žalovanému, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania, nadobudol jeho právny nástupca, spoločnosť DEKOFIN s.r.o. Podľa jeho názoru rozhodcovský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako žalovaného v 2./ rade ho nevypočul a taktiež mu nedoručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu, kde sa zdržoval a preberal zásielky, čím mu Stály rozhodcovský súd odňal možnosť konať pred súdom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.2.2012 uviedol, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní pasívne legitimovaný, a to titulom ručiteľského vyhlásenia zo dňa 31.3.2009. Dohoda o prevzatí ručenia s ručiteľským vyhlásením uzatvorená medzi žalobcom ako ručiteľom a spoločnosťou Shell Slovakia s.r.o. ako veriteľom obsahuje v bode 4.2.1. platnú rozhodcovskú doložku, a teda Stály rozhodcovský súd bol vo veci oprávnený konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o Zmluvu o predaji podniku zo dňa 7.9.2009 uzatvorenú medzi žalobcom vtedy podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Jozef Rybanský SUPERMARKET a spoločnosťou DEKOFIN s.r.o., žalovaný je toho názoru, že uzatvorením Zmluvy o predaji podniku sa žalobca nezbavil svojich záväzkov vyplývajúcich z ručenia, a tieto naďalej trvajú, preto bol žalobca ako ručiteľ správne rozhodcovským rozsudkom zaviazaný k úhrade dlžnej sumy s príslušenstvom. Žalobca vo svojej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedol ani jeden zo zákonných dôvodov taxatívne vymedzených v o rozhodcovskom konaní, a preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd prejednal vec podľa v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa nariadených pojednávaní opakovane nezúčastňoval. Neprítomnosť písomne ospravedlňoval neprítomnosťou na území SR v čase konania pojednávania a dlhodobou práceneschopnosťou žalobcu (čl. 60/69, čl. 72/73). Neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 14.6.2012, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci právny zástupca žalobcu opäť ospravedlnil dlhodobou práceneschopnosťou žalobcu a kolíziou s iným pojednávaním vedeným na OS Topoľčany pod sp.zn. , ktoré je v štádiu záverečných návrhov.

V predmetnom konaní, ktoré začalo v roku 2010 boli nariadené 3 pojednávania, ktorých sa právny zástupca žalobcu ani raz nezúčastnil. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je všeobecný súd povinný konať vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov tak, aby boli zabezpečené ústavné práva všetkých účastníkov sporu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zachovávajúc a rešpektujúc judikatúru ústavného súdu preto tunajší súd na pojednávaní konanom dňa 14.6.2012 dôsledne skúmal, či je daný dôležitý dôvod podľa , pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu

znamenalo odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý proces, t.j. porušenie SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd dôsledne posudzoval a vysporiadal sa otázkou či dôvody uvádzané právnym zástupcom žalobcu sú tak zásadného a podstatného významu, že je nutné na ne prihliadnuť a či ďalším odročením pojednávania nebude porušené rovnaké právo žalovaného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, právo na prerokovanie veci pred súdom a právo na spravodlivý súdny proces.

Podľa judikatúry ústavného súdu patrí posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ v každom konkrétnom prípade výlučne do právomoci konajúceho súdu. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Súd opakovane vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu a pojednávania nariadené na 8.3.2012 a 11.5.2012 odročil bez meritórneho prejednania veci. Pokiaľ však ide o ospravedlnenie z pojednávania nariadeného na 14.6.2012, ktoré právny zástupca žalobcu doručil súdu 13.6.2012 (t.j. bezprostredne pred konaním pojednávania) súd v skutočnostiach uvádzaných právnym zástupcom žalobcu nevzhliadol dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie tretí krát odročiť.

Právny zástupca žalobcu v ospravedlnení z pojednávania nariadeného na 14.6.2012 dôvodil nepriaznivým zdravotným stavom žalobcu a jeho opätovnou práceneschopnosťou vystavenou ošetrujúcim lekárom 12.6.2012, t.j. takmer bezprostredne pred konaním pojednávania. Súdu však nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalobcu o tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje jeho účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, čím tento dôvod nespĺňa podmienky riadneho a opodstatneného ospravedlnenia podľa .

Súd ďalej poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že právny zástupca žalobcu ospravedlňoval svoju neprítomnosť neprítomnosťou žalobcu, ktorého však súd na pojednávanie nepredvolal.

Žalobca ako účastník konania má nesporne procesné právo zúčastniť sa na pojednávaní jeho účasť však nie je v každom prípade nevyhnutná a neprítomnosť žalobcu preto nemusí byť automaticky dôvodom na odročenie pojednávania. Súd v prejednávanej veci nepovažoval za potrebné vypočuť žalobcu ako účastníka konania, nakoľko jeho výsluch je len jedným z dôkazov, ktoré súd nemusí vykonať, pokiaľ ho nepovažuje za podstatný pre rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci, ktorej predmetom bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku súd nepovažoval výsluch žalobcu (ani žalovaného) za podstatný a nevyhnutý pre meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody žaloby, ktorými je súd viazaný, bolo pre rozhodnutie vo veci právne významné len preskúmanie procesného postupu rozhodcovského súdu zrejmé z obsahu rozhodcovského spisu. Výsluch účastníkov potrebný nebol. Obaja účastníci boli v konaní zastúpení právnymi zástupcami, ktorí súdu predložili skutkovú a právnu argumentáciu veci. Súd konanie s právnymi zástupcami účastníkov považoval za postačujúce. Účasť právneho zástupcu na pojednávaní zabezpečovala ochranu a uplatnenie práv účastníka konania na dostatočnej odbornej úrovni, preto súd vo všetkých prípadoch nariadených

pojednávaní predvolával len právnych zástupcov účastníkov. Argumentácia práceneschopnosťou žalobcu, ako dôvod na odročenie pojednávania preto s poukazom na uvedené skutočnosti neobstojí a súd tento dôvod nepovažuje za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na verejné prerokovanie veci musí byť v rovnakej miere a rozsahu garantované na strane všetkých účastníkov súdneho sporu. Súd dospel k názoru, že ďalším (v poradí tretím odročením pojednávania) by toto právo bolo porušené na strane žalovaného.

Ako právne relevantný a opodstatnený dôvod pre odročenie pojednávania súd nevzhliadol ani druhý uvádzaný dôvod, ktorým bola kolízia s iným pojednávaním vedeným pred Okresným súdom v Topoľčanoch. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne predvolaný. Súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, kolízia s ktorým mu bránila zúčastniť sa pojednávania nariadeného tunajším súdom. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR ( , ZSP 6/2006, , R 41/2002...) samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle Takýmto dôvodom môže byť kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, len v prípade ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo (č.l. 12 spisu), v ktorom súhlasil, aby sa splnomocnený advokát mohol dať zastúpiť iným advokátom. Predvolanie na pojednávanie vytýčené dňa 14.6.2012 bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 23.5.2012. Právny zástupca mal teda dostatok času na to, aby si na toto pojednávanie zabezpečil za seba zástupcu, čo však neurobil. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe nenavrhol vykonať žiadne také dôkazy, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné pojednávanie odročiť.

Tunajší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. , v ktorom sa uvádza: „ neobsahuje žiadne „pravidlo predstihu“. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných okolností malo v prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným.“

Dôvod uvádzaný právnym zástupcom žalobcu, a to záverečné štádium konania vedeného pred OS Topoľčany nemožno považovať za podstatný dôvod na opätovné odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu mal možnosť informovať žalobcu o vzniknutej kolízii ako aj o tom, že uprednostňuje iné pojednávanie pred Okresným súdom v Topoľčanoch. Vzhľadom na dobu od doručenia predvolania mal právny zástupca žalobcu dostatok času, aby na pojednávaní zabezpečil účasť svojho zástupcu s čím žalobca v plnomocenstve vyjadril súhlas. Žalobca súdu neoznámil zmenu vôle vyjadrenej v plnomocenstve a neuviedol, že nesúhlasí so substitučným zastúpením. Aj v prípade takéhoto nesúhlasu (o ktorom súd nemal vedomosť) mal však žalobca dostatok času a bolo možné od neho spravodlivo očakávať, aby si zvolil iného právneho zástupcu, ktorý sa pojednávania zúčastní. Súd preto nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania a vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, vyjadrením žalovaného, rozhodcovským spisom č.k. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto nie je možné jej vyhovieť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 17.6.2010 vydal Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o. rozhodcovský rozsudok č.k. , ktorým vyhovel žalobe žalobcu SHELL Slovakia, s.r.o., a zaviazal žalovaných účastníkov rozhodcovského konania - obchodnú spoločnosť Rybanský Jozef, s.r.o. (súčasné obchodné meno HREUS, s.r.o.) ako žalovaného v 1./ rade a Jozefa Rybanského, ako žalovaného v 2./ rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi istinu 92.849,06 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami rozhodcovského konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalovaným v 1./ a 2./ rade dňa 25.6.2010.

