Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-117-2022.pdf
PDF · 164.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/117/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom CALLE LEPANT PISO P07, PUERTA 3 125, Barcelona, Španielske kráľovstvo, zastúpený ADVOKAT-S, s.r.o., Konventná 9, Bratislava, IČO : 35 948 540 proti žalovanému: "V Z O R O D E V", výrobné družstvo v Bratislave, so sídlom Mliekarenská 8, Bratislava, IČO: 00 167 631, zastúpený JUDr. Annou Besedičovou, advokátka, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, o zaplatenie 100.206,16 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/16/2018-351 zo dňa 9. júna 2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. potvrdzuje. Odvolanie žalovaného do výroku II. odmieta. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.951,04 € s 9%-ným ročným úrokom od 08.02.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 % s tým, že o jej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že p. C. I. listom zo dňa 09.12.2015 oznámila žalovanému vystúpenie z členstva družstva ku 09.12.2015. C. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XXX/XX, T. O. V. zomrela dňa 07.02.2016. Podľa uznesenia Okresného súdu sa stali výlučnými dedičmi po p. C. I. vo vzťahu k nároku na zaplatenie vyrovnacieho podielu voči žalovanému žalobca a p. P. I. obaja v podiele 1/2. Podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Zverbíkom zo spoločnosti TOP HOUSE, spol. s r.o., Trenčín, znalecká organizácia, bola všeobecná hodnota podniku družstva k 31.12.2015 stanovená v sume 1.465.420,- € a všeobecná hodnota majetku družstva k 31.12.2015 stanovená v sume 2.053.210,26 €. Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2020 vypracovaného Znaleckou organizáciou Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že pri posudzovaní daňových povinností žalovaného pri vyplatení vyrovnávacieho podielu bolo potrebné vychádzať z ustanovení zákona o dani z príjmu platných pred 01.01.2017, pričom podľa týchto ustanovení vyplatenie vyrovnávacieho podielu pre fyzickú osobu nie je predmetom dane. Podľa údajov účtovnej závierky za rok 2015 bola výška rezervy účtovaná na účte 459 - ostatné rezervy a to v sume 553.213,- €. Podľa údajov obratovej predvahy bola výška rezervy na riziká v roku 2015 účtovaná na účte XXXXXX - rezerva na budúce riziká a to v sume 553.213,- €. 1.2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 231 ods. 1 , 2 , § 232 ods. 1,3, § 233 ods. 2 , 3 , 5 § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, článkami III. bod 11, 14,15, XV. bod 1, 2, 6, 8 Stanov žalovaného zo dňa 26.06.2015. Predmetom konania je nárok žalobcu na
vyplatenie vyrovnávacieho podielu za zvyšných 21 ďalších členských vkladov poručiteľky, konkrétne sumy 100.206,16 €. Medzi stranami konania nebolo sporné, že p. C. I. bola členkou družstva "V Z O R O D E V", výrobné družstvo v Bratislave, a že bola majiteľkou základného členského vkladu v družstve ako aj 21 ďalších členských vkladov v družstve. Medzi stranami konania ďalej nebolo sporné, že žalobca je v zmysle dedičského rozhodnutia dedičom vo vzťahu k nároku na zaplatenie vyrovnacieho podielu voči žalovanému v podiele 1. V konaní však zostala sporná výška vyrovnávacieho podielu. Súd prvej inštancie uviedol, že ohľadom právneho posúdenia zisteného skutkového stavu sa musel v prvom rade vysporiadať s argumentáciou strán sporu o ohľadom temporálnej súvislosti skončenia členstva p. I. u žalovaného ako aj ohľadom výpočtu vyrovnávacieho podielu z ďalšieho členského vkladu, čo zahŕňa problematiku odpočítania DPH a dane z príjmu právnickej osoby, tvory rezervy na riziká, ako aj problematiku počtu všetkých členských vkladov. 1.3. Vo vzťahu k skončeniu členstva p. I. u žalovaného sa prvoinštančný súd priklonil k argumentácii žalobcu, že členstvo p. I. skončilo jej smrťou (t.j. dňa 07.02.2016) a to v zmysle článku III. bod 15 Stanov žalovaného zo dňa 26.06.2015. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že p. I. listom dňa 09.12.2015 oznámila žalovanému vystúpenie z členstva družstva ku 09.12.2015, nenavrhla však žalovanému dohodu o skončení členstva v družstve, ale zjavne prejavila vôľu vystúpiť z členstva v družstve. Uvedené preukazuje aj list žalovaného z 18.12.2015, ktorým žalovaný vyhovel žiadosti p. I. o vystúpenie z členstva v družstve, preto je právny úkon p. I. zo dňa 09.12.2015 potrebné posudzovať ako žiadosť o vystúpenie z členstva. Za uvedeného skutkového stavu je potom potrebné vychádzať z § 231 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva. Nakoľko v stanovách žalovaného nie je určený žiadne obdobie, kedy vystúpením zaniká členstvo v družstve, zaniklo by jej členstvo až 10.06.2016 a to v súlade s vyššie cit. ustanovením. Možno teda konštatovať, že nakoľko v čase smrti p. I. ešte neuplynula 6 mesačná lehota odo dňa, kedy oznámila vystúpenie z členstva v družstve, členstvo p. I. zaniklo jej smrťou dňa 07.02.2016. Uvedené právne posúdenie dátumu zániku členstva v družstve bolo nevyhnutné pre výpočet vyrovnávacieho podielu, keďže sa pri výpočte podielu vychádza z článku XV. bod 8 stanov, v zmysle ktorého sa použije základňa pre vyrovnávací podiel, ktorá bola vyčíslená v roku, ktorý predchádzal udalosti (smrti p. I.), t.j. v danom prípade rok 2015. 