Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/138/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, adresa na doručovanie: Regionálne riaditeľstvo Zvolen, právne oddelenie, Zvolen, Námestie SNP 98/2, proti žalovaným: 1/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., V. XXX/X, 2/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., V. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, v konaní o zaplatenie sumy 1.883,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 13.10.2011 sa žalobca pôvodne len voči terajšiemu žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy 1.883,79 eura s poukazom na v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným ako vodičom motorového vozidla EČ: DK-444 AS, ktorou spôsobil škodu na motorových vozidlách EČ: DK-219 AM a BR-920 AY, za vznik ktorej žalovaný zodpovedá podľa (ďalej len „“) a na úhradu ktorej žalobca poškodeným vyplatil celkovo 9.818,89 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.883,79 eura od 13.10.2011 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania.

Odôvodnil ju tým, že dňa 13.09.2008 spôsobil žalovaný ako vodič motorového vozidla EČ: DK-444 AS dopravnú nehodu, keď narazil a poškodil motorové vozidlá EČ: DK-219 AM a BR-920 AY. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzavreté s p. T. X.. Poškodeným po nahlásení a prešetrení poistnej udalosti žalobca poskytol plnenie v celkovej výške 9.818,89 eura. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. , , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Voči žalovanému si uplatnil právo na náhradu vyplateného plnenia vo výške 1.963,79 eura a listami z 03.11.2010 a 01.12.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 28.11.2011 pod č. k. -16, podal žalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom splnomocneného zástupcu včas odpor s odôvodnením vo veci samej, následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá O. s.

p. k zrušeniu platobného rozkazu. V odpore žalovaný namietol právny základ žaloby, považujúc ho za nepreskúmateľný a neurčitý. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom sa mal žalovaný dostať do omeškania s platením poistného. Poukázal na to, že poistné platil na základe poštovej poukážky, ktorá mala byť zasielaná žalobcom prostredníctvom pošty. Nie si je vedomý úmyselného konania smerujúceho k nezaplateniu splátky poistného. Spochybnil výšku a nepreukázanie dôvodnosti vyplateného poistného plnenia, keď žalobca nešpecifikoval čo predstavovalo vyplatené poistné plnenie, a teda nie je zrejmé, či vyplatené poistné plnenie bolo vyplatené dôvodne a v správnej výške. Žalobca taktiež nepreukázal, že uvedené plnenia skutočne poškodeným aj vyplatil, nakoľko nedoložil doklady (výpisy z účtu, prevodné príkazy), ktoré by uvedené skutočnosti preukazovali.

Na návrh žalobcu doručený súdu 16.02.2012 súd uznesením z 20.02.2012 č. k. -42 právoplatným 20.03.2012 s poukazom na pripustil vstup terajšieho žalovaného 2/ do tohto konania, ktorého pasívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodňoval tým, že tento mal v predmetnom poistnom vzťahu postavenie poistníka a teda bol povinný podľa aj a čl. VII bod 1 VPP platiť poistné za poistné obdobie dohodnuté v poistnej zmluve.

Ďalším uznesením 28.05.2012 č. k. -112 súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby v súvislosti s rozšírením okruhu žalovaných v tomto znení: „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.883,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.883,79 eura od 13.10.2011 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhému žalovanému“.

