Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený advokátskou kanceláriou ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r. o., so sídlom Komenského 437/62, 909 01 Skalica, IČO: 47 235 349 proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, IČO: 40 227 618, o zaplatenie 7 436,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -90 zo dňa 08. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 7 436,36 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4 000 eur od 01.07.2020 do zaplatenia a úrokom s omeškania 5 % ročne zo sumy 3 436,36 eura od 29.10.2021 a náhrady trov konania. Výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , , , , , ods. 1, , , , , , , , , , , (ďalej „"), , , (ďalej len „"). Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 08.08.2018 žalobca ako spotrebiteľ uzavrel v postavení objednávateľa so žalovanou ako dodávateľom v postavení zhotoviteľa v písomnej forme zmluvu, ktorá bola výslovne označená ako „Kúpna zmluva“. V skutočnosti však išlo o zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia a nasl. , pretože premetom záväzku žalovanej v zmysle tejto zmluvy bola dodávka a montáž vonkajších žalúzií, t. j. vykonanie diela. Žalobca žalovanej zaplatil časť ceny diela ako preddavok vo výške 4 000 eur. Dielo malo byť vykonané do 10 týždňov od uzavretia zmluvy, teda najneskôr do 17.10.2018. Tvrdenie žalobcu, že termín zhotovenia a dodania diela sa medzi zmluvnými stranami či už ústne alebo telefonicky predlžoval, považoval súd prvej inštancie za účelové, pričom poukázal na čl. 8 predmetnej zmluvy, podľa ktorého bolo možné zmluvu zrušiť alebo zmeniť len písomnou formou po vzájomnej dohode zmluvných strán. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4 000 eur, ktorú zaplatil ako zálohu za zhotovenie a dodanie diela a súčasne náhrady škody vo výške 3 436,36 eura, ktorá mala predstavovať rozdiel obvyklej ceny diela, keď po uplynutí troch rokov bol žalobca schopný obstarať rovnaké dielo už za sumu 8 718,36 eura, pretože došlo k výraznému nárastu cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve. Podľa čl. 3 zmluvy malo byť dielo zhotovené a dodané žalobcovi najneskôr dňa 17.10.2018, k čomu v

danom prípade nedošlo, takže žalobca sa najneskôr dňa 17.10.2018 dozvedel o tom, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď mu do tohto dňa ani nevrátila zaplatenú zálohu. Najneskôr sa v uvedený deň dozvedel aj o tom, že mu žalovaná mala spôsobiť škodu. Súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k premlčaniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila, pričom nepreukázal, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo úmyselne, kedy by sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčalo za tri roky. Dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 18.10.2018 a uplynula dňa 18.10.2020, pričom žaloba bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 18.10.2021, teda o jeden rok neskôr. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že v danej veci došlo k premlčaniu nároku žalobcu uplatneného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ( ) ako i k premlčaniu nároku žalobcu uplatneného z titulu náhrady škody ( ), keď sa žalovaná premlčania týchto žalobcom uplatnených nárokov úspešne dovolala, žalobu preto zamietol. K námietke žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že žalobca označil žalovanú správne uvedením jej mena, priezviska, dátumu narodenia a bydliska ako fyzickej osoby, keď mal z verejne dostupných informácií uvedených v živnostenskom registri za preukázané, že žalovanej ku dňu 30.07.2019 zaniklo oprávnenie na vykonávanie živnosti, čo ju však nezbavuje ako fyzickú osobu zodpovednosti súvisiacej s výkonom jej živnostenského oprávnenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, h, ). Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby žalobcom uplatneného nároku, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na zistený skutkový stav a listiny, tvoriace obsah spisu, z ktorých vyplýva, že došlo k premlčaniu žalobcom uplatneného práva s poukazom na . Žalobca sa po márnom uplynutí lehoty na plnenie zo zmluvy mohol riadne domáhať vydania finančných prostriedkov, a to i z dôvodu zmluvného dojednania v prípade nedodržania zmluvných podmienok. Tvrdenia žalobcu o ústnom, či telefonickom predlžovaní termínu plnenia sú účelové, keď v zmluve je jasne uvedené, že akékoľvek zmeny zmluvy je možné vykonať len po vzájomnej dohode písomnou formou. Podľa žalovanej preto plynutie premlčacej doby začalo už dňa 18.10.2018 (v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Na námietke pasívnej vecnej legitimácie v konaní žalovaná zotrváva z dôvodu, že predmetná zmluva bola uzatvorená s F. G. ako fyzickou osobou - podnikateľom.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalobcom uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobou uplatneného práva zo zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 08.08.2018 označenou ako kúpna zmluva.

6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci; výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, následne dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacou námietkou žalobcu uvádza nasledovné:

8. Odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho najmä nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby práva uplatneného žalobou.

9. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s., rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2010).

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so zisteniami prvoinštančného súdu, že napriek skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je označená ako kúpna zmluva, ide o zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia a nasl. . Termín dodania kompletného diela bola medzi stranami dohodnutá na 8 - 10 týždňov, teda najneskôr malo byť dielo dodané 17.10.2018, čo splnené nebolo.

11. Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je v súlade s odvolacou námietkou žalobcu podstatným určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty, teda dňa, kedy žalobca svoje právo mohol vykonať prvý raz. Ide o deň, kedy žalobca mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho práva na súde. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, že uplynutím lehoty na dodanie kompletného diela – dňa 17.10.2018 žalobca zistil, že dielo nebolo včas dodané, nasledujúceho dňa – 18.10.2018 mohol na súde voči žalovanej uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatená záloha na vykonanie diela v sume 4 000 eur) a náhradu tvrdenej škody.

12. Podľa ods. l v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

14. Podľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd vyššie citované zákonné ustanovenia aplikoval správne, keď zistil, že žalovaná sa premlčania žalobcom uplatnených nárokov v priebehu konania úspešne dovolala, žalobca v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že k

bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, došlo úmyselne, resp. že by mu žalovaná spôsobila úmyselne škodu, kedy by sa uplatnené nároky premlčali za tri roky. Dvojročná premlčacia doba v zmysle ustanovení a tak začala plynúť dňom 18.10.2018 a uplynula dňa 18.10.2020. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 18.10.2021, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol žalobu v dôsledku premlčania uplatneného práva. Súd prvej inštancie rozhodol správne, v súlade so zásadou úspechu v konaní ( ), aj o nároku na náhradu trov konania, keď žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia , ako vecne správny potvrdil.

17. K námietke žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, resp. jej nesprávnom označení v žalobe odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie (odsek 22. napadnutého rozsudku), v zmysle ktorého nie je vecne správne označovať žalovanú ako živnostníčku, s použitím jej identifikátora živnostníčky (aj keď zmluva s ňou bola uzavretá ako so živnostníčkou), keď jej oprávnenie na vykonávanie živnosti zaniklo.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).