1.4. Medzi stranami nebolo sporné, že vzorec pre výpočet vyrovnacieho podielu zo znaleckého ocenenia družstva (z ďalšieho členského vkladu) pri ukončení členstva v družstve je predmetom článku XV. bod 6. Stanov žalovaného zo dňa 26.6.2015. V zmysle uvedeného ustanovenia je spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu nasledovný: "Od znaleckej hodnoty majetku družstva sa odpočíta suma zaúčtovanej vytvorenej rezervy na riziká a výsledná hodnota je pre účely výpočtu vyrovnacieho podielu čistou hodnotou majetku družstva, ktorá sa vydelí počtom všetkých členských hlasov. Takto dosiahnutá veličina sa vynásobí počtom členských hlasov odchádzajúceho člena." Pre určenie výšky vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu je potrebné určiť nasledovné veličiny: znalecká hodnota majetku družstva (ďalej aj ako "ZH"), zaúčtovaná a vytvorená rezerva na riziká (ďalej aj "R"), počet všetkých členských hlasov a počet členských hlasov odchádzajúceho člena. 1.5. Súd prvej inštancie pri určovaní znaleckej hodnoty majetku družstva vychádzal zo všeobecnej hodnoty majetku družstva k 31.12.2015 (k tomu pozri ods. 29 odôvodnenia), ktorá bola stanovená vo výške 2.053.210,26 € a to na základe znaleckého posudku, č. 20/2016, vypracovaného Ing. Zverbíkom za spoločnosť TOP HOUSE, spol. s r.o. dňa 26.09.2016 a znaleckého posudku č. 1/2020 vypracovanému Znaleckou organizáciou Ekonomickej univerzity v Bratislave dňa 20.11.2020. Podľa znaleckého posudku č. 1/2020 v odpovedi na otázku č. 6. na strane 29 znaleckého posudku ako aj v odpovedi na otázku č. 10 na strane 32 a 33 znaleckého posudku je výslovne konštatované, že znalecká hodnota majetku družstva bola k 31.12.2015 vo výške 2.053210,26 €. Suma vo výške 1.465.420,- € (z ktorej pôvodne vychádzal aj žalobca) je v zmysle znaleckého posudku č. 20/2016 všeobecná hodnota podniku, ktorá však nepredstavuje všeobecnú hodnotu majetku družstva (tak ako to predpokladá článok XV. bod 6. Stanov). Oba pojmy napokon rozlišuje aj Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Všeobecná hodnota majetku družstva bola aj v znaleckom posudku č. 20/2016 určená vo výške 2.053.210,26 € (č.l. 211). Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd ustálil všeobecnú hodnotu majetku družstva k 31.12.2015 vo výške 2.053.210,26 €. Žalovaný v priebehu konania namietal, že od takto stanovenej všeobecnej hodnoty majetku družstva je potrebné odpočítať daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnickej osoby. Súd prvej inštancie sa s touto právnou argumentáciou žalovaného nestotožnil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že takýto postup explicitne nevyplýva ani zo Stanov a ani zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené podporujú aj závery znaleckého posudku č. 1/2020, vypracovaného Znaleckou organizáciou
Ekonomickej univerzity v Bratislave o tom, že pri posudzovaní daňových povinností žalovaného pri vyplatení vyrovnávacieho podielu bolo potrebné vychádzať z ustanovení zákona o dani z príjmu platných pred 01.01.2017, pričom podľa týchto ustanovení vyplatenie vyrovnávacieho podielu pre fyzickú osobu nebolo predmetom dane, ako aj zo záverov, že odpočítanie dane z príjmu právnických osôb od znaleckej hodnoty majetku nie je z pohľadu daňových povinností vo vzťahu k dani z príjmu žalovaného a k dani z pridanej hodnoty opodstatnené. Prvoinštančný súd naopak vyhodnotil obranu žalovaného v časti potreby odpočtu sumy zaúčtovanej vytvorenej rezervy na riziká za účinnú. Zo zápisnice z výročnej členskej schôdze zo dňa 29.11.2011 a z Uznesenia č. 2 mal súd za preukázané, že členská schôdza ako najvyšší orgán družstva rozhodla o vytvorení rezervy na riziká spojených s výplatou podielov pri zániku členstva. Súd poukazuje na odpoveď znalca na otázku č. 4 v znaleckom posudku č. 1/2020, podľa ktorej družstvo ako právna forma je definovaná Obchodným zákonníkom ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, t.j. počet členov sa mení a teda družstvo musí počítať s alternatívou zániku členstva vo vyššej miera akoby tomu bolo v inej obchodnej spoločnosti. Vyplatenie vyrovnávacieho podielu môže predstavovať pre družstvo finančnú záťaž. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo záverov predmetného znaleckého posudku, v zmysle ktorého bola podľa údajov obratovej predvahy, dodanej žalovaným, výška rezervy na riziká v roku 2015 účtovaná na účte XXXXXX - Rezerva na budúce riziká a to v sume 553.213,- €. Podľa údajov účtovnej závierky za rok 2015, dodanej žalovaným, bola výška rezervy účtovaná na účte 459 - Ostatné rezervy a to v sume 553.213 € a podľa údajov účtovnej závierky za rok 2015, ktorá sa nachádza v ZP 20/2016, bola výška ostatných dlhodobých záväzkov uvedená na riadku 110 Súvahy vo výške 553.213,- €. Podľa názoru súdu z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný reálne vytváral rezervu na riziká, pričom v roku 2015 bola vo výške 553.213,- €. Je síce pravdou, že žalovaný mal v roku 2015 účtovať rezervu na riziká na účte 45 - Rezervy, k čomu podľa názoru súdu nedošlo pre administratívnu chybu, avšak pre účely tohto konania je to irelevantné. Z doložených súvah resp. účtovnej závierky je suma vytvorenej rezervy spätne identifikovateľná, v súlade s tvrdením žalovaného rok od roku klesá a iný rozumný účel takto zaúčtovaných súm nebol v priebehu konania zistený. 