Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-23Cpr/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom R. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Danucem Slovensko a.s., IČO: 00 214 973, so sídlom Rohožník 906 38, zastúpeného LD Legal, s.r.o., IČO: 47 255 692, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou zo dňa 23.04.2020, pôvodne podanou na Okresný súd Košice-okolie, dňa 16.10.2020 postúpenou tunajšiemu súdu a dňa 07.06.2021 doplnenou, sa žalobca domáhal, aby súd (1) určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 25.02.2020 je neplatné a pracovný pomer aj naďalej trvá a (2) zaviazal žalovaného na náhradu mzdy odo dňa 26.02.2020 do dňa kým mu umožní pokračovať vo vykonávaní práce, resp. na náhradu mzdy za 24 mesiacov, v prípade, že odmietne zabezpečiť žalobcovi prácu s tým, že jeho ročná náhrada mzdy podľa dekrétu od 01.04.2019 je 16 971,90 EUR.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že u žalovaného začal pracovať na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.05.2014 s nástupom do práce dňa 26.05.2014 ako tribotechnik a priamy nadriadený zamestnancov vykonávajúcich mazacie služby s výkonom práce Turňa nad Bodvou. Dňa 24.02.2020 mu bolo doručené na pracovisku okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa , čo však odmietol prevziať a podpísať na pracovisku. Uviedol, že na neho skúšali vyvinúť tlak, aby okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal, pričom dňa 26.02.2020 osobne vyhlásil žalovanému, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, čo urobil aj písomne dňa 03.03.2020, avšak práca mu nebola prideľovaná. Žalobca uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemohol pripojiť ako dôkaz, lebo mu nebolo vydané ani na jeho výzvu, hoci viackrát informoval žalovaného, aby mu vydal písomné vyhotovenie a umožnil mu urobiť si kópiu. Žalovaný mu však neumožnil nahliadnuť ani do osobného spisu, čím podľa žalobcu porušil . Žalobca uviedol, že dňa 20.02.2020 bol privolaný na výsluch - prešetrenie porušenia pravidiel BOZP, pričom presné dôvody mu neboli udané dopredu. Mal detailne vysvetľovať ako prebiehali práce, ktoré boli uskutočnené 15 dní predtým. Zavolali ho do miestnosti, kde bez jeho súhlasu urobili zvukový záznam. Minimálne šiesti pracovníci mali dopredu prichystané otázky a preštudovaný materiál, pričom skúšali prekrúcať jeho slová, aby čo najviac dokázali jeho vinu. Uviedol, že nemal možnosť sa na tento výsluch

pripraviť, pričom bol pod tlakom a stresom. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako prvý dôvod prepustenia uviedol, že žalobca dňa 05.02.2020 ako vedúci zamestnanec pri vypustení oleja na hlavnom náhone cementového mlynu nepoužíval žltý zámok na zaistenie vyhrievacej špirály, teda chýbal jeho žltý zámok na zaisťovacom bode hlavného mlyna a jeho podriadení nemali vypracované tlačivo (analýza rizík) na určenie nebezpečenstva pri práci, pričom hrozilo nebezpečenstvo úrazu zamestnanca a poškodenie zariadenia. Uvedené zistili pracovníci BOZP počas kontroly bezpečnosti, konkrétne O. F., Z. B. a to dňa 05.02.2020. Predmetnú situáciu žalovaný vyhodnotil dňa 21.02.2020 ako porušenie pravidla o izolácii energií LOTOC zo strany žalobcu. Žalobca uviedol, že podľa interného predpisu LOTOC ods. 4.1.2.2. žltý zámok vedúceho prác používajú len vedúci zamestnanci žalovaného v prípade, ak je v procedúre LOTOC zainteresovaných viacero osôb alebo izolácia energií prebieha počas viacerých zmien alebo dní. Jednotlivé blokovacie zámky musia byť označené číslom daného zámku alebo skupiny zámkov a informačným výstražným štítkom. Zámok vedúceho prác sa umiestňuje priamo na zaisťovací bod alebo lock box ako prvý a odstraňuje sa ako posledný. Podľa odseku 4.2.2. je povinnosťou vedúcich zamestnancov kontrolovať výkon prác zamestnancov a dodávateľov, zaisťovanie dodržiavania procesov a postupov izolácie energií, evidovať a prideľovať prostriedky pre LOTOC. Žalobca uviedol, že podľa pracovného poriadku je porušenie pravidiel izolácie LOTOC závažné porušenie predpisov o bezpečnosti. Žalobca však mal za to, že uvedená situácia je vykonštruovaná, keďže počas kontroly bezpečnosti dňa 05.02.2020, hoci boli podľa nej nedostatky zaistenia, dokonca hrozilo nebezpečenstvo úrazu a poškodenia zariadenia, vedúci zamestnanec vykonávajúci kontrolu bezpečnosti nedal príkaz na zastavenie prác podľa pracovného poriadku. Podľa pracovného poriadku odsek 4.1.3.2 je vedúci zamestnanec povinný dať príkaz na zastavenie prác na pracoviskách útvaru, ak je ohrozené zdravie zamestnancov, prípadne hrozí poškodenie majetku. Zároveň v prípade porušenia pracovnej disciplíny je povinný bez zbytočného odkladu prešetriť skutkovú podstatu a dôvody porušenia a upozorniť dotknutého zamestnanca na možnosť výpovede zo strany žalovaného podľa pracovného poriadku. Žalobca však uviedol, že ho nikto neinformoval a jeho práca bola dokončená bez prerušenia a preto mal za to, že pracovníci vykonávajúci kontrolu porušili pracovný poriadok, pričom vyšetrenie proti nim neprebiehalo. Žalobca uviedol, že v danom prípade nešlo o veľkú zimnú údržbu, pričom jeho priamy nadriadený IZ. L. neschválil žiadny mazací plán zimnej údržby. Na danom zariadení už pracoval technik údržby, ktorý mal zaistené zariadenie, pričom ten žiadal od L. L., aby mazači vypustili olej na jeho povel a na jeho povel doplnili späť. On zároveň ostal ako vedúci prác a teda nadriadený žalobcu pridelil prácu. Podľa žalobcu nebol dôvod na to, aby zariadenie zaistili nezávisle dvakrát, preto nepoužil svoj žltý zámok. Uviedol, že vypustenie oleja je možné bez toho, aby zamestnanci boli ohrození, pričom takáto práca patrí pod výnimky LOTOC 4.2.5. bod 1 a 3. Tvrdil, že po vypustení oleja ochranný systém zariadenia hlási znížený tlak a zníženú hladinu oleja a zablokuje spustenie zariadenia pokiaľ tieto podmienky nebudú splnené, keďže zariadenie nie možné spustiť bez oleja. Tvrdil, že vyhrievacia špirála slúži na ohrev oleja a nemá priamy kontakt s rotujúcimi časťami náhonu, preto spustenie zariadenia nemá mechanický vplyv na špirálu a tým pádom podľa neho nehrozí žiadne odtrhnutie. Uviedol, že žiadna analýza nepotvrdzuje, že ide o výbušné prostredie. Žalobca tvrdil, že ako druhý dôvod žalovaný uviedol, že dňa 07.02.2020 žalobca ako vedúci zamestnanec pri práci na parabolickej skládke v rámci rutinného premazávania mazacích bodov nepoužíval žltý zámok na zaisťovacom bode rezervného pása a jeho podriadení nemali vypracovanú analýzu rizík a tým pádom hrozilo nebezpečenstvo úrazu zamestnanca. Uvedené zistil riaditeľ závodu a pracovníčka BOZP Z. B. počas kontroly bezpečnosti dňa 07.02.2020, čo žalovaný pri vyšetrení prípadu dňa 21.02.2020 vyhodnotil ako porušenie interného predpisu LOTOC ods. a 4.2.2, čím závažne porušil bezpečnostný predpis. Žalobca mal za to, že aj v tomto prípade mali zastaviť prácu a bez zbytočného odkladu prípad prešetriť a postupovať podľa pracovného poriadku ods. 4.1.3.2 písm. f) a l). Žalobca uviedol, že mazači nemali odsúhlasený žiadny zimný plán na údržbu rezervného pásu, preto nebol ani dôvod, aby žalobca zaistil zariadenie žltým zámkom. Mali vykonávať rutinné mazacie práce na parabolickej skládke, ktoré sa dajú vykonávať aj počas prevádzky zariadenia. Žalobca tvrdil, že ako tretí dôvod skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že dňa 21.02.2020 keď sa vyšetrovali vyššie uvedené prípady, žalobca odovzdal tlačivo analýzu rizík, kde boli sfalšované podpisy jeho podriadených zamestnancov - I. S., V. mazači, aby dokázal, že pracovníci mali vypracovanú analýzu rizík pri vyššie uvedených prácach. O. uviedli, že predmetnú analýzu nikdy nevideli a nepodpísali, na základe čoho žalovaný situáciu vyhodnotil ako falšovanie a nedovolenú úpravu dokladov zamestnávateľa podľa pracovného poriadku ods. 4.1.3.4 písm. m), a to aj napriek tomu, že žalovaný nemal podľa žalobcu schválený presný proces na vyplnenie tlačiva. Žalobca k tomu uviedol, že keby analýzu neodovzdal vôbec tak by išlo o menej závažné porušenie bezpečnosti bez následku zranenia, preto nemal dôvod na falšovanie, pričom mazači, ktorí vyhlásili, že analýzu rizík nepodpísali, sa tým priznali, že bez povolenia vykonávali rizikové práce, na ktoré sa vyžaduje písomné povolenie.