Žalobca v ďalšom priebehu konania o.i uviedol, že upravuje v tzv. postihové právo poisťovateľa voči poistníkovi, resp. poistenému. Charakter tohto ustanovenia je výrazne preventívny s cieľom prinútiť poistníkov, resp. poistených pod hrozbou sankcie plniť si riadne svoje povinnosti uložené im zákonom. Predpokladom uplatnenia postihu podľa je kumulatívne naplnenie nasledujúcich skutočností: 1/ škoda spôsobená prevádzkou poisteného motorového vozidla, 2/ výplata poistného plnenia a 3/ omeškanie poistníka s platením poistného v čase poistnej udalosti. Skutočnosť, kto za škodu zodpovedá, je v prípade uplatnenia postihového práva poisťovateľa voči poistníkovi irelevantná. Nie je teda rozhodujúce, za akých okolností vznikla škoda inému motorovým vozidlom (ďalej len „MV“) a kto za škodu zodpovedá, ale že k takej škode došlo prevádzkou MV. V tomto smere poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. . Účelom tohto ustanovenia je teda primárne pôsobiť preventívne vo vzťahu k poistníkovi a k plneniu jeho povinnosti platiť riadne a včas poistné a sekundárne sankcionovať poistníka za to, že v čase poistnej udalosti je v omeškaní s platením poistného. Naplnenie podmienky prezentovanej žalovanými, spočívajúcej v zodpovednosti postihového partnera, t.j. poistníka za vzniknutú škodu v prípade uplatnenia postihu voči poistníkovi, v tomto ustanovení zakotvené nie je. Takýto záver vyvodili žalovaní len z prísne gramatického výkladu predmetného ustanovenia, ktorý nerešpektuje základný účel a zmysel tohto druhu postihu. Je nelogické, aby bol poistník, ktorý má zmluvnú povinnosť platiť poistné, bol postihovaný len v prípade, ak by sám spôsobil škodu, hoci má povinnosť platiť poistné počas trvania poistenia bez ohľadu na to, kto práve vedie poistené MV. V súvislosti s výkladom poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho prepisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad „e ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (-38). Slovné spojenie „za poistníka“ použité v je logicky potrebné vykladať tak, že sa jedná o plnenie z poistenia zodpovednosti uzavretého poistníkom. K samotnému uzavretiu poistnej zmluvy (ďalej len „PZ“) uviedol, že žalovaný 2/ podal žalobcovi návrh na

jej uzatvorenie, pričom ako platiteľa poistného uviedol žalovaného 1/. Žalovaný 1/ však s týmto návrhom žalovaného 2/ o platení poistného neprejavil súhlas. Žalovaný 2/ teda mal v úmysle zaviazať iného bez jeho vedomia a preto toto ustanovenie PZ je v časti platenia poistného žalovaným 1/ neplatné, nakoľko chýba prejav vôle tretieho, t.j. žalovaného 1/ platiť dohodnuté poistné. Napriek neplatnosti PZ v časti platenia poistného žalovaným 1/ je PZ ako celok platná, keďže návrh na uzatvorenie PZ bol riadne podaný poistníkom (žalovaným 2/). Poistník zároveň vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že prevzal Všeobecné poistné podmienky (VPP) účinné v čase uzavretia poistenia a zmluvné dojednania k nim, bol s nimi oboznámený a súhlasí s ich obsahom. Následne návrh poistníka na uzatvorenie PZ bol prijatý žalobcom a teda PZ bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/. Keďže osobitná úprava PZ (platenie poistného žalovaným 1/) nebola riadne dojednaná, platí štandardná PZ, ktorú uzatvoril žalovaný 2/ so žalobcom a v zmysle ktorej je poistné povinný platiť žalovaný 2/, čo žalovanému 2/ vyplýva z jeho osobitného statusu poistníka definovaného a poistnými podmienkami. V zmysle uvedených predpisov je základnou povinnosťou poistníka (žalovaného 2) platiť poistné. Táto povinnosť poistníka je zakotvená nielen v čl. VII bod 1 VPP, ale aj ust. a . Tvrdenie žalovaných o tom, že poistné nie je povinný platiť žalovaný 2/, nemožno opierať o uzatvorenú PZ, keďže práve toto ustanovenie v PZ (platenie poistného žalovaným 1/) nebolo riadne dojednané. Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že žalobca so žalovaným 2/ takýto spôsob platenia poistného dojednal. Iniciatíva smerujúca k uzatvoreniu PZ a teda samotný návrh smeroval od poistníka, ktorý v návrhu PZ označil ako platiteľa poisteného žalovaného 1/ avšak bez jeho súhlasu a takýto návrh PZ žalovaný 2/ žalobcovi predložil. Nakoľko tento návrh na uzatvorenie PZ nebol podpísaný oboma subjektmi, je potrebné ho vykladať len ako návrh poistníka (žalovaného 2/) na uzatvorenie PZ, avšak bez osobitného návrhu na platenie poistného žalovaným 1/. Návrh na uzatvorenie PZ predložený žalovaným 2/ nie je vopred pripraveným návrhom (formulárom), do ktorého žalovaný 2/ nemal možnosť zasahovať. Naopak tento návrh bol vyplnený podľa vôle spotrebiteľa (s výnimkou výšky poistného, ktorá sa stanovuje v zmysle ust. , a teda táto vôľa spotrebiteľa, ktorá neskôr (v zmysle vyjadrenia žalovaných z 11.04.2012) vyústila do pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy bola spôsobená samotným žalovaným 2/, ktorý svoju vôľu takto naformuloval. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie o platení poistného žalovaným 1/ nebolo platne a účinne dojednané, platí zmluva v štandardnom znení, v zmysle ktorého je platiteľom poistného poistník (žalovaný 2/). Pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy v tomto prípade teda nie sú na mieste, keďže povinnosti poistníka (žalovaného 2/) sú jednoznačne stanovené, žalovaný 2/ sám vo vlastnom mene PZ uzatvoril, a preto nie je dôvodné aplikovať ust. použiteľný v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný 2/ bol preto povinný platiť poistné a keďže v čase poistnej udalosti bol v omeškaní s platením poistného, je žalobca oprávnený uplatniť si voči nemu osobitný postihový nárok v zmysle ust. ods. písm. f) .