1.6. Súd prvej inštancie napokon pri stanovení počtu všetkých členských hlasov v družstve vychádzal zo zhodných tvrdení oboch strán sporu. Samotný žalobca v žalobe vychádzal z počtu všetkých členských hlasov vo výške 132, pričom uvedenú výšku v žalobe nijakým spôsobom nespochybnil. Bol to práve žalobca, ktorý k žalobe pripojil majetkové vyporiadanie zo dňa 26.09.2016, v ktorom žalovaný ku dňu 31.12.2015 uvádzal počet členských vkladov vo výške 132. Súd v tejto súvislosti naviac uviedol, že žalobca aj vo svojom návrhu na zmenu žaloby zo dňa 04.02.2020 (doručený súdu po vyjadrení žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný nerozporoval výšku členských hlasov vo výške 132) pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z tohto počtu členských hlasov. Až v neskoršom štádiu konania začal predmetný údaj rozporovať, pričom ich počet definitívne neustálil. Žalobca ničím právne významným nepreukázal, že v čase smrti p. I. nebol počet členských hlasov vo výške 132. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti. Strana konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany konania, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri určení počtu členských hlasov v rozhodnom období (ku dňu smrti p. I.) vychádzal zo zhodných tvrdení žalobcu (v počiatočnom štádiu konania) a žalovaného. K uvedenému je potrebné dodať, že ako už vyššie ustálil, rozhodným obdobím pre výpočet nároku žalobcu je kalendárny rok 2015. Z doloženej prezenčnej listiny z Výročnej schôdze žalovaného zo dňa 26.06.2015 vyplýva, že na schôdzi sa zúčastnilo všetkých deväť členov družstva s celkovým počtom hlasov 124. V zmysle Stanov (Čl. XV bod 6) ôsmym z nich vznikla možnosť zaviazať sa k ďalšiemu členskému vkladu, vrátane zvýšenia počtu hlasov o jeden, čo v konečnom dôsledku celkový počet hlasov za kalendárny rok 2015 zvýši na 132. Z doloženej zápisnice z Výročnej schôdze žalovaného zo dňa 17.06.2016 vyplýva, že celkový počet hlasov sa znížil na 82, konkrétne odchodom p. L. (-24 hlasov), p. A. (-2 hlasy), p. Z. (-2 hlasy), čo spolu s počtom hlasov p. I. (-22 hlasov) zodpovedá počtu hlasov 132 pre rok 2015. 1.7. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie pristúpil k výpočtu vyrovnávacieho členského podielu nasledovne. Vyrovnávací podiel z ďalšieho členského vkladu sa vypočíta v zmysle stanov žalovaného na základe nasledovných vzorcov: [(Čistá hodnota majetku družstva vypočítaná ako
znalecká hodnota majetku - vytvorená rezerva na riziká) x počet členských hlasov poručiteľa] / počet všetkých členských hlasov = [(2.053.210,26 - 553.213) x 21] /132 = 238.635,92 €. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že za dôvodnú výšku hodnoty vyrovnávacieho podielu z ďalšieho členského vkladu súd považoval sumu 238.615,92 €. Rozdiel medzi sumou vyrovnávacieho podielu z ďalšieho členského vkladu odchádzajúceho člena družstva (dedičov po poručiteľovi C. I. - T.. P. I. a žalobcu) a sumou ktorá bola žalovaným skutočne vyplatená žalobcovi a T.. P. I. (120.733,84 €), predstavuje sumu vo výške 117.882,08 €, z čoho podiel žalobcu (1/2) predstavuje 58.951,04 €, vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu, ako nedôvodnú zamietol. 1.8. K priznanému príslušenstvu súd prvej inštancie uviedol, že tak ako dôvodila žaloba, splatnosť vyrovnávacieho podielu z ďalšieho členského vkladu vyplýva z Čl. XV bod 7, písm. b) Stanov a výška príslušenstva z citovaných ustanovení § 369 Obz. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. 1.9. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.. V zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalobcu z pôvodne žalovanej pohľadávky 100.206,16 € s príslušenstvom je suma 58.951,04 € s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 58 % a jeho neúspech v časti sumy 41.255,12 €, je úspechom žalovaného, čo predstavuje 42 %. Pomer úspechu žalobcu je teda 58 % k úspechu žalovaného 42 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania rozsahu 16 %. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. 3. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výrokom II. a III. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.) a žalobca žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a rozhodne, že žalovaný je (okrem sumy vo výške 58.951,04 € s prísl. už priznanej výrokom I. rozsudku) povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu vo výške 41.255,12 € s 9 %-ným ročným úrokom od 08.02.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviaže žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3.1. Čo sa týka Rezervy na riziká žalobca poukázal na bod 34. rozsudku a nato, že súd vyhodnotil obranu žalovaného v časti potreby odpočtu sumy zaúčtovanej vytvorenej rezervy na riziká za účinnú. Uviedol, že on nespochybňuje právo žalovaného vytvoriť si rezervu na riziká, avšak aj takéto vytvorenie rezervy musí byť vykonané v súlade s právnymi predpismi, platne a hlavne s jednoznačnými pravidlami a metodikou, aby oprávnené vytvorenie a prehodnocovanie takejto rezervy mohlo byť dôvodné, správne a hlavne preukázateľne zachytené v účtovných dokumentoch žalovaného. Žalobca citoval ustanovenia § 19 ods. 2. prvá veta, § 19 ods. 6 Opatrenia MF SR z 16.12.2002 č. 23054/2002-92 (ďalej len „Opatrenie“), vydaného podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve“) a uviedol, že prvoinštančný súd sa napriek preukázateľnej absencii akéhokoľvek vnútorného predpisu týkajúceho sa tvorby a prehodnocovania rezerv v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s argumentáciou ako aj so skutočnosťou, že z dôvodu absencie vnútorného predpisu na tvorbu a používanie rezerv v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané: (i) na aký účel (pokrytie akých rizík) by sa rezervy mali tvoriť; (ii) akým spôsob sa rezervy mali tvoriť (základňa z ktorej sa rezerva vypočítava); (iii) aký postup (metóda) odhadu sa má použiť pri stanovení výšky rezerv; (iv) aké faktory ovplyvňujú rozhodnutie účtovnej jednotky pre začatie tvorbu rezervy, dobu tvorby rezervy a dobu čerpania rezervy; (v) aké ďalšie informácie o tvorbe, zmene tvorby a čerpaní rezerv, ktoré by mali byť uvedené v poznámkach k účtovným výkazom; (vi) kedy, na základe akej skutočnosti a v akej korelácii k zmene počtu členov boli údajne prehodnocované rezervy na riziká. Z odôvodnenia rozsudku zrejmé, na základe čoho v bode 34 odôvodnenia rozsudku jednoznačne konštatuje, že „z doložených súvah, resp. účtovnej závierky je suma vytvorenej rezervy spätne identifikovaná, v súlade s tvrdením žalovaného rok od roku klesá a iný rozumný účel zaúčtovaných súm nebol v priebehu konania zistený“, keď na strane 13 Znaleckého posudku č. 1/2020 vypracovanému Znaleckou organizáciou Ekonomickej univerzity v Bratislave (ZO EUBA) dňa 20.11.2020 (ďalej len „Znalecký posudok“) sa jasne konštatuje, že: (i) dokumenty, ktoré boli predložené ZO EUBA ako doklad preukazujúci oprávnenosť tvorby rezerv na výplatu podielov pri zániku členstva nespĺňajú náležitosti predpisu na tvorbu rezerv; (ii) nebola predložená dokladová inventúra, ktorou by bolo možné verifikovať výšku, spôsob tvorby rezervy postup a metódu, ktorá bola použitá pri tvorbe rezervy a odôvodnenosť tvorby rezerv na výplatu podielov pri zániku členstva. Rovnako nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, na základe čoho sa súd domnieva, že rezerva na riziká bola vytvorená na základe rozhodnutia členskej schôdze dňa 29.11.2011 (ktoré pod uznesením č. 2 schválilo rozhodnutie o tvorbe finančnej rezervy od r. 2012) keď na účte 479 „Ostatné
dlhodobé záväzky“, suma vo výške 766772, údajne predstavujúca rezervu na riziká, zaúčtovaná už v roku 2011, to znamená pred tým, ako mala schôdza rozhodnúť o vytvorení rezervy. Súd prvej inštancie konštatuje, že považuje za irelevantné, či žalovaný v roku 2015 účtoval správne alebo nie. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo takúto významnú skutočnosť považuje súd za irelevantnú, napriek tomu, že v zmysle článku XV. bod 6. Stanov družstva z 26.6.2015 (ďalej len „Stanovy“) je práve vytvorenie a zaúčtovanie rezervy na riziká podmienkou, aby na takúto rezervu bolo prihliadané pri výpočte vyrovnávacieho podielu z ďalšieho členského vkladu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v rozhodnom čase, teda ku koncu roka 2015 vôbec zaúčtoval rezervy na riziká. Nezaúčtovanie rezervy na riziká v roku 2015 potvrdzuje aj odpoveď ZO EUBA na otázku č. 2. v Znaleckom posudku, z ktorej vyplýva, že „žalovaný mal o rezervách na riziká v roku 2015 účtovať na účte 45 - Rezervy a k jednotlivým rezervám mal vytvoriť analytické účty podľa druhov rezerv.“ Naproti tomu žalovaný evidoval uvedenú sumu 587.792 € (ktorá mala údajne predstavovať rezervu na riziká) v roku 2015 na riadku 47 ako dlhodobé záväzky. Oprava chyby v účtovaní žalovaného vykonaná v roku 2018 (to znamená až po tom, ako bola podaná žaloba) nebola len opravou formálnej chyby v písaní. Bolo to potvrdením skutočnosti, že v roku 2015, to znamená v roku rozhodnom pre výpočet vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu a ani v deň zániku členstva C. I. v družstve (to znamená dňa 07.02.2016), neboli rezervy na riziká žalovaného vôbec zaúčtované a k jednotlivým rezervám ani neboli vytvorené analytické účty podľa druhov rezerv. Platný právny poriadok jasne stanovuje, akým spôsobom sa rezervy na riziká vytvárajú a ako je potrebné ich zaúčtovať. Vzhľadom na uvedené žalovaný v konaní nepreukázal vytvorenie a správne zaúčtovanie rezervy na riziká ku dňu 31.12.2015 a teda, výška rezervy družstva na riziká ku dňu 31.12.2015 bola v celkovej sume 0,- €. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou v konaní, podľa ktorej rezervy na riziká: neboli vytvorené v súlade s Opatrením a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (v konaní nebolo preukázané, že by štatutárny orgán účtovnej jednotky rozhodol o vytvorení rezervy na riziká a na druhej strane bolo v konaní jednoznačne preukázané, že neexistoval akýkoľvek vnútorný predpis žalovaného, ktorý by stanovoval spôsob tvorby a používania rezerv); neboli v roku 2015 správne zaúčtované v súlade s Opatrením a Zákonom o účtovníctve (sám súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalovaný v roku 2015 neúčtoval správne rezervu na riziká na účte 45 - Rezervy). Vzhľadom na vyššie uvedeného vo vzťahu k posúdeniu platného vytvorenia rezervy na riziká súd v rozsudku: (i) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (považoval rezervu na riziká za vytvorenú a správne prehodnocovanú napriek tomu, že to nevyplýva z vykonaného dokazovania); (ii) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (súd v rozpore s Opatrením a Zákonom o účtovníctve považoval rezervu za vytvorenú a správne zaúčtovanú pre účely výpočtu vyrovnávacieho podielu napriek tomu, že neboli splnené podmienky všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa tvorby prehodnocovania a účtovania rezerv); (iii) nedostatočne sa v bode 34 vysporiadal s argumentáciou žalobcu v konaní a na druhej strane tvrdenia žalovaného, ktoré rozporoval žalobca a ktoré žalovaný nepreukázal, považoval súd napriek tomu za preukázané.
3.2. K Počtu hlasov členov družstva žalobca namietal, že žalovaný v majetkovom vyporiadaní zo dňa 26.09.2016 ako aj v neskorších vyjadreniach opakovane uvádzal, že počet ďalších členských vkladov k 31.12.2015, rozhodných pre výpočet vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu, bol 132. . V zmysle článku XV. bod 6 Stanov členovia družstva, ktorí sa podieľajú na ďalšom členskom vklade, budú mať pri ukončení pracovného a členského vzťahu nárok na vypočítanie vyrovnacieho podielu zo znaleckého ocenenia majetku družstva. Žalobca zastáva názor, že je pre účely výpočtu vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu rozhodujúci počet všetkých hlasov tých členov družstva, ktorí majú majetkovú účasť na podnikaní družstva. Aj z uvedeného dôvodu opakovane uvádzal, že jediná skutočnosť, uvedená v majetkovom vyporiadaní žalovaného zo dňa 26.09.2016, ktorú nerozporuje, je počet ďalších členských vkladov pani I., ktorý bol 21. Právna predchodkyňa žalobcu - pani I. mala k 31.12.2015 celkom 1 základný členský vklad a 21 ďalších členských vkladov, na základe čoho mala na schôdzi členov družstva 22 hlasov. Žalovaný pri výpočte vyrovnacieho podielu (napr. majetkové vyporiadanie zo dňa 26.09.2016) nevychádzal z počtu členských hlasov pani I. (22) ale z počtu ďalších členských vkladov pani I., ktorých bolo len 21. Aj z uvedeného dôvodu ,ako aj vzhľadom znenie prvej vety článku XV. bod 6 Stanov, žalobca vo svojej argumentácii vychádzal z toho, že ak je v prípade výpočtu vyrovnacieho podielu pani I. rozhodujúci jej počet ďalších členských vkladov, mal byť rovnako vo vzorci na výpočet vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu rozhodujúci počet všetkých ďalších členských vkladov ostatných členov v družstve. Napriek opakovaným výzvam žalobcu ako aj ZO EUBA (pre účely vyhotovenia Znaleckého posudku) odmietol žalovaný uviesť presne ktorí členovia mali aký počet ďalších členských vkladov k 31.12.2015, a preto je na základe vykonaného dokazovania možné
vychádzať pri stanovení počtu všetkých hlasov členov družstva s majetkovým podielom predovšetkým z nasledovných dôkazov: (i) Zápisnica zo schôdze družstva zo dňa 26.6.2015, ktorej súčasťou je aj prezenčná listina členov družstva; (ii) Listina vo formáte A3 s názvom „Ďalší členský vklad“ (tzv. plachtu), predloženej žalovaným na pojednávaní dňa 23.09.2021 (ďalej len „Prehľad ďalších členských vkladov“), ktorá je evidenciou ďalších členských vkladov členov družstva. V zmysle Zápisnica zo schôdze družstva zo dňa 26.6.2015 bol celkový počet: členov družstva 9; základných členských vkladov členov družstva 9; všetkých ďalších členských vkladov v družstve 115 t.j. všetkých hlasov členov družstva 124. Čo sa týka celkového počtu ďalších členských vkladov, z Prehľadu žalovaného o ďalších členských vkladoch vyplýva, že ku koncu roka 2015 bol celkový počet ďalších členských vkladov nie 132 ale presne 119. V bode 36 odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie odvoláva aj na zápisnicu zo schôdze družstva zo dňa 17.6.2016. V zmysle zápisnice zo schôdze družstva zo dňa 17.6.2016 bolo na schôdzi prítomných 82 hlasov členov, čo predstavuje 100% nú účasť všetkých šiestich členov družstva. Ak je prvoinštančný súd toho názoru, že pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu je potrebné vychádzať zo skutočného počtu všetkých hlasov všetkých členov družstva (bez ohľadu na ich ďalší členský vklad, ako to predpokladá článok XV. bod 6 prvá veta Stanov) a nie z počtu všetkých ďalších členských vkladov všetkých členov družstva, nie je zrejmé, prečo pri pani I. vychádzal z počtu hlasov 21, keď sám súd pri pani I. v bode 36 odôvodnenia rozsudku uvádza číslo 22. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje za správny nasledovný výpočet vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu pani C. I.: [(Čistá hodnota majetku družstva vypočítaná ako ZH - R ) x Počet členských hlasov odchádzajúceho člena družstva] / Počet všetkých členských hlasov = ] to potom predstavuje [(2053210 - 0) x 21] /119 = (2053210 x 21) /119 = 43117410 /119 = 362.331,18 €] Pričom: „ZH“ znamená znaleckú hodnotu majetku družstva stanovenú v Pôvodnom znaleckom posudku, ktorá však má byť v zmysle vyššie uvedeného vo výške 2.053210,26 € zaokrúhlene 2.053210,- €; „R“ znamená zaúčtovanú vytvorenú rezervu na riziká, ktorej výška je 0,- €; Počet všetkých členských hlasov členov, ktorí sa podieľajú na ďalšom členskom vklade je 119; Počet členských hlasov odchádzajúceho člena družstva (dedičov po poručiteľovi C. I. - T.. P. I. a Žalobcu) je 21. Nakoľko žalovaný vyplatil žalobcovi a pánovi T.. P. I. vyrovnací podiel z ďalšieho členského vkladu po C. I.j vo výške 120.733,84 €, nesplatený zostatok pohľadávky na zaplatenie vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu predstavuje celkovo sumu vo výške 241.597,34 € (vypočítaný nasledovne: 362.331,18 - 120.733,84 = 241.597,34 €) z čoho podiel žalobcu predstavuje sumu vo výške 120.798,67 € (čo dokonca 8 presahuje výšku istiny pohľadávky, uplatnenej žalobcom v tomto konaní, to znamená sumu vo výške 100.206,16 € s prísl). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca mal zato, že vo vzťahu k stanoveniu počtu všetkých členských hlasov členov, ktorí sa podieľajú na ďalšom členskom vklade súd prvej inštancie v rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (pri výpočte ignoroval dôkaz predložený samotným žalovaným na pojednávaní dňa 23.9.2021 - Prehľad Žalovaného o ďalších členských vkladoch) na základe čoho pri výpočte vyrovnacieho podielu použil namiesto správneho počtu všetkých členských hlasov - 119 nesprávny počet 132.
4. Žalovaný napadol svojím odvolaním rozsudok v celom rozsahu a žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo veci určenia skončenia členstva C. I. súd rozhodol, že je to dátum úmrtia členky družstva, a to dňa 7.02.2016. S týmto rozhodnutím sa žalovaný nestotožnil, keď poukázal na Stanovy výrobného družstva platných od 26.6.2015 článku II bodu 11. veta prvá podľa ktorých členstvo v družstve zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na majetok člena na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena . Žalovaný uviedol, že k zániku členstva C. I. ku dňu 9.12.2015 došlo v súlade s platnými stanovami, teda na základe rozhodnutia a nepochybného prejavu vôle C. I. v liste zo dňa 9.12.2015, čo žalovaný akceptoval a písomne potvrdil listom sekr./2015 dňa 18.12.2015. Z obsahu listín medzi C. I. a žalovaným je zrejmá dohoda, ku ktorej došlo medzi nimi o ďalších náležitostiach, a to o skončení členského vzťahu ku dňu 9.12.2015 a o spôsobe výplaty vyrovnávacieho podielu zo základného členského vkladu. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil dátum zániku členstva C. I. v družstve a tento sa viaže na deň 09.12.2015, nakoľko dohoda účastníkov vo veci skončenia členstva, máme za to, že má prednosť pred iným spôsobom skončenia členstva a Stanovy družstva skončenie členstva dohodou upravujú.