Žalobca mal za to, že mazači dvakrát porušili pracovný poriadok, pričom žalovaný ich prípad nevyšetril, a to podľa žalobcu z dôvodu, aby svedčili proti žalobcovi. Žalobca uviedol, že používal analýzu rizík s ročným dátumom od januára do decembra, čo mazači podpísali na začiatku decembra a bolo to platné na obidve vyššie spomínané práce. Žalobca uviedol, že jeho podriadení dňa 05.02.2020 a 07.02.2020 vykonávali na jeho príkaz menšie servisné rutinné práce, na ktoré sa nevzťahoval predpis LOTOC podľa ods. 4.2.5, na základe čoho ho žalovaný neoprávnene obvinil. Žalobca uviedol, že v závode pracuje od 26.05.2014 a nikdy nebol upozornený na porušenie bezpečnostných predpisov. Podľa neho žalovaný využil aj spor s mazačom I. S., ktorého syna žalobca neprijal do závodu. Žalobca mal za to, že predmetné namietané práce nepatrili do plánu zimnej údržby. Uviedol, že žalovaný používa dvojaký meter pri vyšetrovaní porušenia BOZP a odkázal na vyhlásenie odborov. Žalovaný uviedol, že v januári 2019 dostal od vedenia pokyn, aby začal dávkovať toxický odpad do vypaľovacej pece, čo odmietol, keďže závod nemal na spálenie povolenie. Žalobca zároveň tvrdil, že ním predložená analýza rizík žalovanému, nie je totožná s analýzou, ktorú žalovaný predložil ako dôkaz v rámci tohto súdneho konania.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: pracovnú zmluvu zo dňa 23.05.2014, potvrdenie o zamestnaní zo dňa 04.03.2020, mzdový dekrét zo dňa 31.03.2019, poštový podací lístok zo dňa 03.03.2020, pracovný poriadok, bezpečnostný predpis LOTOC, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 03.03.2020 a záznam o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru odbormi,

II.

4. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nesporoval, že žalobca u žalovaného pracoval od 26.05.2014 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 na pozícii tribotechnik. Uviedol, že pracovná pozícia žalobcu obnášala zabezpečenie komplexného plánovania mazacích služieb a priame riadenie zamestnancov vykonávajúcich mazacie služby pri dodržiavaní predpisov. Uviedol, že žalovaný má veľmi detailne prepracovaný a rokmi overený spôsob ochrany života, zdravia a majetku na pracovisku, kde sa pracuje s nebezpečnými látkami, veľkými a na obsluhu zložitými zariadeniami, na ktorých pracuje množstvo ľudí rôznych profesií. Dodržiavanie týchto predpisov za účelom zamedzenia vzniku zranení zamestnancov na pracovisku patrí medzi základné ciele žalovaného. Uviedol, že okrem pracovného poriadku, riadenia BOZP smernicou S-03.0-CRH0-01 má v súvislosti s izoláciou energií žalovaný prijatú aj osobitnú smernicu LSR-03.0-CRH0-03 ohľadne izolácie energií, tzv. LOTOC, ktorá detailne popisuje spôsob ako majú zamestnanci pri týchto činnostiach postupovať. Systém LOTOC predstavuje bezpečnostný postup pri izolácií energií pozostávajúci z odpojenia zariadenia od zdroja energie, uzamknutia, označenia a preskúšania správnosti odpojenia. Žalovaný uviedol, že systém LOTOC je dôkladný a rokmi osvedčený systém ochrany v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u žalovaného, pri ktorom žalovaný striktne dbá na jeho dodržiavaní, a to na všetkých úrovniach zamestnancov, čoho dôkazom sú aj pravidelné preškolovania zamestnancov. Takéto preškolenie spojené s testom absolvoval aj žalobca, a to dňa 16. októbra 2019, t. j. ani nie 4 mesiace pred svojimi zásadnými zlyhaniami na pracovisku v súvislosti so zabezpečovaním ochrany a zdravia pri práci. Žalovaný uviedol, že žalobca bol vedúcim zamestnancom, a preto mal pridelený zámok žltej farby, ktorý sa umiestňuje priamo na zaisťovací bod (tzv. Lock Box) ako prvý a odstraňuje sa ako posledný. Pri striedaní pracovných zmien ostáva tento zámok na mieste a príslušní vedúci prác si odovzdajú iba kľúč od tohto zámku, alebo ho uchovajú na určenom mieste (napr. centrálny velín) až do ukončenia prác (bod 4.1.2.2 smernice LOTOC). Žalovaný konštatoval, že žltý zámok vedúceho zamestnanca znamená, že na zariadení prebiehajú nejaké práce (kontrolné, servisné a pod.), pričom tento zámok tam musí byť umiestnený nepretržite od začatia príslušných prác, až po ich úplné dokončenie, aby ktokoľvek iný vedel, že na zariadení sa pracuje, a teda ho nemožno v danom čase používať obvyklým spôsobom.Žalovaný uviedol, že dňa 05.02.2020 BOZP technik pán O. F. a BOZP manažér pani Z. B. počas obhliadky výkonov mazacích údržbárskych prác na cementovej mlynici I počas jej zimnej údržby zistili, že neboli dodržané bezpečnostné postupy pri izolácii energií tzv. LOTOC, podľa smernice žalovaného LSR-03.0- CRH0-03, konkrétne (1) mazači počas svojich prác na prevodovke hlavného pohonu mlyna postupovali správne, keď umiestnili svoje zámky na zariadení, ktoré znamenajú „len“ ich prítomnosť na prácach, avšak žalobca ako ich vedúci nepoužil svoj žltý zámok, a teda iné osoby po odchode mazačov nemali ako vedieť, že na zariadení prebiehajú údržbárske práce a vzhľadom na chýbajúci žltý zámok po odchode mazačov z práce a odomknutí ich zámkov zostala špirála ohrievajúca olej neuzamknutá, čo umožňovalo tretej osobe dané zariadenie spustiť, čo by spôsobilo odtrhnutie špirály a následný výbuch pri jej kontakte s olejovou náplňou; (2) na 3. poschodí predomieľacej mlynice chýbal žltý zámok žalovaného na mazacom systéme, ktorý tlačí mazivo a vyžaduje uzamknutie viacerých skríň. Po odchode mazačov

zostalo zariadenie neuzamknuté. Keďže mazacie práce neboli dokončené, tak spustenie linky by mohlo spôsobiť únik veľkého množstva oleja z celého mazacieho systému, čo by spôsobilo škody na majetku žalovaného ako aj na životnom prostredí. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 07.02.2020 riaditeľ závodu pán Y. V. a BOZP technik pán S. C. počas obhliadky výkonov údržbárskych prác v objekte parabolickej skládky počas jej zimnej údržby objavili chýbajúci žltý zámok pri údržbárskych prácach na veľkom reverznom páse. Zariadenie bolo uzamknuté iným vedúcim zamestnancom (nie od mazačov), ktorý na parabolickej skládke vykonával iné údržbárske práce so svojim tímom. Žltý zámok žalobcu nebol použitý, a tak nedošlo k súbežnému zaisteniu a tým k informovaniu, že oba tímy pracujú na jednom zariadení. Po ukončení prác druhým tímom, tak zastalo zariadenie pre mazačov neuzamknuté. V prípade spustenia reverzného pásu by mohlo dôjsť v dôsledku nedokončených mazacích prác k poškodeniu zariadenia, na ktorom nebola ukončená údržba. Žalovaný uviedol, že dňa 20.02.2020 zasadla komisia na prešetrenie porušenia pravidiel BOZP na pracovisku, ktorá sa zaoberala aj otázkou, či žalobca vypracoval analýzu rizík a či o týchto rizikách poučil svojich podriadených. Žalobca predložil komisii analýzu rizík, ktorú vypracoval a ktorú podľa jeho slov obaja jeho podriadení pán I. S. a V. G. po poučení podpísali. Vzhľadom na to, že žalovaný bol na praktiky žalobcu a jeho laxný prístup k svojim povinnostiam upozornený od iných zamestnancov, tak na zasadnutie komisie boli zavolaní aj podriadení žalobcu, ktorí identicky potvrdili, že o rizikách neboli zo strany žalobcu nikdy poučení a podpisy predložené žalobcom na dokumente analýza rizík nie sú ich, čo si komisia aj preverila vizuálnym porovnaním ich podpisov, ktoré vykonali priamo na zasadnutí komisie. Žalovaný uviedol, že po posúdení závažnosti porušení pracovných predpisov zo strany žalobcu, a to jednotlivo aj vo vzájomnej spojitosti, jeho nezodpovedný prístup k plneniu si povinností týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý neohrozuje len jeho, ale aj jeho podriadených ako aj ostatných zamestnancov žalovaného, zvýraznené ešte aj snahou zavádzať žalovaného ohľadom splnenia si povinnosti ohľadne poučenia podriadených o rizikách, musel žalovaný prijať rozhodnutie o najprísnejšej sankcii pre žalobcu ako zamestnanca v podobe okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že žalobca bol vopred pozvaný na zasadnutie, rovnako ako ostatní prítomní zamestnanci žalovaného jednotnou pozvánkou do kalendára, ktorú žalobca dokonca ako prvý prijal. Žalobca nie len, že presne vedel čoho sa bude týkať predmetné zasadnutie, ale prišiel naň aj riadne pripravený, veď prečo by potom aj nosil analýzu rizík. Žalovaný poprel žalobcom tvrdenú skutočnosť, že mu znemožnil nahliadnuť do jeho osobného spisu, pričom samotné okamžité skončenie pracovného pomeru sám žalobca odmietol prevziať. Žalovaný poprel akýkoľvek nátlak voči žalobcovi, porušovanie pracovných predpisov zo strany žalovaného či nebodaj komplot z jeho strany voči žalobcovi alebo vykonštruovanie dôvodov pre okamžité skončenie jeho pracovného pomeru. Žalovaný tiež poprel, že by v súvislosti s nesprávnym konaním žalobcu pochybili aj iní jeho zamestnanci. Práce mazačov boli dokončené po odstránení pochybení žalobcu. Vec bola detailne zo strany žalovaného prešetrená, žalobca mal možnosť sa k všetkým zistenia vyjadriť, čo aj vykonal a až po oboznámení sa s celým skutkovým stavom, vypočutí príslušných osôb (vrátane žalobcu) a následnom komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu žalovaný bezodkladne prijal rozhodnutie, na základe ktorého bol pracovný pomer so žalobcom okamžite skončený. Žalovaný uviedol, že zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca nepopiera, že zariadenia na ktorých pracovali jeho podriadení dňa 05.02.2020 a ani dňa 07.02.2020 neoznačil svojim žltým zámkom. Žalobca naopak postavil svoj procesný útok na tvrdení, že jeho podriadení vykonávali na jeho príkaz menšie servisné, rutinné práce na ktoré sa nevzťahuje proces a postup LOTOC, túto výnimku vyhlasuje aj predpis LOTOC ods. 4.2.5.. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že predmetná výnimka obsiahnutá v ods. 4.2.5 bod 3 smernice LOTOC sa vzťahuje na „menšie servisné činnosti, ktoré sú rutinné, opakujúce sa a sú neoddeliteľnou súčasťou výroby a ktoré sa vyskytujú počas bežných výrobných operácií“, čo predstavuje pravidelné drobné práce spojené s procesom výroby, ktoré sa robia na dennej, maximálne týždennej periodicite. Podľa žalovaného však v danom prípade sa o nič také nejednalo, čo žalobca podľa žalovaného veľmi dobre vie, pretože v daných prípadoch sa jednalo o komplexnú zimnú údržbu, ktorá sa realizuje len raz ročne, robí sa na veľkom množstve zariadení a pri zapojení mnohých tímov. Zimná komplexná údržba je tak presný opak rutinnej, opakujúcej sa práce, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou výroby. Žalovaný uviedol, že danom prípade je zásadné bezpečnostné hľadisko, na dodržiavaní ktorého žalovaný vo svojich prevádzkach striktne dbá, a to na všetkých úrovniach. V tejto súvislosti má žalovaný prijaté detailné vnútorné predpisy, o ktorých svojich zamestnancov aj pravidelne školí. Predmetné predpisy nie sú samoúčelné, ich byrokratické a s tým spojené aj nákladové bremeno zaťažuje výlučne žalovaného, ktorý ich v plnom rozsahu znáša, a to z dôvodu ochrany vyššieho záujmu - ochrany života a zdravia svojich zamestnancov a tiež ochrany svojho majetku. Uviedol, že úloha vedúceho zamestnanca akým bol aj žalobca je primárne zabezpečovať riadenie a dohľad. Nepoužitie žltej zámky na zariadení, na ktorom jeho podriadení pracujú je elementárna a mimoriadne závažná chyba, pri ktorej len zhodou