Dňa 26.7.2010, v zákonnej 30-dňovej lehote doručil O. X. tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia označeného rozhodcovského rozsudku podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní, pre porušenie rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania. Žalobca nenamietal platnosť rozhodcovskej doložky, ani právomoc súdu, či zaujatosť rozhodcu. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

Podľa o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 26 ods. 5 druhá a tretia veta cit. zákona, všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ().

Vzhľadom na viazanosť súdu skutkovým opisom žaloby a v nej označenými dôvodmi pre zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, súd sa pri vykonávaní dokazovania zameral na dodržanie zákonnosti a správnosti procesného postupu rozhodcovského súdu v konaní č.k. 58/2010- RS13, a to z hľadiska rešpektovania zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní.

Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie vo veci bolo, či rozhodcovský súd dôsledne dodržiaval povinnosť uloženú mu zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj

vlastným rokovacím poriadkom, zasielať druhej sporovej strane všetky dôkazy a písomnosti, ktoré v priebehu rozhodcovského konania obdrží od jednej zo sporových strán.

Z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu súd zistil, že spoločnosť Shell Slovakia, s.r.o. (v rozhodcovskom konaní žalobca) podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 12.4.2010 rozšírila okruh žalovaných o fyzickú osobu O. X. S.., S. I. E. I. XXX (čl. 87 rozhod. spisu).

Dňa 6.5.2010 doručila Shell Slovakia, s.r.o., rozhodcovskému súdu oznámenie, že odporcovi 2./ O.. X. zaslala návrh rozšírenia žaloby, ktorý neprevzal (čl. 103 RS); Na čl. 104 rozhodcovského spisu je založená zásielka a adresovaná O.. X. na adresu E. I. XXX s poznámkou pošty „adresát neprevzal v odbernej lehote“. Právny zástupca žalobcu vytýka rozhodcovskému súdu, že O.. X. neboli doručované písomnosti na adresu jeho trvalého bydliska, v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku však uvádza rovnakú adresu O.. X. E. I. XXX, na akú mu boli doručované písomnosti aj v rozhodcovskom konaní

Dňa 7.5.2010 rozhodcovský súd uznesením 58/2010-106 rozhodol o pripustení vstupu J. Rybanského do konania a o zmene žalobného petitu. Uznesenie súd doručoval O.. X. na adresu E. I. XXX; zásielka sa vrátila neprevzatá s poznámkou pošty „adresát neprevzal v odbernej lehote“

Listom zo 7.5.2010 rozhodcovský súd oznámil O.. X. meno rozhodcu v spore. Oznámenie súd doručoval O.. X. na W. W. E. I. XXX zásielka sa vrátila neprevzatá s poznámkou pošty „adresát neprevzal v odbernej lehote“ (čl. 109 rozhod. spisu).

Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 58/2010-110 z 17.6.2010, ktorý doručoval O.. X. na adresu adresu E. I. XXX; zásielku si adresát prevzal dňa 25.6.2010“ (čl. 118 rozhod. spisu).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozhodcovský súd riadne, v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a so svojim Rokovacím poriadkom, doručoval žalobcovi O. X. (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 2./ rade) všetky písomnosti, dôkazy a podania na adresu jeho bydliska E. I. XXX. Táto adresa je identická s adresou, ktorú žalobca uviedol aj tunajšiemu súdu pri označení svojej osoby v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca si však písomnosti v počas rozhodcovského konania nepreberal a prebral si až rozhodnutie súdu.