4.1. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri určovaní znaleckej hodnoty majetku družstva vychádzal zo všeobecnej hodnoty majetku družstva k 31.12.2015, ktorá bola stanovená vo výške 2.053.210,26 € a to na základe znaleckého posudku č.20/2016, vypracovaného TOP HOUSE, spol. s r.o. dňa 26.09.2016 a znaleckého posudku Znaleckej organizácie Ekonomickej univerzity v Bratislave dňa 20.11.2020. Súd prvej inštancie vychádzal podľa Znaleckého posudku č.1/2020, kde je na strane 32 konštatované
že znalecká hodnota majetku družstva bola ku dňu 31.12.2015 vo výške 2.053.210,26 €. Suma vo výške 1.465.420,-€, z ktorej pôvodne vychádzal aj žalobca, je v zmysle ZP č. 20/2016 všeobecná hodnota podniku, ktorá však nepredstavuje všeobecnú hodnotu majetku družstva. Súd prvej inštancie ustálil, že všeobecná hodnota majetku družstva je k 31.12.2015 suma 2.053.210,26€. Žalovaný mal zato, že súd dospel k nesprávnemu záveru a to z dôvodu, že : Znalecký posudok č. 20/2016 bol vypracovaný na Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku vo vlastníctve „VZORODEV", výrobné družstvo v Bratislave pre účely výpočtu hodnoty obchodných podielov; Všeobecná hodnota majetku vo vlastníctve žalovaného bola stanovená k 31.12.2015 v zmysle Prílohy č.1 k Vyhl. MS SR č.492/2004 Z.z. majetkovou metódou a to súčtom všetkých zložiek majetku (strana aktív súvahy), ktoré sú predmetom hodnotenia (v €), čo je suma 2.053.210,26 € a k tomu zistil hodnotu cudzích zdrojov, hodnotu záväzkov (pasíva spoločnosti) + časové rozlíšenie, čo je suma 587.792,68 €, potom hodnota takto zisteného majetku znalcom je suma 1.465.417,58 €, explicitne vyjadruje ZP č. 20/2016 na strane 68-69 znaleckého posudku. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so správnym určením „ základne“ pre vypočítanie vyporiadacieho podielu členky C. I., nakoľko v danom prípade nemožno uvažovať výlučne o aktívach, ale aj o pasívach( záväzkoch) družstva. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a nato, že za účelom reálnej výplaty vyporiadacieho podielu, aby nedošlo k ohrozeniu fungovania družstva, žalovaný pristúpil k predaju nehnuteľného majetku na Prešovskej ulici v Bratislave. Keďže išlo o nehnuteľný majetok slúžiaci k podnikateľskej činnosti žalovaného, nebol z majetku vyradený, podliehal odvodovej - daňovej povinnosti žalovaného voči štátu. Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteľ. Čiže ten daňovník (inštitúcia), ktorá tieto príjmy vypláca alebo pripisuje daňovníkovi k dobru. Týmito uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal a pred vydaním rozsudku ich správne nevyhodnotil a na základe uvedeného výpočet vyporiadacieho podielu C.G. I. stanovený súdom nie je správny.
5. Žalobca k odvolaniu žalovaného vyjadrenie nepodal a rovnako nepodal vyjadrenie žalovaný k odvolaniu žalobcu.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v celom rozsahu na základe odvolania žalobcu a žalovaného v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je potrebné čiastočne odmietnuť (§ 386 písm. b/ C.s.p.) a vo zvyšku odvolaniu žalovaného ani žalobcu nemožno priznať úspech. 7. Predmetom konania je nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 100.206,16€ za zvyšných 21 ďalších členských vkladov poručiteľky na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 30D/1580/2016, Dnot 43/2016 zo dňa 13.03.2017, ktorým sa žalobca stal dedičom po p. I. vo vzťahu k nároku na zaplatenie vyrovnacieho podielu voči žalovanému v podiele 1/2.
8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval články III. bod 11, 14,15, XV. bod 1, 2, 6, 8 Stanov žalovaného zo dňa 26.06.2015, ustanovenia § 231 ods. 1 , 2 , § 232 ods. 1,3, § 233 ods. 2 , 3 , 5 § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie po vyriešení otázky, že členstvo C. I. zaniklo jej smrťou v zmysle čl. III bod 15 Stanov (pozri odsek 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku) s ohľadom na vykonané dokazovanie
odôvodnil prečo považoval nárok žalobcu za dôvodný len sčasti. Vzhľadom na vzorec pre výpočet vyrovnacieho podielu v zmysle čl. XV bod 6 súd prvej inštancie podrobne a detailne uviedol (pozri odsek 33. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako určil znaleckú hodnotu majetku družstva a prečo od nej odpočítal zaúčtovanú vytvorenú rezervu na riziká. Rovnako primerane vysvetlil ako stanovil počet členských hlasov poručiteľky a počet všetkých členských hlasov v družstve a ako pristúpil k výpočtu vyrovnávacieho podielu (pozri odsek 35. až 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a k podstatným dôvodom odvolania žalobcu žalovaného považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.
10. Žalobca v odvolaní napádal závery súdu prvej inštancie (odsek 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku) čo sa týka odpočtu sumy zaúčtovanej vytvorenej rezervy na riziká a namietal, že súd prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu platného vytvorenia rezervy na riziká v rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (považoval rezervu na riziká za vytvorenú a správne prehodnocovanú napriek tomu, že to nevyplýva z vykonaného dokazovania); rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (súd v rozpore s Opatrením a Zákonom o účtovníctve považoval rezervu za vytvorenú a správne zaúčtovanú pre účely výpočtu vyrovnávacieho podielu napriek tomu, že neboli splnené podmienky všeobecnezáväzných právnych predpisov týkajúcich sa tvorby prehodnocovania a účtovania rezerv); nedostatočne sa v bode 34 vysporiadal s jeho argumentáciou žalobcu v konaní a na druhej strane tvrdenia žalovaného, ktoré rozporoval a ktoré žalovaný nepreukázal, považoval napriek tomu za preukázané (viac pozri odsek 3.1.).
10.1. Odvolací súd považuje za neopodstatnené dôvody odvolania žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
10.2. Za právne irelevantné považuje odvolací súd aj námietky žalobcu, že súd prvej inštancie v rozpore s Opatrením a Zákonom o účtovníctve považoval rezervu za vytvorenú a správne zaúčtovanú pre účely výpočtu vyrovnávacieho podielu napriek tomu, že neboli splnené podmienky všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa tvorby prehodnocovania a účtovania rezerv. V danom prípade prvoinštančný súd jasným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlil (pozri odseky 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku), prečo vyhodnotil obranu žalovaného v časti potreby odpočtu sumy zaúčtovanej rezervy na riziká za účinnú. Odvolací súd upriamuje pozornosť, že súd prvej inštancie pri tomto závere vychádzal zo Znaleckého posudku č. 1/2020 vypracovaného Znaleckou organizáciou Ekonomickej univerzity v Bratislave (ZO EUBA) dňa 20.11.2020. Znalecká organizácia v tomto posudku vo vzťahu k rezerve na riziká riešila viaceré otázky či rezerva na riziká bola vedená na správnom účte
a to s poukazom na ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a Opatrenia MF SR z 16.12.2002 č. 23054/2002-92, či je interný predpis žalovaného v súlade s týmito predpismi, či tvorba rezervy na riziká bola opodstatnená, aká bol jej výška podľa účtovných dokumentov žalovaného ku dňu 31.12.2015 a či táto výška je vytvorené resp. prehodnotená v s uvedenými predpismi.
