Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mesta Trenčín,

so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie č. 2, proti povinnému Vydavateľstvu ANAGRAM,

so sídlom v Trenčíne, Bratislavská č. 123, pre vymoženie 38,83 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

z 8. februára 2010 č.k. -13 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 31. mája 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín z 8. februára

2010 č.k. -13 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia

vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 8. februára 2010 č.k. -13, exekúciu

zastavil a súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej náhradu trov exekúcie nepriznal. Takto

rozhodol po zistení, že povinný bol zrušený bez likvidácie a 13. augusta 2008 bol vymazaný

z obchodného registra a pretože zanikol bez právneho nástupcu, exekúciu podľa § 57 ods. 2

Exekučného poriadku zastavil. Výrok o nepriznaní trov exekúcie súdnej exekútorke

odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno povinnému pre jeho zánik

bez právneho nástupcu uložiť a nebola zistená ani procesná zodpovednosť oprávneného za

zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 Exekučného poriadku odôvodňovala jeho

povinnosť na zaplatenie trov exekúcie.

2

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o trovách

exekúcie, uznesením z 31. mája 2010 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa

o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že

v danom prípade aplikácia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách

exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného

na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje

ani na úhradu trov exekúcie; exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez

právneho nástupníctva, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na základe podnetu súdnej exekútorky napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté

rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec bola nesprávne

právne posúdená (, ). Uviedol, že súdy nesprávne stanovili

dôvod zastavenia exekučného konania, pretože zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.

vyplýva, že uznesením z 30. mája 2008 bol povinný zrušený bez likvidácie.

Na základe toho mal okresný súd preukázané, že povinný nemá žiadny obchodný majetok,

ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie

likvidátora. Súd tiež neuložil povinnému nahradiť trovy konania, pretože mal tiež preukázané,

že povinný nemá žiadny majetok, čo vyplýva tiež zo znenia § 68 ods. 9 Obchodného

zákonníka. Ak okresný súd zistil nedostatok majetku a zrušil obchodnú spoločnosť povinného

bez likvidácie, je táto skutočnosť aj vecným dôvodom pre záver, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie a pre posúdenie nároku súdneho exekútora na úhradu

exekučných trov mal okresný súd použiť ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

podľa ktorého trovy exekúcie v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša oprávnený.

Oprávnený, ani súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho

prokurátora nevyjadrili.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i

ods. 2 v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.sp. a tiež

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta , skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa odvolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

z týchto vád.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamietal, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

4

súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že

súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného

skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2

a pod.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a/ sa začala

a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo

práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú

má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním

priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i/ oprávnený

nezaplatil súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri exekúcii

predajom zálohy zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to

vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia musí vysporiadať nielen s dôvodmi zastavenia exekúcie, ale jeho myšlienkový

postup musí byť dostatočne vysvetlený aj z hľadiska výroku o trovách konania, a to nielen

uvedením zohľadnených skutočností, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Účelom odôvodnenia je preukázanie správnosti súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie

možno označiť za preskúmateľné.

Dovolateľom napadnutý výrok uznesenia o trovách exekúcie odôvodnil exekučný súd

len nesplnením zákonných predpokladov stanovených v ustanovení § 203 Exekučného

poriadku, pre ktoré nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nie je možné jednoznačne zistiť dôvod, pre ktorý súd

5

exekúciu zastavil (len odkaz na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku). Túto vadu

neodstránil ani odvolací súd.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

S dôvodmi vytýkanými napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba

súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov sa vôbec nezaoberali otázkou, z akého dôvodu došlo

k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia

exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách

exekúcie. Ak totiž dôvod pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie súd nesprávne stanovil alebo

ho nestanovil vôbec, neboli splnené ani predpoklady na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie poukazom na § 57

ods. 2 Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámili

s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín z 30. mája 2008

sp. zn. k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu

z obchodného registra za predčasné a nepreskúmateľné, nedávajúce základ pre rozhodnutie

o trovách konania. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za

správne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní došlo k inej vade konania a generálny

prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

6

v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b

ods. 2 a v spojení s a podľa

i rozhodnutie exekučného súdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( v spojitosti s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová