Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/647/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti povinnému: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D. D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 957,54 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 4652/08 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -32 zo dňa 05. júna 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -32 zo dňa 05. júna 2012 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -32 zo dňa 05. júna 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 173,89 Eur v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v tejto veci je podľa Exekučného poriadku notárska zápisnica č. N 666/02, zo dňa 18. júla 2002, v ktorej dlžník (povinný) vyhlásil, že dňa 18.07.2002 uzavrel s veriteľom (oprávnený) Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 8 696,81 Eur a medziúver vo výške 8 696,81 Eur pri úrokovej sadzbe 6,5% p.a.. Do pridelenia cieľovej sumy zo Zmluvy o stavebnom sporení a vzniku nároku na riadny stavebný úver platí úver ako medziúver, počas tohto obdobia sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť dlžníkovi a povinnej osobe v celosti a hotovosti peňažné prostriedky a osoba povinná sa zaviazala osobe oprávnenej platiť príspevok na obstaranie kapitálu vo výške 0,25% štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru. Veriteľ a osoba oprávnená a dlžník a povinná osoba sa taktiež zaviazala úver splatiť podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. II úverovej zmluvy. Exekučný súd ďalej uviedol, že nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, , ako ju upravuje o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „“) a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením Exekučného poriadku. Obsahom predmetného exekučného titulu je uznanie „dlhu“ špecifikovaného v notárskej zápisnici. Uznať dlh je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Podľa znenia kogentného ustanovenie (ďalej len „“) nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných právach a povinnostiach cestou exekúcie bez toho, aby oprávnený musel mať iný exekučný titul. Vyhlásenie povinného o uznaní „dlhu“ v notárskej zápisnici však vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím Zmluvy o stavebnom sporení, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné

prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité, či vznikne a ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Exekučný súd ďalej uviedol, že nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojím úkonom v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Takáto notárska zápisnica je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon exekúcie neprípustný. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči osobe oprávnenej, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu preskúmavaciu povinnosť pred vydaním poverenia v tej podobe, či predmetný návrh na vykonanie exekúcie alebo samotný exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V čase vydávania poverenia, t.j. v čase plnenia preskúmavacej povinnosti, exekučný súd pri rovnakej právnej úprave Exekučného poriadku a , ktoré do právnej úpravy bolo zavedené s účinnosťou od 01.01.1992, dospel k opačnému právnemu názoru, ktorý je deklarovaný v rozhodnutí napadnutom týmto odvolaním, t.j. uznal, že exekučný titul je vydaný v súlade so zákonom a z toho dôvodu poveril zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, doručeného exekučnému súdu dňa 05. marca 2012, však dospel pri rovnakej právnej úprave a po takmer štyroch rokoch núteného výkonu k názoru, že takýto exekučný titul je v súlade s neplatný, a preto nie je možné na jeho podklade vykonať exekúciu. Poukázal preto na súdnu ochranu jeho práv a oprávnených záujmov v zmysle . Oprávnený nesúhlasil ani s povinnosťou uhradiť trovy exekúcie vo výške 173,89 Eur. Podľa oprávneného ust. Exekučného poriadku, na základe ktorého exekučný súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, predstavuje výnimku zo základného pravidla úhrady trov exekúcie zakotveného v Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady súdneho exekútora, t.j. odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, hradí zásadne povinný. Použitie Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sú kumulatívne splnené zákonné predpoklady, a to, že exekučné konanie bolo zastavené, existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Oprávnený má za to, že z jeho strany v danom prípade neexistuje žiadne zavinenie, nakoľko oprávnený si nie je vedomý, že by v priebehu vykonávania exekúcie porušil svoje procesné povinnosti a toto porušenie malo za následok nielen zastavenie exekúcie, ale aj neodôvodnený vznik trov exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť, nakoľko v danom prípade nebola splnená podmienka zavinenia oprávneného, nie je ani možné, aby v konečnom dôsledku bola splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie bolo spôsobené neznalosťou, resp. nevedomosťou príslušného exekučného súdu o existencii , t.j. neznalosťou ustanovenia, ktoré existovalo v právnej úprave už v čase rozhodovania príslušného exekučného súdu o vydaní poverenia pri plnení si povinnosti v súlade s Exekučného poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť je oprávnený toho názoru, že zavinenie v tomto prípade, resp. porušenie predpisov v priebehu núteného výkonu, ktorého následkom bolo zastavenie exekúcie, je spôsobené neznalosťou práva, resp. nerešpektovaním zákonných ustanovení pri plnení si povinností vyplývajúcich z právnych predpisov bolo spôsobené samotným exekučným súdom. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že podľa jeho názoru názor exekučného súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je správny. Podľa súdneho exekútora notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 18. júla 2002 na Notárskom úrade Mgr. Zory Belkovej po tom, čo sa na notársky úrad dostavil S. I. (ďalej dlžník), ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa a s exekúciou podľa Exekučného poriadku. Dlžník (povinný) vyhlásil, že s oprávneným Stavebnou sporiteľňou VÚB Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 (veriteľ) uzavreli dňa 18. júla 2002 Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver - cieľová suma 262 000,- Sk, medziúver 262 000,- Sk pri úrokovej sadzbe 6,5% p.a.. Do pridelenia cieľovej sumy zo Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX a vzniku nároku na riadny stavebný úver platí úver ako medziúver, počas tohto obdobia sa povinný zaviazal platiť osobe oprávnenej príspevok na obstaranie kapitálu vo výške 0,25% štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru. Po splnení podmienok stanovených v Všeobecných obchodných podmienok sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou s úrokovou sadzbou 5% p.a.. Povinný ďalej vyhlásil, že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky uznáva a úver opísaný v čl. 2 Notárskej zápisnice sa zaviazal splatiť podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. II úverovej zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto Notárskej zápisnice. Povinný ďalej v Notárskej zápisnici vyhlásil, že ak dôjde k plneniu zo strany osoby oprávnenej podľa Zmluvy o stavebnom sporení, výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia tohto záväzku za podmienok uvedených v predmetnej Zmluve sa táto Notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa ust. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku, a to na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok ako osoby povinnej.