10.3. Aj keď je pravdou tvrdenie žalobcu, že v znalecká organizácia na otázku č. otázku č. 2. v Znaleckom posudku, uviedla, že „žalovaný mal o rezervách na riziká v roku 2015 účtovať na účte 45 - Rezervy a k jednotlivým rezervám mal vytvoriť analytické účty podľa druhov rezerv.“, je potrebné prihliadnuť pri tvorbe rezerv na celkové vyjadrenia a závery znaleckej organizácie vo vzájomných súvislostiach. Táto ako to vyplýva zo znaleckého posudku (odpoveď na otázku č.4,5, 6, 10), tvorbu rezerv považovala za opodstatnenú, a to aj napriek tomu, že existuje nesúlad medzi údajmi uvedenými v účtovnej uzávierke za rok 2015, ktorá sa nachádza v znaleckom posudku TOP HOUSE, s.r.o., Trenčín č. 20/2016 a účtovnej závierke dodanej právnou zástupkyňou žalovaného. Znalecká organizácia tiež konštatovala, že žalovaný jej nepredložil doklady, ktorými by bolo možné verifikovať správnosť a odôvodnenosť tvorby rezerv na riziká ale z ekonomického hľadiska je tvorba rezerv na riziká na výplatu odchádzajúcich členov odôvodnená. Porušenie zákona o účtovníctve a Opatrenia MF SR ( nesprávne účtovanie rezervy na riziká na účte 45-rezervy) nie je samé o sebe dôvodom nato, aby nebola vytvorená rezerva na riziká akceptovaná pri výpočte vyrovnacieho podielu, berúc v úvahu, že zo znaleckého posudku, z doložených súvah a účtovnej uzávierky je suma vytvorenej rezervy spätne identifikovateľná.
10.4. Pri posudzovaní výšky čistej hodnoty majetku družstva, rezervy na riziká a vyrovnacieho podielu zohráva významnú úlohu znalecké dokazovanie čo vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že žalobca v samotnej žalobe pri uplatnenom nároku vychádzal čistej hodnoty majetku družstva 1.465.420,-€ a až po vykonanom znaleckom dokazovaní znaleckými organizáciami TOP HOUSE, s.r.o., Trenčín (znalecký posudok vypracovaný zadávateľom žalovaným) a Ekonomickej univerzity v Bratislave (znalecký posudok vypracovaný v rámci iného súdneho konania sp. zn. 22Cb/18/2008) následne upravoval uplatnený nárok pričom vychádzal z čistej hodnoty majetku družstva 2.018.633,-€ (zmena žaloby č.l. 63) a neskôr 2.053.210,-€ (záverečné vyjadrenie č.l. 326). Ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov týchto znaleckých posudkov s ktorými závermi žalobca nesúhlasil, mohol v rámci tohto súdneho konania navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania podľa § 207 C.s.p. resp. mohol predložiť súkromný znalecký posudok podľa § 208 C.s.p. k čomu nedošlo, a žalobca explicitne uviedol, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Ak vzhľadom na túto skutočnosť žalobca vo svojom odvolaní na viacerých miestach spochybňuje závery súdu prvej inštancie a argumentačne sa obmedzil len na vlastné úvahy, ako by podľa jeho mienky mal byť súd prvej inštancie vedený, zostali tieto len v rovine všeobecných tvrdení a rozpráv, bez dôkaznej hodnoty.
11. Žalobca v odvolaní poukázal na Zápisnicu zo schôdze družstva zo dňa 26.6.2015, ktorej súčasťou je aj prezenčná listina členov družstva a Listinu vo formáte A3 s názvom „Ďalší členský vklad“ (tzv. plachtu), predloženej žalovaným na pojednávaní dňa 23.09.2021 a namietal že súd prvej inštancie pri výpočte vyrovnacieho podielu použil namiesto správneho počtu všetkých členských hlasov - 119 nesprávny počet 132 (viac pozri odsek 3.2.).
11.1. S poukazom na čl. II bod 1, čl. III bod 12, čl. XV bod 8 Stanov zmena a rozdiel počtu hlasov spočíva v tom, že na členskej schôdzi hlasujú všetci prítomní členovia družstva, t,j, aj tí ktorí majú 1 základný členský vklad. Pri výpočte vyrovnacieho podielu z ďalšieho členského vkladu člena družstva podľa čl. XV bod 8 Stanov, ktoré členstvo zaniklo sa do vzorca pre výpočet použije počet všetkých členských hlasov (počet vkladov členov družstva), ktorí majú majetkovú účasť na podnikaní družstva. Do tohto počtu sa nezaratúva počet základných vkladov, ktorí nemajú majetkovú účasť na podnikaní družstva, čo je rozdiel pri použitom počte uplatnených hlasov (vkladov) pri rôznych úkonoch žalovaného. Počet 132 hlasov je počet hlasov družstva s ďalším majetkovým podielom v roku 2015, čo demonštruje aj Listina vo formáte A3 s názvom „Ďalší členský vklad“ (E. Lániková -22, A. Brunerová - 23, E. Krausová - 18, K. Hanzelová -21, Y. Tomašeková -18, J. Kiššová-17, T. Voltemarová 13; t.j. 132 = 22+23+18+21+18+17+13) s výpočtom jednotlivých členov družstva, ktorým zaniklo členstvo v družstve v tom-ktorom období. Počet 124 hlasov uvedených v Zápisnici zo schôdze družstva zo dňa 26.6.2015 je počtom hlasov prítomných hlasujúcich na členskej schôdzi, ktorý sa nezhoduje s počtom majetkových podielov. T.j., počet 132 je počet všetkých majetkových podielov z ďalších členských vkladov podľa čl. III bod 12 bod 8 Stanov, nie základných členských vkladov.
