Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/100/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: REMOPEL, s.r.o., sídlo: Hollého 30/352, 083 01 Sabinov, IČO: 36 474 614, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslavom Balážom, sídlo: Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 871, proti žalovanému: Obec Ďurďoš, sídlo: 094 31 Ďurďoš 36, IČO: 00 332 364, zastúpeného advokátskou kanceláriou: OROS & Partners s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 728 842, o zaplatenie 13.773,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. – 161 zo dňa 21. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie uznesením č. k. – 161 zo dňa 21. februára 2024 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

2. Výrok I. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím súhlasil.

3. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Pre použitie CSP súd nezistil žiadny dôvod. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

4. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti II. výroku uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa a . Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že žalovaný v predmetnom konaní postavil svoju obranu na ním uvádzanej právnej argumentácii, avšak nikdy nepoprel, že by žalobca vykonal práce nad rámec písomne uzatvorenej zmluvy o dielo, a že by výsledky týchto prác neprevzal a neužíval. Toto podľa žalobcu vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.10.2023, kde žalovaný uvádza, že zhotoviteľ plnil na základe existujúcej a platnej zmluvy o dielo a ak zhotoviteľ počas zhotovovania diela zistil, že je potrebné vykonať ďalšie práce, mal o tom v prvom rade informovať žalovaného ako objednávateľa diela a mal dohodnúť špecifikáciu týchto prác a cenu za ich uskutočnenie na základe dodatku k zmluve o

dielo. Za tejto situácie považuje žalobca za amorálne, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania a s ohľadom na špecifickosť prejednávanej veci je tu podľa žalobcu dôvod pre aplikáciu .

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v jeho odvolaním napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne. Ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Dodal, že strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Podľa žalovaného priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. V danom prípade sa podľa názoru žalovaného jednalo od počiatku o zjavne nedôvodnú žalobu a žalobca napokon po aktívnej a právne kvalifikovanej obrane žalovaného vzal žalobu späť v celom rozsahu. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní o tom, že by žalovaný nerozporoval nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, uviedol, že sú nepravdivé. Žalovaný konštatoval, že sa bránil v súdnom konaní aktívne a kvalifikovane, pričom od prvého úkonu vo veci, ktorým bol odpor proti vydanému platobnému rozkazu neuznal uplatnený nárok žalobcu v tomto súdnom konaní čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný opakovane vo svojich rozsiahlych písomných podaniach poukázal na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ním uplatnený nárok ani čo do reálnosti plnenia, tzn. rozporoval aj samotné vykonanie ním uvádzaného/ fakturovaného plnenia. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a v parafrázovanej časti vytrhnuté z kontextu vyjadrenia žalovaného. Dôvody na aplikáciu v danom prípade nie sú dané a preukázané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa potvrdil.

7. Podľa (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. f) a h) , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa a , pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v jeho odvolaním napadnutom výroku a konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa , ktoré by mohli privodiť zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia.

11. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu o zaplatenie 13.773,78 eur s príslušenstvom voči žalovanému titulom prác naviac realizovaných na stavbe Dom nádeje Obec Ďurďoš.

12. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zaplatil žalobcovi celú dohodnutú cenu diela v súlade so Zmluvou o dielo č. A./XX zo dňa 22.11.2017, ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť dielo „Dom nádeje – Obec Ďurďoš“. V zmysle článku IV. ods. 4.2. zmluvy o dielo, cena za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 138.844,54 eur ako cena maximálna. Žalobca potvrdením o úhrade zo dňa 02.02.2022 (ktoré žalovaný predložil súdu) potvrdil žalovanému, že faktúra za zhotovenie zákazky „Dom nádeje – Obec Ďurďoš“ je ku dňu 02.02.2022 v celkovej výške 138.844,54 eur uhradená. Žalobou si však žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie prác naviac, na ktoré v zmysle písomnej zmluvy o dielo nemal nárok (čl. IV. ods. 4.1, 4.1.1. a 4.1.2.). Podľa zmluvy o dielo práce naviac mohli byť účtované len na základe písomného dodatku k zmluve na základe písomnej objednávky. Žalovaný si u žalobcu neobjednal práce naviac a nedošlo ani k uzatvoreniu dodatku k zmluve. Žalobcom predložený krycí list súpisu prác nie je podpísaný zo strany žalovaného.

13. Žalobca k podanému odporu žalovaného len stručne uviedol, že v ňom uvedené námietky považuje za nedôvodné.

14. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.07.2023 predložil súdu 14 ks fotografií zobrazujúcich realizáciu stavby, ktoré navrhuje vykonať ako dôkaz, stavebný denník a navrhol vypočuť 3 svedkov. Navrhol tiež znalecké dokazovanie vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalovaného s poukazom na skutočnosť, že strany sporu dojednali svoj záväzok ústne.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 02.10.2023 uviedol, že žalobca v rozpore s neuviedol rozhodujúce tvrdenia v samotnej žalobe a nepredložil dôkazy. Poukázal na skutočnosť, že podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označený dôkaz a na , v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, čo žalobca nesplnil. Opätovne uviedol, že si neobjednal u žalobcu žiadne práce naviac a nedošlo k uzatvoreniu dodatku.

16. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.02.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť a stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.

17. Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas. Náhradu trov konania navrhol priznať žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Vychádzajúc z obsahu platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ). Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné a zrejmé, že v tomto konaní zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý vzal žalobu späť. Za tejto procesnej situácie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia ( ) bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na nahradenie trov konania žalovaného. Takýto záver platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ). Súdu prvej inštancie žalobca netvrdil a ani nepreukazoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania. Žalobca v odvolaní poukázal na špecifickosť prejednávanej veci. Odvolací súd nezistil žiadnu špecifickosť právnej veci, a to ani vo vzťahu k samotného charakteru sporu ako takému všeobecne, ako ani charakteru konkrétneho sporu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca najprv podal žalobu o zaplatenie v obchodnoprávnej veci voči žalovanému a následne sa rozhodol žalobu vziať späť. Práve uvedené prípady rieši znenie ustanovenia . Žalovanému pritom v súvislosti s uvedeným vznikli trovy, ktoré by mu inak nevznikli a ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s podaním žaloby žalobcu. Žalovaný od začiatku konania žalobu ako nedôvodnú navrhoval zamietnuť a na svoju obranu riadne využíval prostriedky procesnej obrany. Nakoľko žalobca nešpecifikoval dôvod späťvzatia žaloby (ktorú povinnosť zo zákona nemá), možno sa

len domnievať, že k späťvzatiu žaloby prispeli aj žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný nikdy nepoprel, že by žalobca vykonal práce nad rámec písomne uzatvorenej zmluvy o dielo a že by výsledky týchto prác neprevzal a neužíval. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaný vo všetkých svojich podaniach nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznával a tvrdil, že rozsah diela bol dohodnutý zmluvnými stranami v písomnej zmluve o dielo a cena diela bola žalovaným zaplatená vo výške, ktorá bola v písomnej zmluve o dielo dohodnutá ako cena maximálna, ktorú nie je možné prekročiť bez uzatvorenia písomného dodatku k zmluve. Žalovaný teda nárok žalobcu neuznával a poukazoval na ustanovenia písomnej zmluvy o dielo a na skutočnosť, že zmluvné strany neuzatvorili písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorým by bol rozšírený rozsah diela a žalovaný si písomne neobjednal žiadne práce naviac. Podľa odvolacieho súdu žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 02.10.2023 poukázal okrem iného na skutočnosť (s ktorou je potrebné sa v zásade stotožniť, keďže vyplýva z písomnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu), že zhotoviteľ si bol vedomý, že ak vykoná akékoľvek plnenie nad rámec zmluvou určeného rozsahu diela, je povinný si k tomuto vyžiadať písomnú objednávku a uzatvoriť k zmluve o dielo písomný dodatok. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva zo samotnej zmluvy o dielo a len takýto poukaz na zmluvné dojednanie zmluvných strán nemožno hodnotiť ako nepopretie prevzatia a užívania prác naviac zo strany žalovaného. Žalovaný už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2023 uviedol aj to, že neeviduje voči žalobcovi žiadne svoje záväzky titulom vykonania predmetného diela. Ak žalobca opieral svoj žalobný nárok o vykonanie prác naviac, musel si byť vedomý zmluvných dojednaní (vyplývajúcich najmä z písomnej zmluvy o dielo), ako aj skutočností, ktoré v konaní vie, alebo nevie preukázať. Na povinnosť tvrdenia strany sporu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu v danom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti fakturácie žalovanej sumy žalovanému a existencie nároku voči žalovanému. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť pred rozhodnutím súdu vo veci samej, nie je s konečnou platnosťou zrejmé, či by bol žalobca v konaní úspešný. Platí pritom zásada, kde niet žalobcu, tam niet sudcu. V prípade, že žalobca dospel v konaní k záveru, že nevie dôkazmi preukázať, že žalovaný je povinný zaplatiť mu žalovanú sumu, je povinný znášať riziko aj v podobe náhrady trov konania protistrane.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Vzhľadom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní, priznal odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).