Podľa § 41 ods. ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní.

Oprávnený v odvolaní namietal, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu preskúmavaciu povinnosť pred vydaním poverenia v tej podobe, či predmetný návrh na vykonanie exekúcie alebo samotný exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V čase vydávania poverenia, t.j. v čase plnenia preskúmavacej povinnosti, exekučný súd pri rovnakej právnej úprave Exekučného poriadku a , ktoré do právnej úpravy bolo zavedené s účinnosťou od 01.01.1992, dospel k opačnému právnemu názoru, ktorý je deklarovaný v rozhodnutí napadnutom týmto odvolaním, t.j. uznal, že exekučný titul je vydaný v súlade so zákonom a z toho dôvodu poveril zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, doručeného exekučnému súdu dňa 05. marca 2012, však dospel pri rovnakej právnej úprave a po takmer štyroch rokoch núteného výkonu k názoru, že takýto exekučný titul je v súlade s neplatný, a preto nie je možné na jeho podklade vykonať exekúciu. Poukázal pritom na súdnu ochranu jeho práv a oprávnených záujmov v zmysle . Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval

vec, o ktorej už raz rozhodol a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Rovnako odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky nespĺňa, musí v každom štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať. Vydanie poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup exekučného súdu, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju potom, čo už vydal takého poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a preto ani nemohla byť porušená súdna ochrana práv a oprávnených záujmov oprávneného v zmysle , ako to tvrdí oprávnený v odvolaní. Odvolací súd preto nemohol z uvedených dôvodov odvolaniu oprávneného vo výroku o vyhovieť.

Oprávnený napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Pretože odvolací súd je s poukazom na rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie, odvolací súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému. Podľa oprávneného ust. Exekučného poriadku, na základe ktorého exekučný súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, predstavuje výnimku zo základného pravidla úhrady trov exekúcie zakotveného v Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady súdneho exekútora, t.j. odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, hradí zásadne povinný. Použitie Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sú kumulatívne splnené zákonné predpoklady, a to, že exekučné konanie bolo zastavené, existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Oprávnený má za to, že z jeho strany v danom prípade neexistuje žiadne zavinenie, nakoľko oprávnený si nie je vedomý, že by v priebehu vykonávania exekúcie porušil svoje procesné povinnosti a toto porušenie malo za následok nielen zastavenie exekúcie, ale aj neodôvodnený vznik trov exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť, nakoľko v danom prípade nebola splnená podmienka zavinenia oprávneného, nie je ani možné, aby v konečnom dôsledku bola splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie bolo spôsobené neznalosťou, resp. nevedomosťou príslušného exekučného súdu o existencii , t.j. neznalosťou ustanovenia, ktoré existovalo v právnej úprave už v čase rozhodovania príslušného exekučného súdu o vydaní poverenia pri plnení si povinnosti v súlade s Exekučného poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť je oprávnený toho názoru, že zavinenie v tomto prípade, resp. porušenie predpisov v priebehu núteného výkonu, ktorého následkom bolo zastavenie exekúcie, je spôsobené neznalosťou práva, resp. nerešpektovaním zákonných ustanovení pri plnení si povinností vyplývajúcich z právnych predpisov exekučným súdom.

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, pretože tento sa domáhal vykonania exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.