Zástupca žalovaných v priebehu ďalšieho konania žiadajúc žalobu v celom rozsahu voči obom žalovaným zamietnuť, poukazoval na to, že v žalobe (bod II, druhý odsek, posledná veta), ako aj vo výzve na zaplatenie dlhu z 01.12.2010 žalobca uvádza, že žalovaný 1/ je povinný platiť poistné a vzhľadom na omeškanie s platbou poistného ho sankcionuje prostredníctvom postihového práva poisťovne. Na druhej strane v zmene žaloby z 16.02.2012 žalobca tvrdí, že žalovaný 2/ je povinný platiť poistné. v v spojitosti so znením ust. čl. XIII VPP stanovuje podmienky uplatnenia postihového práva poisťovne voči poistníkovi, resp. poistenému. Na úspešné uplatnenie postihového práva poisťovne za omeškania poistníka s platením poistného ( a čl. XIII ods. 1 písm. f) VPP), čo je predmetom tohto konania, musia byť kumulatívne naplnené nasledovné skutočnosti:

1/ Zodpovednosť postihového partnera za vzniknutú škodu, tzv. interný postih (regres) poisťovateľa smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, za ktorého poisťovateľ (navrhovateľ) nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti, čo korešponduje s , keď otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravujú ustanovenia najmä v (zodpovednosť vodiča motorového vozidla) a v (objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla);

2/ Výlučne poistník môže byť subjektom postihového práva poisťovne, čo vyplýva z gramatického výkladu ust. v spojitosti s ust. čl. XIII ods. 1 písm. f) VPP. Postih za omeškanie s platbou poistného voči poistenému sa v nenachádza, preto postih voči poistenému, ako voči osobe, na ktorú sa poistenie zodpovednosti za škodu vzťahuje, pričom táto osoba PZ neuzavrela, nie je možné uplatniť.