okolností, na ktorých nemá žiadne pričinenie žalobca, nedošlo k stratám na životoch a poškodeniu zdravia zamestnancov a veľkým majetkovým škodám na majetku žalovaného. Žalovaný uviedol, že žalobcovi podriadení mazači vedeli, že sa pri vykonávaní prác pri zimnej údržbe majú označiť svojim zámkom, vedúci iného tímu to tiež vedel, no i napriek tomu sa žalobca rozhodol vo svojej žalobe tvrdiť, že veľká raz ročne realizovaná údržba je z jeho pohľadu rutinná práca, kde nie je potrebné označenie žltým zámkom, ktorý ostatným oznamuje, že na zariadení sa pracuje. Uviedol, že nepoužitie žltého zámku neohrozilo podriadených žalobcu, pretože tí majú svojej osobné zámky, ktorými sa sami označujú počas doby, kedy na zariadení reálne vykonávajú prácu, ohrozilo však všetkých ostatných, pretože tí po odpojení osobných zámkov mazačov nemali odkiaľ vedieť, že na zariadeniach prebiehajú mazacie práce, ktoré ešte nie sú ukončené, a teda nie je možné predmetné zariadenia riadne používať, a to až do doby skončenie všetkých vykonávaných prác, vrátane mazacích. Uviedol, že žalobca musel vedieť, že porušuje predpisy na úseku ochrany života a zdravia na pracovisku, keď nepoužil svoj žltý zámok, a to nesporne minimálne 3 krát v priebehu 3 dní. Okrem toho niet u žalovaného zamestnanca, ktorý by o povinnosti používať zámky pri izolácii energií nepočul, čo žalobca pracujúci u žalovaného od roku 2015 musel mať vžité, napozerané a napočúvané z každej strany. Žalovaný uviedol, že úplne autonómnym dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je nepoučenie o rizikách jeho podriadených a falšovanie takéhoto poučenia. Z výpovede podriadených žalobcu vyplynulo, že ich žalobca o rizikách práce vôbec nepoučil a tiež, že podpisy na analýze rizík, ktoré predložil žalobca nie sú ich, čo sa potvrdilo aj porovnaním ich skutočných vlastnoručných podpisov. Uviedol, že bol to žalobca, nie žalovaný, kto vypracoval analýzu rizík a mal o nej poučiť svojich podriadených, o čom predložil príslušné potvrdenie. Žalovaný mal za to, že z vyššie uvedených dôvodov považuje konanie žalobcu za zavinené viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, keďže každé konanie žalobcu presne skutkovo vymedzené žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu zo dňa 24.02.2020 je plne spôsobilé privodiť stratu na životoch a poškodenie zdravia zamestnancov žalovaného ako aj privodiť vznik veľkej škody na majetku žalovaného ako aj životnom prostredí, pričom to, že tieto následky v daných prípadoch nenastali je len zhodou šťastných okolností, o ktoré sa však žalobca žiadnym spôsobom nepričinil. Žalovaný uviedol, že zimná údržba prebieha niekoľko týždňov, pričom zariadenia sa neuzamykajú pre zimnú údržbu, ale pre práce vykonávané na nich, resp. na súvisiacich zariadeniach a teda je nutné ich uzamknúť. Žalovaný poukázal na to, že výnimky smernice LOTOC ods. 4.2.5. bod 1 sa vzťahujú sa na úplne odstavenie, keď je zariadenie odpojené od napojenia energií

- fyzickým odpojením od zdroja a bod 3 sa týka menších rutinných prác, pričom ani jeden z nich sa netýkalo namietaných prípadov. Uviedol, že v prípade cementového mlynu bol zaistený hlavný pohon, pomocný pohon mlyna a nadväzné pohony. Oprava bola realizovaná na prevodovke, preto boli zaistené hlavné pohony, pomocné pohony mlyna a mali byť zaistené aj špirály ohrevu/výhrevu oleja v prevodovke, keďže tá bola servisovaná. V prípade predomieľacej mlynice neboli zaistené prívody tlaku oleja čerpadiel (hydraulická stanica), ktoré vyvíjajú vysoký tlak (0-140 barov) na prítlak valcov pri mletí a jej nezaistenie spôsobuje možné naštartovanie systému tlakovania. V prípade rezervného pásu neboli zaistené pohody dopravného pohodu, pričom zariadenie nebolo podľa LOTOC bod 1 odpojené ani podľa bodu 3 nešlo o kontrolnú pochôdzku.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: popis pracovného miesta žalobcu, mzdový dekrét žalobcu, pracovnú zmluvu zo dňa 23.05.2014, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.05.2015, fotokópiu občianskeho preukazu žalobcu, osobný dotazník žalobcu zo dňa 22.05.2014, pracovný poriadok žalovaného, smernicu o riadení BOZP, smernicu o izolácii energií - LOTOC, oboznámenie o podmienkach BOZP a OPP zo dňa 16.10.2019, test žalobcu zo dňa 16.10.2019, analýza rizík za rok 2019, zápis z vyšetrenia porušenia pravidiel BOZP zo dňa 20.02.2020, okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 24.02.2020, ako aj výsluch svedkov, a to: O. F. a S. C. a výsluch žalobcu ako strany sporu, ako aj znalecké dokazovanie z oblasti písmoznalectva.