Skutočnosť, že adresát písomnosti si tieto na adrese svojho faktického bydliska nepreberie nie je porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Podľa prvá veta účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd právneho zástupcu žalobcu podľa poučil (hoci tak v zmysle nebol povinný urobiť) o tom, že všetky dôkazy je povinný označiť a predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Žalobca zastúpený právnym zástupcom tunajšiemu súdu nepreukázal, že by sa v čase, keď mu rozhodcovský súd doručoval písomnosti, na adrese doručovania nezdržiaval, t.j. že nemal reálnu možnosť dozvedieť sa o ich doručovaní, a že tak nemohli byť splnené podmienky fikcie doručenia.

Pokiaľ ide o ďalší argument žalobcu, ktorým odôvodňoval porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a to že v rozhodcovskom konaní nemal vecnú pasívnu legitimáciu, tunajší súd uvádza, že pri preskúmavaní rozhodcovských rozsudkov v konaniach o ich zrušenie v zmysle § 40 a nasl.

zákona o rozhodcovskom konaní, nie je oprávnený skúmať spôsob akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy. Všeobecnému súdu taktiež neprislúcha hodnotiť skutkové a právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Uvedené je plne v kompetencií samotného rozhodcovského súdu a všeobecný súd nemôže do tejto činnosti nijakým spôsobom zasiahnuť. Otázka správnosti zistenia skutkového stavu vrátane existencie aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov rozhodcovského konania a právny záver rozhodcovského súdu nie je dôvodom na preskúmanie a následné zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd na základe zisteného skutkového stavu preto dospel k záveru, že zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania porušená nebola.

Podľa názoru tunajšieho súdu však žaloba trpí aj ďalším podstatným nedostatkom, ktorý je sám o sebe dôvodom na jej zamietnutie. Týmto nedostatkom je nesprávne (neúplné) označenie okruhu účastníkov konania vzhľadom na predmet sporu.

Predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o., v konaní , ktorého účastníkmi boli žalobca: Shell Slovakia, s.r.o., a žalovaní : 1./ Rybanský Jozef, s.r.o. a 2./ O. X. S... Žalovaní v 1./ a 2./ rade boli rozhodcovským súdom zaviazaní splniť peňažnú povinnosť voči žalobcovi spoločne a nerozdielne. O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide nedeliteľnej povahy. Takýmto prípadom bola podľa názoru súdu aj prejednávaná práva vec.

Rozhodcovským rozsudkom boli na plnenie solidárne zaviazaní viacerí účastníci, ktorí majú aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov ( ), a preto nestačí, ak návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podá len jeden zo solidárne zaviazaných účastníkov, nakoľko účinky prípadného zrušenia rozhodcovského rozsudku by sa vzťahovali aj na zvyšných solidárne zaviazaných.

Na strane žalovaných zúčastnených v rozhodcovskom konaní ide vzhľadom na výrok rozhodcovského súdu o nerozlučné spoločenstvo a prípadné zrušenie rozhodcovského

rozsudku by sa muselo týkalo všetkých účastníkov rozhodcovského konania. Pokiaľ by tunajší súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby nemohol by vzhľadom na výrok rozhodnutia rozhodcovského súdu zrušiť rozhodcovský rozsudok len voči O. X. a vo vzťahu k druhému na plnenie zaviazanému účastníkovi Rybanský Jozef, s.r.o., ho ponechať v platnosti.

Okruh účastníkov v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol totožný s okruhom účastníkov rozhodcovského konania. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal len jeden so žalovaných, a to žalovaný v 2./ rade O. X.. Obchodná spoločnosť Rybanský Jozef, s.r.o., v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevystupovala ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného.

Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Takýmto postupom súd neodníma žalobcovi možnosť konať pred súdom ( ), pretože by šlo o poučenie o tzv. vecnej legitimácií, t.j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania a nie o poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa , a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (NS SR ).

S poukazom uvedené skutočnosti súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania žalovaného tvoria trovy právneho zastúpenia žalovaného v sume 254,06 eura za 4 úkony právnej služby, ktoré boli právnym zástupcom žalovaného uplatnené v súlade s vyhláškou č. (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 57,- €, 2. písomné podanie na súd vo veci samej 58,69 €, 3. účasť na pojednávaní dňa 17.5.2012 bez meritórneho prejednania veci 14,67 €, 4. účasť na pojednávaní dňa 14.6.2012 58,96 € + 1 x 7,41€/režijný paušál + 3 x 7,63/režijný paušál + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.