V prejednávanom prípade zodpovedá za vzniknutú škodu výlučne žalovaný 1/ (ako vodič aj ako prevádzateľ - vlastník motorového vozidla). Žalovaný 2/ za vzniknutú škodu žiadnym spôsobom nezodpovedá, nakoľko nie je prevádzateľom MV, ktorým bola pôsobená škoda (zodpovednosť podľa ). Status poistníka (status postihového partnera) spĺňa iba žalovaný 2/, nakoľko žalovaný 1/ nefiguruje v PZ ako poistník, ale ako poistený. Postihové právo žalobcu nemožno aplikovať ani voči žalovanému 1/ (nespĺňa náležitosti postihu stanovené v bode 2) ani voči žalovanému 2/ (nespĺňa náležitosti postihu stanovené v bode 1). Otázka omeškania platby poistného sa môže dotýkať poistníka (žalovaného 2/) jedine v prípade, že bude povinný platiť poistné, čo v prejednávanom prípade nie je splnené, nakoľko v platne uzatvorenej PZ je dojednané, že platiteľom poistného bude žalovaný 1/ (poistený). Pokiaľ žalobca pri uzatváraní PZ dojednal so žalovaným 2/, že platiť poistné bude žalovaný 1/ (poistený), nemôže sa podľa jeho názoru domáhať platenia poistného voči subjektu, s ktorým sám dojednal skutočnosť, že nie je a nebude povinný poistné platiť a sankcionovať žalovaného 2/ za neplatenie poistného prostredníctvom postihového práva žalobcu. Žalovaný 1/ (ako poistený z poistného vzťahu) písomne nepristúpil ani inak písomne neprejavil súhlas s tým, že bude z PZ uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ zaviazaný platiť poistné a preto nie je spravodlivé požadovať od žalovaného 1/ platenie poistného a zároveň taktiež ako v prípade žalovaného 2/ nie je možné sankcionovať žalovaného 1/ za neplatenie poistného prostredníctvom postihového práva poisťovne. Povinnosť písomného súhlasu so zaviazaním na platbu z PZ vyplýva z ust. . PZ je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poukázal aj na čl. 5 smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky ponúkané spotrebiteľovi zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Predpokladom na uplatnenie interpretácie v prospech spotrebiteľa je skutočnosť, že formulácia použitá v spotrebiteľskej zmluve objektívne umožňuje viacero výkladov; je teda úlohou súdu posúdiť či v prejednávanej veci a pri danej formulácii ustanovenia o platiteľovi poistného (žalovaný 1) si mohol spotrebiteľ (žalovaný 2) vysvetliť predmetné ustanovenie PZ iným spôsobom (t.j. že poistné je povinný platiť poistený), než aký mu pripisuje žalobca, keď tento v podaní zo 16.02.2012 tvrdí, že žalovaný 2/ (spotrebiteľ zo spotrebiteľskej zmluvy) je povinný platiť poistné aj napriek skutočnosti, že so žalovaným 2/ (spotrebiteľ) dojednal, že platiť poistné bude poistený (žalovaný 1). Ak žalobca akceptoval návrh PZ tak, ako bol podpísaný s poistníkom bez toho, aby mal vyjadrený súhlas poisteného s platením poistného, je to problém žalobcu. Návrh na uzavretie PZ sa podáva na tlačive vydanom žalobcom a je vypĺňaný zamestnancom žalobcu, pričom žalobca následne akceptoval dojednané podmienky. V prípade, že žalobca považoval návrh na uzavretie PZ za nedostatočný, mal možnosť návrh neakceptovať a zmluvu neuzavrieť. Hoci povinnosť uzavrieť PZ o povinnom zmluvnom poistení zaťažovala žalovaného 1/, PZ uzatváral žalovaný 2/ zrejme z dôvodu zvýhodnenej sadzby poistného, ktoré je u osôb nad 55 rokov veku výhodnejšie. Bol to práve zamestnanec žalobcu, ktorý odporučil žalovanému 1/, aby na predmetné vozidlo uzavrel zákonné poistenie tým spôsobom, akým bolo uzavreté. Tiež vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalovanému 2/, keďže všetky plnenia, ktoré boli žalobcom poskytnuté pred 16.02.2009 sú už premlčané s ohľadom na to, že návrh na rozšírenie žaloby voči tomuto žalovanému bol podaný na súd až 16.02.2012. Ohľadne rozhodnutia NS SR, na ktoré poukazoval žalobca, uviedol, že dané rozhodnutie sa týkalo situácie, kedy osoba poistníka sa zhodovala s osobou prevádzateľa a vlastníkom motorového vozidla. Poukázal tiež na rozsudok NS SR z 31.08.2010 sp. zn. . Napokon poukázal na to, že nie je možné požadovať od žalovaných náhradu trov konania vzniknutých v konaní sp. zn. , pretože ich vznik žalovaný 1/, ktorý si riadne splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo , nezavinil.