III.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky listinné dôkazy predložené stranami sporu, výsluch svedkov, žalobcu ako strany sporu (okrem žalovaným navrhnutého znaleckého dokazovania, ktoré súd považoval za nehospodárne a nepotrebné pre náležité zistenie skutkového stavu), z ktorých následne vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

7. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 23.05.2014 pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalobcu u žalovaného vo funkcii tribotechnik. Zo

stručnej charakteristiky práce žalobcu vyplývalo, že jeho úlohou bolo zabezpečiť komplexné plánovanie mazacích služieb a priame riadenie zamestnancov vykonávajúcich mazacie služby pri dodržiavaní všetkých OH&S predpisov. Podľa bodu 5.8 pracovnej zmluvy bol žalobca pred jej uzatvorením oboznámený, okrem iného, aj s pracovným poriadkom.

8. Podľa bodu 4.3.2 písm. f) pracovného poriadku vedúci zamestnanci boli (okrem iného) povinní utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zabezpečovať dodržiavanie technologických postupov, predpisov BOZP, internej dokumentácie žalovaného, ako aj dať príkaz na zastavenie práce na pracoviskách útvaru, ak bolo ohrozené zdravie zamestnancov alebo ich životy, prípadne hrozilo poškodenie majetku žalovaného. Podľa písm. f) tohto bodu pracovného poriadku boli vedúci zamestnanci povinní zabezpečiť riadne oboznámenie sa zamestnancov s BOZP, OPP a OŽP a analýzou rizík k výkonu činnosti a podľa písm. l) boli vedúci zamestnanci povinní v prípade porušenia pracovnej disciplíny bez zbytočného odkladu prešetriť skutkovú podstatu a dôvody porušenia a závery z prešetrenia preukázateľne prerokovať v spolupráci s HR so zamestnancom a písomne upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa.

9. Podľa bodu 4.1.3.4 písm. a) pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považovalo porušenie pracovnej disciplíny v oblasti BOZP, OPP alebo OŽP so stupňom závažnosti 5 bodov v zmysle bodového systému hodnotenia porušení predpisov o bezpečnosti, ktorý tvoril prílohu č. 1 pracovného poriadku a podľa písm. n) falšovanie alebo pozmeňovanie dokladov zamestnávateľa alebo akákoľvek ich nedovolená úprava alebo pokus o takéto konanie.

10. Podľa bodového systému hodnotenia porušení predpisov o bezpečnosti (ktorý bol prílohou pracovného poriadku) závažným porušením predpisov o bezpečnosti so stupňom závažnosti 5 bodov sa rozumel výkon rizikových prác a prác, na ktoré sa vyžaduje písomné povolenie bez ich povolenia, ako aj porušenie pravidiel smernice Izolácie energií LOTOC (ďalej už len „smernica LOTOC“).

11. Účelom smernice LOTOC bolo organizačné zabezpečenie a stanovenie postupu a pravidiel na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na technických zariadeniach, ktoré boli potenciálnym zdrojom energií a mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnancov žalovaného. Smernica LOTOC bola záväzná pre všetky organizačné jednotky a zamestnancov žalovaného, pričom vedúci zamestnanci žalovaného, ktorí riadia jednotlivé výrobné prevádzky, oddelenia údržby alebo výkon prác boli povinní oboznámiť sa s týmto dokumentom a zároveň s ním preukázateľne oboznámiť aj svojich podriadených. Podľa definície pojmov smernice LOTOC zámok vedúceho prác mal žltú farbu a používali ho len vedúci zamestnanci v prípade, ak bolo v procedúre zainteresovaných viacero osôb, pracovných skupín alebo ak izolácia energií prebiehala počas viacerých zmien alebo dní, pričom musel byť použitý aj vtedy, ak sa zaisťovalo viac ako jedno zariadenie počas jednej pracovnej zmeny, pričom kľúč mal vždy u seba zodpovedný pracovník. Podľa tejto definície sa uzamykateľná skrinka (LOCK BOX) na kľúče používala v prípade, ak sa použili skupinové blokovacie zámky na izoláciu viacerých súvisiacich strojov alebo zariadení s tým, že kľúče od blokovacích červených zámkov sa umiestnili do LOCK BOXU skrinky, ktorú následne pracovník uzamkol svojím osobným zámkom a vedúci prác žltým zámkom. Podľa bodu 4.1.2.2 smernice LOTOC zámok vedúceho prác (žltý zámok) sa umiestňoval priamo na LOCK BOX ako prvý a odstraňoval sa ako posledný, pričom pri striedaní pracovných zmien ostával tento zámok na mieste, pričom príslušní vedúci si odovzdávali iba kľúč od tohto zámku.

12. Podľa bodu 4.2.2 smernice LOTOC bolo povinnosťou vedúcich zamestnancov podľa tejto smernice, okrem iného, aj zaisťovať dodržiavanie procesov a postupov izolácie energií.

13. Podľa bodu 4.2.5 smernice LOTOC sa proces a postupy izolácie energií nevzťahovali na všeobecné služby a údržbu, keď riziko vystavenia sa nebezpečnej energii bolo úplne odstránené fyzickým odpojením zariadenia od zdroja energie a keď zamestnanec vykonáva menšie zmeny nástrojov alebo iné menšie servisné činnosti, ktoré sú rutinné, opakujúce sa a sú neoddeliteľnou súčasťou výroby a ktoré sa vyskytujú počas bežných operácii.

14. Žalobca bol dňa 16.10.2019 oboznámený v rámci školenia o BOZP so smernicou LOTOC, pričom toho istého dňa úspešne vykonal aj test z tejto smernice.

