Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej v právnej veci žalobcu: L. K. FLASH, spol. s r.o., so sídlom Chalúpkova 2577/47, 058 01 Poprad, IČO: 31 694 560, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Justínou Lajčákovou, advokátkou, so sídlom Ul. X. M. č. XXX/X, XXX XX O., proti žalovanému: Štefan Prievalský - CHARLIE, s miestom podnikania XXX XX I. XXX, IČO: 32 274 777, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom, so sídlom G.. U. XX, XXX XX L. M., IČO: 37 980 548, v konaní o zaplatenie 45.488,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -157 zo dňa 11.10.2010, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -157 zo dňa 11.10.2010 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.488,89 Eur spolu s úrokom z omeškania 2 % ročne od 04.09.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 520,06 Eur, a to za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu, JUDr. Justíny Lajčákovej, advokátky, Ul. X. M. č. XXX/X, XXX XX O..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 45.488,89 Eur spolu s úrokom z omeškania 2 % ročne od 04.09.2010 do zaplatenia a trovy (prvostupňového) konania 4.384,65 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania 2 % ročne zo sumy 45.488,89 Eur od 13.03.2010 do 03.09.2010 okresný súd žalobu zamietol. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), , , , , , Nariadenia vlády SR č. , , , veta prvá , , , ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“), , okresný súd vyhodnotil opodstatnenosť žaloby v časti o zaplatenie 45.488,89 Eur s úrokom z omeškania 2 % ročne od 04.09.2010 do zaplatenia. Konštatoval, že účastníci, ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, dňa 24.09.2007 uzavreli Komisionársku zmluvu na dobu určitú od 01.10.2007 do 31.12.2007, v ktorej sa žalovaný ako komisionár zaviazal žalobcovi ako komitentovi zariadiť vo vlastnom mene pre žalobcu na jeho účet obchodnú záležitosť - výkon práce krupiéra v Herni na E. F. č. X vo J., za čo sa mu žalobca zaviazal zaplatiť odplatu. Následne účastníci v obdobnom právnom postavení uzavreli dňa 31.12.2008 Zmluvu o spolupráci pri prevádzkovaní výherných prístrojov na dobu určitú od 01.01.2009 do 31.12.2009, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že zariadi vo vlastnom mene pre žalovaného na jeho účet obchodnú záležitosť - výkon práce krupiéra v Herni na E. F. č. X vo J. a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému odplatu. V čl. II.2.1 sa žalovaný okrem iného zaviazal c/ dodržiavať systém firmy komitenta pri výbere výnosov výherných hracích automatov, ktorý zabezpečuje povereným pracovníkom, a to tak, že pri výbere výnosu z výherných hracích automatov sa hotovosť na mieste rozdelí podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve, h/ dodržiavať o hazardných hrách, herné plány a pokyny pre manipuláciu s prístrojmi. Podľa okresného súdu zmluva zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Žalobca pripravil písomný návrh zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní výherných strojov na rok 2010 (od 01.01.2010 do 31.12.2010), ktorý žalobca podpísal 15.12.2009, ale k písomnému prijatiu návrhu zmluvy žalovaným nedošlo (č.l. 135-139 spisu). Žalobca ako odberateľ so žalovaným ako dodávateľom uzavreli dňa 31.12.2007 Zmluvu o poskytovaní služieb č. 5/2008 ( ). V čl. I. zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonávať výbery v hotovosti z pokladní výherných prístrojov najmenej jedenkrát týždenne so zápisom do prevádzkovej knihy výherného prístroja, jedenkrát mesačne vykonávať zúčtovanie výnosov za výherné prístroje. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2008 do 31.12.2008. Žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť odplatu. Žalovaný sa zaviazal jedenkrát mesačne vyúčtovať prevádzku výherného prístroja a dodať vyúčtovanie najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca žalobcovi. Uvedená zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Žalobca predložil žalovanému písomný návrh zmluvy o poskytovaní služieb č. 5/2010 na obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, ktorý žalobca podpísal 30.12.2009. Okresný súd poukázal, že písomné návrhy zmlúv na rok 2010 žalovaný neprijal v písomnej forme, a to podpisom (návrhov) zmlúv. Naďalej však aj v roku 2010 pokračoval v plnení pre žalobcu ako v roku 2009, a to v dobe od 01.01.2010 do 11.03.2010 za rovnakých zmluvných podmienok, na základe ústne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2010, zanikla dohodou 11.03.2010, ktorý deň bol posledným kontaktom medzi konateľom žalobcu a žalovaným a ku ktorému dňu žalovaný prestal vykonávať činnosť, t.j. plniť žalobcovi. Uvedenú skutočnosť, tvrdenú žalobcom, žalovaný nerozporoval. Okresný súd uviedol, že komisionárska zmluva nemusí mať písomnú formu, môže byť uzavretá aj ústne. Ďalej okresný súd vyhodnotil, že dňa 01.10.2007 prevzal žalovaný od žalobcu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 Eur (výdavkový pokladničný doklad zo dňa 01.10.2007, č.l. 47 spisu), ako „herný kapitál“ pre Herňu vo J. na E. F. č. X, ktorý slúžil na výplatu výhier, ak príjmy herne nekryli dosiahnuté výhry hráčmi a ktorá suma 3.319,39 Eur sa mala žalovaným dopĺňať z príjmov, ktoré presiahli dosiahnuté výhry. Po zániku komisionárskej zmluvy bolo povinnosťou žalovaného vydať hotovosť 3.319,39 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, lebo vyššie uvedenú hotovosť žalovaný získal plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Hotovosť mala byť uložená na základe dohody účastníkov v trezore herne, ku ktorému mal prístup len žalovaný. Žalovaný na výzvu žalobcu z 11.03.2010 na odovzdanie peňažnej hotovosti nechal kľúče v herni. Na nasledujúci deň (12.03.2010), konateľ žalobcu zistil, že v trezore herne sa peňažná hotovosť 3.319,39 Eur nenachádza a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal použitie týchto prostriedkov na krytie výhier, ktoré by prevyšovali príjmy herne. Z uvedeného okresný súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie (vydanie) sumy 3.319,39 Eur ako oprávnený a v tejto časti žalobe vyhovel, keďže boli preukázané skutkové okolnosti tvrdené v žalobe.

Okresný súd ďalej konštatoval, že žalovaný v období od 01.01.2010 do 11.03.2010 porušil svoju povinnosť vykonávať vyúčtovanie prevádzky výherných prístrojov a najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca ho dodať žalobcovi, ako aj povinnosť odvádzať tržbu za každý výherný prístroj. Do 11.03.2010 sa žalobca zdržiaval v prevádzkach opísaných na strane 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku, tržby z výherných hracích prístrojov vyberal, ale žalobcovi neodovzdal. Žalobca plnil povinnosť hlásiť Daňovým úradom v Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a vo Zvolene odvody z výťažkov dosiahnutých z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier za obdobie január 2010 až február 2010. Tým, že žalovaný neodviedol žalobcovi tržby zistené následnou kontrolou, i daňovým úradom, a to tržby v plnej výške, spôsobil žalobcovi škodu 42.169,50 Eur porušením svojej povinnosti odvádzať tržby (5.926,10 Eur za január 2010 + 9.036,60 Eur za február 2010 + 27.206,80 Eur za marec 2010). Okresný súd tak žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na zaplatenie istiny 45.488,89 Eur, z toho z titulu náhrady škody 42.169,50 Eur a z titulu bezdôvodného obohatenia 3.319,39 Eur. Vzhľadom na konštatované omeškanie žalovaného od 04.09.2010 okresný súd žalobcovi priznal i nárok na 2 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy do zaplatenia a za dobu od 13.03.2010 do 03.09.2010 vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania s vyhodnotením nepreukázania existencie omeškania v danej žalovanej dobe, žalobu čiastočne zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na a žalobcovi, ako prevažne úspešnému účastníkovi konania, priznal nárok na plnú náhradu trov prvostupňového konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. S poukazom na , vo väzbe na namietol, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi priznal plnenie z titulu náhrady škody. Uviedol, že výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla, vyčíslil súd za obdobie od 01.01.2010 do 17.03.2010. Žalobca sa však mal domáhať plnenia záväzku a nie náhrady škody, „pretože medzi porušením povinnosti odvádzať tržbu a škodou chýba príčinná súvislosť, keďže neodvedenie tržieb je samo porušením povinností. Takisto chýba príčinná súvislosť medzi porušením povinností vykonávať mesačné vyúčtovanie prevádzky a škodou, ktorú súd žalobcovi priznal. Pre možnosť domáhať sa splnenia záväzku nie je rozhodujúce, že platnosť zmluvy skončila, pretože záväzok vznikol počas jej platnosti a nezanikol splnením ani žiadnym iným zákonom predpokladaným spôsobom.“ Žaloba o plnenie má podľa žalovaného prednosť pred náhradou škody. Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nezistil ani dostatočne skutkový stav. Preto je tu dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní by mal súd prvého stupňa vykonať dokazovanie ohľadom existencie záväzku, jeho splatnosti a výšky. Voči pohľadávke žalobcu žalovaný súčasne vzniesol námietku započítania jeho nároku na odmenu podľa komisionárskej zmluvy, ktorú mu žalobca za mesiace január a február 2010 nevyplatil, čo predstavuje sumu 3.651,33 Eur. Konateľ žalobcu túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2010, kde uviedol, že mu nebolo umožnené stiahnuť si svoju odmenu z dôvodu, pretože neodvádzal tržby. Tento úkon žalobcu možno považovať za započítací prejav, ktorý súd v rozhodnutí nezohľadnil, vec tak nesprávne právne posúdil a nezistil dostatočne potrebný skutkový stav. Žalovaný ďalej žiadal započítať aj jeho nárok na náhradu škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť nevydaním tovaru a zariadenia v hodnote 10.000,- Eur, nachádzajúceho sa v prevádzke na adrese Trhová 1, Zvolen. Žalovaný namietol, že okresný súd dospel k záveru, že platnosť oboch zmlúv medzi účastníkmi zanikla dohodou 11.03.2010, napriek tomu priznal žalobcovi náhradu škody vyčíslenú za obdobie od 01.01.2010 do 17.03.2010, ktorý rozdiel neodôvodnil. Mal za to, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnych skutkových zisteniach. V prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu škody, tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa čl. V písm. n/ zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní výherných prístrojov, mal v prípade porušenia zmluvných povinností žalobca právo na náhradu škody a prípadne aj zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk. Strany si však podľa nedojednali možnosť domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Podľa odôvodnenia na strane 10 napadnutého rozsudku pritom škoda v sebe zahŕňala aj neodvedené platby za prevádzku na adrese Trhová 1, Zvolen, kde žalovaný vystupoval ako komisionár. Podľa čl. IV ods. 7 zmluvy o poskytovaní služieb si účastníci dohodli zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinnosti vykonať vyúčtovanie. Okresný súd priznal žalobcovi náhradu škody aj pre porušenie tejto povinnosti, pričom však nevzal do úvahy dohodu o zmluvnej pokute, a to, že strany nedojednali možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade zmeny napadnutého rozsudku odvolacím súdom navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 17.01.2011. Odvolanie žalobca označil za účelové. Poukázal na právnu úpravu náhrady škody. Podľa žalobcu výsledkom porušenia povinností je vždy spôsobená škoda. V danom prípade žalobca preukázal existenciu zmluvnej povinnosti žalovaného, porušenie tejto zmluvnej povinnosti, ktorého výsledkom je žalovaná škoda. K námietke započítania žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti sa vyjadril o svojej odmene, nie o odmene žalovaného. Dožadovanie sa žalovaným nároku na náhradu 10.000,- Eur označil za nezmyselné a nepodložené, nebol špecifikovaný tovar, ani zariadenie a nejde ani o žalobný protinávrh. Podľa žalobcu by sa mohlo jednať o zariadenie, ktoré mal žalovaný v nájme, bolo umiestnené v herni, a to plnoautomatický presso stroj Spidem Villa vo vlastníctve F.M.S. Invest s.r.o., ktorá firma si ho prevzala, o čom existuje odovzdávací protokol z 24.11.2010. Žalobca napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa označil za vecne správne rozhodnutie, navrhol ho potvrdiť, odvolanie žalovaného zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec a preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ), postupom podľa bez nariadenia pojednávania a následne po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu a na internetom stránke Krajského súdu v Žiline, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, verejne vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.488,89 Eur s príslušenstvom podľa , ako vecne správne rozhodnutie.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím k dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

V procesnej rovine odvolací súd uvádza, a to k rozsahu podaného odvolania, že z jeho obsahu nepochybne vyplynulo napádanie rozsudku len vo vzťahu k výrokovej časti, v ktorej okresný súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 45.488,89 Eur s príslušenstvom na úrokoch z omeškania a na trovách prvostupňového konania.