Žalovaný 1/ na pojednávaní 28.05.2011 vypovedal, že vozidlo, s ktorým spôsobil dopravnú nehodu, kupoval on - šlo o dovoz z ČR. Používal ho takmer výlučne on. Povinné zmluvné poistenie naň uzatváral žalovaný 2/ - jeho otec, pretože má viac rokov a bude lacnejšia poistka, čo mu poradil kamarát, a preto on o uzavretie PZ požiadal žalovaného 2/. Nepamätal si, kto mal podľa zmluvy platiť poistné, ale vie, že prvé poistné zaplatil žalovaný 2/. Nepamätal si, či žalobca žiadal od žalovaného 2/ nejaký doklad ohľadne preukázania vlastníctva alebo držby daného vozidla.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že dňa 29.02.2008 bola uzavretá medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným 2/ ako poistníkom PZ číslo návrhu zmluvy: 99455614939 na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú, s predbežným poistením zodpovednosti od 29.02.2008 od 10.15 h. Poistným obdobím bol

rok. V zmysle PZ bolo dojednané platenie poistného vo výške 3.629,- Sk (120,46 eura) v polročných splátkach po 1.815,- Sk (60,25 eura), splatných 29.02.2008, 28.08.2008 atď. Pri uzavretí zmluvy bolo zaplatené poistné žalovaným 2/ vo výške 60,25 eura za obdobie 29.02.2008 do 27.08.2008. V poznámke na strane 2 PZ je dopísané: „Platiteľ poistného: X. T., V. XXX/X, P. W.“. Danú zmluvu podpísali len žalobca a žalovaný 2/.

Poistné splatné 29.02.2008 bolo teda zaplatené 29.02.2008 a splátka poistného vo výške 60,25 eura za obdobie 28.08.2008 do 27.02.2009, splatná 28.08.2008, bola podľa žalobcu, čo žalovaná strana nerozporovala, zaplatená až 18.09.2008. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase, kedy žalovaný 1/ s motorovým vozidlom, na ktoré sa vzťahovalo dané poistenie zodpovednosti za škodu (FIAT BRAVO čiernej farby, č. motora 182A50000, VIN ZFA18200004103956, ktoré malo v čase dopravnej nehody EČ: DK-444AS) zavinil dopravnú nehodu (13.09.2008) už splatné poistné nebolo zaplatené. Po vykonanom dokazovaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani to, že vlastníkom a držiteľom daného MV a aj jeho prevádzateľom bol v čase vzniku nehody žalovaný 1/ (tento ho vlastnil od 12.03.2008 do 11.09.2009).

Podľa v znení účinnom v čase vzniku dopravnej nehody (a aj v terajšom znení), poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

Hypotéza tohto ustanovenia, ktorým žalobca odôvodňoval svoj nárok voči obom žalovaným stanovuje ako subjekt, voči ktorému možno uplatniť takýto nárok, za splnenia ostatných tam uvedených predpokladov, (len) osobu poistníka. Teda podľa tohto ustanovenia len poistník je subjektom postihového práva poisťovateľa ako špecifického nároku predstavujúceho náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, vyplateného poisťovateľom za poisteného poškodenému.

Kto je poistníkom definuje tak, že poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (poistnú zmluvu).

Poistníkom v danom prípade bol nepochybne žalovaný 2/, ktorý so žalobcom ako poisťovateľom danú PZ uzavrel. Napokon ani žalobca v priebehu tohto konania, a to ani po tom, ako sa stal účastníkom tohto konania terajší žalovaný 2/, nijako neargumentoval, prečo by mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorú si v tomto konaní uplatnil, práve (aj) žalovaný 1/, hoci tento nepochybne zavinil ako vodič daného MV vznik dopravnej nehody.

Z už uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, keďže tento nedisponuje v zmluvnom vzťahu, na ktorý sa vzťahovalo zákonné poistenie dojednané danou PZ, statusom poistníka, a preto súd voči nemu žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd žalobu v celom rozsahu zamietol aj voči žalovanému 2/ z nasledovných dôvodov:

Hoci žalovaný 2/ bol poistníkom v danom poistnom vzťahu, ktorého povinnosťou bolo počas jeho trvania riadne platiť poistné (v dohodnutej výške a v lehote jeho splatnosti), podľa názoru súdu ani v jeho prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie tzv. postihového práva žalobcu v zmysle .