15. Zo zápisu z vyšetrenia pravidiel BOZP zo dňa 20.02.2020 vyplývalo, že žalovaný dňa 12.02.2020 obdržal podnet o porušení pravidiel BOZP na pracovisku žalobcom, kedy došlo k porušeniu pravidiel LOTOC a nevypracovaniu analýz rizík k prácam prebiehajúcim počas veľkých zimných opráv, k čomu došlo v dňoch 05.02.2020 a 07.02.2020. Žalovaný na základe predmetného podnetu zriadil komisiu pozostávajúcu z ôsmich ľudí za účelom prešetrenia podnetu a zistenia, či došlo k porušeniu pravidiel BOZP na pracovisku a v akom rozsahu. Za tým účelom boli vypočutí traja zamestnanci, a to žalobca, V. G. (mazač) a I. S.. Z výpovede žalobcu vyplývalo, že sa priznal k tomu, že nedodržal pravidlá uzamykania (uvedené v smernici LOTOC) počas prác na cementovej mlynici I, predomieľacej mlynici I a parabolickej skládke. Zároveň uviedol, že nevypracoval na konkrétne práce analýzu rizík, keďže išlo z jeho pohľadu o rutinné práce, pričom vypracoval ročnú analýzu, ktorú vedel doložiť s tým, že podľa žalobcu boli jeho zamestnanci s touto ročnou analýzou oboznámení, keďže im ju dal na podpis. Z výpovedí V. G. a I. S. však vyplývalo, že pred začatím prác na cementovej mlynici I, predomieľacej mlynici I a parabolickej skládke nevideli žiadnu analýzu rizík a ani takú nepodpisovali, pričom potvrdili, že podpisy na analýze rizík predloženej žalobcom im nepatria.

16. Na základe uvedeného bolo žalobcovi dňa 20.02.2020 oznámené, že svojím konaním závažne porušil viaceré povinnosti zamestnanca, konkrétne povinnosti podľa a , , bodu 4.1.3.2 písm. f), h) a n) pracovného poriadku, ako aj povinnosti vyplývajúce zo smernice BOZP a LOTOC, pričom zriadená komisia sa jednohlasne zhodla, že zo strany žalobcu išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho odporučila žalobcovi udeliť červenú kartu - t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru.

17. Dňa 21.02.2020 došlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zástupcami zamestnancov - odbormi, pričom zo stanoviska odborov vyplývalo, že tie nesúhlasili s okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca nebol písomne upozornení po prvom porušení pravidiel LOTOC zo dňa 05.02.2020, pričom ak by k upozorneniu došlo, podľa nich by pravdepodobne nedošlo k porušeniu pravidiel dňa 07.02.2020. Zároveň uviedli, že boli v minulosti aj závažnejšie porušenia zamestnancov, s ktorými zamestnávateľ neukončil okamžite pracovný pomeru.

18. Žalovaný dňa 24.02.2020 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, pričom žalobca písomné vyhotovenie listiny obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať. Ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom podľa - t.j. dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný uviedol, že: (1) dňa 05.02.2020 BOZP technik O. F. a BOZP manažér Z. B. počas obhliadky výkonov mazacích údržbárskych prác na cementovej mlynici I zistili, že: (a) mazači počas prác na prevodovke hlavného pohonu mlyna postupovali podľa smernice LOTOC správne, svoje zámky na zariadenie umiestnili, avšak chýbajúci žltý zámok spôsobil, že po ich odchode zostala špirála, ktorá ohrieva olej neuzamknutá a prípadné spustenie zariadenia by spôsobilo jej odtrhnutie a následný výbuch pri kontakte s olejovou náplňou; (b) na 3. poschodí predomieľacej mlynice I chýbal žltý zámok supervízora na mazacom systéme, ktorý tlačí mazivo a vyžaduje uzamknutie viacerých skríň, pričom po odchode mazačov ostalo zariadenie neuzamknuté. Keďže mazacie práce neboli dokončené, následné spustenie linky by mohlo spôsobiť únik veľkého množstva oleja z celého mazacieho systému, čo by spôsobilo environmentálny incident, zvýšenie nebezpečenstva požiaru, zatečenie oleja do zariadení technológie a ich poškodenie; (c) po zistení spomenutých nedostatkov boli mazači, ako aj žalobca, vyzvaní na predloženie analýzy rizík, pričom analýza žalobcom nikdy nebola pripravená a mazači s rizikami neboli oboznámení; (2) dňa 07.02.2020 riaditeľ závod Y. V. a BOZP technik S. C. počas obhliadky výkonov údržbárskych prác v objekte parabolickej skládky objavili ďalší chýbajúci žltý supervízorský zámok pri údržbárskych prácach na veľkom rezervnom páse, pričom zariadenie bolo uzamknuté iným supervízorom, ktorý na parabolickej skládke vykonával iné údržbárske práce so svojím tímom. Zámok supervízora k tímu mazačov nebol použitý a nedošlo k súbežnému zaisteniu a tým k informovaniu, že oba tímy pracujú na jednom zariadení. Po ich odchode ostalo zariadenie pre mazačov neuzamknuté. V prípade spustenia rezervného pásu by mohlo dôjsť v dôsledku nedokončených mazacích prác k poškodeniu zariadenia, na ktorom nebola ukončená údržba, pričom aj v tomto prípade bola vyžiadaná BOZP technikom analýza rizík, avšak tá nebola vypracovaná ani pre tieto práce, čo zamestnanci potvrdili. Mazači následne predložili len zoznam prác, ktoré im žalobca dal vykonať podľa konkrétnych zariadení a zimnej údržby, no bez akéhokoľvek poučenia o rizikách.

19. Z výsluchu svedka O. F. vyplývalo, že dňa 05.02.2020 žalobca neumiestnil svoj žltý zámok na LOCK BOX, a to i napriek tomu, že na zariadení pracovali mazači podriadení žalobcovi s tým, že ani energie neboli zabezpečené, pričom práce tvrali viac dní a išlo o práce v rámci generálnych úprav - teda nie o bežné rutinné opravy. Z výsluchu svedka S. C. vyplývalo, že ani dňa 07.02.2020 žalobca neumiestnil svoj žltý zámok na skrinku, hoci na kontrolovanom zariadení pracovali dve skupiny pracovníkov.

20. Žalobca dňa 03.03.2020 písomne oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom jeho zamestnávaní, pričom uviedol, že dňa 25.02.2020 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru (konkrétne uviedol, že okamžitá výpoveď) s tým, že dôvody skončenia pracovného pomeru považoval za nepravdivé a za výsledok neodborného vyšetrovania. Skončenie pracovného pomeru nepodpísal a považoval ho za neplatné.

21. Následne žalobca dňa 23.04.2020 podal na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy.

IV.

22. Súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce najmä okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom (), účasť zamestnancov pri skončení pracovného pomeru (), základné povinnosti zamestnancov (), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce najmä povinnosti zamestnancov ().

23. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru okamihom jeho doručenia protistrane. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom taxatívne ustanovuje dva dôvody pre takéto skončenie pracovného pomeru, a to z dôvodu právoplatného odstúpenia zamestnanca za úmyselný trestný čin a z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí podľa medzi základné povinnosti zamestnanca. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa sa teda vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, pričom podstatné je, aby dosahovalo takú intenzitu porušenia pracovných povinností (disciplíny), ktorú možno definovať ako závažnú. To znamená, že nestačí akékoľvek porušenie pracovných povinností (disciplíny), ale závažné porušenie pracovných povinností. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny súdna prax považuje napr. opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca, výkon práce pre seba alebo iné osoby, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne.

24. Pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru sa okrem danosti jeho dôvodu vyžaduje, aby bolo urobené písomne, dôvody v ňom musia byť vymedzené takým spôsobom, aby boli konkrétne, skutkovo nezameniteľné s inými dôvodmi a musí byť zamestnancovi doručené do dvoch mesiacov, keď sa o dôvode dozvedel zamestnávateľ, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí určitá forma zastúpenia zamestnancov, je zamestnávateľ takéto okamžité skončenie pracovného pomeru podľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

25. V danom prípade bolo nesporné a preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným malo písomnú formu, bolo doručené žalobcovi podľa poslednej vety (t.j, odmietnutím prijatia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcom) a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru (keďže o dôvodoch sa dozvedel dňa 12.02.2020 z podnetu o porušení pravidiel, ktorý dňa 20.02.2020 prešetril a dňa 24.02.2020 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom), pričom súd mal za to, že aj skutkové vymedzenie predmetného dôvodu obsiahnutého v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo dostatočné a nezameniteľné, keďže obsahovalo presné časové vymedzenie doby, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovných povinností žalobcom, ako aj opis spôsobu, akým došlo k tomuto porušeniu, na základe čoho bolo zrejmé, čoho a akého konania, resp. nekonania sa žalobca dopustil a dokonca aj to, aké následky mohlo mať toto konanie, resp. nekonanie

žalobcu. Rovnako mal súd preukázané, že žalovaný si podľa splnil aj povinnosť vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, keď k samotnému prerokovaniu došlo dňa 21.02.2020, teda tri dni pred okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom je právne bezvýznamné, či zástupcovia zamestnancov s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu súhlasili alebo nie, keďže povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa podľa je splnená už len samotným prerokovaním okamžitého skončenia zástupcami zamestnancov, a to bez ohľadu na výsledok tohto prerokovania. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že všetky formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru boli zo strany žalovaného splnené. Rovnako tiež žaloba bola žalobcom podaná v prekluzívnej lehote 2 mesiacov podľa , keďže k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 24.02.2020 a žaloba bola podaná dňa 23.04.2020.

26. V rámci samotného porušenia pracovných povinnosti žalobcom mal súd preukázané, že medzi jeho hlavné a najdôležitejšie povinnosti ako vedúceho zamestnanca podľa pracovného poriadku (oboznámenie s ktorým vyplývalo z pracovnej zmluvy, pričom túto skutočnosť žalobca nesporoval a nenamietal) patrilo zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovanie dodržiavania technologických postupov, predpisov BOZP a inej internej dokumentácie žalovaného, ako aj zabezpečovanie riadneho oboznámenia zamestnancov s BOZP a analýzou rizík k výkonu ich činnosti. Práve jedným z interných predpisov na zabezpečenie a stanovenie postupov a pravidiel na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na technických zariadenia bola smernica LOTOC, ktorá bola záväzná pre všetkých zamestnancov žalovaného, a teda aj pre žalobcu a s ktorou bol žalobca ako vedúci zamestnanec žalovaného riadiaci výkon (mazacích) prác povinný oboznámiť aj svojich podriadených (mazačov). Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že u žalovaného prebehlo školenie ohľadom tejto smernice, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, ktorý zároveň úspešne vykonal zo znalostí tejto smernice aj písomný test, na základe čoho mal súd za to, že žalobca bol s obsahom smernice LOTOC a povinnosťami z nej vyplývajúcimi riadne a preukázateľné oboznámený, na základe čoho bola podľa splnená podmienka, na to aby bol žalobca povinný dodržiavať smernicu LOTOC vzťahujúcu sa na prácu ním vykonávanú. Z pracovného poriadku žalovaného zároveň vyplývalo, že akékoľvek porušenie pravidiel/povinností vyplývajúcich zo smernice LOTOC sa podľa pracovného poriadku žalovaného považovalo za závažné porušenie predpisov bezpečnosti a teda aj za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

27. Zo smernice LOTOC vyplývalo, že žalobca ako vedúci zamestnanec disponoval žltým zámkom, ktorý všeobecne používali len vedúci zamestnanci, ak bolo v procedúre zainteresovaných viacero osôb alebo pracovných skupín alebo ak izolácia energií trvala viacero zmien/dní alebo ak sa zaištovalo viac ako jedno zariadenie počas jednej pracovnej zmeny, pričom ten sa umiestňoval do tzv. LOCK BOXu ako prvý a odstraňoval sa ako posledný s tým, že pri striedaní zmien ostával tento žltý zámok na mieste a vedúci zamestnanci si odovzdali len kľúč od tohto zámku. Samotná smernica LOTOC (4.2.2) zdôrazňovala, že bolo povinnosťou žalobcu tento postup/proces z nej vyplývajúci dodržiavať, okrem prípadov, (a) keď riziko vystavenia sa nebezpečnej energii bolo úplne odstránené fyzickým odpojením stroju (čo však nebolo žalobcom v konaní tvrdené, pričom z vykonaného dokazovania vyplývalo, že zariadenia neboli odpojené od zdroja energii) alebo (b) keď sa vykonávali menšie zmeny nástrojov alebo iné menšie servisné činnosti, ktoré bolo možné definovať ako rutinné a ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou výroby a ktoré sa vyskytujú počas bežných operácii.

28. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nedodržal pravidlá vyplývajúce zo smernice LOTOC - keď dňa 05.02.2020 počas prác na cementovej mlynici I a predomieľacej mlynici I a dňa 07.02.2020 počas prác na parabolickej skládke nedodržal vyššie uvedené pravidlá uzamykania určené v smernici LOTOC, keďže vôbec neumiestnil svoj žltý zámok na predmetné zariadenia. V tejto súvislosti však žalobca argumentoval tým, že umiestniť žlý zámok ani nebol povinný, keďže práce vykonávané v dňoch 05.02.2020 a 07.02.2020 predstavovali iba rutinné práce, na ktoré sa v zmysle vyššie uvedenej výnimky nevzťahoval postup/proces umiestňovania žltého zámku. V danom prípade však bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie o tom, že v daných dňoch sa vykonávali len rutinné činnosti, na ktoré sa postupy a procesy smernice LOTOC nevzťahovali, pričom ten uvedené tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Inak povedané, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, že v predmetných dňoch jemu podriadení pracovníci a on samotný vykonávali len menšie servisné práce, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou výroby, resp. ktoré sa vyskytujú počas bežných operácii. Naopak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené zápisom z vyšetrenia porušenia pravidiel zo dňa 20.02.2020, z

