Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/133/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/ C, Bratislava, IČO: 45869464, proti povinnej: A. I., bytom A. T. XXXX/XX, G., o vymoženie 1.395,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -19 zo dňa 3. februára 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na Ex. por., , a , ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 19.12.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIC0410217 zo dňa 10.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.06.2011 a vykonateľnosť dňa 21.07.2011. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 13.06.2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou uzavretá zmluva o úvere č. 5669189008, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 24 % p.a. Dospel k záveru, že zmluva medzi oprávneným a povinnou má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia Preskúmaním článku 11. bodu 11.2 OP a bodu 10.2.2 VOP, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vôbec pristúpila. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa a v spojení s Mal za to, že súd prvého stupňa

nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinnej. Tá jediným úkonom nevyužila procesné práva, ktoré jej zákon v nadchádzajúcom konaní priznával, nepodala žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od Ex. por. v spojení s a o rozhodcovskom konaní a niektorých judikátov ESD. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd. Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad Ex. por. je nezákonný a protiústavný. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Rozhodcovská doložka nepožaduje od povinnej, aby spor s právnym predchodcom oprávneného riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky uvedenej v . Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí Confidis, ako aj v rozhodnutí Océano Grupo bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného súdom prvého stupňa, a preto aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v týchto rozhodnutiach je nesprávna. Oprávnený poukázal na to, že v prípade vydania platobného všeobecným súdom by bola povinná spolu s podaným odporom povinná zaplatiť súdny poplatok v zmysle o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom v konaní pred rozhodcovským súdom v zmysle Rokovacieho poriadku nie je podanie žalobnej odpovede zo strany žalovaného spojené s poplatkovou povinnosťou. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti spotrebiteľa, rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinnou a Z. I., a.s. E. v zmysle o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov (zákona o bankách) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, tak dodávateľa ako aj spotrebiteľa, a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi ako aj spotrebiteľovi. Ak exekučný súd takto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdi ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Zastáva názor, že každý jednotlivý prípad by mal byť exekučným súdom dôkladne posúdený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu ochranu, t. j. práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom, avšak mal za to, že súd je povinný poskytnúť ochranu nielen spotrebiteľom, ale aj tým veriteľom, ktorí si uplatňujú nároky v súlade s právnymi predpismi. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Občianske procesné právo vrátane exekučného práva má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb, a nie ako nástroj pre znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinná nikdy nespochybnila. Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý so dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy. Na majetok povinnej nie je momentálne možné viesť výkon rozhodnutia, a to napriek tomu, že veriteľ povinnej peňažné prostriedky poskytol a povinná neplnila svoje povinnosti. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a poverí ho vykonaním exekúcie alebo aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že oprávnený ani povinná nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v nadväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. j/ cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu bol správny. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa tak vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva preto v zmysle cit. ustanovenia nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dodáva, že exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje , o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá najmä zisťovaním, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Pokiaľ teda vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, ktorí konali na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.

Odvolací v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa a ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.