Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/210/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO : 35 937 874, proti povinnej : E. F., narodená XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX T., X. Y. XXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorský úrad 984 01 Lučenec, Štefana Moyzesa 50 pod sp. zn. EX 1302/2009, pre vymoženie pohľadávky vo výške 379,62 eur, o odvolaní oprávneného zo dňa 22.03.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -13 zo dňa 08.03.2012, takto

rozhodol:

Uznesenie vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil a vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd konštatoval, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela a v exekúcii nie je pritom možné pokračovať, nakoľko dlh po zomrelej neprešiel na dedičov, pretože dedičské konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky. Súd následne rozhodol o trovách zastavenej exekúcie a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 81,80 eur, povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal. O povinnosti nahradiť trovy exekúcie súd rozhodol s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku, pričom vychádzal z príslušných ustanovení Vyhlášky č. v aktuálnom znení.

Proti výrokom uznesenia, ktorými exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Domnieva sa, že súd exekúciu nemal zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ale podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Oprávnený namietal, že exekučný súd podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku bol povinný skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby trovy exekúcie platil oprávnený, nakoľko nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 nemožno vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám. Poukázal pritom na závery obsiahnuté v uznesení ÚS III. 432/208 a . Skutočnosť, že povinná zomrie ako nemajetná, oprávnený žiadnym spôsobom nemohol predvídať a ani zaviniť. Oprávnený poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia súdov v skutkovo obdobnej veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle odvolania.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Súdny exekútor procesným podaním datovaným dňa 23.02.2012 podal exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie a navrhol exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 81,80 eur a navrhol, aby súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť mu trovy exekúcie vo vyčíslenej sume.

Exekučný súd po tom, čo si vyžiadal príslušné dedičské rozhodnutie sp. zn. , zo dňa 31.05.2010 a verifikoval si tak, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky, napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinnej zastavil. Pri úvahe ohľadom povinnosti znášať trovy exekúcie súd vychádzal z ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy zastavenej exekúcie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v dôsledku čoho je povinný trovy exekúcie znášať oprávnený.

S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Aj keď nie je dôvod spochybňovať argument, že oprávnený uskutočnil všetky potrebné právne úkony smerujúce k vymáhaniu svojho nároku v lehote jeho vykonateľnosti, pričom nemohol objektívne predvídať neskoršie právne skutočnosti, teda skutočnosť, že povinná v priebehu exekúcie zomrie, avšak v prípade, ak bolo v konaní preukázané, že povinná zomrela a dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. , zo dňa 31.05.2010 zastavené pre nedostatok majetku a nebolo ani dedičov, ktorí by v zmysle ustanovenia zodpovedali za jej dlhy, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ existuje niektorý z osobitne špecifikovaných dôvodov zastavenia exekúcie (v danom prípade nedostatok majetku povinného), niet dôvodu, aby súd exekúciu zastavoval s poukazom na všeobecnejší a nekonkrétnejší dôvod možného zastavenia exekúcie ( z dôvodu neprípustnosti jej vedenia), ktorý v sebe subsumuje iné, ako expressis verbis v ustanovení až j/ Exekučného poriadku osobitne uvedené dôvody. Vyslovené právne stanovisko zodpovedá aj záverom obsiahnutým v početných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , rozsudok sp. zn. ).

Súd po tom, čo rozhodne o zastavení exekúcie, je povinný vysporiadať sa so skutočnosťou, či existuje niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov, ktoré umožňujú súdu uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému.

Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zákon ponecháva na úvahu súdu (vychádzajúc z dikcie zákona „môže“) možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie za predpokladu, ak je možné objektívne konštatovať jeho procesné zavinenie na skutočnosti, že exekúcia bola zastavená. Naproti tomu zo znenia ustanovenia § 203 ods. 2 vyplýva súdu povinnosť uložiť oprávneného znášať trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd tak po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie bol povinný rešpektovať zákonný dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená a následne, s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku mal povinnosť uložiť oprávnenému znášať trovy zastavenej exekúcie. Výška uloženej povinnosti náhrady trov exekúcie odvolateľom namietaná nebola.

Odvolací súd z horeuvedených dôvodov po preskúmaní veci uznesenie okresného súdu v oboch odvolaním napadnutých výrokoch podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia a v spojení s ustanovením a súdnemu exekútorovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.