Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-30-2012.pdf
PDF · 69.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/30/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: X. P., bytom X. XXXX/XX, P., o vymoženie 1.636,09 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad so sídlom Košice, Werferova č. 1 pod sp. zn. Ex 3605/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 15.12.2011 č. k. 12Er/719/2011-13, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor predložil žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že exekučným titulom vo veci by mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 30.9.2011 sp. zn.: WHB/0111/0083. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený spotrebiteľskou zmluvou z 30.5.2007. V čl. 11 ods. 2 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, je upravená aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa založila právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie o veci. Predmetná rozhodcovská doložka je však neprijateľnou, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné pri aplikácii ust. §45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK exekučné konanie zastaviť. Súd prvého stupňa poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora C-240/98 až C-244/98, C-40/08. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s tým, že zdôraznil, že o trovách exekúcie možno hovoriť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Do tohto času súd rozhoduje iba o trovách exekučného konania jednotlivých účastníkov, pričom subsidiárne používa Obč. súdny poriadok.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Namieta predovšetkým to, že súd prvého stupňa skúmaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku prekročil svoju právomoc. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. právomoc exekučného súdu je obmedzená na posúdenie súladu podanej žiadosti o vydanie poverenia a exekučného titulu so zákonom. Nesúhlasí ani so záverom o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Voľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom a prejavil tak svoju vôľu. Súd svojim rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nerešpektujúc ju, nahrádza ju svojim rozhodnutím postaveným nad zákon. Tým zasiahol do zmluvnej voľnosti strán a odňal oprávnenému právo uspokojiť svoju pohľadávku. S odkazom aj na
ďalšiu v dôvodoch odvolania uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, či rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie.
Povinná odvolací návrh vo veci nepodala.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel pritom k záveru, že aj keď nie všetky odvolacie námietky oprávneného možno uznať za dôvodné, je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
Súd prvého stupňa rozhodoval o zastavení exekučného konania potom, čo mu bola predložená žiadosť o udelenie poverenia súdnym exekútorom, na ktorého sa s návrhom na vykonanie exekúcie obrátil oprávnený. Exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania skôr, než rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť podľa § 44 ods. 2 Ex. por. a nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.. V tomto smere odvolací súd postupuje aj v zmysle záveru, ktorý bol prijatý Najvyšším súdom SR v uznesení 3Cdo 154/2011 z 27.2.2012. Zákonu zodpovedajúcim postupom v danej procesnej situácii pri aplikácii § 44 ods. 2 Ex. por. je
1) preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
2) rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúceho z výsledkov uskutočneného preskúmania.
Ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak takýmto spôsobom súd pri vybavovaní žiadosti o udelenie poverenia nepostupoval, odňal možnosť oprávnenému realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú tomuto štádiu exekučného konania.
Za takejto situácie odvolací súd (rešpektujúc uvedený názor dovolacieho súdu) uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Už teraz treba zdôrazniť to, že nemožno súhlasiť s odvolateľom, že rozhodcovská doložka súdnej kontrole sa nepodrobuje. V tomto smere treba odkázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutia 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, či 2Cdo 245/2010 alebo aj na uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 alebo Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 5.10.2011. Okrem ustanovení právnych noriem, na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal súd prvého stupňa, bude potrebné sa venovať aj tým skutočnostiam, ktoré vyplývajú z toho, že zmluvný vzťah bol založený povinnou s bankovým subjektom. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky bude potom treba prihliadať aj na to, či poskytovateľ úveru si splnil povinnosti v zmysle § 93b zák. č. 483/2011 Z.z.. Okrem posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky cez aplikáciu § 52 a nasl. Obč. zák. prichádza do úvahy aj posudzovanie platnosti rozhodcovskej doložky cez aplikáciu ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z.z..
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.