11.2. Ak teda súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené pri výpočte vyrovnávacieho podielu z ďalšieho členského vkladu vychádzal z počtu 132 všetkých členských hlasov t.j. všetkých majetkových podielov z ďalších členských vkladov niet jeho záveru nič vytknúť a námietky žalobcu v tomto smere sú neopodstatnené.
12. Žalovaný neprijal záver, že ku skončeniu členstva C. I. došlo jej úmrtím ku dňu 7.02.2016 vzhľadom na dohodu, ku ktorej došlo medzi ním a menovanou o skončení členského vzťahu dňom 9.12.2015 (pozri odsek 4.). C.na I. požiadala o vystúpenie z družstva listom zo dňa 09.12.2015 (č.l. 251 spisu). V Stanovách žalovaného zo dňa 26.6.2016 nie je určený žiaden čas, kedy vystúpením zaniká členstvo v družstve; zaniklo by teda členstvo menovanej v družstve v súlade s ustanovením § 231 ods. 2. Obchodného zákonníka dňa 10.06.2016, pokiaľ by nenastala iná rozhodná skutočnosť pre zánik členstva v družstve, ktorou bola smrť pani I. dňa 07.02.2016, a to v zmysle článku III. bod 15 prvá veta Stanov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že členstvo pani I. zaniklo jej smrťou dňa 7.2.2016, nakoľko v čase jej smrti ešte neuplynula lehota šiestich mesiacov odo dňa, keď písomne oznámila vystúpenie z družstva v zmysle § 231 ods. 2. Obchodného zákonníka. Súd nedisponuje žiadnou písomnou ponukou (oferta) alebo písomnou akceptáciou pani I. na uzavretie písomnej dohody o zániku členstva v družstve so žalovaným, ani žiadnou písomnou ponukou alebo písomnou akceptáciou žalovaného doručenou pani I. na uzavretie písomnej dohody o zániku členstva v družstve. Za dohodu o ukončení členstva nie je možné považovať list žalovaného zo dňa 18.12.2015 (č.l. 252 spisu) v ktorom žalovaný len uvádza, že vyhovuje žiadosti C. I. o „vystúpenie z členstva zo VZORODEVU, výrobného družstva v Bratislave a ukončenie členstva kontrolnej komisie. Ako v uvedenom liste potvrdil samotný žalovaný, aj on chápal prejav vôle C. I., vyplývajúci z jej listu zo dňa 9.12.2015 ako žiadosť o vystúpenie z členstva v družstve, a nie ako návrh na uzavretie písomnej dohody o zániku členstva. Uvedené fakty neumožňujú súdu prijať tvrdenie žalovaného o skončení členstva v C. I. družstve dohodou.
13. Žalovaný aj v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, ohľadne nesprávne určenej všeobecnej hodnoty majetku družstva dôvodiac, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so správnym určením „ základne“ pre vypočítanie vyrovnacieho podielu členky C. I., nakoľko v danom prípade nemožno uvažovať výlučne o aktívach, ale aj o pasívach (záväzkoch) družstva a preto od všeobecnej hodnoty majetku družstva je potrebné odpočítať daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnickej osoby (viac pozri odsek 4.).
13.1. S argumentami žalovaného sa dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie (pozri odsek 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorým záverom nie je čo vytknúť. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čl. XV bod 6 Stanov, ktorý upravuje spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu člena družstva nie je zmienka o znížení vyrovnacieho podielu o daň z príjmu a ani o daň z pridanej hodnoty. Pre účely stanovenia prípadných daňových povinností žalovaného je podstatné, že vyrovnací podiel sa počíta zo základne roku 2015. Finančná správa SR vydala na I.:/..Y..A.-Z.-O.-na-U.-A.-Q.-V.) stanovisko, podľa ktorého : „Vyrovnací podiel vyplatený spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členovi družstva pri zániku jeho účasti v spoločnosti alebo družstve je predmetom dane z príjmov, ak sa výška vyrovnacieho podielu určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017. Jedná sa o príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Z tohto príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa daň vyberá zrážkou vo výške 7 %.“. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní daňových povinností žalovaného pri vyplatení vyrovnacieho podielu je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov platných pred 1.1.2017. Podľa týchto ustanovení a to § 3 ods. 2 písm. c) vyplatenie vyrovnacieho podielu pre fyzickú osobu nie je predmetom dane. Pre právnickú osobu vyplatenie vyrovnacieho podielu nebolo predmetom dane z príjmu právnických osôb. Vzhľadom na uvedené odpočítanie dane z príjmu právnických osôb od znaleckej všeobecnej hodnoty majetku družstva nie je z pohľadu daňových povinností vo vzťahu k dani z príjmu žalovaného dôvodné.
13.2. Vyrovnacie podiely z pohľadu zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nie sú predmetom DPH. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby; b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby; c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"); d) dovoz tovaru do tuzemska. Ak teda v danom
prípade ide o peňažné plnenie vyrovnacieho podielu z pohľadu družstva a u platiteľa dane nejde o dodanie tovaru ani služieb, takže nie je predmetom dane, ktorý by podliehal ustanoveniam zákona č. 222/2004 Z.z.. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty od znaleckej hodnoty majetku družstva nie je z pohľadu daňových povinností vo vzťahu k DPH žalovaného opodstatnené.
14. Ďalšími námietkami žalobcu a žalovaného uvedenými v odvolaniach sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko títo v odvolaní zotrvali na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v nich uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca a žalovaný sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám stranám sporu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Obchodného zákonníka, Stanov žalovaného zo dňa 26.06.2015 a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti z dôvodov uvedených vyššie.
15. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci výrokoch I., II. v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania (výrok III.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. vzhľadom na pomer úspech strán sporu.
16. Pre komplexnosť odvolacieho prieskumu je potrebné uviesť, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu t.j. aj výrok II. ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len tá strana, ktorej nebolo vyhovené, prípadne rozhodnutím ktorej bola spôsobená ujma na jej právach. Rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. nemožno hodnotiť ako rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného, ani z procesného hľadiska žalovaný neutrpel týmto výrokom žiadnu ujmu, preto žalovaný v zmysle § 359 C.s.p. nebol oprávnený odvolať sa voči tejto časti rozsudku, v dôsledku čoho musel odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku II. v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán sporu v odvolacom konaní (žalobca úspešný v časti odvolania žalovaného, neúspešný v časti svojho odvolania; žalovaný úspešný v časti odvolania žalobcu, neúspešný v časti svojho odvolania) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).