Hoci ukladá povinnosť uzavrieť PZ ohľadne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV, v prípade tuzemského motorového vozidla subjektom definovaným v zákona, ktoré sú tak povinné urobiť najneskôr v deň prvého použitia MV ( veta prvá ) medzi ktoré žalovaný 2/ nepatril, nie je vylúčené, aby na základe dohody poisťovateľa aj s iným subjektom mohlo dôjsť k uzavretiu takej PZ. Vlastníkom dotknutého MV v čase vzniku dopravnej nehody, jeho držiteľom a aj prevádzkovateľom (prevádzateľom) bol žalovaný 1/.

V prejednávanej veci žalobca napriek tomu, že vedel (minimálne mohol vedieť), že žalovaný 2/ nie je vo vzťahu k predmetnému MV osobou spadajúcou do okruhu osôb vymedzených v , sa rozhodol s ním takúto PZ uzavrieť. V PZ bolo (len) v poznámke uvedené „Platiteľ poistného: X. T., V. XXX/X, P. W.“. Z takéhoto vymedzenia, ak je zo zmluvy zrejmé, kto ju uzatváral, nemožno vyvodiť (ako to tvrdila žalovaná strana), že povinnosť platiť poistné mala podľa vôle účastníkov zmluvy zaťažovať iný subjekt (v tomto prípade žalovaného 1/), len vo vzťahu ku ktorému by si žalobca ako poisťovateľ (zrejme) mohol nárokovať platenie poistného, ale táto poznámka, daná do zmluvy na podnet žalovaného 2/, mohla mať nanajvýš informačný charakter voči žalobcovi v tom smere, že platby poistného, ktoré by v danom zmluvnom vzťahu mal realizovať žalovaný 2/ ako poistník, bude (môže) za neho realizovať na základe vôle (súhlasu) žalovaného 2/ žalovaný 1/ (v PZ bola uvedená len v poznámke osoba žalovaného 1/ ako platiteľ poistného a nebolo osobitne jej účastníkmi dojednané, kto je povinný poistné platiť). Základnú definíciu PZ ako zmluvného typu obsahuje , z ktorého vyplýva, že PZ sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom PZ uzavrela, je povinná platiť poistné. Povinnosť platiť poistné môže v poistnom vzťahu zaťažovať len poistníka a v tomto smere je ust. stanovujúce základné náležitosti PZ kogentné. Rovnako takú povinnosť upravuje a čl. VII bod. 1 VPP.

Hoci s poukazom na vyššie uvedené súd považoval uzavretú PZ ako celok za platnú, podľa jeho názoru ust. predpokladá pre vznik postihového práva poisťovateľa existenciu zodpovednosti poistníka za škodu spôsobenú prevádzkou MV, na ktoré sa poistenie vzťahuje, či už vo forme objektívnej alebo subjektívnej zodpovednosti, poprípade aj oboch druhov zodpovednosti súčasne. Tento predpoklad je podľa názoru súdu vyjadrený v slovami „... ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla“. V osobitne definuje predpoklady vzniku postihu poisťovateľa voči poistníkovi (ods. 1) a voči poistenému, ktorý nie je poistníkom. Teda aj v prípade, ak poistník je súčasne poisteným (napr. preto, že poistník ako vodič spôsobil dopravnú nehodu, poistník bol prevádzkovateľom MV, ktorým bola spôsobená škoda) postihové právo poisťovne voči poistníkovi aj v takom prípade upravuje ods. 1, ktorý sa ohľadne dôvodov stanovujúcich predpoklady pre vznik tohto práva zhoduje s dôvodmi uvedenými v odseku 2 (vyjmúc práve písm. f/ ods. 1 a neobsahujúci len jediný z predpokladov uvedených v ods. 2, a to pod písm. b/). Ak by malo byť úmyslom zákonodarcu priznať postihové právo poisťovni voči poistníkovi bez zreteľa na jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou MV, dané ustanovenie by jednoducho neobsahovalo práve už uvádzané slovné spojenie „ktoré za neho vyplatil“, ktoré spojenie obsahuje aj odsek 2, u ktorého ani žalobca (s ohľadom na jeho písomné vyjadrenie zo 17.05.2012) nemal pochybnosť, že sa vzťahuje na subjekt - v danom prípade poisteného, u ktorého musí byť daná zodpovednosť za vzniknutú škodu. Práve dané slovné spojenie aj u poistníka vystihuje to, že upravuje postihové právo voči poistníkovi, ktorý je súčasne poisteným, na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, teda poistníkovi, u ktorého je daná zodpovednosť za vzniknutú škodu, za ktorého poskytol (vyplatil) poisťovateľ poškodenému poistné plnenie na náhradu jemu vzniknutej škody. Ust. upravuje teda jednak postihové právo voči poistníkovi, ktorý je súčasne poisteným (ods. 1) a postihové právo voči poistenému, ktorý nie je poistníkom (ods. 2).