Bolo zrejmé, že odvolacie dôvody sa týkali vecnoprávnej roviny rozhodnutia súdu prvého stupňa a súčasne, že v rámci obrany žalovaného, vyjadrenej v odvolacích dôvodoch, žalovaný vzniesol námietku započítania voči žalobcom uplatnenému nároku. K tejto časti primárne odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého ust. a , a pre odvolacie konanie neplatia. Keďže ust. a upravujú tak vzájomný návrh, ako aj kompenzačnú námietku, teda uplatňovanie (proti)pohľadávky na započítanie, odvolací súd sa nemohol ako relevantnými odvolacími dôvodmi zaoberať až v odvolaní žalovaného vznesenou kompenzačnou námietkou, vyjadrenou v podanom odvolaní žalovaného zo dňa 13.12.2010. Pre úplnosť odvolací súd súčasne uvádza, že v rámci žalovaným poukazovaného prednesu žalobu (jeho konateľa) na pojednávaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš dňa 11.10.2010 nebolo zistené vznesenie žiadnej kompenzačnej námietky. Konateľ žalobcu len uviedol „za rok 2010 nebola žalovanému vyplatená žiadna odmena. Žalovaný žiadnu faktúru na odplatu ani nevystavil“. Z tohto prejavu nie je možné vyvodzovať žiaden relevantný kompenzačný prejav, a to tak ani v hmotnoprávnej ani v procesnej rovine. Naviac, kompenzačná námietka by svedčala žalovanému, nie žalobcovi voči samotnému uplatnenému peňažnému nároku, ktorý bol predmetom prvostupňového konania. Pokiaľ išlo o započítaciu námietku žalovaného vo vzťahu k sume 10.000,- Eur titulom náhrady škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť nevydaním tovaru, a to zariadenia v prevádzke na adrese E. X, J., k tomu odvolací súd ďalej uvádza, že išlo o novú, v prvostupňovom konaní neprodukovanú obranu, nové skutočnosti, ktoré žalovaný neuvádzal pred súdom prvého stupňa. Z obsahu spisového materiálu bolo nepochybné (č.l. 128-129 spisu), že žalovaný bol poučený okresným súdom podľa ust. . Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa potom nebol naplnený žiadny z dôvodov taxatívne uvedených v , len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody, na novotvrdené skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorý ovláda odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na nové skutočnosti, tvrdené žalovaným až v podanom odvolaní, prihliadať a zaoberať sa nimi ako relevantnými odvolacími dôvodmi.

Vo vecnoprávnej rovine, s odkazom na odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, ako okresný súd vyjadril v dostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody primárne poukazuje. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, a k jednotlivým relevantným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tvrdenia žalovaného o nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci. Išlo o námietku, ktorá sa viazala k časti žalobcovho nároku na náhradu škody v sume 42.169,50 Eur. Podstatné bolo, že žalovaný nepoprel vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu z dôvodu neodvedenia tržieb v zmysle uzavretých zmluvných vzťahov za rok 2010. V tomto smere odvolací súd zhodne s okresným súdom konštatoval existenciu obchodného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi z titulu uzavretej ústnej zmluvy v režime dovtedajších písomne uzavretých zmlúv o poskytovaní služieb, resp. zmluvy komisionárskej, ako vyhodnotil okresný súd v napadnutom rozsudku. Nebola sporná ani okolnosť, vyhodnotená okresným súdom, a to trvanie obchodného záväzkového vzťahu u účastníkov z titulu takto uzavretých zmluvných vzťahov za obdobie od 01.01.2010 do 11.03.2010. Základná bola námietka žalovaného v tom, že suma, ktorú uplatnil žalobca žalobou, nemala byť priznaná titulom náhrady škody, ale titulom zmluvného plnenia za dobu do ukončenia zmluvy. Odvolací súd však zhodne s okresným súdom konštatoval dostatočné preukázanie nároku i na náhradu škody, ak základom bolo porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného, a to nielen vyúčtovať a odovzdať tržby z výherných hracích prístrojov v rozhodnej dobe, ale aj a najmä, ak boli nepochybne preukázané aj zásahy do automatických, resp. čiastočne i mechanických počítadiel, z ktorých sa vypočítavala táto tržba. Za takéhoto skutkového stavu potom bolo zrejmé porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného a bola daná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, a to na ujmu žalobcu. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalovaný nenamietal relevantným spôsobom, ak na jednej strane sám vo vzťahu k takto uplatnenej a priznanej sume žiadal v odvolaní kompenzovať vlastnú tvrdenú pohľadávku, z čoho vyplývala nespornosť žalovanej sumy 42.169,50 Eur z titulu náhrady škody a 3.319,39 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne, pokiaľ išlo o namietanú dobu od 12.03.2010 do 17.03.2010, kedy prebiehala inventúra a kontrola stavu tržieb, ktoré boli a mali byť odvedené z daných výherných hracích automatov, tak k tomu odvolací súd prijal záver, že skutočnosť, že kontrola bola vykonaná až do 17.03.2010, neznamená, že do žalovaných súm uplatnených žalobcom, boli zahrnuté nároky presahujúce dobu trvania zmluvných vzťahov účastníkov, ako ustálil okresný súd.

