Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1373/2008

Potvrdené rozhodnutím 2CoE/647/2012
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti povinnému: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D. D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 957,54 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 4652/08 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1373/2008-32 zo dňa 05. júna 2012 jednohlasne takto rozhodol: Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1373/2008-32 zo dňa 05. júna 2012 p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingová 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti povinnému: S. I., R.. XX.XX.XXXX, D. J.W. XX, XXX XX D. D., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.957,54 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 4652/08, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e ju .

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 173,89 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.10.2008 podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.957,54 Eur s príslušenstvom a to na základe notárskej zápisnice napísaná notárom Mgr. Zorou Belkovou so sídlom NÚ v Banskej Bystrici dňa 18.07.2002 pod č. N 666/02, NZ 660/02.

Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 041717 zo dňa 15.10.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 4652/08.

Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Možnosť zastaviť exekúciu bez návrhu (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez

jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Posudzovanie exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľností rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu ().

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica, v ktorej povinná osoba (povinný) vyhlásila, že dňa 18.07.2002 uzavrela s osobou oprávnenou (oprávnený) zmluvu o stavebnom sporení č. 19885507, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 8.696,81 Eur a medziúver vo výške 8.696,81 Eur pri úrokovej sadzbe 6,50 % p.a. Do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení č. 19885507 a vzniku nároku na riadny stavebný úver platí úver ako medziúver, počas tohto obdobia sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť dlžníkovi a povinnej osobe v celosti a v hotovosti peňažné prostriedky a osoba povinná sa zaviazala osobe oprávnenej platiť príspevok na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru. Veriteľ a osoba oprávnená a dlžník a povinná osoba sa taktiež zaviazala úver splatiť podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. II Úverovej zmluvy.

Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá pochybnosti o tom, že v prípade peňažných záväzkov ide o uznanie záväzku voči oprávnenému zo strany povinného. Preto, hoci notárska zápisnica podľa Exekučného poriadku je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, v danom prípade na ustanovenia o uznaní záväzku.

Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa , dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri uznaní záväzku ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Z dikcie vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho "určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Rozdiel medzi uznaním záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný

právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne .

Obsahom exekučného titulu je uznanie záväzku podľa . Uznať záväzok je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu, vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom, o ich vzájomných právach a povinnostiach cestou exekúcie bez toho, aby musel mať iný exekučný titul. Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici však vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o stavebnom sporení, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť (v prípade ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo záväzok uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akej výške bude povinný so splnením svojho záväzku meškať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o stavebnom sporení), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité (určiteľné) v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie citovaného ustanovenia je kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojím úkonom v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Takáto notárska zápisnica je preto od počiatku nespôsobilým exekučným titulom .

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon exekúcie neprípustný. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči osobe oprávnenej, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Súd si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -59 zo dňa 31.08.2010.

Podľa § 44 ods. 8 EP, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie (konanie ďalej nebeží), nie je možné vykonaním exekúcie poveriť iného súdneho exekútora. Z týchto dôvodov súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si podaním zo dňa 23.03.2012 uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 175,37 Eur / z toho odmena vrátane 20 % DPH 39,83 Eur, hotové výdavky ako poštovné náhrady bez 20 % DPH 17,34 Eur, hotové výdavky ako spotrebný materiál bez 20 % DPH 4,97 Eur, hotové výdavky ako cestovné náhrady vrátane 20 % DPH 102,96 Eur a náhrady za stratu času vrátane 20 % DPH 10,27 Eur /.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ""), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ""), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.

Podľa , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, Eur.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmena aj náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Z ustanovenia § 196 Ex. por. vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť (oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Oprávneného však zaviaže na úhradu trov exekúcie len v prípadoch, ak k zastaveniu exekúcie dôjde jeho zavinením, alebo ak majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1,2 EP). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že oprávnený je na úhradu trov exekúcie zaviazaný podľa princípu zavinenia. Výnimkou je len situácia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V takom prípade oprávnený musí nahradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie procesne nezavinil a nemohol zastavenie exekúcie ani predvídať, čo však nie je tento prípad. Potom použitie ust. § 203 ods. 1 EP prichádza do úvahy vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, existuje zavinenie oprávneného a príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške v akej si ich uplatnil súdny exekútor.

Súd posudzoval účelnosť trov exekúcie a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - predstavujúce spotrebný materiál (obálka s doručenkou, papier A4, tlačiareň, spisový obal) vo výške 4,97 Eur. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v tzv. paušále, t.j v náhrade za jednotlivé úkony ( vyhl. č. ).

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 175,37 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s a Exekučným poriadkom sumu 173,89 Eur / z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky ako poštovné náhrady 17,34 Eur, hotové výdavky ako cestovné náhrady 85,80 Eur a náhrady za stratu času 8,58 Eur všetko vrátane 20 % DPH 28,98 Eur/.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. / nález ÚS SR - 30/.

Podľa vety druhej v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.