Súd nespochybňuje argumentáciu žalobcu ohľadne toho, že postihové právo poisťovne má výrazne prevenčný charakter - účel (popri jeho sankčnom charaktere), ale tento môže byť napĺňaný len za predpokladov tam výslovne uvedených. Niet žiadneho dôvodu „absolutizovať“ tento účel „prehliadaním“ niektorých z predpokladov zákonom výslovne stanovených. Práve žalobca tým, že uzavrel PZ s osobou, ktorá nebola povinná dojednať takýto druh poistenia a ktorá dokonca takéto vozidlo (ak bolo pravdivé vyjadrenie žalovaného 1/ ani príležitostne neužívala), sám výrazne „zúžil“ prípadne až vylúčil možnosť prípadnej realizácie postihového práva voči poistníkovi v prípade vzniku poistnej udalosti, keďže v do okruhu osôb povinných dojednať povinné zmluvné poistenie zahŕňal práve osoby, u ktorých v prípade vzniku poistnej udalosti možno očakávať danosť ich zodpovednosti za vzniknutú škodu, či už na objektívnom alebo subjektívnom základe ako jedného z predpokladov pre vznik postihového práva poisťovne z dôvodov uvedených pod písmenami a) až h) .

Podľa názoru súdu ani z rozhodnutia NS SR , na ktoré žalobca poukazoval, riešiaceho ale odlišnú situáciu než bola v prejednávanej veci, a to situáciu kedy poistník bol súčasne poisteným a aj prevádzkovateľom MV, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda (tento zodpovedal za vzniknutú škodu objektívne ako jeho prevádzkovateľ), vychádzajúc z jeho odôvodnenia ako celku, nevyplýva záver prezentovaný žalobcom. V pasážach výslovne citovaných žalobcom sa o.i. uvádza (aj to, čo už súd uviedol vyššie), že predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou MV a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. V ďalšej časti citácie je poukazované na to, že nie je rozhodujúce, kto zavinil vzniknutú škodu (teda to či je daná subjektívna zodpovednosť poistníka, keďže jeho zodpovednosť môže byť aj objektívna).

S ohľadom na uvádzané skutočnosti, pre ktoré nie je podľa názoru súdu daná pasívna vecná legitimácia ani žalovaného 2/, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby aj voči tomuto žalovanému, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami zástupcu žalovaných, pokiaľ tento namietal premlčanie postihového práva vo vzťahu k časti žalobcom vyplateného poistného plnenia poškodeným, tiež nedôvodnosť uplatňovania náhrady vo väzbe na náklady súvisiace s konaním tunajšieho súdu vo veci sp. zn. a vôbec dôvodnosť a nepreukázanosť vyplatenia niektorých poistných plnení.

Súd vo veci s ohľadom na vážny zdravotný stav žalovaného 2/ doložený lekárskymi potvrdeniami, s ktorým v dôsledku jeho ochorenia je výrazne sťažená komunikácia, tohto napriek návrhu žalobcu nevypočul, keď skutočnosti, ktoré navrhoval zisťovať týmto dôkazným prostriedkom žalobca, neboli významné pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku.

Zároveň súd s poukazom na prvá veta rozhodol, že o trovách tohto konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien ( ).