Vo všeobecnej rovine k otázke náhrady škody, je potrebné poukázať i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého právnej vety „Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná“. Aj v rámci tohto nálezu ústavného súdu bolo konštatované, že predpokladom na uplatnenie úspešného nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností porušením právnej povinnosti. V danom prípade išlo o zmluvnú povinnosť žalovaného odvádzať tržby, v rámci ktorej zmluvnej povinnosti a jej porušenia, bolo potrebné podradiť tiež jeho povinnosti vyplývajúce z dojednaní so žalobcom nielen o samotnom odvode tržieb, ktoré boli výsledkom určitého procesu a konania a správania žalovaného, ale aj odbornú starostlivosť, ktorú žalovaný ako komisionár (podnikateľ) mal vo vzťahu ku žalobcovi ako komitentovi vykonávať, a to napr. zabezpečením nezasahovania do počítadiel vo výherných hracích prístrojoch, vyúčtovaním správnej výšky týchto tržieb a pod.. Z tohto nazerania potom nebolo možné uvažovať len o titule na plnenie zo samotnej zmluvnej povinnosti odvádzať tržbu, ale aj o náhrade škody z titulu porušenia zmluvy zo strany žalovaného. Tým došlo k naplneniu ustanovení podľa a nasl. o náhrade škody, ktorú žalobca vo všetkých základných atribútoch dostatočne preukázal v rámci prvostupňového konania.

K námietke nemožnosti úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody v prípade, ak medzi účastníkmi bola zmluvne dojednaná zmluvná pokuta s tým, že nárok na zmluvnú pokutu má prioritu a tiež, že ak účastníci výslovne nedojednajú možnosť uplatňovania aj náhrady škody, popri a nad rámec dojednanej zmluvnej pokuty, tak odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod bol neopodstatnený. Je zrejmé, že takúto obranu v rovine právneho posúdenia žalovaný vzniesol až v rámci odvolania. Preto okresný súd v rámci napadnutého rozsudku na takúto obranu žalovaného nemohol v odôvodnení reflektovať. Odvolací súd k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje na nespornú skutočnosť existencie zmluvného vzťahu účastníkov za rok 2010 v dobe od 01.01.2010 do 11.03.2010, avšak na základe ústne uzavretej zmluvy. Táto okolnosť vylučuje apriory platné uzavretie dojednania o zmluvnej pokute, ak ust. , aplikovateľné aj na právnu úpravu zmluvnej pokuty medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti cez ust. , vylučuje platné uzavretie dojednania o zmluvnej pokute inak ako v písomnej forme. Z uvedeného, argument odvolateľa o možnosti primárne sa hojiť zo strany žalobcu len cez zmluvnú pokutu, nebol právne opodstatnený.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 45.488,89 Eur s príslušenstvom, za zohľadnenia a vyhodnotenia všetkých relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, potvrdiť podľa , ako vecne správne rozhodnutie.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od napadnutého výroku vo veci samej bolo i rozhodnutie o trovách prvostupňového konania ako vecne správne podľa , potvrdené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v podaní zo 17.01.2011. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočíva v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, a to za jeden vykonaný úkon právnej služby - 1 x písomné vyjadrenie žalobcu zo 17.01.2011 á 520,26 Eur + réžijný paušál vo výške uplatnenej žalobcom 7,21 Eur = spolu 520,06 Eur. Uvedenú priznanú sumu náhrady trov odvolacieho konania zaplatí žalovaný žalobcovi v lehote podľa , a to na účet právnej zástupkyne žalobcu s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.