ktorého vyplývalo, že predmetné porušenia pravidiel BOZP sa týkali prác prebiehajúcich počas veľkých zimných opráv, pričom táto skutočnosť bola uvedená aj v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru, a zároveň sprostredkovane vyplývala aj z podnetu o porušení pravidiel uo dňa 12.02.2020, ktorého obsah bol zachytený v zápise z vyšetrenia porušenia pravidiel zo dňa 20.02.2020. Zároveň túto skutočnosť potvrdil aj svedok O. F., na základe čoho nebolo možné dospieť k záveru, že bola daná výnimka neuplatnenia postupov a procesov zo smernice LOTOC (vyššie označená ako písm. b)), teda že by sa v dňoch 05.02.2020 a 07.02.2020 zo strany žalobcu a jeho podriadených zamestnancov (mazačov) vykonávali len menšie servisné rutinné činnosti, ktoré boli súčasťou výroby a ktoré sa vyskytli počas bežných operácií. Na základe uvedeného mal súd za to, že na práce vykonávané žalobcom a jeho podriadenými v dňoch 05.02.2020 a 07.02.2020 sa mal zo strany žalobcu aplikovať postup a proces upravený v smernici LOTOC týkajúci sa použitia jeho žltého zámku a keďže tento postup a proces neaplikoval, teda nesplnil si svoju povinnosť dodržať proces a postup izolácie energií (bod 4.2.2 smernice LOTOC), došlo z jeho strany k porušeniu pravidiel smernice LOTOC. Za irelevantné tvrdenie žalobcu považoval súd aj tvrdenie o tom, že jeho nadriadený L. L. neschválil žiadny mazací plán zimnej údržby, keďže nebolo zrejmé ako táto tvrdená skutočnosť mala vplývať na práce vykonávané v rozhodných dňoch, pričom žalobca nepreukázal, že by táto povinnosť spomenutej osobe mala patriť. Za rovnako nedôvodné považoval súd aj tvrdenie žalobcu, že dňa 07.02.2020 nebolo potrebné zariadenie zaisťovať nezávisle dva krát (keďže na ňom pracovali dve skupiny). Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcu súd upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že zo samotnej smernice LOTOC vyplýval pravý opak žalobcovho tvrdenia, a to ten, že vedúci zamestnanec musí umiestniť svoj žltý zámok vždy ak bolo v procedúre zainteresovaných viac pracovných skupín, čo bol aj tento prípad.

29. Na základe uvedeného, ako aj s ohľadom na hlavné a najdôležitejšie povinnosti žalobcu ako vedúceho zamestnanca podľa pracovného poriadku, medzi ktoré patrilo najmä zabezpečovanie dodržiavania technologických postupov uvedených v smernici LOTOC, súd konanie žalobcu spočívajúce v porušení pravidiel smernice LOTOC týkajúcich sa nepoužitia žltého zámku, vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, keďže týmto svojím konaním nedodržal esenciálne povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určené smernicou LOTOC, s ktorou bol riadne a preukázateľne oboznámený a keďže toto jeho konanie (ktoré sa navyše zopakovalo celkom tri krát v priebehu dvoch dní) mohlo mať za následok ohrozenie zdravia zamestnancov žalovaného, poškodenie zariadení, prípadne životného prostredia, súd toto žalobcovo porušenie pracovnej disciplíny vyhodnotil ako závažné.

30. Zároveň z pracovného poriadku vyplývala žalobcovi ako vedúcemu zamestnancovi povinnosť zabezpečovať riadne oboznámenie sa jeho podriadených s analýzou rizík k výkonu ich činnosti v rámci zabezpečenia ich bezpečnosti a ochrany pri práci, pričom z vykonaného dokazovania (z výpovedí V. G. a I. S. obsiahnutých zápise z vyšetrenia porušenia pravidiel zo dňa 20.02.2020) vyplávalo, že žalobca si túto svoju povinnosť pred prácami vykonávanými v dňoch 05.02.2020 a 07.02.2020 nesplnil, keďže pred začatím predmetných prác neoboznámil svojich podriadených (mazačov) s analýzou rizík, čo žalobca v konaní ani nesporoval (svoju argumentáciu založil na tom, že svojim podriadeným pracovníkom dal analýzu rizík na celý rok), na základe čoho, aj týmto svojím konaním, resp. opomenutím konania, žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z bodu 4.1.3.2 pracovného poriadku (s ktorým bol oboznámený pri vzniku pracovného pomeru) týkajúce sa BOZP, čo súd v súlade s pracovným poriadok, taktiež považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s čím sa súd stotožnil.

31. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplývalo, že žalobca sfalšoval podpisy svojich podriadených na ročnej analýze rizík, čo bolo možné vyhodnotiť ako falšovanie dokladov zamestnávateľa, čo samo o sebe pracovný poriadok žalovaného považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom s týmto záverom sa stotožnil aj súd, keďže uvedené úmyselné konanie žalobcu malo za cieľ mylne informovať žalovaného ako zamestnávateľa o splnení si žalobcových povinností ohľadom BOZP, ktorých dodržiavanie, vzhľadom na charakter žalobcom vykonávaných prác, je mimoriadne dôležité na ochranu života a zdravia zamestnancov žalovaného (ako súd už vyššie uviedol). Hoci v tejto súvislosti žalobca tvrdil, že analýza rizík, ktorú predložil ako dôkaz žalovaný, nie je tá analýza, ktorú on predložil žalovanému, tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami.

32. Argument žalobcu, že porušenie jeho pracovnej disciplíny mali vedúci hneď riešiť avšak neriešili, považoval súd za bezdôvodný, keďže on sám bol vedúci zamestnanec a sám porušoval svoje povinnosti, ako súd vyššie uviedol, pričom podmienkou pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je povinnosť žalovaného na takéto jeho porušenia najskôr upozorniť - význam by to malo pri výpovedi zo strany

zamestnávateľa podľa . V tomto prípade stačilo, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, pričom súd všetky žalovaným namietané porušenia pracovnej disciplíny žalobcom považoval za závažné a tým pádom bol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

33. Vzhľadom na to, že všetky žalovaným vytknuté porušenia pracovnej disciplíny obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 24.02.2020 považoval súd za závažné, mal súd za to, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo platné, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

34. Zároveň súd podotkol, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a podobne). V tejto súvislosti súd nepovažoval za potrebné hodnotiť tvrdenia žalobcu týkajúce sa prešetrenia danej veci zo dňa 20.02.2020 (t.j. že mu neboli dané vopred dôvody tohto stretnutia, prípadne že sa vyhotovoval zvukový záznam bez jeho súhlasu), ako aj tvrdenia, ktorými rozporoval možné žalovaným tvrdené následky (t.j. tvrdenia týkajúce sa možného vzniku škody, výbuchu atď.), prípadne tvrdenia o tom, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do osobného spisu, keďže to pre posúdenie predmetu žaloby nebolo relevantné.

35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.